Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/76/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: Slovenergie SK, a.s., Hroncova 3, Košice, IČO: 44 089 406, zastúpený JUDr. Romanom Gorejom, advokátom advokátskej kancelárie v Košiciach, ul. Žižkova 6, proti žalovanej: G. S.-W., bývajúca vo X., ul. X. P. XXX/XX, IČO: 35 247 177, zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom advokátskej kancelárie vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 1.207,07 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. -132 zo dňa 14.8.2013, jednomyseľne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a zaviazal ho zaplatiť žalovanej trovy konania v sume 670,74 eur na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1.207,07 eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že dodal žalovanej v roku 2008 teplo v celkovej hodnote 1.207,07 eur, pričom množstvo dodaného tepla bolo žalobcom rozpočítané v súlade s ustanovením § 5 vyhlášky ÚRSO č. 630/2005 Z.

z. tak, že náklady na dodané teplo na vykurovanie sa rozpočítajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte. Žalovaná doteraz za dodané teplo nezaplatila, čím sa dopustila neoprávneného odberu v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 zákona, podľa ktorého „Neoprávneným odberom tepla je odber tepla bez uzavretej písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) alebo v rozpore s uzavretou zmluvou alebo odber tepla z verejného rozvodu tepla alebo z tepelnej prípojky sa uskutočňuje bez vedomia a súhlasu dodávateľa.“ Z obsahu citovaného ustanovenia je teda zrejmé, že zákonodarca v rámci neoprávneného odberu rozlišuje nielen odber tepla bez vedomia a súhlasu dodávateľa, ale aj odber tepla bez uzatvorenej písomnej zmluvy. Zároveň z odseku 2 predmetného ustanovenia vyplýva, že za škodu spôsobenú neoprávneným odberom tepla zodpovedá osoba, ktorá teplo neoprávnene odobrala. Podľa názoru žalobcu neobstojí argumentácia žalovanej, že úhrady za služby spojené s užívaním nebytového priestoru sú zahrnuté v cene nájmu dojednaného v Zmluve o nájme uzavretej medzi žalovanou a FNsP dňa 30.3.2007 (ďalej len „zmluva“). V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie čl. III. bod 3., písm. a) zmluvy, podľa ktorého „Nájomca je povinný platiť nájomné a úhradu za služby spojené s nájmom.“ Z predmetného ustanovenia zmluvy je zrejmé, že zmluvné strany v zmluve rozlišujú samostatne položku nájomného a položku úhrad za

služby spojené s nájmom, pričom v zmluve si dojednali iba výšku nájomného v sume 1.200,- Sk za 1 m2 podlahovej plochy ročne, tzn. nájomné za 24 m2 podlahovej plochy predstavuje sumu 28.800,- Sk ročne (t. j. 955,98 eur). Otázka úhrad za služby spojené s nájmom je v zmluve riešená iba všeobecne a nepredstavuje jej podstatnú náležitosť. Uvedenému záveru nasvedčuje aj fakt, že cena tepla dodaného žalovanej v roku 2008 podstatne prevyšuje sumu ročného nájomného podľa zmluvy a teda nie je možné, aby bola zahrnutá v sume nájomného. Tvrdenie žalovanej, že v cene nájmu sú zahrnuté aj úhrady za služby spojené s nájmom, preto žalobca považuje za účelové s cieľom vyhnúť sa splneniu svojho záväzku. Na dodávku tepla bol v danom období a na danom území oprávnený výlučne žalobca, od ktorého žalovaná teplo aj preukázateľne odobrala. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že za teplo dodané v roku 2008 už zaplatila FNsP ako prenajímateľovi, má možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody zo strany prenajímateľa. Skutočnosť, že v dôsledku odmietavého postoja žalovanej nebola kúpna zmluva na dodávku a odber tepla uzavretá, nemení nič na fakte, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ako aj zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú neoprávneným odberom, vyplýva priamo zo zákona. Je nesporné, že žalovaná v priebehu roka 2008 odoberala teplo, ktoré dodával žalobca, avšak za takto dodané teplo nezaplatila. Aj napriek skutočnosti, že žalobca, ako aj prenajímateľ nebytových priestorov opakovane upozorňovali žalovanú na jej protiprávne konanie, žalovaná ako jediný nájomca nebytových priestorov v areáli FNsP kúpnu zmluvu na dodávku a odber tepla neuzavrela, pričom svoje konanie zdôvodňovala právne irelevantnými skutočnosťami. Ďalej súd citoval ustanovenie zákona číslo o tepelnej energie v znení neskorších predpisov, ustanovenie , uvedeného zákona, ďalej ustanovenie a konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania má za preukázané, že v právnom vzťahu so žalobkyňou, čo sa týka energií dodaných za sporné obdobie do predmetného priestoru je Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. H. (ďalej len „nemocnica“), ako sa

