Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-49-2014.pdf
PDF · 90.09 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/49/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou vo veci starostlivosti o maloletého F. I., narodeného X. X. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: Y. E., narodená X.XX.XXXX, bytom Z. XX, toho času M. O. Y., Q. XX, Y. a F. I., narodený XX. X. XXXX, bytom V. XXX/XX, H., toho času G. X, H., o návrhu matky na úpravu práv a povinností voči maloletému, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletého F. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Otec je povinný platiť na výživu maloletého sumu 60,- eur mesačne od 1.10.2014 vždy do 15 dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky.
III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 13.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 24. 6. 2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 25. 6. 2014 sa matka maloletého domáha zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť výživné na maloletého 60 eur mesačne od januára 2014. Na pojednávaní dňa 2. 10. 2014 navrhla určiť výživné 60 eur mesačne od 1. 10. 2014 a navrhla úpravu styku.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä návrhom zo dňa 24. 6. 2014, rodným listom maloletého, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku, potvrdením o prídavkoch na deti, potvrdením o ubytovaní v sociálnom zariadení, súpisom mesačných nákladov na maloletého, oznámením Sociálnej poisťovne Košice z 26.8.2014, oznámením ÚPSVaR Košice z 26.8.2014, potvrdením o poberaní dávok, oznámením zamestnávateľa AD MONTZVAR s.r.o., správou kolízneho opatrovníka, spisom tunajšieho súdu 18P/33/2014 (rozsudkom zo dňa 25.6.2014 na č.l. 34), s obsahom celého spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti otca, ktorý mal doručenie predvolania na termín riadne vykázané svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový stav.
Matka uviedla, že žiada výživné 60 eur mesačne od 1. 10. 2014. Navrhla upraviť stretávanie každú párnu sobotu v týždni od 13.00 hod. do 16.00 hod. za jej prítomnosti. Od decembra 2012 žila s otcom maloletého v spoločnej domácnosti, spolu s jej dvoma maloletými deťmi a dvoma maloletými deťmi otca a to maloletou N. I. /9 rokov/ a maloletým K. I. /6 rokov/, ktorí mu boli zverení do osobnej starostlivosti, do 4. mesiaca tehotenstva s maloletým F.. Od tej doby žije sama len s deťmi a od narodenia maloletého
F. mu výlučne ona zabezpečuje osobnú starostlivosť. Toho času je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Okrem maloletého F. má vyživovaciu povinnosť k maloletému M. a S., ktorým bolo určené výživné po 50,- eur mesačne rozsudkom v konaní sp. zn. 18P/33/2014. Na maloleté deti poberá rodinné prídavky. Toho času žije s maloletými deťmi v Azylovom dome, v ktorom sú náklady na bývanie 90,- eur mesačne, ktoré uhrádza z rodičovského príspevku. Výdavky na maloletého F. sa od augusta 2014 zvýšili, prestala kojiť, kupuje sušené mlieko za 40,- eur mesačne. Maloletý máva každé tri mesiace nádchu. Náklady na výživu maloletých M. a S. sú primerané ich veku. Maloletého F. otec videl prvýkrát vo februári. Posledné mesiace v lete sa otec ozýval a stretávali sa aj s maloletým, príležitostne podľa toho, koľko mal času. Otec má k synovi vzťah. Prvý septembrový týždeň bol otec za synom dva krát, ale potom už neprišiel iba volal a zaujímal sa o maloletého. Od narodenia maloletého otec na výživu maloletého neprispel. Dňa 8.7.2014 jej vložil na účet sumu 140,- eur, dňa 21.7.2014 sumu 10,- eur, dňa 23.8.2014 sumu 100,- eur, dňa 28.8.2014 sumu 150,- eur, dňa 6.9.20124 sumu 30 eur. K vloženým sumám nič nepovedal, považovala to za výživné na maloletého. Otec má vyživovaciu povinnosť ešte k maloletému O. I. /15 rokov/. V dobe, keď žili s otcom maloletého v spoločnej domácnosti, pracoval brigádne v Bratislave a mal príjem 500,- až 600,- eur mesačne. Kupovali bežné veci do domácnosti. Otec nevlastní majetok väčšej hodnoty. Matka nevlastní majetok žiadnej hodnoty.
Kolízny opatrovník uviedol, že súhlasia s návrhom na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matke a výškou výživného od 1.10.2014. Aj s návrhom na úpravu styku. Matka zabezpečuje riadnu osobnú starostlivosť o maloletého a má vytvorené riadne podmienky na starostlivosť o maloletého.
Z rodného listu maloletého F. vyplýva, že jeho otec je zapísaný F. I., narodený XX. X. XXXX.
Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2014 vyplýva, že matka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne od januára 2014.
Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2014 vyplýva, že matka poberá prídavok na dieťa 70,56 eur mesačne od januára 2014.
Z potvrdenia o ubytovaní v sociálnom zariadení M. zo dňa 24. 6. 2014 vyplýva matka je od 19. 6. 2013 klientkou M. z dôvodu nepriaznivej sociálnej situácie. Výška mesačne úhrady za poskytovanie v zariadení je vo výške 90 eur mesačne.
Zo súpisu mesačných výdavkov na maloletého F. vyplýva výška 119 eur mesačne.
Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 26. 8. 2014 vyplýva, že otec nepoberá dávky v nezamestnanosti.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 26. 8. 2014 vyplýva, že otec nie je v súčasnosti vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bol evidovaný od 22. 1. 2014 do 13. 3. 2014, dňom 14. 3. 2014 bol z evidencie vyradený pre nespoluprácu. Od 1. 2. 2014 poberá dávky a príspevky ku dávke v hmotnej núdzi vo výške 117,40 eur mesačne.
