Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3P/32/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňa Mgr. Silvia Kysucká, vo veci starostlivosti súdu o mal. Š. T. R.. X.X.XXXX, bytom u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica pracovisko Púchov, dieťa rodičov Q. T., R.. XX.X.XXXX, D. Ľ.. Š. XX/XX, D., právne zastúpenej JUDr. Dušanom Divkom, advokátom, spol. s.r.o. Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica a Š. T., R.. XX.X.XXXX, D. N.Á. XXX/X, W. v konaní o úpravu styku takto

rozhodol:

Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. C. každý párny týždeň v roku a to v sobotu od 10,00 hod

- 18,00 hod, v nedeľu od 10,00 hod - 16,00 hod s tým, že musí dieťa riadne pripraviť do školy, počas Vianoc v párnom roku 25.12. od 10,00 hod - 18,00 hod a 26.12. od 10,00 hod - 18,00 hod, počas Vianoc v nepárnom roku 27.12. od 10,00 hod - 18,00 hod a 28.12. od 10,00 hod - 18,00 hod, Veľkonočný pondelok v nepárnom roku od 10,00 hod - 18,00 hod, Veľkonočnú nedeľu v párnom roku od 10,00 hod - 18,00 hod.

Otec si dieťa p r e v e z m e pred bytom matky a pred bytom matky dieťa aj po skončení styku odovzdá, pričom styk prebieha bez prespatia u otca a bez prítomnosti matky.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -41 zo dňa 20.11.2013 v časti o úprave styku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa podaným návrhom domáhala zmeny rozsudku o úprave styku otca s mal. C. č. konania z 20.11.2013 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým v prítomnosti matky v obci Beluša každý piatok od 15,00 hod do 18,00 hod. V návrhu uviedla, že spomínaným rozsudkom bol upravený styk otca s dieťaťom každý párny týždeň v mesiaci od soboty 9,00 hod do nedele 16,00 hod, v nepárnom roku od 27.12. od 10,00 hod do 28.12. do 17,00 hod, v nepárnom roku Veľkonočný pondelok od 9,00-17,00 hod v párnom roku od 25.12. od 10,00 hod do 26.12. do 17,00 hod, v párnom roku Veľkonočnú nedeľu od 9,00 - 17,00 hod a každé prvé júlové týždne počas prázdnin počnúc prvou prázdninovou nedeľou od 10,00 hod s tým, že vráti dieťa pod dvoch týždňoch o 17,00 hod. Matka uviedla, že došlo k podstatnej zmene pomerov v tom zmysle, že dieťa začalo navštevovať 1. ročník ZŠ a stretnutia otca s dieťaťom v jej neprítomnosti majú na dieťa negatívny vplyv. C. v poslednej dobe nechce opakovane prespávať u otca, stalo sa viackrát, že ho otec po jeho predchádzajúcej prosbe nedoviezol domov, čo u neho spôsobuje rozrušenosť a plač. Keď príde domov od otca, maloletý je agresívny, vulgárny a býva nahnevaný. To potvrdila aj jeho triedna učiteľka. Zo správania otca dieťaťa bol C. už v minulosti traumatizovaný, keďže na neho kričal a nadával mu. V závere uviedla, že s dieťaťom navštevuje psychologickú poradňu.

Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

Právny zástupca matky na pojednávaní uviedol, že výhrady k znaleckému posudku nemajú, avšak navrhuje, aby súd rozhodol o styk otca s dieťaťom tak, že tento je oprávnený stretávať sa s ním každý druhý mesiac v prvom párnom týždni v sobotu od 10,00 hod do 17,00 hod a v nedeľu od 10,00 hod do 15,00 hod bez prespatia s tým, že otec musí dieťa riadne pripraviť do školy. Sviatky ( Vianoce, veľkonočné sviatky ) navrhol upraviť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V prípade, že dieťa si bude výslovne želať prítomnosť matky, aby jej toto bolo umožnené a aby otec toto rešpektoval. Letné prázdniny nežiadal upraviť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, kolízneho opatrovníka a prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom nasledovných listinných dôkazov: správa z psychologického vyšetrenia z 10.4.2013, psychologické vyšetrenie z 14.4.2014, hodnotenie žiaka z 13.5.2014, správa Úradu práce, soc. vecí a rodiny Žilina z 30.5.2014, správa Úradu práce, soc. vecí a rodiny Považská Bystrica, prac. Púchov zo dňa 6.5.2014, znalecký posudok PhDr. Andreja Benkoviča č. 42/2014, rozsudok tunajšieho súdu č. konania -41 zo dňa 20.11.2013 a zistil nasledovné:

Rozsudkom tunajšieho súdu č. konania -41 zo dňa 20.11.2013 právoplatný dňa 13.12.2013 bola schválená rodičovská dohoda okrem iného i o úprave styku otca s maloletým tak, že tento je oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý párny týždeň v mesiaci od soboty 9,00 hod do nedele 16,00 hod, v nepárnom roku od 27.12. od 10,00 hod do 28.12. do 17,00 hod, v nepárnom roku Veľkonočný pondelok od 9,00-17,00 hod v párnom roku od 25.12. od 10,00 hod do 26.12. do 17,00 hod, v párnom roku Veľkonočnú nedeľu od 9,00 - 17,00 hod a každé prvé júlové týždne počas prázdnin počnúc prvou prázdninovou nedeľou od 10,00 hod s tým, že vráti dieťa pod dvoch týždňoch o 17,00 hod.

Matka na pojednávaní uviedla, že k podaniu návrhu ju primälo najmä to, že keď je otec so synom, vulgárne sa pri ňom vyjadruje, Števko príde domov nahnevaný a traumatizovaný, pričom jej povie, že ho takéto vyjadrovanie otca zraňuje. Uviedla, že otec doteraz nedodržiaval úpravu styku určenú spomínaným rozsudkom. Myslí si, že jej prítomnosť pri styku je dôležitá, aby dokázala zabrániť zraňovaniu maloletého vulgárnosťami zo strany otca dieťaťa. Keď bude maloletý starší a bude si vedieť povedať svoj názor, nebude sa brániť styku dieťaťa aj bez jej prítomnosti. Otec dieťaťa jej neveril, keď mu povedala, že dieťa nechce u neho prespávať a že má problém so zadržiavaním stolice, čo podľa nej súvisí so správaním otca. Začala s maloletým chodiť aj k psychológovi po tom, ako začal mať problémy so zadržiavaním stolice. Zmeny v správaní dieťaťa si všimli aj v škole. Na pojednávaní dňa 2.10.2014 matka uviedla, že dieťa počas letných prázdnin 2013/2014 nechcelo byť s otcom dôvodiac, že je to preňho skoro, nakoľko je na neho veľmi nahnevaný a ešte nejaké veci mu neodpustil. Dňa 19.9.2014, keď bola spolu s otcom jej tento uviedol, že sa mu za dieťaťom nedá chodiť každý mesiac; z tohto dôvodu matka častejší styk považuje za bezpredmetný a na základe tohto vyjadrenia otca požiadala, aby bol styk otca s dieťaťom upravený raz za dva mesiace. K dennému režimu dieťaťa uviedla, že cez víkend si vie dieťa pospať dlhšie až do 9,30 hod a večer dbá matka na to, aby o 20,00 maximálne 20,30 hod bol v posteli. Uviedla, že v prípade, ak otcovi nevyjde prísť domov v čase ňou navrhovanom, vie sa s ním dohodnúť aj na náhradnom termíne.

