Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sa-3-2023.pdf
PDF · 123 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd sudcom JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobkyňa: E. U., O.. X.X.XXXX, štátna príslušnosť: Z. E., trvalý pobyt: Z. E., doklad totožnosti - N. Z. Č.. H., umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpená Centrom právnej pomoci, so sídlom Račianska 71, 810 00 Bratislava, IČO: 30798841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.12.2022, č.: PPZ-HCP- BA5-3135-026/2022-AV, takto:
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.12.2022, č.: PPZ-HCP-BA5-3135-026/2022-AV a n a r i a ď u j e žalovanému bezodkladne prepustiť žalobkyňu: E. U., X.X.XXXX, štátna príslušnosť: Z. E., trvalý pobyt: Z. E., doklad totožnosti CD TUR č. U35013244, toho času umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, zo zaistenia.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 10.12.2022, č. PPZ-HCP-BA5-3135-010/2022-AV, bol žalobkyňa z dôvodu vyplývajúceho z ust. § 82 ods. 1, písm. b/ zákona o pobyte cudzincov (neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky) administratívne vyhostená z územia Slovenskej republiky. Súčasne týmto rozhodnutím podľa ust. § 83 ods. 2, písm. a/ zákona o pobyte cudzincov nebola žalobcovi určená lehota na vycestovanie.
2. Žalovaný zaistil žalobkyňu rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-3135-013/2022-AV dňa 10.12.2022, podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov ( na účel výkonu administratívneho vyhostenia ) na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 10.1.2023 a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov.
3. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 21.12.2022, č. PPZ-HCP-BA5-3135-026/2022-AV bola žalobkyňa zaistená podľa ust. § 88a ods. 1, písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, ako žiadateľ o udelenie azylu a dĺžka doby zaistenia bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21.3.2023.
4. Z odôvodnenia rozhodnutia o zaistení podľa ust. § 88a ods. 1, písm. c/ zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že žalobkyňa požiadala dňa 19.12.2022 v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Dňa 21.12.2022 bola preto poučená o začatí konania o zaistení a v zápisnici o vyjadrení podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku, pred vydaním rozhodnutia o zaistení ( PPZ-HCP-BA5-3137-013/2022-AV ) oboznámená s dôvodom zaistenia. Bola tiež daná možnosť vyjadriť sa ku konaniu podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. V predmetnej zápisnici vypovedal ako v predošlom výsluchu vedenom na správnom orgáne. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že v zápisnici o podaní vyjadrenia dňa 10.12.2022 žalobkyňa na otázku "či chce požiadať o azyl na území Slovenskej republiky" odpovedal "nie". Taktiež sa vyjadrila, že z Z. odišla kvôli ekonomickej situácií. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobkyňa podala žiadosť o azyl výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť svoje administratívne vyhostenie, nakoľko požiadala o azyl až po zaistení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Žalovaný rozhodol o zaistení do 21.03.2023 a uviedol, že počas uvedenej doby bude Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky posudzovať jej žiadosť o udelenie azylu. Žalovaný konštatoval, že v prípade žalobkyne ide o žiadateľa o azyl, u ktorého je podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť svoje administratívne vyhostenie, nerozhodol o jeho prepustení a následnom prevoze do Záchytného táboru v Humennom. Žalovaný venoval otázke rešpektovania jeho práv v zmysle znenia Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kde žalovaný dôvodil, že po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov možno konštatovať, že zaistenie žalobcu je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. V otázke rešpektovania súkromného a rodinného života v zmysle v článku 8 ods. 1 Dohovoru žalovaný taktiež potvrdil, že práva vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru žalobcovi neuprel a plne ich rešpektuje. Žalovaný uviedol, že v Útvare policajného zaistenia je zaistená aj matka žalobcu, ktorá je jeho zákonným zástupcom a že v danom prípade prihliadal na najlepší záujem detí v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a to, aby deti neboli oddelené od svojich rodičov. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zároveň poukazuje aj na podmienky, ktoré majú zaistení maloletí v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce vytvorené.