Z potvrdení o príjme otca súd zistil výšku jeho priemerného čistého mesačného príjmu za obdobie 2/2013-2014 vo výške 430,14 eur.
Z oznámenia AD MONTZVAR, s.r.o. zo dňa 1. 9. 2014 vyplýva, že v období od 5. 6. 2013 do 30. 11. 2013 bol ich zamestnancom, bola mu vyplatená hrubá mzda vo výške 1186,15 eur, zrážky 111,41 eur + 47,43 eur. Pracovný pomer bol rozviazaný bez uvedenia dohodou ku dňu 30. 11. 2013.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práva a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Súd považoval požiadavku matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti za dôvodnú, keď od narodenia maloletému mu výlučne matka zabezpečuje osobnú starostlivosť. Otec sa k návrhu nevyjadril. Kolízny opatrovník so zverením súhlasil, keď prešetrením v mieste bydliska matky nezistil
žiadne nedostatky. Vykonaných dokazovaním bolo preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a práve výlučne matka zabezpečuje maloletému osobnú starostlivosť, keď v starostlivosti o maloletého zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode, ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť, ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 1 písm. a) Nariadenia vlády SR č. 321/2013 Z. z. suma minimálnej mzdy na rok 2014 sa ustanovuje na 352,00 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvodu hodné osobitného zreteľa.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrhu matky aj v časti požiadavky na výživné je možné vyhovieť, keď otec, ktorému bol návrh doručený sa k nemu nevyjadril a teda nevyjadril ani svoj nesúhlas. Maloletý je vzhľadom na vek v starostlivosti matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke a náklady na jeho výživu sú primerané jeho veku, matka mu kupuje už sušené mlieko. Okrem maloletého má matka ešte dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, ku ktorým má určené výživný voči otcovi po 50 eur mesačne na každého. Výdavky na bývanie, ktorá matka uviedla, a ktorá sama uhrádza súd považoval za dôvodné. Matka nemá okrem rodičovského prídavku iný príjem, na maloletého poberá prídavky, ktoré sú taktiež určené na jeho výživu. Matka nevlastní majetok žiadnej hodnoty. Od októbra 2014 otec na výživu na maloletého neprispel. V mesiacoch júl, august a september 2014 poslal otec matka peniaze, ktoré matka považuje za výživného na maloletého a to v júli sumu 150 eur, v auguste 250 eur, v septembri 30 eur.
Pokiaľ sa jedná o osobné, majetkové pomery a príjem otca, súd vychádzal z tvrdení matky a zo založených písomných dokladov, keď otec sa k návrhu nevyjadril nijakým spôsobom. Súd mal preukázané, že otec je dobrovoľne nezamestnaný a poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 117,40 eur mesačne. Z evidencie bol vyradený dňa 14. 3. 2014 pre nespoluprácu. Naposledy bol zamestnaný od 5. 6. 2013 do 30. 11. 2011, pracovný pomer skončil dohodou bez uvedenia dôvodu. Z vyjadrenia matky mal
súd preukázané, že otec má okrem maloletého ďalšie tri vyživovacie povinnosti, pričom k maloletému F. si plní vyživovaciu povinnosť nepravidelne a v rôznych sumách. Ďalej mal súd preukázané, že otec nevlastní majetok väčšej hodnoty. Súd nemal preukázané žiadne výdavky otca na bývanie, prípadne iné osobné výdavky. Zo zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že otec je schopný platiť výživné 60 eur mesačne od 1. 10. 2014, keď ku dňu 30. 11. 2013 ukončil pracovný pomer dohodou a teda dobrovoľne sa vzdal práce, z ktorej poberal príjem a toho času je dobrovoľne nezamestnaný a poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 117,40 eur. Pričom v mesiacoch júl a august 2014 prispel na výživu maloletého sumou, ktorá prevyšuje výšku poberanej dávky v hmotnej núdzi. Nakoľko súd má v tomto konaní zohľadniť schopnosti a možnosti otca, uvedené zohľadnil vo výške výživného, keď mal za to, že schopnosti a možnosti otca mu umožňujú platiť výživného vo výške 60 eur mesačne, keď iné rozhodnutie by nebolo v záujme maloletého. Súd s ohľadom na uvedené neviedol ďalšie dokazovanie, keď vypočutie otca považoval za nehospodárne a jeho nevyjadrenie sa k návrhu považoval za súhlas.
Matka zabezpečuje maloletému osobnú starostlivosť, teda jej príspevok na výživu sa s ohľadom na vek maloletého sa prejavuje predovšetkým v jej osobnej starostlivosti o maloletého, pričom jej schopnosť podieľať sa na výživnom na maloletého je obmedzená skutočnosťou, že s maloletým je toho času na rodičovskej dovolenke. Príspevok na výživu maloletého zo strany otca s ohľadom na osobnú starostlivosti matky, sa prejavuje predovšetkým vo finančnom zabezpečení výživy maloletého.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to v potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Pokiaľ ide o úpravu styku, súd vychádzal z vykonaného dokazovania a návrhu matky. Upravil stretávanie otca s maloletým v zmysle návrhu matky, keď zohľadnil vek maloletého, jeho denný režim ako aj miesto bydliska maloletého a otca. Zohľadnil skutočnosť, že nezabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletého, preto vzhľadom na vek maloletého nateraz upravil stretávanie za prítomnosti matky.
Podľa ustanovenia § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
O náhrade trov konania súd nerozhodol samostatným výrokom, keď sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, pričom v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak možno začať konanie aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie otec do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, § účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, § súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), § rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.