Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3C/126/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného: advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde Partizánske pod číslom konania z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde Partizánske pod číslom konania z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania vo veciach pôvodne vedených na Okresnom súde Partizánske pod číslami konania , , spojených pod číslom konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 175,- € z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 442,56 € pod sp. zn. a návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 v konaní sp. zn. sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 175,- € a nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 €. Súd spojil podľa právne veci tunajšieho súdu vedené pod sp. zn. a na spoločné konanie pod spisovú značku .

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že exekučný súd zapríčinil svojim nelegálnym konaním / nesprávnym úradným postupom/ vznik škody na strane navrhovateľa. Navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v lehote 30 dní od doručenia návrhu, v konaní sp. zn. a súd rozhodol o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora až po veľmi dlhej dobe. Ďalej uviedol, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a

so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ nachádzal. Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 29.06.2011 o zmene súdneho exekútora a uznesenia exekučného súdu zo dňa 16.02.2011 o zmene súdneho exekútora. Majetková škoda v celkovej výške 350,- € /175+175/ predstavuje náhradu za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,- €, náhradu na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,- €, náhradu na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50,- € a náhradu za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdavky spojené s vyhovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdavky spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,- €. Celkovo si teda uplatnil sumu po 175,- € za každú zo spojených vecí. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 608,52 € /442,56+165,96/, a to za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane stav predpokladaný zákonom, za stratu dôvery v právo, v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v priamej príčinnej súvislosti nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 663,88 € za rok : 12 mesiacov = 55,32 eur za mesiac. Zároveň uviedol, že vo veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 265 dní a vo veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 90 dní. Samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú neprávnym úradným postupom. Potreba nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočnenou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej .

V zmysle súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali doručenie predvolania riadne vykázané a ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu sp. zn. , oboznámením návrhu č.l. 1-4, plnomocenstva č.l. 5, vyjadrenia k námietke zaujatosti sudcov č.l. 9-13, uznesenia KS v Trenčíne č.l. 14, uznesenia na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti č.l. 18, odvolania proti uzneseniu č.l. 22, predloženia spisu KS v Trenčíne č.l. 30, vrátenia spisu z KS v Trenčíne č.l. 32, uznesenia o spojení veci na spoločné konanie č.l. 34, vyjadrenia odporcu zo dňa 22.11.2013 č.l. 35-43, návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania č.l. 57-58, sťažnosti č.l. 59-62, ospravedlnenia neúčasti odporcu na pojednávaní č.l. 64, zápisnice o pojednávaní č.l. 65, uznesenia o prerušení konania č.l. 70, uznesenia KS v Trenčíne č.l. 70, odvolania navrhovateľa voči prerušeniu konania č.l. 71, uznesenia KS v Trenčíne č.l. 78, oznámenia o založení originálu znaleckého posudku do spisu č.l. 81b), návrhu na zrušenie pojednávania č.l. 85, ospravedlnenia neúčasti odporcu na pojednávaní č.l. 97 a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 22.11.2013, v ktorom žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť a nepriznať mu náhradu trov konania. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. V konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky konania, lebo v žalobách sa vyskytujú viaceré nedostatky, tzn. nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch, preto namietal, že navrhovateľ nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. Uviedol, že nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody, keď požadovanie paušálnych súm za spomínané všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Navrhovateľ nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný predčasne, keď neuplynula 6 mesačná

doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. Uviedol, že navrhovateľ podal prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 23.04.2012, pričom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené obe žaloby v spojenej veci a je teda zrejmé, že navrhovateľ ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. K výške majetkovej škody uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha. Navrhovateľ tak nepreukázal ani vznik škody, ani jej výšku. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je potrebné preukázať existenciu škody a úvaha pri stanovení výšky škody pri paušálnych sumách za každý deň prieťahov v konaní, ktoré si navrhovateľ uplatňuje sú len hypotetické, ďalej je nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zrušil. Táto podmienka nie je splnená. Odporca mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda. K nemajetkovej ujme uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu, lebo nie je podložená akýmkoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou, pričom v danom prípade samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným dôvodom na priznanie nemajetkovej ujmy s poukazom na splnenie náležitostí § ust. Vznik nemajetkovej ujmy právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom pocity členov riadiacich orgánov v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty, nedôvery“ sú v predmetnom konaní irelevantné v poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ktoré bližšie nekonkretizoval a neupresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má ten účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. V závere poukázal na to, že práve praktiky navrhovateľa sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy skonštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany právo spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúce neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Táto skutočnosť má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, lebo súdy v prípade posudzovania návrhu navrhovateľa na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s tým je spojená vyššie časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. V závere odporca konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu došlo k namietanému nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik skutočnej škody a neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že súd rozhodol po uplynutí 30-dňovej lehoty a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou, teda nie sú splnené základné , preto žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. -16 zo dňa 22.10.2012 rozhodol, že sudca Okresného súdu partizánske JUDr. Eduard Szabo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. .