Správne súdne konanie
5. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 21.12.2022, č.: PPZ-HCP-BA5-3135-026/2022-AV, ktorým, ako už bolo vyššie spomenuté, bola žalobkyňa zaistená, ako žiadateľ o udelenie azylu, podal tento dňa 11.1.2023 (na poštovú prepravu) správnu žalobu a žiadala zrušiť označené rozhodnutie, nariadiť jej bezodkladné prepustenie zo zaistenia a priznať úplnú náhradu trov konania (v sume 153,26 eur).
6. V správnej žalobe žalobkyňa poukázal na skutočnosť, že samostatnými rozhodnutiami boli zaistení aj U. U., nar. XX.XX.XXXX jej manžel a tiež maloletý syn U. D. U., O.. XX.XX.XXXX, R. F. U. , O.. X. X. XXXX, dcéra, ktorí sa rovnako obrátili so žalobami na súd. Zaistenie svoje, ako aj jeho rodinných príslušníkov, nemožno podľa žalobkyne posudzovať bez vzájomných súvislostí a preto v záujme zachovania celistvosti rodiny a v súlade s čl. 8 Európskeho dohovoru žalobkyňa navrhla, aby správny súd posudzoval ich zaistenie vo vzájomných súvislostiach. S napadnutým rozhodnutím žalovaného žalobca nesúhlasí v celom jeho rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté rozhodnutie podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. V ďalšom obsahu správnej žaloby sa žalobca venoval citácii niektorých článkov Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ/ z 26.06.2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ako aj ustanovení zákona o pobyte cudzincov. Žalobkyňa dôvodí, že požiadali o udelenie azylu na území Slovenskej republiky po prvýkrát z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine. Pri osobnom stretnutí splnomocnenému zástupcovi títo uviedli, že sú kurdskej národnosti, a tá čelí v Z. dlhodobému utláčaniu, ako aj to, že sú kresťania a kvôli svojmu náboženskému presvedčeniu si nemohli nájsť zamestnanie. Problémom čelili aj zo strany svojich susedov. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje na situáciu kurdov v Z., ale aj v Sýrii či Iraku a uvádza, že žalovaný prijal nesprávny záver o účelovosti žiadosti o azyl bez potrebných skutkových zistení a náležitého dokazovania, minimálne konfrontovaním tvrdení rodičov žalobkyne (dôvodov žiadosti o azyl) s všeobecne dostupnými informáciami o postavení M. v Z., ktoré sú ale nevyhnutným predpokladom na to, aby mohol žalovaný ponechať v zaistení cudzinca po tom, čo požiadal o udelenie azylu v zmysle § 88a ods. 1 psím. c) zákona o pobyte cudzincov. Nesprávny a predčasný záver o účelovosti žiadosti o azyl a o riziku úteku vyvodil žalovaný podľa jej názoru iba z toho, že nepožiadal o azyl hneď pri zadržaní. Žiadosť o azyl podali ihneď potom, ako to bolo možné, po vykonaní karantény a zabezpečení
tlmočníka vzhľadom na veľký počet cudzincov zaistených v období, kedy došlo aj k zadržaniu žalobcu. Žalobkyňa poukazuje na to, že žiadosťou o azyl realizuje svoje právo na azyl, pričom v prípade žiadateľov o azyl platí základný princíp, resp. prezumpcia proti zaisteniu cudzinca - žiadateľa o azyl. Pokiaľ sú k dispozícii v systéme také alternatívy, akými sú napr. špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia uplatniť ako prvé. Vo veci žalobcu neboli zistené či preukázané také skutočnosti, ktoré by bránili uloženiu miernejšieho alternatívneho opatrenia nahrádzajúceho zaistenie napr. formou hlásenia pobytu, keďže žalobkyňa je oprávnená sa zdržiavať v azylovom zariadení, kde by mu boli zabezpečené základné potreby. Taktiež podľa žalobkyne neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho ponechanie v zaistení po podaní žiadosti o azyl, či preukazovali výlučnú účelovosť jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu. Žalobkyňa má taktiež za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil náležite a na individuálnom princípe prejednávania vecí dĺžku stanovenej doby zaistenia. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR je takéto pochybenie podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia. V ďalšom obsahu správnej žaloby sa žalobca odvoláva na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a tiež na právne názory vyslovené Súdnym dvorom Európskej únie, ako aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Podľa žalobcu keďže žalovaný nedostatočne odôvodnil zásah do základného práva na osobnú slobodu maloletej osoby, nesplnil tým základné podmienky pre jeho zaistenie, pretože nepreskúmateľné rozhodnutie je nezákonné. Zaistenie žalobcu nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a je v rozpore s čl. 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa.
