Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/198/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne Q. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. N. X, W. proti žalovanému T. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. N. X, W., zastúpenému Mgr. Karolom Švecom, advokátom so sídlom Hlavná 29, Prešov, v konaní o určenie príspevku na výživu pre rozvedenú manželku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27. 06. 2014, č. k. -27 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom návrh o určenie príspevku na výživu pre rozvedenú manželku zamietol a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy konania 639,90 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa citujúc ust. . Priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 17. 03. 2014, účasť na pojednávaní dňa 27. 06. 2014) dva úkony po 287,14 Eur, pri ktorých súd vychádzal z hodnoty sporu 12 000 Eur a jeden úkon po 41,50 Eur, keďže žalobkyňa svoj návrh pred začatím pojednávania upravila tak, že žiadala príspevok za obdobie od 14. 02. 2014 do 21. 05. 2014, čo predstavuje za uvedené obdobie hodnotu sporu v celkovej výške 636,17 Eur. Súd priznal režijný paušál 3 x 8,04 Eur ( vyhlášky č. v platnom znení). Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 639,90 Eur.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o trovách konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že súd vôbec nevzal do úvahy jej žalostnú situáciu, na ktorej má veľký podiel žalovaný, jeho nadštandardný život spojený s výletmi do L. a F., spoločný majetok, s ktorým výlučne disponuje žalovaný. Žalobu nepodala zo svojvôle, ale donútili ju k tomu existenčné finančné problémy, ktoré boli už za trvania manželstva, čo potvrdil aj súd, ktorý určil manželské výživné. Podmienky od rozvodu manželstva sa nezlepšili, naopak žalovaný ju psychicky vydiera, napr., keď jej predložil fiktívnu pôžičku 45 000 Eur, ktorú už rieši exekútor. Na záver uviedla, že súd mal z morálneho a humánneho hľadiska stať na strane dlhodobo týranej ženy a nie na strane trvale škodiaceho a majetného žalovaného. Aj keď súd jej výživné nepriznal, v tejto časti sa vo veci samej neodvoláva. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok vo výroku o trovách konania potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že návrh bol od počiatku nedôvodný, a preto pokladá rozhodnutie o trovách konania za správne. Žalobkyňa v konaní nijako nepreukázala svoju neschopnosť sama sa živiť, na základe vlastnej žiadosti ukončila pracovný pomer s bývalým zamestnávateľom bez toho, aby mala zabezpečenú inú prácu. V konaní neboli preukázané ani žiadne

zdravotné dôvody, ktoré by jej znemožňovali vykonávať pracovnú činnosť. O jej spôsobilosti vykonávať prácu svedčí aj to, že od 21. 05. 2014 sa riadne zamestnala. Pokiaľ odvolateľka tvrdí, že súd mal stať z morálneho a humánneho dôvodu na jej strane, tak tieto skutočnosti v konaní ani len neprezentovala, lebo vie, že nie sú pravdivé a z jej vyjadrení aj v iných konaniach má snahu žalovaného osočovať. Ak návrh na začatie konania bol od počiatku nedôvodný, bolo by nespravodlivé, aby trovy konania znášal žalovaný. Výška trov konania predstavujúca trovy právneho zastúpenia priznaná súdom bola vypočítaná správne v súlade s vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v ust. preskúmal rozsudok vo výroku o trovách konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že rozsudok je potrebné v napadnutej časti zrušiť.

Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami poznamenáva, že z obsahu odvolania žalobkyne, ktorá v konaní nie je zastúpená advokátom vyplýva, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania sa nezaoberal aplikáciou výnimočného ust. .

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnému účastníkovi konania náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust.

Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery , že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).

Úlohou súdu bude vyrovnať sa s aplikáciou ust. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, posudzované ako na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na strane účastníka, ktorý by bol inak povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých účastníkov, okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinného, tak aj oprávneného účastníka z titulu práva na náhradu trov konania.

Je potrebné vziať na zreteľ tiež to, či možno od žalovanej spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaní hradil sám.

Keďže sa súd prvého stupňa s aplikáciou výnimočného ust. nevyporiadal, jeho rozhodnutie o náhrade trov konania je predčasné.

Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil a v súlade s ust. vec vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania vo vyššie naznačených intenciách, pričom sa musí vyporiadať so všetkými argumentmi účastníkov konania tak, aby jeho rozhodnutie pôsobilo presvedčivo ( ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.