Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-125-2014.pdf
PDF · 134.99 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/125/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpenom Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, P. O. BOX 41, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcovi Q. F., K.. XX. XX. XXXX, O. I. XX, O. O., za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu VŠEOBECNEJ OCHRANE PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, v konaní zastúpenom JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 2 873,26 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 238,50 Eur k rukám právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta, na jeho účet vedený v Tatra banke, a. s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11. 04. 2014 domáhal zaplatenia sumy 2 873,26 Eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že dňa 20. 07. 2007 uzavrel s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1 659,70 Eur. Poskytnutý úver mal odporca splatiť v tridsiatich splátkach vo výške po 106,20 Eur mesačne v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Na základe žiadosti odporcu sa navrhovateľ s odporcom dohodli na odklade splátok č. 17, 18 a 19 a tieto sa odporca zaviazal splatiť ako splátky č. 49, 50 a 51. V súlade s ustanovením zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi aj revolving dňa 18. 07. 2008 vo výške 1 915,56 Eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v osemnástich mesačných splátkach vo výške 106,42 Eur. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 16 a spolu zaplatil sumu vo výške 2 234,90 Eur. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky č. 17 o viac ako tri mesiace, navrhovateľ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 2 873,26 Eur dňa 13. 12. 2009. Túto sumu neuhradil ani čiastočne. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 2 873,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 873,26 Eur od 13. 12. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Na výzvu súdu, aby navrhovateľ preukázal odôvodnenosť nároku čo do základu a výšky, ktorú prevzal dňa 26. 05. 2014 a opätovne na základe urgencie tú istú výzvu prevzal aj dňa 15. 08. 2014, navrhovateľ nereagoval. Navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 03. 10. 2014 uviedol, že na podanom návrhu v celom rozsahu trvá a navrhuje, aby súd návrhu vyhovel a priznal mu náhradu trov konania.
Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť včas neospravedlnil. Odporca sa k návrhu nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil a svoju neúčasť na pojednávaní ani neospravedlnil. Podaním doručeným na pojednávaní oznámilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a výpoveďou právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu a zistil tento skutkový stav:
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že dňa 19. 07. 2007 podpísal odporca žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200000258. Žiadosť podpísal navrhovateľ dňa 20. 07. 2007. Predmetom žiadosti (časť 5.) bola žiadosť odporcu o poskytnutie úveru (úverového limitu) vo výške 50 000 (bez uvedenia meny) so splatnosťou (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci) 30/18. Mesačná splátka vrátane úrokov mala byť vo výške 3 206 (bez uvedenia meny). Ďalej bola v žiadosti uvedená zmluvná odmena vo výške 46 180 (bez uvedenia meny) a predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov vo výške 77,02 %. Zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu bola vo výške 31 739 (bez uvedenia meny) s predpokladanou ročnou percentuálnou mierou nákladov po poskytnutí revolvingu vo výške 63,60 %. V časti 6. Žiadosti (ktorú odporca nevyplnil) boli uvedené údaje o schválenom revolvingovom úvere vo výške 50 000 (bez uvedenia meny) so splatnosťou 30/18 a mesačnou splátkou vo výške 3 206 (bez uvedenia meny). Zmluvná odmena bola vo výške 46 180 (bez uvedenia meny), ročná percentuálna miera nákladov za úver vo výške 77,18 % so zmluvnou odmenou za poskytnutie revolvingu vo výške 31 739 (bez uvedenia meny) s predpokladanou ročnou percentuálnou mierou nákladov úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 63,60 %. V časti 6. Žiadosti boli údaje napísané odlišným spôsobom písania.
Podľa bodu 13 žiadosti neoddeliteľnou súčasťou žiadosti/zmluvy sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy).
V zmysle bodu 2. 1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere sa zmluva o revolvingovom úvere uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť ... je návrhom na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere.
V zmysle bodu 2. 2 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere je veriteľ povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a jeden rovnopis zmluvy o revolvingovom úvere.
Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8200000258 zo dňa 20. 07. 2007 súd zistil, že navrhovateľ schválil odporcovi úver vo výške 50 000,00 Sk aj revolvingový úver vo výške 57 708,00 Sk. Ďalej sú v oznámení uvedené rozdielne údaje pre úver a pre revolvingový úver. Pre úver sú uvedené údaje o splatnosti (30 mesiacov), o výške mesačnej splátky (3 206,00 Sk), o dátume splatnosti prvej a poslednej splátky (18. 08. 2007 a 18. 01. 2010 a o ročnej percentuálnej miere nákladov úveru (77,18 %). Pre revolvingový úver obsahovalo oznámenie údaje o výške mesačnej splátky (3 206,00 Sk) a o predpokladanej výške ročnej percentuálnej miere nákladov (63,60 %).
Z oznámenia o zosplatnení zo dňa 01. 11. 2009 súd zistil, že k tomuto dňu bol odporca v omeškaní s úhradou splátok č. 25, 26 a 27 a v prípade, že sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z týchto splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, zosplatní sa celý dlh.
Z karty klienta (č. l. 12 - 13 spisu) bolo zistené, že odporca zaplatil dvadsaťpäť splátok, pričom zaplatil prvú splátku dňa 14. 08. 2007 a ďalšie splátky uhrádzal v rôznych termínoch (aj mimo ich splatnosti).
Ostatnú platbu poukázal na účet navrhovateľa dňa 15. 11. 2013. Celkom odporca zaplatil sumu vo výške 2 256,54 Eur. Ďalšie splátky už odporca nezaplatil.
Zo splátkového kalendára ku Zmluve o revolvingovej pôžičke č. 8200000258 zo dňa 19. 12. 2008 súd zistil, že splátky č. 16, 17 a 18 boli bo výške 0,00 Sk (0,00 Eur) a splatnosť sa posunula na deň 18. 10. 2011 s číslom splátky 51.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu na pojednávaní uviedol, že výška úrokov je dojednaná v rozpore s dobrými mravmi, a preto je táto dohoda neplatná. Vysoká je aj ročná percentuálna miera nákladov a zmluvná odmena. Predmetný úver je tak bez úrokov a poplatkov, pričom odporca zaplatil už sumu vo výške 2 256,54 Eur. Úver bol poskytnutý vo výške 1 659,70 Eur, a teda odporca uhradil viac, ako mu bolo požičané. Vzniesol námietku premlčania, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo dňa 13. 12. 2009. Vzhľadom na to nepovažuje nárok navrhovateľa za oprávnený a uplatnil si aj náhradu trov konania.
Predmetom konania bola žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 19. 07. 2007, ktorej účelom bolo poskytnutie úveru v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Účelom bolo poskytnutie finančných prostriedkov. Navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane poskytovateľa (navrhovateľa) je podnikateľ a na strane príjemcu služieb (odporcu) ide o fyzickú osobu. Z hľadiska povahy subjektov ide však o vzťah obchodnoprávny, pretože v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka je zmluva o úvere absolútnym obchodom. To znamená, že záväzkové vzťahy z takej zmluvy sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú Obchodným zákonníkom. Preto súd na záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o úvere použil príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
Podľa § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
V konaní bolo nesporné, že účastníci chceli uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože predmetom zmluvy malo byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Tiež je nesporné, že na jednej strane tohto vzťahu je dodávateľ a na druhej spotrebiteľ tak, ako to predpokladá ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka.
Súd konštatuje, že zmluva predložená v konaní zo dňa 20. 07. 2007 nie je platná.