to nepochybne konštatuje vo výzve nemocnice zo dňa 21.12.2009, adresovanej žalovanej. Nemocnica, na strane druhej zhora tejto výzvy konštatuje, že je odberateľkou energií od žalobcu, ktorý je dodávateľom energií. Nemocnica kupuje od žalobcu energie na základe koncesnej zmluvy zo dňa 31.1.2005 (odsek 3. druhá strana uvedenej výzvy). Práve preto sa nemocnica domáha touto výzvou od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožnil so žalovanou v tom zmysle, že za tejto situácie a pri existencii zmluvy žalobcu s nemocnicou, je pre žalobcu odberateľom nemocnica a žalovaná je v zmluvnom vzťahu len s nemocnicou, a nie so žalobcom. Ďalej uviedol, že ak je nemocnica, podľa výzvy zo dňa 21.12.2009 názoru, že nájom neobsahuje aj plnenie za služby spojené s nájmom, môže si uplatňovať nároky voči žalovanej. Žalovaná tvrdí, že nájom bol dohodnutý za celý predmet nájmu, ako predmet nájmu spôsobilý na užívanie, teda vrátane energií, okrem telefónneho spojenia, ako je to výslovne uvedené v čl. II. zmluvy o nájme. Z čl. III) bod 3., písm. a) zmluvy jednoznačne vyplýva, že podľa nájomnej zmluvy žalovaná je povinná platiť nájomné a úhradu za služby spojené s nájmom nemocnici a nie žalobcovi. Žalovaná je v zmysle , len konečným spotrebiteľom, ale len vo vzťahu k nemocnici, ako odberateľovi a nemocnica, ako odberateľ, je odberateľkou vo vzťahu k žalobcovi ako dodávateľovi. Zákonná úprava je v tomto smere jednoznačná a v súlade s ňou je aj zmluva žalovanej s nemocnicou a zmluva nemocnice so žalobcom. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa , pričom vychádzal z tarifnej hodnoty 1.207, eur. Trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za odpor v sume 72,- eur a ďalej z odmeny za zastupovanie, tak že spolu trovy sú vo výške 670,74 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobe vyhovel a zároveň priznal náhradu trov konania. Odvolanie podal z dôvodu ustanovenia , keďže súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa s odkazom na ustanovenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie aj z dôvodov uvedených v , teda, že v konaní došlo k vadám uvedeným v a tiež aj z dôvodu , teda že konanie trpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ktorý je založený priamo zákonom číslo o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje podnikanie v tepelnej energetike, ako aj práva a povinnosti účastníkov na trhu s teplom, pričom v ustanovení sa za účastníkov trhu s teplom označuje výrobca, dodávateľ, odberateľ a konečný spotrebiteľ tepla.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona, je výrobcom tepla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vyrába teplo na účely jeho predaja a ktorá je držiteľom povolenia na výrobu tepla podľa tohto zákona. Podľa ustanovenia § 2 písm. d) Zákona, je dodávateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom povolenia na rozvod tepla alebo sa na ňu vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa § 11 a ktorá dodáva teplo odberateľovi alebo množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi. Podľa ustanovenia § 2 písm. e) zákona, konečným spotrebiteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej dodávateľ dodáva teplo priamo alebo ktorej

