Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-442-2013.pdf
PDF · 95.16 KB
Case nature
Subarea
9Co/442/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členov senátu JUDr. Borisa Minksa a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne: O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., J. XXX, proti žalovanému: T. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., I. XXX/XX, zast. JUDr. Evou Horniakovou, advokátkou so sídlom vo Zvolene, J. Kozačeka 6, o zaplatenie 1.477,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 8. novembra 2012 č. k. 14C/88/2011-146, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 112,84 eura na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Evy Horniakovej, advokátky so sídlom Zvolen, J. Kozačeka 6 do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a to z titulu náhrady trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci v sume 498,81 eura v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet splnomocnenej právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Evy Horniakovej, advokátky so sídlom AK Zvolen, J. Kozačeka 6. Súd návrh žalobkyne na spojenie veci zo dňa 18. 04. 2012 na č. l. 66-67 zamietol. Žalovanému uložil povinnosť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zaplatiť súdny poplatok na účet súdu za podaný odpor zo dňa 28. 03. 2011 na č. l. 15-17 súdneho spisu v sume 88,50 eura. Rozhodnutie odôvodnil § 37 ods. 1, § 51, § 491, § 494 Občianskeho zákonníka a § 132 OSP a z vykonaného dokazovania mal za preukázané skutočnosti, na základe ktorých žalobu žalobkyne zamietol, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení a to jednak v časti o pasívnej legitimácii žalovaného v tomto konaní, ktorý bol len zamestnávateľom N. K. a nárok žalobkyne na zaplatenie dlžnej sumy mal vyplynúť z krádeže finančných prostriedkov, resp. ich straty v spojení s uzavretou dohodou o hmotnej zodpovednosti, uzatvorenej medzi žalobkyňou a svedkom. Ďalej podľa súdu uplatnený nárok zo Zmluvnej dohody na vyplatenie finančného nároku, uzavretej a podpísanej v Šahách dňa 03. 11. 2000 na č. l. 3 súdneho spisu, je neurčitý, nejasný, zmätočný s vnútornými rozpormi, a preto podľa súdu je uvedená dohoda absolútne neplatná. Ako je zrejmé z č. l. 122 súdneho spisu, samotná žalobkyňa sa dňa 03. 05. 2012 v tak podstatnej otázke, ako je podpis žalovaného na citovanej dohode, vyjadrila, že: „Podpis na uvedenej dohode vyzerá byť ako podpis p. A.“ a tiež ešte v tejto súvislosti uviedla, že nevie, kedy a kde sa žalovaný podpísal. Podľa súdu za skutkovej a právnej situácie, kedy žalovaný spochybňuje platnosť a účinnosť tejto dohody a žalovaná jednoznačne nevedela ani len slovne potvrdiť podpísanie uvedeného právneho úkonu zo strany žalovaného, súd mal za to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení o uzatvorení tohto právneho úkonu
žalovaným. Rovnako podľa súdu je uvedený právny úkon absolútne neplatný na tom základe, že je neurčitý a aj nezrozumiteľný, nakoľko nepočíta s možnosťou, napr. že dlžník nebude u žalovaného pracovať po nevyhnutnú dobu na vykonanie peňažných zrážok, nedosiahne príjem, z ktorého by bolo možné vykonávať zrážky, atď. a v časti II. žalovaný, ktorý je v postavení osoby, ktorá sa dobrovoľne zaviazala na vykonávanie služby - zrážok v prospech žalobkyne, bez dojednania o termíne zahájenia vykonávaných zrážok. Z obsahu citovaného právneho úkonu malo byť zrejmé, že žalovaný túto službu žalobkyni mal vykonať nielenže bezodplatne, ale mal dokonca zobrať na seba dobrovoľne záväzok uhradiť dlh svojho zamestnanca a v prípade, ak by zamestnanec tento dlh neuhradil do 30. 10. 2005, tak sa žalovaný zaviazal žalobkyni uhradiť úroky z omeškania vo výške 18% p. a. Podľa súdu nevyhnutným predpokladom takéhoto záväzku je preukázanie vzniku záväzku žalovaného voči žalobkyni, avšak počas celého konania žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení v tomto smere. V konaní vypočutý svedok N. K. bol zamestnaný u žalovaného a za odvedenú prácu sa mu vyplácala výplata k rukám v plnom rozsahu, bez realizácie zrážok, svedok výplatu a zrážanie súm nepotvrdil, dokonca svedok na pojednávaní predložil tzv. rodinnú evidenciu výplatných pások, z ktorých vyplýva, že finančné prostriedky dostal v plnom rozsahu bez akéhokoľvek krátenia. Ďalej o uvedených skutočnostiach svedčia aj predložené dôkazy a to zoznam všetkých zamestnancov žalovaného, z ktorého zoznamu na č. l. 133-138 súdneho spisu bolo preukázané, že v časti výplata sumy v Sk menovaný k rukám dostal celú sumu, bez akýchkoľvek zrážok. Z týchto skutočností je preukázané, že žalovaný postupoval v zmysle zákona a mzdu, ktorú si svedok zarobil, vyplatil k rukám P. K. a nebola krátená. Na základe týchto skutočností súd podanú žalobu zamietol. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor v sume 88,50 eura, nakoľko súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 12RO/38/2011-10 z dňa 10. 