Dňa 19. 07. 2007 odporca podpísal formulárovú žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere. Túto žiadosť súd posúdil ako návrh na uzatvorenie zmluvy. Predmetná zmluva predložená ako dôkaz navrhovateľom nie je platnou zmluvou v súlade s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje pre svoju platnosť v súlade s § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 40 ods. 1 Občianskeho. zákonníka písomnú formu. Právna istota a bezpečnosť právneho styku vyvolali potrebu výslovne v zákone vymedziť, ktoré zmluvy musia mať písomnú formu. V súlade s § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu, pričom musia byť splnené podmienky v súlade s § 43a, 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo preukázané, že by písomný návrh - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru predloženého dlžníkom (odporcom) bol prijatý veriteľom (navrhovateľom), nakoľko prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, čo bol formulár návrhu zmluvy, jednoznačne vyplýva, že dlžník mal vyplniť jednotlivé body, okrem bodu 6 predmetnej žiadosti. Podľa bodu 13 žiadosti neoddeliteľnou súčasťou sú aj zmluvné dojednania
- všeobecné podmienky. V bode 2 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere sa uvádza, že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom, spoludlžníkom 1 a 2, je návrhom na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka 1, 2 a veriteľa. Podľa všeobecných podmienok dlžník má vyplniť do formulára - žiadosti požadovanú výšku úveru a dáva súhlas s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode 5. žiadosti, pričom výška úrokovej sadzby a ročnej percentuálnej miery nákladov nebude vyššia, než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru.
V bode 2. 2 zmluvných dojednaní sa uvádza, že veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníka a jeden rovnopis zmluvy. Oznámenie veriteľa podľa predchádzajúcej vety podľa všeobecných podmienok bude okrem iného vyššie uvedeného obsahovať nasledujúce údaje - schválenie výšky úveru, vrátane meny, splatnosti, lehota a podmienky splácania a podobne....
V konaní bolo preukázané, že dlžník predložil navrhovateľovi formulárovú žiadosť o poskytnutie revolvingovom úvere - t. j. v súlade s § 43a Občianskeho zákonníka dal návrh na uzatvorenie zmluvy veriteľovi. V súlade s § 44 Občianskeho zákonníka by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia jeho návrhu, avšak ak prijatie návrhu obsahuje zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia, je odmietnutím návrhu a toto sa považuje v súlade s § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý (v tomto prípade dlžníkom - odporcom).
Navrhovateľ v bode 6. žiadosti (ktorý nemohol vyplniť dlžník pri podávaní žiadosti) uviedol iné údaje oproti návrhu v bode 5., napr. nachádzajú sa tam aj iné údaje - iná ročná percentuálna miera nákladov za úver (pričom v bode 5. žiadosti je len predpokladaná). Výška poskytnutého revolvingu sa v žiadosti (ani v časti 5., ani v časti 6.) nenachádza vôbec. Pokiaľ ide o oznámenie veriteľa o schválení úveru, toto tiež súd posudzoval z hľadiska, či ide o prijatie návrhu takého, ako ho predložil dlžník. Súd z tohto oznámenia zistil, že v oznámení veriteľa o schválení úveru sú uvedené zase ďalšie zmeny, a to napr. dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, výška poskytnutého revolvingu a splátka revolvingu, ktoré v žiadosti vôbec nie sú uvedené. Ide o náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, aby boli obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Čiže v žiadnom prípade „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere“ nemožno považovať za prijatie návrhu predloženého dlžníkom inými slovami.
Súd teda považoval konanie veriteľa - navrhovateľa nie za prijatie návrhu predloženého odporcom, ale za nový návrh. Dojednanie vo všeobecných podmienkach v bode 2, že dlžník súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru, ako dlžník uviedol v bode 5. žiadosti, aj keď je uvedená vo všeobecných podmienkach, nemôže v súlade so zákonom umožniť veriteľovi uzatvoriť platne zmluvu bez toho, aby dlžník takýto nový návrh prijal v súlade so zákonom, išlo by o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatné dojednanie. Pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa v tomto prípade vyžadoval písomný návrh a písomné prijatie.
