Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-65-2014.pdf
PDF · 121.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7C/65/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: S. G., J.. XX.XX.XXXX, J. G. V. , I. Č.. XXX, občan SR, t.č. bytom na neznámom mieste, zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou I. H., zamestnankyňou Okresného súdu Senica, o zaplatenie 2.494,29 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.4.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 2.494,29 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z sumy 2.494,29 eur od 19.10.2013 do zaplatenia z titulu nesplatenia celého úveru a príslušenstva, trovy konania, trovy právneho zastúpenia.
Navrhovateľ na podanom návrhu trval.
odporca sa k návrhu nevyjadril. Súdu sa nepodarilo zistiť jeho aktuálnu adresu pobytu či adresu na doručovanie zásielok, preto mu ustanovil opatrovníka uznesením č. k. 7C/65/2014-54 zo dňa 21.8.2014.
Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB a.s. zo dňa 28.7.2004, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB a.s., výpisom z pôžičkovej karty Triangel, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2013 a prílohou, pokusom o zmier zo dňa 28.5.2014, cenníkom VÚB, a.s., ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
Odporca dňa 28.6.2004 podpísal Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s správou kreditných kariet, a.s. ( ďalej len „SKK, a.s.“), ktorou žiadal o vydanie karty s schváleným úverovým rámcom a mesačnou splátkou, pričom v pretlačenom formulári zmluvy bola v časti „schválený úverový rámec“ dopísaná suma 69.000 Sk, v časti „schválená mesačná splátka“ dopísaná suma 2.300 Sk. Celá zmluva má formu predtlačeného formulára s vopred naformulovanými vyhláseniami klienta a ďalšími zmluvnými dojednaniami, do ktorého odporca dopísal iba svoje osobné údaje, bydlisko, údaje o zamestnaní, zvolil si výšku mesačnej splátky 2500 Sk, výšku úverového rámca pri 30 mesiacoch 75.000. Zo zmluvy vyplýva, že bola vydaná v spolupráci s spoločnosťou: Správa kreditných kariet, a.s., Námestie Sv. Egídia č. 48/62, Poprad. Táto spoločnosť aj žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. podpisovala za VÚB, a.s. a to dňa 28.7.2004. Samotná zmluva je
písaná veľmi malými písmenami, je len ťažko čitateľná voľným okom a z toho vyplýva, že ako taká i ťažko pochopiteľný pre bežného spotrebiteľa.
V čl. V, označeného ako „Úverové poistenie - prihláška k poisteniu“, je v závere uvedené osobitným začiarknutím kolónky, že odporca prijíma poistenie.
V čl. V, označeného ako „Vyhlásenie žiadateľa“, bod 2 je v predtlačenej forme uvedené, že „odporca potvrdzuje, že bol oboznámený s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s. a Cenníkom VÚB, a.s., súhlasí s nimi.“
V čl. V, označeného ako „Vyhlásenie žiadateľa“, v záverečnej časti je uvedené, že prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s SKK, a.s., uzatvorenou medzi VÚB, a.s. na starne jednej a klientom na strane druhej podľa § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Podľa článku I. (Vymedzenie pojmov) Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s. vydávaných v spolupráci so spoločnosťou SKK, a.s. (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“), kreditná platobná karta je platobný prostriedok, prostredníctvom ktorého jej držiteľ vykonáva bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na miestach akceptujúcich kreditnú kartu. Revolvingový úver je úver obnovovaný každou uhradenou splátkou, ktorý je možné čerpať kreditnou platobnou kartou až do výšky úverového rámca. Úverový rámec je maximálna výška povoleného čerpania peňažných prostriedkov z kartového účtu, ku ktorému bola karta vydaná.
Podľa výpisu z pôžičkovej karty Triangel súd zistil, že pôvodný veriteľ poskytol odporcovi úverový rámec 69.000 Sk (2.290,38 eur), odporca začala úver splácať po 2300 Sk ( 76,35 eur). Z obsahu výpisu pôžičkovej karty súd zistil, že odporca vyčerpal celkovo sumu 4.365,01 eur a celkovo zaplatil 5.499,04 eur.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v zmysle Sadzobníka poplatkov boli odporcovi vyúčtované poplatky v sume 807,95 eur, úrok v sume 3.149 eur. Nakoľko odporca celkovo vyčerpal sumu 4.365,01 eur, podľa neho súčet debetných operácií predstavuje spolu sumu 8.321,96 eur. Podľa navrhovateľa odporca zaplatil celkovo 5.499,04 eur , rozdiel debetných a kreditných operácií je 2.822,92 eur, neuplatnil si sankčný úrok v sume 17,90 eur, riadny úrok 106,47 eur a poplatky 204,26 eur. Úrok z omeškania si uplatňuje odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, pričom k postúpeniu došlo 18.10.2013.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 18.10.2013 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. ( ďalej len „VÚB, a.s.“) a navrhovateľom ako postupníkom bola na navrhovateľa postúpená okrem iného i pohľadávka voči odporcovi.