7. K správnej žalobe zaujal stanovisko žalovaný a vo svojom vyjadrení dňa 17.1.2023 argumentoval spôsobom zhodným v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí a uviedol, že v prípade zaistenia žalobkyne bolo zo strany žalovaného naplnené, v rámci správnej úvahy, dôvodné podozrenie, že podala svoju žiadosť o azyl s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, čo aj dostatočne vyargumentoval v napadnutom rozhodnutí. Vychádzal z toho, že žalobkyňa mala možnosť požiadať o azyl pred žalovaným ihneď po jej predvedení a neurobila tak ani pri výsluchu, v počiatočnom štádiu konania, pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ani vo výsluchu pred zaistením, kde jej bola uvedená otázka položená. K námietke zástupcu žalobkyne, kde uvádza reálnosť vyhostenia, žalovaný uvádza, že nakoľko má cestovný doklad, nie je žiadny problém zrealizovať jeho vyhostenie do domovskej krajiny a teda účelnosť zaistenia neabsentuje. K námietke jej zástupcu, že vopred nemožno vylúčiť priznanie medzinárodnej ochrany priznanej žalobcovi žalovaný uvádza, že o uvedenom nepochybuje a ani vo svojom rozhodnutí takýto argument nepoužil. Rozhodovanie vo veci azylu je plne v gescii Migračného úradu MV SR a žalovaný jeho rozhodnutie bude plne rešpektovať. K námietke ohľadom zaistenia žalobcu, že v prípade žiadateľov o azyl platí základný princíp, resp. prezumpcia proti zaisteniu cudzinca - žiadateľa o azyl, žalovaný uvádza, že nemá potrebu vo všeobecnosti žiadateľov o azyl zaistiť a v určitých prípadoch uložiť napríklad alternatívu zaistenia alebo priamo žiadateľa o azyl umiestniť v ZT Humenné. Každé konanie je individuálne a je možné, že by týmto spôsobom postupoval aj v prípade žalobcu, ak by prejavil svoj záujem o poskytnutie akejkoľvek formy ochrany po svojom zadržaní. Žalovaný rozhodol o zaistení po individuálnom posúdení a vychádzal zo zistených skutočností. Žalovaný taktiež uvádza, že sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal možnosťou napadnutia rozhodnutia migračného úradu o neudelení azylu, správnou žalobou s odkladným účinkom, a túto skutočnosť by posudzoval v prípade, že by takáto situácia nastala. Nemožno však vopred prejudikovať, že žalobca by požiadal o súdny prieskum rozhodnutia Migračného úradu MV SR a podobne, keď sa uvedené ešte nestalo. K námietke ohľadom zaistenia žalobkyne z pohľadu dodržania medzinárodného princípu najlepšieho záujmu ako matky maloletého dieťaťa a vnímania kontextu so zaistením žalobkyne, žalovaný uvádza, že s uvedenou situáciou sa zaoberal a to napríklad tým spôsobom, že rodinu nerozdelil, ale zaistil kompletnú rodinu spolu do Útvaru policajného zaistenia Sečovce, ktoré je na uvedené prípady zriadené. Túto skutočnosť uviedol aj v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný zopakoval, že zaistením žalobcu a jeho rodiny, ktorých umiestnil do Útvaru policajného zaistenia Sečovce neporušil zákon, nadnárodné a ani medzinárodné právne predpisy. Žalovaný je presvedčený, že zaistenie žalobcu vychádza zo zisteného skutkového stavu veci a teda z podkladov, ktoré si žalovaný zabezpečil k vydaniu napadnutého rozhodnutia, považuje preto zaistenie žalobcu v zmysle zákona o pobyte cudzincov, za účelné a efektívne, vecne správne a v každej časti aj dostatočne odôvodnené.