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 24.01.2014 navrhol zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu. Uviedol, že vyššie citovaným uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. -16 zo dňa 22.10.2012 boli porušené jeho práva, v dôsledku čoho podal sťažnosť na Ústavný súd SR, preto žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania. Navrhol,

aby súd konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti navrhovateľa.

Tunajší súd uznesením č.k. -70 zo dňa 30.01.2014 konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti podanej navrhovateľom, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd.

Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. -78 zo dňa 06.05.2014 uznesenie súdu prvého stupňa č.k. -70 zo dňa 30.01.2014 o prerušení konania zmenil tak, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.

Navrhovateľ dňa 13.06.2014 doručil tunajšiemu súdu oznámenie o založení originálu znaleckého posudku do súdneho spisu, podľa ktorého je znalecký posudok založený v spise sp. zn. . Keďže podľa navrhovateľa udalosť vyvolávajúca škodu, mechanizmus vzniku škody, zodpovedný subjekt, ako aj príčinná súvislosť sú spoľahlivo identifikované, bolo potrebné ustáliť len výšku škody. Preto j nepochybné, že majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie dosahuje hodnotu minimálne 30,76 € a majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o zmene súdneho exekútora dosahuje hodnotu minimálne 31,68 €. Okrem toho je nepochybné, že porušením práv navrhovateľa vznikla aj nemajetková ujma, ktorú je možné s ohľadom na prax Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky objektívne stanoviť vo výške určenej žalobou.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa so spisom Okresného súdu Partizánske sp. zn. vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnej Z., z ktorého vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na tunajšom súde dňa 23.06.2005. Exekučným titulom bola notárska zápisnica N 1349/2005, NZ 12927/2005 zo dňa 26.03.2005, ktorá obsahovala sumu 6 873,- Sk, z toho úver a poplatok v sume 3 600,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 10.01.2005 do zaplatenia. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 04.07.2005, následne oprávnený podal návrh na zmenu exekútora dňa 24.09.2010, ktorý nespĺňal zákonom stanovené náležitosti, t.j. nebol podpísaný osobou oprávnenou konať za oprávneného, preto súd výzvou zo dňa 28.09.2010 vyzval oprávneného na odstránenie vád návrhu. Následne dňa 28.09.2010 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekučného konania z dôvodu, že u povinnej nebol zistený žiaden majetok. Súd si vyžiadal od súdneho exekútora spis na základe výzvy zo dňa 14.10.2010, ktorý bol súdu doručený dňa 04.11.2010. Následne sa súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner listom doručeným súdu 04.11.2010 vyjadril k návrhu na zmenu súdneho exekútora a poukázal na to, že nie je dôvod na zmenu exekútora, pretože zistil, že povinná je nemajetná, pričom oprávnený navrhuje poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého, ktorý je bývalým zamestnancom oprávneného, preto možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti vykonávať exekučnú činnosť nezávisle a nestranne, čo preukázal plnomocenstvom zo dňa 18.09.2006, z ktorého vyplýva, že Mgr. Rudolf krutý bol poverený konateľom oprávneného ako zamestnanec na zastupovanie spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. v konaniach pred súdnymi exekútormi a na úkony s tým súvisiace. Až dňa 12.10.2010 podal oprávnený riadny návrh na zmenu súdneho exekútora, pričom súd uznesením č.k. -36 dňa 29.12.2010 exekúciu „ex offo“ pre nemajetnosť povinnej zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. -62 zo dňa 11.05.2011 uznesenie tunajšieho súdu č.k. -36 dňa 29.12.2010 zrušil. Po následnom zistení rozporu exekučného titulu so zákonom tunajší súd uznesením č.k. -66 zo dňa 29.06.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil a Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. -76 zo dňa 26.04.2012 uznesenie tunajšieho súdu č.k. -66 zo dňa 29.06.2011 potvrdil. Uznesenie tunajšieho súdu č.k. -66 zo dňa 29.06.2011 nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne dňa 04.07.2012. Dôvodom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú bolo vyhlásenie povinnej v notárskej zápisnici Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorého na úkon splnomocnila povinná v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 31.03.2004 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou. Zmluva bola uzavretá na vopred pripravenom formulári, z čoho vyplýva, že povinná si sama dobrovoľne advokáta nevybrala a táto skutočnosť odôvodňuje obavu, že záujmy advokáta sú v rozpore so záujmami povinnej podľa , teda vyhlásenie v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je absolútne neplatný právny úkon podľa , preto okresný súd správne exekúciu vyhlásil za neprípustnú podľa ods. l písm. g) Exekučného poriadku. Oprávnený podal riadny návrh na zmenu súdneho

