Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1Co-3-2014.pdf
PDF · 68.93 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/3/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82 proti žalovaným 1. O. H., D. C. K., I. K. Č.. XXX/X, X. Š. Č., D. C. K., I. K. Č.. XXX/X, o zaplatenie 3.030,60 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 31.10.2013 č.k. 9C/162/2008-227 takto
rozhodol:
Z r u š u je uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy konania v sume 2.285,21 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Uznesenie odôvodnil tým, že o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade mal v konaní úspech. V dôvodoch rozhodnutia súd ďalej uviedol, že pri rozhodovaní o trovách konania prihliadal na námietky žalobkyne uvedené vo vyjadrení zo dňa 28.9.2012, pričom dospel k záveru, že nie sú dôvodné a nemajú význam pre posúdenie nároku žalovaného v 1. rade na náhradu trov konania. Súd poukázal na to, že v danom prípade treba vychádzať zo zásady úspechu v konaní a v právnom vzťahu žalobkyne proti žalovanému v 1. rade bol jednoznačne úspešný žalovaný v 1. rade.
Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a to tak, že nie je povinná nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania. V odvolaní uviedla, že nesúhlasí, aby žalovanému v 1. rade bola priznaná náhrada trov konania s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že nemala pri podaní žalobného návrhu vedomosť o prevode vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu zo žalovaného v 1. rade, keďže jej nebola predložená kúpna zmluva so všetkými náležitosťami potrebnými pre posúdenie prevodu vlastníckeho práva, pričom žalovaný predmetné skutočnosti namietali až po podaní žaloby. V danom prípade sú preto dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktorý by súd nemal priznať žalovanému v 1. rade náhradu trov konania, nakoľko má za to, že sa dostatočným spôsobom pred podaním žaloby podieľala na preverení a zistení skutočností, kto bol v čase dopravnej nehody vlastníkom motorového vozidla, pričom ak žalovaný v 1. rade tvrdil, že vozidlo bolo predané v čase pred dopravnou nehodou a on nie je v konaní pasívne legitimovaný, zaťažovalo v tomto smere dôkazné bremeno práve jeho a nie ju, keďže z dokladov dostupných jej bol ako držiteľ vozidla vedený žalovaný v 1. rade. Nemôže teda zodpovedať za nesplnenie povinnosti podľa zákona č. 315/1996 Z.z žalovaným v 1. rade a znášať s tým spojené trovy právneho zastúpenia, keďže z vyššie uvedených dôvodov sa pred podaním žaloby dôvodne domnievala, že jej nárok na plnenie voči žalovanému v 1. rade skutočne existuje a je osobou pasívne legitimovanou v konaní ako osoba zodpovedná podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 427 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1. rade porušil svoje základné povinnosti tým, že osobne neoznámil v zmysle ust. § 90 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. na Okresnom dopravnom inšpektoráte prevod držby
vozidla na inú osobu a to do 7 dní odo dňa, keď táto skutočnosť sa stala, pričom túto skutočnosť by súd pri rozhodovaní o trovách konania nemal opomenúť.
Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani zmenu rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa zaťažil rozhodnutie tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v odvolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom - súdnom konaní. Za takúto vadu sa v súdnej praxi považuje aj vada spočívajúca v nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. (V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. platí toto ustanovenie aj pre rozhodnutie vydané v exekučnom konaní).
Citované ust. § 157 ods. 2 O.s.p. je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou práva na súdnu ochranu je totiž aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť , a to spôsobom zakotveným v § 157 ods. 2 O.s.p. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť v rozhodovaní súdov a vylúčiť ľubovôľu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť riadneho odôvodnenia súd prvého stupňa v prejednávanej veci nedodržal.
V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa vo vzťahu k trovám konania žalovaného v 1. rade namietala skutočnosť, že v čase podania žalobného návrhu nemala vedomosť o prevode vlastníckeho práva motorového vozidla žalovaným v 1. rade a uvedenú skutočnosť nemohla zistiť ani z elektronickej centrálnej evidencie motorových vozidiel, pričom žalovaný porušil svoje povinnosti a v zmysle ust. § 90 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. na Okresnom dopravnom inšpektoráte prevod držby vozidla na inú osobu do 7 dní neoznámil.
V dôvodoch napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa síce uviedol, že prihliadol na námietky žalobkyne uvedené v jej vyjadrení zo dňa 28.9.2012, pričom dospel k záveru, že nie sú dôvodné a nemajú význam pre posúdenie nároku žalovaného na náhradu trov konania. Z dôvodov rozhodnutia však nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení dospel súd prvého stupňa k záveru, že námietky žalobkyne nie sú dôvodné a nemajú význam vo vzťahu k uplatneným trovám konania žalovaného v 1. rade. Z dôvodov rozhodnutia preto nie je zrejmé, prečo súd uvedené námietky žalobkyne považoval za nedôvodné.
Za takejto situácie možno konštatovať, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa chýbajú náležitosti posúdenia veci po stránke skutkovej, ale i právnej zo všetkých príslušných právnych hľadísk, t.j. chýbajú náležitosti požadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a je preto pre svoju nepreskúmateľnosť postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1, 2 O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa sa dôsledne vyporiadať s námietkami žalobkyne uvedenými v jej vyjadrení zo dňa 28.9.2012 tak, aby bolo zrejmé, či a ak áno, na základe akých úvah dospel k záveru, že tieto vo vzťahu k nároku žalovaného v 1. rade na náhradu trov konania nie sú dôvodné.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.