Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_18Cpr-3-2012.pdf
PDF · 83.6 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cpr/3/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci navrhovateľa: Q. F., naposledy bytom Q., č. XXX, I., toho času na neznámom mieste :zast. opatrovníkom: JUDr. E. B., V. na KS Z., proti odporcovi : JANARD spol., s.r.o., so sídlom Lukáčovce č. 346, zast. Ak LAKTIŠ, Mgr. Marek Laktiš, advokát, so sídlom Nitra, Mariánska č. 8, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 1110,14 .-eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu odporcu Mgr. Marek Laktiš, advokát, so sídlom Mariánska č. 8, Nitra.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 27.6.2012 domáhal, aby súd rozhodol o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru a zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcu na úhradu sumy za cestné a stravné vo výške cca 3714,50.-eur.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že pracoval vo firme asi jeden rok, systém platenia mzdy v sume 320.-eur bol zachovaný. Výpoveď mu bola doručená 30.4.2012, podľa jeho je výpoveď neplatná, pretože odporca skôr porušil právne predpisy ako on. Je pravdou, že nenastúpil do práce, mal absenciu, nakoľko nemal finančné prostriedky, avšak odporca porušil pracovnú zmluvu, keď kamión bol bez technickej a emisnej kontroly. Podľa neho mal s ním odporca skončiť pracovný pomer podľa iného ustanovenia. Žiada zaplatenia sumy 3.714,50.-eur, pričom musel absolvovať 5 krát cestu do Talianka. Tieto svoje tvrdenia zdokladuje.
Právny zástupca odporcu uviedol, že neuznáva nárok navrhovateľa, nie je zrejmé, prečo by skončenie pracovného pomeru malo byť neplatné. Navrhovateľ nešpecifikoval svoj nárok.
Odporca uviedol, že navrhovateľ bol vyzvaný, aby nastúpil do práce, pričom uviedol, že nemá finančné prostriedky na cestu. Odporkyňa ako fyzická osoba mu však finančné prostriedky požičala, navrhovateľovi boli vyplatené preddavkovo cestné náhrady. Navrhovateľ však neodovzdal tachografovú kartu vodiča. Mohla mu siahnuť na stravné a to krátením až o 25 %.
Svedok K. G. uviedol, že je zamestnaný u odporcu ako vodič, dostáva finančné prostriedky okolo 100 alebo 200.-eur, záleží do ktorej krajiny ide. K dispozícii má i platobnú kartu a keď sa vráti z pracovnej cesty musí všetko vyúčtovať.
Svedok V. H. uviedol, že je zamestnaný u odporcu ako šofér, prevezme kamión, platobné karty, transakciu, kartu. Po ukončení cesty všetko musí vyúčtovať a keď dostane hotovosť, podpisuje výdavkový pokladničný doklad.
Súd okrem výsluchu účastníkov konania, svedkov, doplnil dokazovanie oboznámením sa s avízom nástupu do zamestnania, s odpoveďou Inšpektorátu práce Nitra, protokolom o emisnej kontrole motorového vozidla, protokolom o technickej kontrole vozidla, skončením pracovného pomeru, pracovnou zmluvou zo dňa 12.5.2011, informáciou o spore, cestovným príkazom, výdavkovými pokladničným dokladmi, knihou záväzkov, správami o pobyte odporcu a zistil nasledovný skutkový stav .