Navrhovateľ netvrdil, ani nepreukázal, že by jeho návrh vyplnený v bode 6. žiadosti (ktorý vyplnil až následne po podpise návrhu dlžníkom) alebo navrhnutý obsah zmluvy v oznámení veriteľa o schválení úveru bol totožný so „žiadosťou“ dlžníka, resp. že by takýto nový návrh dlžník v súlade s § 44 ods. 1 a § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijal. Teda, že by návrh bol totožný alebo obdobný s prijatým návrhom veriteľom a bolo by to urobené písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme tak, ako to pre jej platnosť vyžaduje zákon v súlade s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o neplatný právny úkon. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Navyše súd uvádza, že vopred predtlačený formulár zo strany navrhovateľa je zavádzajúci a z toho dôvodu aj nezrozumiteľný. Jedným a tým istým formulárom poskytuje aj úver, aj revolvingový úver s tým, že v názve žiadosti sa uvádza, že sa jedná o revolvingový úver. V tomto smere súd preto ani nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že odporcovi poskytol úver a nie revolvingový úver a že si návrhom uplatnil nárok vyplývajúci z úveru. Toto tvrdenie navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, čo však vyplýva zo zmätočnosti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a následne aj z nezrozumiteľného oznámenia o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere. Zo všetkých týchto listín totiž vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi aj úver, aj revolvingový úver. Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa, že odporcovi poskytol na základe zmluvy aj ďalší revolving dňa 18. 07. 2008, jeho poskytnutie nepreukázal. Podľa zmluvných dojednaní poskytoval navrhovateľ navýšenie pôžičky - revolving automaticky bez toho, aby mal o to odporca záujem. Písomná forma poskytnutia revolvingu nebola v konaní preukázaná. Súd preto považuje žiadosť podpísanú odporcom za návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú mal navrhovateľ prijať v takej podobe, ako bol napísaný návrh. Z oznámenia (ktoré má byť prijatím návrhu, a teda uzavretím zmluvy) však súd zistil, že v tomto sa nachádzajú iné údaje o schválenom revolvingovom úvere vo výške 57 708,00 Sk so splátkou 3 206,00 Sk mesačne (v časti 5. a 6. žiadosti tieto údaje vôbec nie sú). Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je totožné s návrhom (so žiadosťou), ktorý obsahuje iné podstatné údaje pre uzavretie zmluvy, a tak ho nemožno považovať za prijatie návrhu, ale za nový návrh, ktorý by mal byť odporcovi zaslaný a ten by mal návrh prijať alebo odmietnuť v súlade s ustanovením § 44 Občianskeho zákonníka.
Okrem nedodržania písomnej formy zmluvy o revolvingovom úvere (o spotrebiteľskom úvere) chýbajú v žiadosti a aj v následnom oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi obligatórne náležitosti alebo sú údaje o týchto podstatných náležitostiach zavádzajúce, nepresné a spôsobujúce pochybnosti o ich pravdivosti. V žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru chýba mena úveru. Ďalej pre revolvingový
úver, ktorý je predmetom konania, chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Uvedenie predpokladanej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov nespĺňa podmienku v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má byť pri uzavretí zmluvy informovaný o všetkých podstatných informáciách, ktoré by mohli prípadne ovplyvniť jeho rozhodnutie, či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie. Údaj označený ako „predpokladaný“ spôsobuje stav právnej neistoty spotrebiteľa. Spotrebiteľ je slabšou stránkou zmluvného vzťahu. Veriteľ ako dodávateľ podniká v predmete činnosti a má výhodnejšie postavenie oproti spotrebiteľovi, pretože vie, ako sa správajú na trhu ostatní veritelia. Ak zákonodarca explicitne uviedol, že zmluva má obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, nie je možné považovať uvedenie jej predpokladanej výšky za splnenie podmienok. Ak by totiž zákonodarca mal v úmysle, aby stačil aj predpoklad, v zákone by to uviedol, o to viac ak ide o vzťah, ktorého stranou je spotrebiteľ, ktorý v právnom poriadku požíva zvýšenú ochranu.
Navyše súd udáva, že ani žiadosť a ani oznámenie neobsahuje obligatórne údaje, v dôsledku čoho by súd považoval poskytnutý revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov.
