Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/136/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa A.. Z. L., nar. XX.X.XXXX, bytom A. Č.. XX, L. Š. proti odporkyni H.. H. L.F. rod. Y. nar. XX.X.XXXX, bytom L. F. E.. K. Č.. XX, o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov konania Z. L. a H. L. rod. Y. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v L., zapísané v knihe manželstiev S. X. Y. L. A. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod radovým číslom XXX

r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na rozvod manželstva, ktorý odôvodňoval tým, že manželstvo účastníkov konania je čisto formálne, neplní si ani základné funkcie, manželia od r. 2011 nežijú v spoločnej domácnosti, každý vedie samostatný spôsob života a podľa tvrdení navrhovateľa odcudzenie medzi účastníkmi konania je dlhodobého a trvalého charakteru.

Odporkyňa podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.9.2014 sa vyjadrila k návrhu na rozvod manželstva s tým, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, napriek skutočnosti, že manželia nevedú spoločnú domácnosť.

Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 2.10.2014, účastníkov riadnym spôsobom predvolal, odporkyni predvolanie bolo doručené dňa 9.9.2014.Odporkyňa svoju neúčasť ospravedlnila, čo odôvodňovala nepriaznivým zdravotným stavom / o takýchto tvrdeniach nepredložila súdu žiadne lekárske potvrdenie / a preto súd takéto ospravedlnenie nepovažoval za kvalifikované a s využitím ustanovenia § 101 ods. 2. OSp zrealizoval pojednávanie v neprítomnosti odporkyne.

V rámci dokazovania súd vypočul navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to predloženým sobášnym listom účastníkov konania ako i vyjadrením odporkyni k návrhu na rozvod manželstva na základe čoho mal súd za preukázané, že účastníci konania manželstvo uzatvorili v r. 1974. Podľa vyjadrení navrhovateľa, všetky tri deti pochádzajúce z manželstva sú plnoleté. Do r. 2011 účastníci ako manželia žili v Bratislave, následne sa presťahovali do S. A., kde mali i posledné spoločné bydlisko. Navrhovateľ sa vyjadril, že krátko s odstupom niekoľkých týždňov po zmene bydliska ho odporkyňa opustila, od tohto času t.j. r. 2011 trvalo žije v Bratislave. Navrhovateľ uvádzal, že takmer sa s odporkyňou nekontaktujú po dobu viac ako 3 rokov, každý z účastníkov vedie samostatný spôsob života, čo znamená,

že spoločne nehospodária, nežijú spolu intímne a ich manželstvo je len formálne. Navrhovateľ tvrdil, že i keď manželské spolužitie trvá 40 rokov za súčasného stavu došlo z jeho strany vzhľadom na správanie sa odporkyne, ktorá s ním nezdiela spoločnú domácnosť k úplnému citovému odcudzeniu, nie je reálny predpoklad obnovenia manželstva, ktoré je len formálne a z týchto dôvodov podal i návrh na začatie konania na rozvod manželstva, pričom svoje správanie si premyslel, nie je konaním unáhleným. Navrhovateľ sa vyjadril, že s odporkyňou telefonicky komunikoval a pre neho nemá žiadny prakticky význam s odporkyňou ako manželkou, s ktorou nebol po dobu takmer 3 roky v žiadnom kontakte. Uviedol, že u odporkyni pretrvávajú dlhodobejšie zdravotné problémy, v súvislosti so zrakom a tiež deformáciou dolných končatín a ako ďalšiu skutočnosť, ktorá viedla k rozvratu manželského spolužitia označil požívanie alkohol zo strany odporkyne. Potom, čo bol oboznámený s vyjadrením odporkyne k návrhu na začatie konania, takéto vyjadrenie považoval za účelové. Písomným podaním, ktoré súdu doručila odporkyňa dňa 23.9.2014 vyjadrila nesúhlas s návrhom na rozvod manželstva i keď skutočnosti uvádzané navrhovateľom v návrhu potvrdzovala t.j., že od r. 2011 nežijú v spoločnej domácnosti s navrhovateľom, ktoré skutočnosti navrhovateľka odôvodňovala tým, že v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu bola nútený odsťahovať sa späť do Bratislavy, kde je jej poskytovaná odborná lekárska starostlivosť. Odporkyňa potvrdila, že navrhovateľ zotrval bývaním v S. A., potvrdila, že s navrhovateľom vedú oddelený spôsob života, vzájomne nekomunikujú a poukázala na nezáujem navrhovateľa o svoje deti ako i vnúčatá. Nesúhlas s návrhom na rozvod manželstva odôvodňovala tiež tým, že navrhovateľ ju o takomto konaní vopred neinformoval a tiež presvedčením, že je reálna možnosť obnoviť manželské spolužitie.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1. Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2. Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

V prejednávanej veci mal súd za preukázané z výpovede navrhovateľa ako i písomného vyjadrenia odporkyne, že manželstvo účastníkov konania si neplní ani základné funkcie. Účastníci ako manželia dlhodobo nevedú spoločnú domácnosť, vzájomne dlhodobo nekomunikujú a preto manželstvo účastníkov si nemôže plniť ani ďalšie funkcie, pokiaľ ide o funkciu ekonomickú, resp. biologickú, keďže v dôsledku samostatného spôsobu života, každého z nich spoločne nehospodária, nežijú spolu intímne. Súd mal za preukázanú skutočnosť, že takýto stav v manželstve účastníkov konania, nie je krátkodobého charakteru, pretrváva od r. 2011 čo obaja účastníci potvrdzovali. Z týchto dôvodov, súd považoval manželstvo účastníkov konania za nefunkčné, súčasne považoval za splnené zákonné podmienky pre ktoré možno povoliť rozvod manželstva tak ako je to uvedené vo vyššie citovanom ustanovení § 23 Zákona o rodine. Súd konštatuje, že vzájomne narušené vzťahy medzi účastníkmi konania nie sú krátkodobého charakteru s prihliadnutím na všetky objektívne uvádzané okolnosti účastníkmi, zo správania manželov nie je možné vyvodiť ani záver, že reálne môže dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Z týchto dôvodov preto súd rozvod manželstva povolil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 veta prvá O.s.p. v zmysle, ktorého ustanovenia účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to výslovne do zápisnice súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.