03. 2011, ktorý prevzal dňa 18. 03. 2011, voči ktorému v zákonnej lehote dňa 30. 03. 2011 podal odpor s odôvodnením na č. l. 15-17 súdneho spisu, avšak nezaplatil súdny poplatok za podaný odpor, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku v sume 88,50 eura. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, súd priznal náhradu trov proti žalobkyni a to za náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 498,81 eura, ktorá suma pozostáva zo 6 plných úkonov právnej pomoci po 78,87 eura s RP 2 x 7,41 eura a k tomu 4 x 7,63 eura a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, podaný odpor na č. l. 15-7 súdneho spisu a písomné podanie z č. l. 42-5 súdneho spisu z dňa 03. 11. 2011 a 3 x za účasť na pojednávaniach v dňoch 24. 05. 2012, 01. 10. 2012, 08. 11. 2012 a 1 úkon za nie meritórne pojednávanie dňa 03. 05. 2012 v sume 25,47 eura (aj s RP 7,63 eura).
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa odvolanie, odôvodniac ho tým, že v konaní došlo k vadám, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzniesla tiež námietky voči vypočítaným trovám a súdnemu poplatku, pretože v konaní bola žalobkyňa oslobodená. Uviedla, že sudca sa iba v úvode rozsudku venoval zmluve o združení a zmluve o zrušení združenia, ktoré sú základnými zmluvami uzatvorenými medzi žalobkyňou a žalovaným. Zmluva o združení sa zaoberá aj škodou spôsobenou zamestnávateľovi. Ide práve o škodu spôsobenú N. K.. Žalovaný sám s účtovníčkou tvoril všetky mzdy všetkým zamestnancom, aj mzdu pre N. K. a to dňom 01. 06. 2000, kedy prijal zodpovednosť za vedenie všetkých miezd a celkové účtovníctvo. Počas združenia platilo, že všetky príjmy aj výdavky sa delili dvomi, rovným dielom, tak aj príjem za spôsobenú škodu, ktorú polovicu si žalovaný zrážal aj spôsobom, že po vydaní mzdového listu mzdu vyčíslil bez zrážky tak, že iba vypísal príjmový pokladničný doklad a N. K. zaplatil v kancelárii svoj dlh, v tom čase to bolo 1.500,- Sk, ktoré sa v čase od 01. 06. 2000 do 31. 10. 2000 delili v zmysle zmluvy o združení rovným dielom. Dôkazom je obsah zmluvy o združení a aj obsah zmluvy o zrušení združenia. Žalovaný klame, keď tvrdí, že neprevzal povinnosť za vzniknutý schodok N. K.. Podľa zmluvy o združení a zmluvy o zrušení združenia žalovaný prevzal zodpovednosť za všetky pohľadávky a všetky záväzky a to dňom 01. 11. 2000. To, že na mzdových listoch N. K. nie je vykonaná zrážka neznamená, že N. K. v deň mzdy neplatil za spôsobenú škodu v hotovosti. N. K. vždy platil hotovosť odporcovi. Poukázala na to, že svedok N. K. na súdnom pojednávaní správne uviedol, že s odporcom uzatvoril dohodu, že bude uhrádzať dlžnú sumu. Odporca poznal všetky zmluvy veľmi podrobne, on ich zostavoval so svojou účtovníčkou a nebol nevedomý si všetkých súvislostí. Zmluva o združení a zmluva o zrušení združenia boli smerodajnými základnými zmluvami, ku ktorým vznikli prílohy. K trovám konania uviedla, že ich odmieta. O tom, že boli tri pojednávania nevedela.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a konanie nemá žiadne vady, ktoré by odôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia. K trovám konania uviedol, že súd postupoval správne a priznal mu náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP. Odvolanie žalobkyne nepovažuje za dostatočne špecifikované a považuje ho za nedostatočné. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny, súd dostatočne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a v konaní postupoval podľa zákona. Rozhodnutie riadne odôvodnil a vysporiadal sa aj s námietkami žalobkyne. Nie je si vedomý, že by dohodu, od ktorej žalobkyňa svoj nárok odvodzuje, uzavrel a aj podpis žalobkyne je odlišný od podpisu, ktorým sa v tom čase žalobkyňa podpisovala. Opakovane tvrdí, že túto dohodu nikdy neuzavrel. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a neobjasnila a nepreukázala výšku nároku, ktorého zaplatenia sa domáha. On v konaní preukázal, že v období od novembra 2000 do decembra 2004 N. K. v prospech žalobkyne žiadne zrážky nevykonával. Dohoda, o ktorú žalobkyňa oprela svoj nárok, nie je jasná, ani zrozumiteľná, ani určitá, s viacerými rozpormi, ktoré poukazujú na to, že táto dohoda nebola uzavretá a ani nie je dvojstranným právnym úkonom. Tvrdenia žalobkyne, že p. K. mu mal platiť peniaze v hotovosti sa pred súdom nepotvrdili a nie sú ničím podložené. Z dôvodu právnej istoty opakovane namietal premlčanie nároku uplatneného žalobkyňou v tomto konaní. Poukazovanie žalobkyne na zmluvu o združení a zmluvu o zrušení združenia považuje za bezpredmetné, nakoľko nesúvisia s predmetom konania. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 79,18 eura.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo, na nariadenom odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, aj keď z iných právnych dôvodov.