Súd považuje za nevyhnutné uviesť, že konanie navrhovateľa pri poskytovaní úverov (resp. revolvingových úverov) je v rozpore s dobrými mravmi. Občiansky zákonník ani iné právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť úroky pri spotrebiteľskom úvere. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela iba na dohode účastníkov zmluvy a nepodliehala by žiadnym obmedzeniam, aj v tomto prípade platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi (boni mores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel správania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že dohodnutá zmluvná odmena vo výške 46 180,00 Sk (t. j. 96 180,00 Sk - 50 000,00 Sk), čo je takmer 100 % poskytnutého úveru a čo je možné považovať za úrok za poskytnutý úver (viď bod 5. 4 zmluvných dojednaní - zmluvná odmena za poskytnutie úveru (revolvingu) predstavuje úročenie...) je v rozpore s dobrými mravmi. Súd na internetovej stránke Národnej banky Slovenska zistil, že v júli 2007 boli spotrebiteľské úvery poskytované za úrok vo výške 12 % (ak išlo o domácnosti), v prípade nefinančných spoločností to bol úrok len vo výške do 6 %. Ročná úroková sadzba v predmetnom konaní vo výške takmer 100 % je viac ako osemnásobne vyššia, čo je nepochybne v hrubom rozpore s dobrými mravmi a ako také by spôsobila, že zmluva by bola absolútne neplatná.
Z karty klienta (č. l. 12 - 13 spisu) mal súd za preukázané, že došlo k čerpaniu finančných prostriedkov, a teda odporca čerpal finančné prostriedky, ktoré mu poskytol navrhovateľ. Keďže však nedošlo k uzavretiu platnej písomnej zmluvy, plnenie, ktoré si navrhovateľ a odporca mali navzájom poskytnúť, možno považovať len za plnenie z neplatného právneho úkonu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Účastníci takéhoto vzťahu sú potom povinní vydať to, čo si navzájom plnili (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu (nedošlo k prijatiu návrhu v súlade s ustanovením § 44 a nedošlo ani k uzavretiu písomnej zmluvy podľa § 46 Občianskeho zákonníka).
Na základe vyššie uvedeného súd považuje uplatnený nárok za vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu (resp. že poskytnutý revolvingový úver je bezúročný a bez poplatkov), pričom dohodu o výške úrokovej sadzby považuje za absolútne neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi. Zo splátkového kalendára súd zistil, že odporca čerpal finančné prostriedky vo výške 21521,71 Eur a celkom vrátil sumu vo výške 2 256,54 Eur. Na základe uvedeného odporca by bol odporca povinný vrátiť
navrhovateľovi finančné prostriedky vo výške 265,17 Eur. Rovnako by súd dospel k tomu záveru aj v tom prípade, ak by oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi považoval za dodržanie písomnej formy. Takáto zmluva by totiž neobsahovala obligatórne náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto by bol poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov.
V konaní bola vznesená aj námietka premlčania. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania na pojednávaní. Odporca sa k tejto námietke nevyjadril. Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený ku všetkým úkonom (s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom), ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony vykonáva práve v prospech (a s účinkami pre) hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania (odporcu) a rovnaké právo má v zmysle ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú taktiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (ako je práve námietka premlčania), pretože procesné právo uplatniť takú námietku počas konania nemožno rozlišovať podľa toho, či majú pôvod v hmotnom alebo len v procesnom práve. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 539/2008). Rovnakými právami a povinnosťami v konaní sa podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rozumejú výlučne práva a povinnosti procesnej povahy. Uplatnením obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania (odporcu) a rovnaké právo má aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane; na tom že ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú rovnako námietky vychádzajúce z hmotného práva (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 2313/2004).