Právny názor správneho súdu
8. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia ( § 221 až § 230 Správneho súdneho poriadku ) preskúmal rozhodnutie žalovaného o zaistení žalobcu zo dňa 21.12.2022, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, mapujúceho priebeh správneho konania a dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby a preto o potrebe zrušiť rozhodnutie, ktorým bol žalobca, ako žiadateľ o azyl zaistený a nariadiť jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia.
9. Na rozhodnutie o správnej žalobe nariadil Krajský súd v Košiciach na deň 1.2.2023 so začiatkom o 12:00 hod. pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil žalobca ani jeho zvolený zástupca, ktorí svoju neúčasť na ňom ospravedlnili už v správnej žalobe a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Rovnako tak, sa tohto pojednávania nezúčastnil ani zástupca žalovaného, pričom svoju neúčasť žalovaný ospravedlnil vo vyjadrení k správnej žalobe pracovnou vyťaženosťou. Neprítomná bola aj verejnosť. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 1.2.2023 vyplýva, že boli splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 137 ods. 3, veta druhá Správneho súdneho poriadku a preto správny súd v tento deň vyhlásil rozsudok Krajského súdu v Košiciach.
10. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
Podľa ust. § 88a ods. 1, písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.
Podľa ust. § 88a ods. 2, veta prvá zákona o pobyte cudzincov, žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov.
Podľa ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.
Podľa ust. § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.
Podľa ust. § 90 ods. 1, písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom : zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní.
Podľa bodu 8 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území ( ďalej „Návratová smernica“ ), Uznáva sa, že pre členské štáty je vracanie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín legitímne pod podmienkou, že
existujú spravodlivé a efektívne azylové systémy, v ktorých sa plne rešpektuje zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia („non-refoulement“).
Podľa bodu 9 Návratovej smernice, V súlade so smernicou Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca by sa štátny príslušník tretej krajiny, ktorý požiadal o azyl v členskom štáte, nemal považovať za neoprávnene sa zdržiavajúceho na území tohto členského štátu, pokiaľ nenadobudlo účinnosť rozhodnutie o neudelení azylu alebo rozhodnutie, ktorým sa ukončilo jeho právo na pobyt ako žiadateľa o azyl.
Podľa článku 5, písm. a/ Návratovej smernice, Pri vykonávaní tejto smernice členské štáty zoberú náležite do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa čl. 17 ods. 1 Návratovej smernice, V prípade maloletých osôb bez sprievodu a rodín s maloletými osobami sa zaistenie môže použiť len ako posledná možnosť a na čo najkratšie obdobie.
Podľa ust. § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.
Podľa ust. § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.
Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa článku 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca alebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje za utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými stranami.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( ďalej len „Správny poriadok“ ), Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa ust. § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa ust. § 206 ods. 4 Správneho súdneho poriadku, Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
Podľa ust. § 221 ods.1, 2 žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.(2) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.
11. Predmetom správneho súdneho prieskumu na základe správnej žaloby bolo posúdenie toho, či rozhodnutie žalovanej, ktorým bola žalobkyňa ako žiadateľ o udelenie azylu zaistená je postihnuté takou vadou, ktorá ho robí nezákonným a či táto vada je takého charakteru, že robí neprípustným aj ďalšie žalobkyne v zaistení.