Predmetom konania je zaplatenie sumy 1.477,13 eura na základe dohody o výplate finančného nároku zo dňa 03. 11. 2000. Súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav veci a zamietnutie návrhu odôvodnil neplatnosťou právneho úkonu - zmluvnej dohody na vyplatenie finančného nároku z 03. 11. 2000. Napriek tomu, že žalovaný už v podanom odpore vzniesol voči uplatnenej sume námietku premlčania, touto otázkou sa nezaoberal a vec z tohto pohľadu neposúdil. Odvolací súd vyzval oboch účastníkov konania, aby sa do termínu pojednávania písomne vyjadrili k žalovaným namietanému premlčaniu a k možnému použitiu ustanovení § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka o premlčaní v danej veci. Napriek tomu, že výzva odvolacieho súdu bola obom účastníkom doručená, na výzvu súdu nereagovali.
Žalobkyňa odvolaciemu súdu zaslala ospravedlnenie na pojednávanie nariadené na deň 2. októbra 2014 z dôvodu stáleho trvania jej práceneschopnosti, ktorá jej neumožňuje dostaviť sa na Krajský súd v Nitre. Z uvedeného dôvodu žiadala pojednávanie odročiť. K žiadosti o odročenie priložila doklad o jej práceneschopnosti. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola práceneschopná už od 10. 01. 2014, odvolací súd následne urobil dotaz na lekárku žalobkyne MUDr. Helenu Zolyomiovú, aby odvolaciemu súdu obratom oznámila, či je navrhovateľka spôsobilá sa zúčastniť pojednávania počas jej práceneschopnosti a tiež, dokedy je predpoklad trvania jej práceneschopnosti. MUDr. Zolyomiová na výzvu súdu uviedla, že žalobkyňa je spôsobilá zúčastniť sa pojednávania počas práceneschopnosti. Doba práceneschopnosti je na neurčitú dobu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd telefonicky žalobkyni oznámil, že jej žiadosť o odročenie pojednávania nebude odvolacím súdom akceptovaná. Na to žalobkyňa zaslala odvolaciemu súdu opakované ospravedlnenie a doplnenie ospravedlnenia, v ktorom uviedla, že vyplývajúc z telefonického rozhovoru s asistentkou senátu svoje ospravedlnenie dopĺňa a uviedla, že jej jediným príjmom je pomoc v hmotnej núdzi v sume 152,10 eura mesačne a po uhradení všetkých výdavkov jej zostane 80 eur, z ktorých musí vyžiť do nasledujúceho mesiaca. Okrem práceneschopnosti je toto druhý vážny dôvod, pre ktorý si nemôže dovoliť vycestovať do Nitry. Tretím dôvodom je skutočnosť, že sa s protistranou dohodli na vzájomnom urovnaní ich súdnych sporov. Zároveň uviedla, že o jej ospravedlnení upovedomila aj protistranu.
Podľa § 101 ods. 2 OSP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Ustanovenie § 101 ods. 2 OSP určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to riadne predvolanie a absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania, buď vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, avšak nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania). Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti účastníka konania na odročenie pojednávania, pretože odročiť pojednávanie môže súd len z dôležitého dôvodu. Posúdenie opodstatnenosti "dôležitého dôvodu" (§ 101 ods. 2 OSP) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu.