V danom prípade súd vzťah medzi účastníkmi zmluvy súd posúdil ako obchodnoprávny, preto aj na premlčanie použil súd ustanovenia Obchodného zákonníka. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa podľa ustanovení Obchodného zákonníka premlčuje vo všeobecnej štvorročnej lehote. Uvedené možno konštatovať z dôvodu, že Obchodný zákonník obsahuje komplexnú úpravu premlčania a nemožno na premlčanie v obchodných vzťahoch použiť Občiansky zákonník. Potom aj na premlčanie bezdôvodného obohatenia (aj keď to Obchodný zákonník výslovne - explicitne neupravuje) v obchodných vzťahoch nastáva až po uplynutí štyroch rokov. V posudzovanom prípade začala plynúť lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 19. 08. 2007 (nasledujúci deň po dni, keď došlo prvýkrát k plneniu z neplatnej zmluvy, t. j. 18. 08. 2007) bez ohľadu na to, či ten, kto poskytol plnenie, o neplatnosti zmluvy vedel alebo nie (pozri v: Štenglová, I., Plíva, S., Tomsa, M. a kol.: Obchodní zákoník. Komentář. 13. vydání. Praha, C. H. Beck, 2010). Návrh bol podaný až dňa 11. 04. 2014, a teda po uplynutí premlčacej lehoty. Preto bola námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom dôvodne. Nemožno plynutie premlčacej lehoty odvodzovať od každej splátky, pretože finančné prostriedky, ktoré čerpal odporca, neboli splatné v splátkach. Zmluva o revolvingovom úvere medzi navrhovateľom a odporcom nevznikla a neboli dohodnuté ani splátky a ich splatnosť. Odporca čerpal finančné prostriedky v rôznych výškach a v rôznom čase, rovnako rôzne ich aj navrhovateľovi vracal. Preto súd za rozhodujúci deň pre začatie plynutia premlčacej lehoty považuje deň, keď prvýkrát došlo k čerpaniu finančných prostriedkov. Navrhovateľ navyše zaslal odporcovi oznámenie o zosplatnení dlhu ku dňu 13. 12. 2009, kedy sa stal celý dlh splatným.
Keďže návrh bol na súde podaný až dňa 11. 04. 2014, bol v tomto čase už nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný. Vzhľadom na uplynutie premlčacej lehoty je návrh navrhovateľa nedôvodný, a preto ho súd zamietol v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade bol navrhovateľ v celom rozsahu neúspešný. Úspešným v konaní bol odporca. Procesný úspech odporcu je zároveň procesným úspechom aj vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Ak vzniklo právo na náhradu trov konania odporcovi, vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. S vedľajším účastníkom súd jedná ako s účastníkom konania. Vzhľadom k tomu, že má
rovnaké práva ako účastník konania, má tiež právo na náhradu trov konania, ak ním podporovaný účastník konania v spore zvíťazil. Takisto mu je možné uložiť, aby vedľa účastníka, ktorému v spore pomáhal, zaplatil náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania. Súd pri vynaložených trovách konania skúma, či boli vynaložené účelne alebo nie, pričom je potrebné zobrať do úvahy okolnosti každého jednotlivého prípadu. V prejednávanej veci vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, ktorú odporca v konaní nevzniesol a vo svojej výpovedi sa k nej ani nevyjadril. Nárok, ktorý bol predmetom konania, bol v celom rozsahu premlčaný, a teda námietka bola vznesená dôvodne. V tomto konkrétnom prípade súd považuje intervenciu vedľajšieho účastníka za dôvodnú a v prospech odporcu. Aj vzhľadom na uvedené súd považoval trovy právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“). Súd preskúmal výšku uplatnených trov a priznal právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia nasledovne:
Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka:
- 12. 08. 2014: 1 úkon právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia [§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky] ........................................................................ 111,21 Eur
- 01. 10. 2014: 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní [§ 14 ods. 1 písm. c) v spojení s § 14 ods. 8 vyhlášky] ............................................................ 111,21 Eur
- 2 x režijný paušál á 8,04 Eur (rok 2014) ................................................. 16,08 Eur
---------------------------------------------------------------------
Spolu ............................................................................................................ 238,50 Eur
Na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v celom rozsahu neúspešný.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení štvormo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v štyroch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.