dodávateľ alebo odberateľ množstvo dodaného tepla rozpočítava a ktorý dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu. Na základe vyššie uvedeného je teda žalobca výrobcom a zároveň dodávateľom a žalovaná je konečným spotrebiteľom, ktorému dodávateľ množstvo

dodaného tepla rozpočítava a ktorý dodané teplo využíva výlučne pre vlastnú spotrebu. Žalobca dodal žalovanej v roku 2008 teplo v celkovej hodnote 1.207,07 eur, pričom množstvo dodaného tepla žalobca rozpočítal v súlade s ustanovením vyhlášky ÚSO č. tak, že náklady na dodané teplo na vykurovanie sa rozpočítajú konečným spotrebiteľom

v pomere podlahovej plochy nebytových priestorovo a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa v celkovej podlahovej ploche všetkých nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte. Žalovaná za dodané teplo nezaplatila, čím sa dopustila neoprávneného odberu podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona, podľa ktorého neoprávneným odberom tepla je odber tepla bez uzavretej písomnej zmluvy o dodávke tepla a odbere tepla s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) alebo v rozpore s uzavretou zmluvou alebo odber tepla z verejného rozvodu tepla, alebo z tepelnej prípojky sa uskutočňuje bez vedomia a súhlasu dodávateľa. Z obsahu citovaného ustanovenia jasne vyplýva, že zákonodarca za neoprávnený odber považuje nielen odber tepla bez vedomia a súhlasu dodávateľa, ale aj odber tepla bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou. Zároveň podľa § 22 ods. 2 zákona, zodpovednosť za takto spôsobenú škodu spočíva na osobe, ktorá teplo neoprávnene odobrala. Pokiaľ súd poukazoval na výzvu FNsP zo dňa 21.12.2009, predmetnou výzvou totiž FNsP ako prenajímateľ nebytových priestorov upozornil žalovanú na skutočnosť, že ako nájomca nebytových priestorov odoberá energiu bez poskytovania akejkoľvek náhrady, čím sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu. Zároveň FNsP upozorňuje žalovanú, že na základe koncesnej zmluvy zabezpečuje žalobca pre FNsP nákup a dodávku energií, pričom žalovanú vyzýva na uzatvorenie kúpnej zmluvy na dodávku a odber tepla so žalobcom. Pokiaľ súd prvého stupňa vyhodnotil predmetnú výzvu tak, že dodávateľom je FNsP, tento dôkaz vyhodnotil prinajmenšom neobjektívne a jednostranne na prospech žalovanej, nerešpektujúc pritom zásadu logiky. Skutočnosť, že žalovaná v dôsledku svojho odmietavého postoja neuzavrela so žalobcom kúpnu zmluvu na dodávku a odber tepla, nemení nič na tom, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako aj zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú neoprávneným odberom tepla, vyplýva priamo zo zákona. Je nesporné, že žalovaná v priebehu roka 2008 odoberala teplo, ktoré dodával žalobca, avšak za takto odobrané teplo nezaplatila. Aj napriek skutočnosti, že žalobca, ako aj prenajímateľ nebytových priestorov, opakovane upozorňovali žalovanú na jej protiprávne konanie, žalovaná ako jediný nájomca nebytových priestorov v areáli FNsP kúpnu zmluvu na dodávku a odber tepla neuzavrela, pričom svoje konanie zdôvodňovala právne irelevantnými skutočnosťami, ako je napr. vysoká cena tepla. Žalovaná počas celého konania účelovo argumentuje tým, že v cene nájomného dojednaného s prenajímateľom nebytových priestorov, boli zahrnuté aj úhrady za služby spojené s nájmom. Uvedenému tvrdeniu však odporuje skutočnosť, že cena tepla dodaného žalovanej v roku 2008 podstatne prevyšuje sumu ročného nájomného dojednaného medzi FNsP a žalovanou v zmluve o nájme nebytových priestorov. Nie je teda možné, aby cena dodaného tepla bola zahrnutá v cene nájomného. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, ak by aj bolo pravdivé tvrdenie žalovanej, že za teplo dodané v roku 2008 už zaplatila FNsP ako prenajímateľovi nebytových priestorov, má možnosť sa domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody. Ide však len o vzťah medzi žalovanou a FNsP, ktorý nemá vplyv na nárok žalobcu uplatnený v tomto