exekútora dňa 12.10.2010 a dňa 29.12.2010 bola exekúcia zastavená, pričom toto uznesenie bolo rozhodnutím krajského súdu zrušené a následne bola exekúcia dňa 29.06.2011 vyhlásená právoplatne za neprípustnú, teda odpadol dôvod rozhodovať o zmene exekútora, lebo súd skúmal a zistil zákonné dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, pričom žiadne prieťahy v konaní nemožno konštatovať. Taktiež súdu bola doručená aj námietka súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera o zaujatosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorý bol preukázateľne zamestnancom oprávneného, čo vyplynulo z pripojeného plnomocenstva k predmetnej námietke, preto nemohol vykonávať nestranne exekúciu.

Zo spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Krasňanovou tunajšiemu súdu dňa 20.05.2002 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnej M. Q.. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom vydané dňa 21.05.2002. Dňa 04.10.2010 doručila súdna exekútorka súdu námietky povinnej proti trovám exekúcie. Dňa 22.11.2010 bol súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Súd uznesením č.k. -13 zo dňa 30.11.2010 námietky povinnej proti trovám exekúcie zamietol a dňa 01.12.2010 vyzval súdnu exekútorku na vyjadrenie k návrhu na zmenu súdneho exekútora. Dňa 10.01.2011 opätovne súd vyzval súdnu exekútorku na vyjadrenie k návrhu na zmenu súdneho exekútora. Druhú výzvu súdna exekútorka prevzala dňa 19.01.2011. Súdna exekútorka sa k návrhu na zmenu súdneho exekútora ani po opätovnej výzve súdu nevyjadrila. Uznesením č.k. -20 zo dňa 16.02.2011 súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a exekučnú vec postúpil JUDr. Rudolfovi Krutému. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. -32 zo dňa 23.05.2011 odvolanie pôvodnej súdnej exekútorky odmietol.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania (ďalej len „“) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov konania začaté pred 01. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Dokazovaním v predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný, a preto ho zamietol.

K námietke odporcu, že navrhovateľ podal návrh predčasne súd uvádza, že navrhovateľ sa na odporcu obrátil so o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.04.2012, pričom podal návrh na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti /27.09.2012/. Aj keď návrh bol podaný pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, ku dňu rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo vyplynulo aj z vyjadrenia odporcu, a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula, teda návrh už nemožno považovať za predčasne podaný .

Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že o návrhu navrhovateľa ako oprávneného v exekučnom konaní súd nerozhodol do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Súd v tomto prípade neskúmal, či došlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej, resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Z hľadiska posúdenia lehoty na rozhodnutie súd zistil, že v oboch exekučných veciach podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 lehota 30 dní neplatila, pričom v jednom prípade o zmene súdneho exekútora súd riadne rozhodol a v druhom prípade súd nerozhodol o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora, pretože súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, preto súd exekúciu „ex offo“ zastavil a v zastavujúcom uznesení zdôvodnil, že odpadol dôvod na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora. Treba zdôrazniť, že súd sa zaoberá predovšetkým súladom exekučného titulu so zákonom. Ak zistí taký nesúlad, exekúciu zastaví, preto už nie je dôvod na zmenu súdneho exekútora. Takýto výklad je logický aj preto, že pokiaľ súd zistí, že návrh na vykonanie exekúcie je v rozpore so zákonom, táto rozhodovacia činnosť si vyžaduje jednak zložitejšie právne posúdenie, čo si vyžaduje aj dlhší čas a jednak aj prípadné zadováženie listinných dôkazov potrebných pre rozhodnutie, prípadne aj vyjadrenie povinného.