12. Z citovaného ustanovenia § 88 ods. 1, písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že základným predpokladom zaistenia žalobcu, je existencia rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Z odôvodnenia rozhodnutia o zaistení žalobcu zo dňa 10.12.2022 vyplýva, že podkladom pre jeho zaistenie bolo vykonateľné rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení z toho istého dňa. Vzhľadom k faktu, že zákonná zástupkyňa žalobcu požiadala v priebehu plynutia lehoty zaistenia ( určenej maximálne do 10.1.2023 ) o azyl ( dňa 19.12.2022 ) a keďže žalovaný poňal dôvodné podozrenie, že žiadosť o azyl bol podaná výlučne z dôvodu oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie zákonnej zástupkyne žalobcu, ako aj jeho samého, žalovaný rozhodol o zaistení žalobkyne už ako žiadateľa o udelenie azylu z dôvodu podľa ust. § 88a ods. 1, písm. c/ zákona o pobyte cudzincov.
13. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby pozbavenie osobnej slobody v zmysle čl. 5 Dohovoru bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z toho potom vyplýva, že ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie o tom musí byť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.
14. Správny súd pripomína, že zaistenie žalobkyne nemožno vyhodnocovať izolovane, ale je nevyhnutné ho vnímať vo vzájomnej súvislosti so zaistením jej detí a manžela. Kasačný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach poukazoval, v prípade zaistenia maloletých detí, na potrebu posudzovať najlepší záujem dieťaťa v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.
15. Správny súd poukazuje na judikatúru kasačného súdu, v zmysle ktorej žalovaný v súlade so záväzkami obsiahnutými v čl. 3 ods. 2 a 3 Dohovoru o právach dieťaťa, pri úvahe o umiestnení detí spoločne s rodičom do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov, musí zohľadniť, že tak, ako deti bez sprievodu, tak aj deti, ktoré sú na ceste s rodičmi, by nemali trpieť zdĺhavým pobytom v zaistení. V prejednávanej veci však ide o zaistenie matky maloletých detí, tiež zaistených do 21.3.2023. Na základe predchádzajúceho rozhodnutia o jej zaistení ( č. PPZ-HCP-BA5-3137-013/2022-AV ) toto zaistenie trvá už od 10.12.2022. Správny súd nepovažuje za relevantnú obhajobu žalovaného vo veci dĺžky lehoty zaistenia žalobcu, kedy žalovaný uviedol, že počas tejto doby „bude Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky posudzovať žiadosť účastníka konania o udelenie azylu“. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1, veta prvá pred bodkočiarkou zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle, Ministerstvo v konaní o azyle rozhodne do 6 mesiacov od začatia konania. Správny súd žalovanému pripomína, že aj v prípade neúspechu žalobcu s jeho žiadosťou o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, mohol by tento rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým mu nebol udelený azyl napadnúť na súde správnou žalobou. V prípade, ak by žalobca spolu so správnou žalobou podal súčasne aj návrh na priznanie odkladného účinku tejto žalobe a tomuto bolo vyhovené, bol by aj naďalej oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu je však limitovaný dobou šiestich mesiacov ( ust. § 88a ods. 2, veta druhá zákona o pobyte cudzincov ) S prihliadnutím na ust. § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov bolo na mieste očakávať od orgánu verejnej správy, vzhľadom na obmedzenie osobnej slobody detí žalobkyne, vysporiadanie sa s touto požiadavkou zákonodarcu, t.j. že súvisí so zaistením maloletých detí, ako zraniteľných osôb, preto musí byť tiež
obmedzené na čo najkratší čas. Zo znenia základnej vety ustanovenia § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov navyše vyplýva, že oprávnenie policajta zaistiť žiadateľa o udelenie azylu prichádza do úvahy až po tom, keď účel zaistenia nemožno dosiahnuť využitím iných menej závažných prostriedkov nahrádzajúcich zaistenie. K zaisteniu žiadateľa o azyl je možné prikročiť len vtedy, pokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade účinne uplatnené iné dostatočné efektívne, avšak miernejšie donucovacie opatrenia. Týmito sú v zmysle cit. ust. 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, hlásenie pobytu, prípadne zloženie peňažnej záruky. Tieto alternatívy môže pritom policajný útvar uložiť vo vzťahu ku každému účelu zaistenia podľa ust. § 88 a 88a zákona o pobyte cudzincov. A aj keď zákonná formulácia hovorí o možnosti uloženia alternatívnych opatrení, eurokonformný výklad jednoznačne vedie k tomu, že ide o povinnosť policajného útvaru pri zvažovaní nevyhnutnosti zaistenia vždy sa v prvom rade zaoberať uložením spomínaných miernejších donucovacích opatrení. Z obsahu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, že by sa žalovaný, skôr než pristúpil k zaisteniu žalobkyne, ako žiadateľa o azyl sa zaoberal skúmaním možnosti uložiť niektorú z alternatív nahrádzajúcich jeho zaistenie. Aj keď obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je aj citácia už spomenutého § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, použite argumentácie citovaním právnych dokumentov, bez naznačenia priamej súvislosti k použitým zákonným dôvodom zaistenia vykazuje znaky zmätočnosti a tým nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Zo správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nie je dostatočne zrozumiteľné ani to, akým spôsobom skutočnosť, že žalovaný podozrieva žalobkyňu z účelovo podanej žiadosti o azyl s cieľom oddialiť alebo zmariť svoje administratívne vyhostenie, formovala záver žalovaného o neprepustení žalobcu.