Otec uviedol pri svojom výsluchu, že od 11/2012 pracuje vo Veľkej Británii a za dieťaťom sa snaží dochádzať aspoň raz za mesiac. V 4/2014 mu C. uviedol, že sa uňho bojí spávať a žiadal aby ho otec odviezol za matkou. Keď toto otec odmietol dostal hysterický záchvat, začal po ňom kričať, že chce ísť domov, na čo matke povedal, že ak chce nech si preňho príde. Podľa jeho názoru dieťa je ovplyvňované svojou matkou, ktorá ho podľa vlastného vyjadrenia nenávidí. Matka sa spolu so svojim priateľom snažia ísť na C.a cez hmotné veci. Uviedol, že syna nechce trápiť a preto sa chce s matkou dohodnúť, že by si syna brával každý prvý víkend v nepárnom mesiaci v roku v sobotu od 10,00 - 18,00 hod a v nedeľu od 10,00-16,00 hod s tým, že by u neho neprespával. Zároveň by sa chcel stretávať so C. aspoň každý rok na Štefana 26.12. od 10,00-18,00 hod. Dodal, že po dieťati nekričí, nakoľko po ňom nemusí kričať a vždy sa spolu dohodnú. Keď je na Slovensku, býva u svojej matky , ktorú má C. rád a rešpektuje ju.

Kolízny opatrovník uviedol, že nemá výhrady k znaleckému posudku, stotožňuje sa s úpravou styku, ktorú navrhla matka, avšak počas bežného roka navrhuje upraviť styk otca s dieťaťom tak, ako navrhol súdny znalec.

Zo správy z psychologického vyšetrenia vypracovanej Centrom špeciálno-pedagogického poradenstva pri SŠI zo dňa 10.4.2013 bolo zistené, že rodinné prostredie u matky je podnetné. Dieťa po návrate od biologického otca po spoločnom víkende odmieta matku i nevlastného otca, nechce sa s nimi rozprávať, prejavuje výraznú tenziu, nepokoj a stres a často býva agresívny. S matkou odmieta komunikovať o tom, čo sa cez víkend udialo. V rámci terapie na otázky o otcovi reaguje spravidla únikovo, robí sa, že nepočuje otázku. C. má otca evidentne rád, ale necíti sa uňho veľmi dobre; vysvetľuje, že mu je lepšie vo vlastnej postieľke a že nechce nikde inde spať. Vyjadruje prianie chodiť k otcovi len počas dňa s tým, že večer sa chce vrátiť domov k matke. Otcovi nepovie, že sa mu niečo nepáči preto, lebo mu to nemôže povedať. V závere správy sa uvádza, že situáciu je potrebné riešiť tak, že styk dieťaťa s otcom bude upravený tak, že čas budú spolu tráviť počas dňa a v noci by malo dieťa byť doma s matkou.

Zo správy Mgr. Švrlovej, detskej psychologičky zo dňa 14.4.2014 vyplýva, že akútne treba riešiť konflikty medzi rodičmi dieťaťa, ktoré zabraňujú priamej komunikácii dieťaťa bez zbytočných obvinení a ústretovosti voči požiadavkám dieťaťa. Dieťa prežíva emočný konflikt, nie je naplnená jeho potreba bezpečia a rešpektu. Vo vzťahu k otcovi psychologička vníma určitú ambivalenciu, ktorá bráni k rozvinutiu dôvery - C. vyjadruje túžbu spať doma u matky, otec aj prisľúbi, ale napokon ho neprivezie. Z terapeutického hľadiska je nevyhnutné rešpektovať Števkovu potrebu spať doma u matky ( čím sa napĺňa jeho potreba bezpečia ) a z toho vyplýva akútne riešenie úpravy kontaktu otca s dieťaťom len na stretnutia počas dňa s návratom dieťaťa na noc k matke.

Z hodnotenia maloletého C. Základnou školou v Beluši neboli zistené žiadne nedostatky čo do školskej dochádzky resp. školských výsledkov maloletého.