Z obsahu Prílohy k predmetnej zmluve o postúpení pohľadávok mal súd preukázané, že bola postúpená pohľadávka pozostávajúca z istiny 2494,29 eur, poplatkov 204,26 eur, základného úroku 106,47 eur a sankčného úroku 17,9 eur. Išlo o kartu TRIANGEL.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka treťou časťou Obchodného zákonníka sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov okrem iného zmluvy o úvere.
Podľa 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu zmluvy priložené.
Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. ( § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“)
Podľa § 52 ods. 1,2,3 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy (28.7.2004), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 54 ods. 1,2 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 23a ods. 1,2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy (28.7.2004), Typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 6 ods. 3 písm. a),b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinných k dňu uzatvorenia zmluvy (28.7.2004), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinných k dňu uzatvorenia zmluvy (28.7.2004), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinných k dňu uzatvorenia zmluvy (28.7.2004), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinných k dňu uzatvorenia zmluvy (28.7.2004), Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinných k dňu uzatvorenia zmluvy (28.7.2004), od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ( k 19.10.2013, od kedy bol požadovaný úrok z omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Predmetom konania je zaplatenie sumy 2.494,29 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z sumy 2.494,29 eur od 19.10.2013 do zaplatenia z titulu nesplatenia celého úveru a príslušenstva.
Súd sa najprv vyporiadal s tým, či medzi právnych predchodcom navrhovateľa a odporcom bol uzatvorený občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo v žiadosti (zmluve) o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. ( čl.V., posledná veta ) sa uvádzajú ustanovenia §269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale na druhej strane zmluva bola uzatváraná s odporcom ako spotrebiteľom.
Z vykovaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom zmluvu o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. dňa 28.7.2004. Na základe zmluvy odporca vyčerpal celkovo sumu 4.365,01 eur a splatil celkovo sumu 5.499,04 eur. V rámci tohto konania požaduje zaplatiť navrhovateľ 2.494,29 eur s príslušenstvom.
Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva. Text zmluvy bol vopred pripravený, písaný veľmi malými písmenami, ktoré boli len ťažko čitateľné voľným okom a v zmluve bol uvedený len schválený úverový rámec 69.000 Sk ( 2290,38 eur) a schválená mesačná splátka 2300 Sk ( 76,35 eur). Dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Hoci je v zmluve uvedené, že účastníci uzatvoril zmluvu podľa Obchodného zákonníka, ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na charakter postavenia účastníkov. Súd vychádzal z toho, že v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 zb. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy ide o typovú zmluvu. Právny predchodca navrhovateľa konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca zmluvu uzatvoril ako spotrebiteľ, lebo pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľský úver mu bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako i ust . § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd vykonaným dokazovaním zistil, že návrh nebol podaný dôvodne. Súd má v konaní preukázané, že odporca pred podaním návrhu na súd uhradil navrhovateľovi celkovo 5.499,04 eur, pričom vyčerpal úver vo výške 4.365,01 eur. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že právny predchodca ako veriteľ uzavrel s odporcom ako dlžníkom zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. dňa 28.7.2004. Súd má za to, že predmetná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Po podpísaný predmetnej zmluvy oboma zmluvnými stranami veriteľ poskytol odporcovi úverový rámec na začiatku 69.000 Sk ( 2.290,38 eur). Odporca úver splácal po 2300 Sk ( 76,35 eur).
V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS už súd v predchádzajúcom odseku rozhodnutia uviedol, že sa zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku. Súd sa odvoláva na § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na zmluvy nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Zákon č. 150/2004 Z.z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) zakotvil do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ. Uvedenou novelou, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2004 (s výnimkou § 60, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2004), boli zosúladené s naším právnym poriadkom niektoré právne akty Európskych spoločenstiev a EÚ, v oblasti spotrebiteľského práva Smernica Rady 93//13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej význam spočíva v ochrane spotrebiteľa v EÚ a jej zmyslom je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Novela zaviedla do prvej časti Občianskeho zákonníka (Všeobecné ustanovenia) piatu hlavu pod názvom Spotrebiteľské zmluvy. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu, spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy (oferent) vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie.
Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, boli upravené ďalšími novelami Občianskeho zákonníka. Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky
bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pre ochranu spotrebiteľa je preto v článku 6 Smernice premietnutý záväzok pre členské štáty EÚ, ktorý od nich vyžaduje, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, tiež podľa článku 7 Smernice stanoviť vo vnútorných právnych poriadkoch a zabezpečiť primerané a účinné prostriedky, ktoré majú zabrániť súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov, ak podľa Čl. 3 Smernice, spôsobujú zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú nekalé, ak napriek požiadavke dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa, čo je premietnuté do ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi pôvodným veriteľom a odporcom v nadväznosti na čl. 6 ods. 1 Smernice tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") pod následkom ich neplatnosti podľa § 54 ods. 5 OZ. Pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 Smernice ten ustanovuje, aby bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, že nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad Rozsudok Európskeho
súdneho dvora vo veci C-243/08 - Pannon GSM Zrt.proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd oprávnený skúmať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, aby sa dosiahla faktická rovnosť zásahom vonkajším zásahom.
Z formy a obsahu zmluvy súd dospel k záveru, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, ktorej predtlač formulára mal veriteľ už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcu, pričom on obsah zmluvy nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a teda „dohoda“ v rámci zmluvnej voľnosti strán bola daná do zmluvy na predtlači vyhotovenej veriteľom. Odporca mal síce možnosť sa pred podpísaním zmluvy s ňou oboznámiť, ale nemohol ju individuálne vyjednať. Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou samotnej zmluvy po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia v písomnej forme.
Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený aspekt zmluvnej slobody, tak ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov, ktorý zákon stavia do cesty zmluvnej slobode, je aj inštitút dobrých mravov. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to i v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním zmluvy“ na predtlačenom formulári, kde okrem údajov o odporcovi a jej zamestnávateľa sú osobitne uvedené len výška schváleného úverového rámca a schválená mesačná splátka, súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď dospel k záveru, že pri podpísaní predmetnej zmluvy boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa a využitie takej obchodnej praktiky zo strany navrhovateľa, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa odporcu ako priemerného na slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. V zmysle § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie sú v zmluve uvedené podstatné atribúty ako je úrok a poplatky spojené s úverom. Uvedený aspekt zmluvnej slobody, tak ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov, ktorý zákon stavia do cesty zmluvnej slobode, je aj inštitút
dobrých mravov. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to i v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.
Na základe preskúmania zmluvy z 28.7.2004 súd dospel k záveru, že celá zmluva je postavená na „dohode“ zmluvných strán, čo sa uvádza v ustanovení čl. V., posledná veta, podľa ktorého strany prejavili vôľu, aby sa ich právne vzťahy riadili Obchodným zákonníkom. Za neplatné zmluvné dojednanie o tom, že sa právne vzťahy budú riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka súd považuje z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 OZ a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, nakoľko je zrejmé, že je zneužitím silnejšieho postavenia dodávateľa /banky/ voči spotrebiteľovi tým, že mu vnútil bez individuálneho dojednania podmienky zmluvy dané do zmluvy dodávateľom, ktoré mohol spotrebiteľ buď ako celok prijať alebo odmietnuť. Dodávateľ sa správal pri predkladaní zmluvy odporcovi ako profesionál, podnikateľ, ktorý ovláda na rozdiel od spotrebiteľa obchodné právo a využil ho stanovením prísnejších podmienok vo svoj prospech oproti spotrebiteľovi, neznalému práva. Pri posudzovaní neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súd vyvodil, že došlo k porušeniu zmluvnej slobody a rovnosti zmluvných strán medzi účastníkmi v neprospech spotrebiteľa. Navrhovateľ súdu nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky v zmluve uvádzané individuálne dohodnuté s odporcom. V zmysle vyššie uvedeného súd kvalifikoval celú zmluvu za neplatnú podľa § 3 a 39 Občianskeho zákonníka, lebo zmluva nie je výsledkom dohody zmluvných strán, keďže odporkyňa už len podpisovala zmluvu s obsahom nadiktovaných obchodných podmienok od dodávateľa ( veriteľa).
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré nie sú pre spotrebiteľ zaväzujúce. Z toho potom vyplýva, že celý právny úkon zmluvy je právnym úkonom predovšetkým v dôsledku voľby práva podľa Obchodného zákonníka neplatným pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 OZ, § 39 OZ, s čím sa súd už vyššie vyporiadal. Keďže mal súd preukázané, že odporca vyčerpal úver 4.365,01 eur a doposiaľ splatil celkovo 5.499,04 eur, t.j. viac a mal ustálené, že zmluva je neplatná, súd návrh zamietol v celom rozsahu.
Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bola úspešnou odporkyňa, ktorá si trovy konania neuplatnila, preto jej súd ani žiadne nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.