súdnom konaní. Ďalej žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal aj nedostatočné odôvodnenie tohto rozhodnutia.

Žalovaná sa na odvolanie žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd v zmysle prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd v tomto smere v zmysle poukazuje na vecne správne dôvody napadnutého rozsudku. Odvolací súd však považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že medzi žalovanou a Fakultnou nemocnicou s poliklinikou J. A. H. F. bola uzatvorená zmluva o nájme, kde na jednej strane prenajímateľ Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. H. F. a na druhej strane nájomca - žalovaná, túto zmluvu uzatvorili v zmysle zákona číslo o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a zákona číslo o správe a majetku v znení neskorších predpisov. Predmetom nájmu boli nebytové priestory v areáli FNsP J. A. H. F., na ul. M. XX, v budove súpisné číslo XXXX, postavené na parcele č. 4899/2, pričom prenajímateľ dal nájomcovi do nájmu nebytové priestory v rozsahu dopravnej zdravotnej služby FNsP J. A. H. F. - nebytové priestory o celkovej výmere 24 m2. Zoznam prenajatých miestností s ich výmerou bol uvedený v prílohe č. 1, ktorá tvorila neoddeliteľnú časť zmluvy. V článku 2 tejto zmluvy prenajímateľ dal nájomcovi nebytové priestory uvedené v ods. 1 tejto zmluvy do nájmu za úhradu (nájomné). Nájomné bolo stanovené na 1.200,- Sk za 1 m2 ročne, t. j. za 24 m2 vo výške 28.800,- Sk ročne bez DPH. Ďalej v tomto článku II. je uvedené, že okrem nájomného sa nájomca zaväzuje uhrádzať platby za užívanie telefónnej klapky vo výške 50,- Sk mesačne. V článku III. bod 3 písm. a) je uvedená povinnosť nájomcu, a to platiť nájomné a úhradu za služby spojené s nájmom. Nepochybne za služby spojené s nájmom treba považovať aj dodávku tepla. Ako z vykonaného dokazovania vyplýva a nakoniec to vyplýva aj z odvolania žalobcu, tento dodával Fakultnej nemocnici s poliklinikou teplo na základe koncesnej zmluvy o nákupe a dodávke energií, teda evidentne existoval vzťah medzi žalobcom a Fakultnou nemocnicou s poliklinikou o nákupe a dodávke tepla, pričom je treba zdôrazniť, že žalobca odmietol ako dôkaz predložiť súdu predmetnú koncesnú zmluvu, a to z dôvodu, že sa jej oboznámením poruší obchodné tajomstvo (viď vyjadrenie žalobcu na č. l. 46 súdneho spisu). Žalobca tak sám zmaril, aby súd zistil obsah tejto koncesnej zmluvy z hľadiska dodávky tepla pre nemocnicu a najmä na zistenie, či existuje právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou. Z tohto dôvodu odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ohľadne dodávky tepla neexistuje a preto sa žalobca nemôže domáhať zaplatenia dodávky tepla, ktorú dodávku uskutočnil pre Fakultnú nemocnicu s poliklinikou J. A. H..

Odvolací súd z uvedených dôvodov podľa rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Tento rozsudok potvrdil, aj pokiaľ ide o priznané trovy

žalovanej v zmysle . V odvolacom konaní bola žalovaná úspešná, avšak trovy jej nevznikli, preto jej táto náhrada byť priznaná nemohla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.