Kolízny opatrovník v správe o prešetrení pomerov zo 6.5.2014 uviedol, že vykonali s otcom pohovor ako aj šetrenie pomerov pričom bolo zistené, že je zamestnaný v Londýne a na Slovensko sa vracia každý prvý párny víkend v mesiaci. Na výživu maloletého prispieva podľa súdneho rozhodnutia. Pri pohovore otec uviedol, že je ochotný sa s matkou dohodnúť na stretávaní sa so synom každý druhý nepárny mesiac v sobotu aj v nedeľu od 9,00 - 19,00 hod, resp. 16,00 hod bez prítomnosti matky. Podľa názoru otca má dieťa s ním vytvorený pekný vzťah, otca rešpektuje a jeho správanie opísané v návrhu je podľa neho vzdorom, ktorým sa snaží naznačiť, že mu je s otcom dobre. V rodinnom dome, v ktorom sa otec počas pobytu na Slovensku zdržiava, neboli zistené žiadne nedostatky. Ani šetrením v domácnosti u matky neboli zistené žiadne nedostatky. Matka pri pohovore uviedla, že odmieta aby bolo zo strany otca dieťaťu ubližované vulgárnym vyjadrovaním sa na adresu dieťaťa a na podanom návrhu trvá. Ďalej kolízny opatrovník v správe uvádza, že vykonaným pohovorom neformálneho charakteru s mal. Štefanom bolo zistené, že v škole sa mu páči, toho času je na otca nahnevaný, pretože sa pri stretnutí vyjadroval aj vulgarizmami, ktoré však dieťa nevedelo pomenovať. C. sa ďalej vyjadril, že s otcom sa chce stretávať, nechce však u neho spať a ešte nevie, či chce aby pri stretnutí bola prítomná aj matka.

Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Žilina zo dňa 30.5.2014 vyplýva, že otec pracuje v Londýne, pričom C. bol na pobyte u otca naposledy v 4/2014. V 5/2014 pricestoval otec na Slovensko, avšak matka údajne nedvíhala telefón. Výživné si otec podľa tvrdenia starej matky dieťaťa plní pravidelne. Počas pobytu na Slovensku býva otec v domácnosti svojej matky, kde je aj detská izba pripravená pre C.. Podmienky na pobyt dieťaťa otec vytvorené má.

Znalec PhDr. Andrej Benkovič v závere znaleckého posudku č. 42/2014 zo dňa 1.8.2014 uvádza, že mal. C. upútava na seba nadmerne pozornosť, matka reaguje hyperprotektívne, podrobí sa pokynom maloletého. V interagovaní s druhými ľuďmi je dieťa neprimerane naučené presadzovať si svoje za každú cenu, keď mu nie je vyhovené, reaguje psychosomaticky alebo sa správa často maladaptívne. Znaleckým vyšetrením bolo zistené, že pre oboch rodičov je vzťah s maloletým významný, majú záujem budovať si pevnú citovú väzbu k nemu. Vzťah otca a matky k dieťaťu vytvára priestor k