Aj keď sa žalobkyňa v danej veci z neúčasti na odvolacom pojednávaní ospravedlnila a žiadala pojednávanie odročiť, odvolací súd dospel k záveru, že ňou uvádzané dôvody na odročenie pojednávania nie sú také, ktoré by odôvodňovali odročenie pojednávania, preto po jej upozornení na to, že odvolací súd nebude jej žiadosť o odročenie odvolacieho pojednávania akceptovať, pojednával v jej neprítomnosti. Žalobkyňa svoju žiadosť o odročenie pojednávania odôvodnila svojou práceneschopnosťou, čo v zásade je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, avšak po dotaze na lekárku žalobkyne (z dôvodu, že jej práceneschopnosť je dlhodobá), táto súdu uviedla, že práceneschopnosť žalobkyni umožňuje zúčastniť sa pojednávania, preto tento jej dôvod na odročenie pojednávania neakceptoval. Ani ďalšie žalobkyňou uvádzané dôvody v doplnení ospravedlnenia odvolací súd nepovažoval za také dôvody, ktoré by odôvodňovali odročenie pojednávania v danej veci. Finančné pomery žalobkyne takýmto dôvodom nie sú a to, či sa žalobkyňa odvolacieho pojednávania zúčastní, v prípade, ak nebol nariadený jej výsluch, je na nej, je to jej právo, ale nie povinnosť a ďalší dôvod, urovnanie sporov s protistranou druhá strana na pojednávaní poprela a uviedla, že pokus o urovnanie sporu prebieha v inom konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd žiadosť žalobkyne o odročenie odvolacieho pojednávania neakceptoval a pojednával v jej neprítomnosti.
Odvolací súd sa z dôvodu žalovaným v odpore namietanej námietky premlčania v prvom rade zaoberal jeho námietkou a posúdením veci z tohto pohľadu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo samo osebe nezaniká, ak však povinný vznesie námietku, nárok zaniká a subjektívne právo trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku, teda jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Žalobkyňa si žalovanú sumu voči žalovanému uplatňovala z dohody o vyplatení finančného podielu zo dňa 03. 11. 2000. V zmysle tejto dohody sa žalovaný zaviazal dlžnú sumu 44.500,-Sk (1.477,13 eura) krátiť zo mzdy svojho zamestnanca N. K. a poukázať, vyplatiť ju k rukám žalobkyne naplnením celej dlžnej sumy 44.500,-Sk najneskôr do dňa 30. 11. 2011. Nevyplatením uvedenej sumy žalobkyni do termínu 30. 11. 2005 má žalobkyňa právo uplatniť si úroky z omeškania vo výške 18% zo sumy 44.500,-Sk za každý jeden deň omeškania, počnúc dňom 31. 10. 2005 až do zaplatenia celej sumy k rukám žalobkyne. V prípade, ak by si žalovaný svoju povinnosť voči žalobkyni dobrovoľne nesplnil, má žalobkyňa právo požiadať o výplatu sumy 44.500,-Sk s uplatnením úroku vo výške 18% po uplynutí termínu po dni 30. 11. 2005 až do zaplatenia celej dlžnej sumy formou podania platobného rozkazu, exekučného rozkazu prostredníctvom súdu. Z uvedeného vyplýva, že termín splatnosti sumy 1.477,13 eura (44.500,-Sk) bol v zmysle tejto dohody dňa 30. 11. 2005, a teda dňom 31. 10. 2005 začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 31. 10. 2008. Ak teda žalobkyňa podala návrh na súde až dňa
19. 01. 2011, jej nárok je premlčaný a vzhľadom k námietke premlčania, vznesenej žalovaným, jej ho nemožno priznať. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok, ktorým súd návrh žalobkyne zamietol ako vecne správny, aj keď z iných právnych dôvodov, podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 150 OSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3, 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb náhradu trov odvolacieho konania v sume 112,84 eura, ktorá predstavuje 50% trov konania, na ktoré vznikol žalovanému nárok, keď odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania, okrem úspechu v konaní, zohľadnil aj majetkové pomery žalobkyne, v dôsledku ktorých jej bolo súdom prvého stupňa priznané oslobodenie od súdneho poplatku za návrh. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne a účasť na pojednávaní dňa 02. 10. 2014 po 71,37 eura, režijný paušál 1 x 7,81 eura (za vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne) a 1 x 8,04 eura (za účasť na pojednávaní dňa 02. 10. 2014) a cestovné Zvolen - Nitra a späť 212 km za deň 02. 10. 2014 v sume 67,08 eura, 212 km pri spotrebe 9,2 l/km a cene 1,45 eur/l; základná náhrada 0,183 eura/km; 0,183 + 0,1334 = 0,3164 eura/km x 212 km = 67,08 eura.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.