Dňa 12.5.2011 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená Pracovná zmluva na základe ktorej navrhovateľ ako zamestnanec nastúpil do práce 12.5.2011 ako vodič nákladného automobilu vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri mesiace, s mesačnou mzdou vo výške 380,40.-eur. V bode 20 sa zároveň účastníci konania dohodli, že zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi stravné nižšie ako je ustanovené v § 4 zák. č. 283/2002 o cestovných náhradách. Navrhovateľ bol vyzvaný dňa 19.4.2012 k okamžitému nástupu do zamestnania na zahraničnú pracovnú cestu s tým, že v prípade ak sa nedostaví do zamestnania bude to evidované ako absencia, s následným rozviazaním pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Navrhovateľ bol opätovne vyzvaný k okamžitému nástupcu na pracovnú cestu dňa 23.4.2011, pričom dňa 19.4.2012 výzvu k nástupu do zamestnania ignoroval, čím porušil hrubo pracovnú disciplínu. Keďže navrhovateľ do práce nenastúpil, navrhovateľovi bolo doručené skončenie pracovného pomeru z dôvodov, že nenastúpil do práce dňa 19.4.2012 a 23.4.2012 a preto bol skončený pracovný pomer výpoveďou s poukazom na § 63 ods. 1 písm. e / Zák. práce.
V priebehu konania sa súdu nepodarilo doručiť zásielky navrhovateľovi. Súd z týchto dôvodov zisťoval jeho pobyt, ktorý sa však súdu nepodaril zistiť a keďže v súčasnej dobe sa navrhovateľ zdržiava na neznámom mieste, súd postupoval podľa § 29 ods. 2,6 OSP a navrhovateľovi na ochranu práva a záujmov ustanovil opatrovníka.
Podľa § § 63 ods.1 písm. e/ zák. práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
Podľa § 4 ods.1 zák.č.283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov, b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, c) stravné, d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu 3) alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.
Podľa § 13 ods.1 zák.č.283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma a) do 6 hodín vrátane, b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín.
Podľa § 13 ods.6, vyššie cit. zák. ust., so zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v odseku 4, najviac však o 25%.
Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnancov vyplývajúcim z pracovného pomeru. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí ísť o zavinené porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. K skončeniu pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny môže zamestnávateľ pristúpiť, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom, pre ktoré by s ním mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo ak sa dopustil jej porušenia menej závažným spôsobom. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu, a pod.
V danej veci sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pričom na základe vykonaného dokazovania a to predovšetkým i s poukazom na výsluch navrhovateľa, odporcu súd nepovažoval návrh v tejto časti za dôvodne podaný, nakoľko sám navrhovateľ potvrdil skutočnosti uvedené v skončení pracovného pomeru. Navrhovateľ potvrdil, že do práce nenastúpil, nakoľko nemal finančné prostriedky. Súd mal za to, že navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu, na výzvu zamestnávateľa sa nedostavil do práce, neospravedlnil svoju neprítomnosť na pracovisku a preto súd vzhľadom na jeho postoj, intenzitu porušenia pracovnej disciplíny mal za to, že skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa nie je neplatné a preto súd návrh navrhovateľa zmietol.
Návrhom navrhovateľa bolo i zaplatenie sumy 3.714,50.-eur, pričom navrhovateľ sa svojho nároku domáhal titulom nezaplatenia cestného a stravného ako i z dôvodu, že musel absolvovať na vlastné náklady zahraničné pracovné cesty. Navrhovateľ v konaní nepreukázal svoje tvrdenia na zaplatenie žalovanej sumy, vo veci neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, nezdokladoval žalovanú sumu a preto súd návrh navrhovateľa i v tejto časti ako nedôvodne podaný zamietol. Odporca sa vyjadril, že by bol ochotný zaplatiť navrhovateľovi určitú sumu titulom cestovných náhrad, neprišlo k uznaniu nároku a bolo to iba z dôvodu, ak by prišlo k mimosúdnej dohode.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, a v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 1110,14.-eur. Za úkony právnej pomoci príprava a prevzatie, vyjadrenie vo veci, účasť na pojednávaní 5.3.2013, 9.5.2013, 9.7.2013,2.10.2014 a štvrtinový úkon za pojednávanie dňa 5.11.2013, 2.9.2014 vo výške 40,30 eur, jeden úkon je 161,10 eur 6 x 7,81.-eur režijný paušál, 2 x 8,04.-eur režijný paušál.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( 205 ods. 1 OSP ) .
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.