napĺňaniu emocionálnych potrieb maloletého. Znaleckým vyšetrením nebolo zistené, že by dieťa bolo ovplyvňované niektorým z rodičov voči druhému v negatívnom smere. Dieťa má vytvorenú silnejšiu citovú väzbu s matkou, je na ňu naviazaný a nie je dôvod spochybňovať, že mu objektívne chýba, keď s ňou nie je a mal by spať u otca. Na druhej strane sa nejedná v pravom zmysle slova o strádanie matky v dôsledku odlúčenia, pretože dieťa nemá problém spať týždeň v škole v prírode. Matka je pri výchove dieťaťa hyperprotektívna, čo znamená, že je príliš ochraňujúca vo výchove a vo väčšej miere sa nekriticky podriaďuje potrebám dieťaťa. Dieťa v situáciách, keď mu nie je vyhovené, reaguje regresným správaním; takýmto spôsobom sa naučil so svojím okolím manipulovať s cieľom presadiť si svoje, avšak riešením nie je nasilu tlačiť maloletého do prespávania u otca, pretože by to iba zhoršovalo psychický stav dieťaťa. Vzhľadom k osobnostnej štruktúre otca nie je dôvod uvažovať, že by styk otca s maloletým ohrozoval zdravie, duševný alebo morálny vývin dieťaťa. Pre budovanie vzťahu otca so synom je otcom navrhovaný styk raz za 2 mesiace sporadický a môže viesť k ochladeniu vzájomných vzťahov. Znalec navrhol realizovať styk otca s dieťaťom raz za mesiac od soboty do nedele bez prespatia s možnosťou rozšírenia styku vo vyššom veku. Vzhľadom k aktuálnemu psychickému vývinu dieťaťa by nebolo vhodné toho času ho tlačiť k prespávaniu u otca. Zároveň navrhol upraviť i styk počas sviatkov s tým, že by bol styk realizovaný bez prespatia. Stretávanie za prítomnosti matky znalec považuje za prejav hyperprotektivity zo strany matky a pre maloletého nie je vhodné, aby ho takto zastupovala. Nie je v najlepšom záujme dieťaťa, aby styk prebiehal za prítomnosti matky.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že rodičia maloletého C. sú rozvedení, nežijú v spoločnej domácnosti a skôr spomínaným rozsudkom tunajšieho súdu bol upravený styk otca s dieťaťom. Otec má o dieťa záujem, má právo sa s ním stretávať, ale najmä dieťa má právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov ako i na rešpektovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Súd sa nestotožnil s návrhom matky, aby sa otec stretával s maloletým počas bežného roka len jeden víkend za 2 mesiace s odôvodnením, že otec aj tak nemá záujem s dieťaťom sa častejšie stretávať. Podľa názoru súdu ( aj s poukazom na telefonické vyjadrenie otca zo dňa 3.10.2014 ) na zachovanie vzájomného pozitívneho vzťahu medzi otcom a dieťaťom je potrebný častejší styk ako raz za 2 mesiace, čo vyjadril aj znalec vo svojom znaleckom posudku. Je potrebné umožniť dieťaťu, aby sa s otcom mohol stýkať častejšie, než ako si predstavuje matka. Nebolo preukázané, že by styk otca vplýval negatívne na zdravie a duševný vývin dieťaťa; z výpovede matky vyplynulo, že medzi otcom a dieťaťom je niečo nedoriešené, dieťa je na otca pre niečo nahnevané, preto treba vytvoriť otcovi čo najväčší priestor na to, aby k dieťaťu opäť našiel cestu. Je potrebné, aby otec svoj čas, ktorý má podľa rozhodnutia k dispozícii na styk s dieťaťom, venoval na upevňovanie pozitívnych väzieb, nakoľko je známe, že dieťa pre svoj zdravý vývin potrebuje oboch svojich rodičov. Prihliadnuc na všetky skutočnosti, na závery znaleckého dokazovania, odporučenie

kolízneho opatrovníka a režim dieťaťa počas víkendov, súd upravil styk otca s dieťaťom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým, že tento bude prebiehať bez prespatia u otca a bez prítomnosti matky. Podľa názoru súdu má takto otec dostatočný čas na vykonávanie ním zvolených aktivít s maloletým.

V záujme maloletého ako aj v záujme rešpektovania práva dieťaťa na udržanie pravidelného a rovnocenného osobného styku s oboma rodičmi bude, ak bude styk otca s dieťaťom upravený bez prítomnosti matky, pretože prítomnosť rodiča, ktorému bolo dieťa zverené, pri styku dieťaťa s druhým rodičom, je výrazným zásahom do práv tohto druhého rodiča, a je ho možné použiť len vo výnimočných prípadoch.

O trovách súd rozhodol v zmysle , a to tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa , musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postu súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.