16. Preto nie v poslednom rade sa správny súd s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu nestotožnil s názorom žalovaného prezentovaného v preskúmavanom rozhodnutí, že v prípade zaistenia maloletého žalobcu prihliadal na jeho najlepší záujem v súlade s článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, tak obmedzil žiadateľov o azyl, rozhodnutím o zaistení a nevyhodnotil rodinu s maloletými deťmi z hľadiska využiteľnosti inštitútov hlásenie pobytu, prípadne zloženie peňažnej záruky, (ust. 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov).
17. Pokiaľ ide o správnym súdom vnímané nedostatky odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, tieto nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného, a ani správnemu súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskumávacej právomoci správneho súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015).
18. Keďže sa správny súd stotožnil so žalobnou argumentáciou, podľa ktorej je rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. decembra 2022, PPZ-HCP-BA5-2958-027/2022-AV o zaistení žalobkyne nedostatočne odôvodnené a z toho titulu nepreskúmateľné, podľa ust. § 230 ods. 1, písm. a/ Správneho súdneho poriadku toto rozhodnutie zrušil a vzhľadom na charakter zistených nedostatkov tohto rozhodnutia, súčasne nariadil žalovanému bezodkladne prepustiť žalobkyňu zo zaistenia, trvanie ktorého takto prestalo spĺňať podmienku zákonnosti a tiež konformnosti s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článkom 3 ods. 1, článku 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, bodu 8 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej „Návratová smernica“), bodom 9 Návratovej smernice, v súlade so smernicou Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca a článkom čl. 17 ods. 1 Návratovej smernice, podľa ktorej v prípade maloletých osôb bez sprievodu a rodín s maloletými osobami sa zaistenie môže použiť len ako posledná možnosť a na čo najkratšie obdobie.
19. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu sa správny súd nemôže stotožniť s názorom žalovaného prezentovaného v preskúmavanom rozhodnutí, že v prípade zaistenia maloletého žalobcu prihliadal na jeho najlepší záujem v súlade s článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
20. Pokiaľ ide o správnym súdom vnímané nedostatky odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, tieto nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani správnemu súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci správneho súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015).
21. Keďže sa správny súd stotožnil so žalobnou argumentáciou, podľa ktorej je rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.12.2022, PPZ-HCP-BA5-3135-026/2022-AV o zaistení žalobcu nedostatočne odôvodnené a z toho titulu nepreskúmateľné, podľa ust. § 230 ods. 1, písm. a/ Správneho súdneho poriadku toto rozhodnutie zrušil a vzhľadom na charakter zistených nedostatkov tohto rozhodnutia, súčasne nariadil žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia, trvanie ktorého takto prestalo spĺňať podmienku zákonnosti a tiež konformnosti s článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
22. O trovách konania rozhodol správny súd v zmysle ust. § 167 Správneho súdneho poriadku a ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči neúspešnému žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 7 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).