Súd poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je exekučný súd „ex offo“ povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj notárske zápisnice, vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku „res iudicata“.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle . V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom ( Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach až ) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. K takému právnemu záveru dospel aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. zo dňa 29.04.2013.

Súd má za to, že navrhovateľovi nemohla vzniknúť majetková škoda, akú si uplatňuje pre rozhodnutie súdu, ale výška, akú si uplatňuje, by mohla vzniknúť v prípade nezákonne vydaného rozhodnutia exekučného súdu, kde však pre vznik základu nároku musí byť nezákonné rozhodnutie zrušené. V danom prípade navrhovateľ nepodal proti rozhodnutiu súdu žiadny opravný prostriedok za účelom zrušenia nezákonného rozhodnutia súdu, len odvolanie, pričom odvolací súd potvrdil zastavujúce uznesenie súdu prvého stupňa, čím sa stotožnil s jeho zákonnosťou. V takomto prípade by teda mohol byť daný jednak základ nároku a jednak príčinná súvislosť so škodou, ak vznikla. Pretože súd dospel k názoru, že na strane odporcu konajúceho cestou exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, vo veci sa ďalej nezaoberal ani výškou majetkovej škody, ani nemajetkovej ujmy, pretože nebol zistený právny základ a to zodpovednosť odporcu za škodu.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon, resp. škodová udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom (škodovou udalosťou) a vznikom škody, d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie). Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna (podľa zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť) čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok). Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je („Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom“).

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení

(úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom. Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

V tejto súvislosti súd uvádza, že škoda nemôže byť uplatnená v nejakej paušálnej sume, ale musí byť preukázané, že práve pre nesprávny úradný postup došlo k výške škody, ktorá musí byť vyčíslená presne a musí byť preukázaná aj príčinná súvislosť, čo však navrhovateľ nepreukázal a ku škode neprodukoval ani žiadne dôkazy. Škodu charakterizuje v hypotetickej rovine a poukazuje na zvýšené mzdové náklady, náklady na poštovné, telekomunikačné služby, tlač, úpravu informačného systému, ktorých existencia, výška a príčinná súvislosť ako základné atribúty zodpovednosti za škodu preukázané neboli, ale naopak bolo preukázané, že súd konal riadne a v súlade so zákonom a zákonnosť tohto postupu potvrdil v prvej exekučnej veci aj odvolací súd potvrdzujúcim uznesením (v druhej exekučnej veci exekúcia naďalej pokračuje).

K tomuto tvrdeniu súd uvádza, že pri použití výkladu, aký použil navrhovateľ, by si mohli žiadať náhradu škody od štátu aj podnikatelia v súvislosti napr. so zmenou legislatívy, v dôsledku ktorých musia vykonať ich zamestnanci pracovné výkony, ktoré predtým nevykonávali, pričom ich spôsobil štát svojou legislatívnou činnosťou. Takýto výklad je podľa názoru súdu nesprávny a nepoužiteľný.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na nemajetkovú ujmu, uplatnený žalobou v tomto konaní, túto môže súd priznať s ohľadom na ustanovenie o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov s prihliadnutím najmä na a/osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Súd má za to, že tak, ako je to v zákone koncipované, uvedené písmená a), c), d) sa vzťahujú na poškodeného - fyzickú osobu, okrem písm. b), podľa ktorého by mal súd prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo.

Nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty na rozhodnutie 30 dní, ktorá v § 44 ods. 6 Exekučného poriadku účinnom do 31.08.2005 zakotvená nebola, pričom obe exekučné konania sp. zn. a boli začaté za účinnosti Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005. Súd dospel k záveru, že o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v konaní sp. zn. bolo rozhodnuté v primeranej lehote, návrh na zmenu exekútora bol podaný dňa 22.11.2010, dňa 30.11.2010 súd rozhodol o námietkach povinnej proti exekúcii, dňa 01.12.2010 súd vyzval súdnu exekútorku na vyjadrenie k návrhu na zmenu exekútora, dňa 10.01.2011 súd opätovne vyzval súdnu exekútorku na vyjadrenie k zmene exekútora, druhú výzvu súdna exekútorka prevzala dňa 19.01.2011, pričom následne súd dňa 16.02.2011 uznesením č.k. -20 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a exekučnú vec postúpil súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému. V exekučnej veci sp. zn. súd po podaní návrhu oprávneného na zmenu exekútora 12.10.2010 zistil rozpor exekučného titulu so zákonom a exekúciu zastavil „ex offo“ podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, preto nebol dôvod rozhodovať o návrhu na zmenu exekútora. Zároveň je potrebné uviesť, že oprávnený musel byť súdom vyzývaný na zaslanie riadneho návrhu, lebo pôvodný návrh na zmenu exekútora nespĺňal zákonom stanovené náležitosti a dokonca ani nebol podpísaný osobou oprávnenou konať za oprávneného, pričom súd v zastavujúcom uznesení zdôvodnil, že odpadol dôvod na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora. Nie sú preto pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že súd rozhodol s omeškaním vo veci sp. zn. viac ako 265 dní a vo veci sp. zn. viac ako 90 dní, treba konštatovať, že v oboch prípadoch lehota 30 dní neplatila, pretože exekučné konania boli začaté za účinnosti Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005 a dokonca vo veci sp. zn. bolo potrebné konanie

zastaviť z úradnej povinnosti, keď súd zistil dôvod na zastavenie exekúcie. Najskôr súd exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinnej a v závere zdôvodnil, že odpadol dôvod na rozhodnutie o zmene exekútora, pričom súd prvého stupňa rozhodol v primeranej lehote. Odvolací súd toto rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil. Po zrušení veci odvolacím súdom súd prvého stupňa následne zistil rozpor exekučného titulu so zákonom a v primeranej lehote exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, pričom odvolací súd sa s týmto rozhodnutím súdu prvého stupňa stotožnil a potvrdil ho. Z okolností, ktoré sú v tejto veci odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidí dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nebol preukázaný základ nároku.

Podľa súdu sa navrhovateľ snaží predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite. Konštatovanie, že vo veci išlo o prieťah, nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať a ani nebol zistený. Súd ďalej poukazuje na to, že prípadné priznanie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy navrhovateľovi by bolo v rozpore s ustanovením , podľa ktorého upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že práve navrhovateľ, ktorého základ jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie spotrebiteľských zmlúv, a to na základe formulárových zmlúv a všeobecných zmluvných podmienok, ktoré obsahujú celý rad neprijateľných zmluvných podmienok, s cieľom v neprehľadnej, zložito formulovanými podmienkami s oslovením tej najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva, ktorá nemôže týmto zmluvnými podmienkami rozumieť, dosiahnuť zisk, sa domáha v dôsledku porušenia svojich práv súdnej ochrany a nemajetkovej ujmy. Z množstva exekučných konaní, ktoré sú vedené na všetkých súdoch Slovenskej republiky je súdu známe, že využíval práve rozhodcovské doložky a o jeho nárokoch rozhodovali rozhodcovské súdy, ktoré nerešpektovali ustanovenia právnej úpravy o ochrane spotrebiteľov a napriek ich povinnosti tieto skúmať, to nerobili a priznávali navrhovateľovi aj také plnenia, ktoré boli zjavne neplatné pre neprijateľné zmluvné podmienky. Je preto zarážajúce, že pri ochrane svojich práv sa striktne domáha ochrany svojich práv a dôsledného dodržiavania zákona, ale vo svojich zmluvných vzťahoch so svojimi klientmi už taký dôsledný nebol. Naopak, jeho podnikateľskou činnosťou sa zaoberala aj Európska komisia, ktorá vo svojom liste, ktorý bol aj pripojený odporcom k jeho vyjadreniu, uvádza, že útvary Komisie v súvislosťami s praktikami navrhovateľa a ďalšími nebankovými inštitúciami na trhu spotrebiteľských úverov slovenských spotrebiteľom, poukazujú na problémy v spojitosti s praktikami, ktoré sa týkajú skutočností, že zmluvné podmienky sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia. Uviedol, že tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľom práv, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Uviedol, že jedným z osobitných aspektov je uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec neuplatňujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. V danom prípade je zodpovednosť štátu za škodu vylúčená, lebo absentuje nesprávny úradný postup a nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože takéto rozhodnutie neexistuje, teda neboli preukázané základné aspekty zodpovednosti štátu za škodu, súd vydal prvostupňové rozhodnutia v súlade so zákonom, s ktorými sa stotožnil aj odvolací súd, preto súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.

S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd návrhy navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedené na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. a ako nedôvodné zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.