Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13S-160-2013.pdf
PDF · 103.16 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/160/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu: W. A., bytom W., W. XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Danice Birošovej, s.r.o., Piaristická č. 46, Trenčíne, proti žalovanému: Daňový úrad Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného číslo XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 6. augusta 2013, číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 12. septembra 2013 a číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 24. septembra 2013, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutia žalovaného číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 6. augusta 2013, číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 9. septembra 2013 a číslo XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 24. septembra 2013 a veci vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. e) O.s.p..
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 501,58 Eur na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Danice Birošovej, s.r.o., Piaristická č. 46, Trenčín, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX v B. B. C., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca včas podanými žalobami žiadal zrušiť rozhodnutia (oznámenia) žalovaného číslo XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 6. augusta 2013, číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 9. septembra 2013 a číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 24. septembra 2013 z dôvodu nezákonnosti. Súčasne žiadal o odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí a o náhradu trov konania.
Žalovaný rozhodnutím číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 6. augusta 2013 oznámil žalobcovi, že zamietol jeho odvolanie proti rozhodnutiu - dodatočnému platobnému výmeru č. XXX/XXX/XXXXX/ XX/Mio zo dňa 7. apríla 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za I. štvrťrok 2007 v sume 209 156.- Sk (6 942,70 Eur). Žalobca podal proti tomuto oznámeniu žalovaného odvolanie, o ktorom žalovaný opakovane rozhodol formou oznámenia číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 9. septembra 2013. Žalovaný zamietol odvolanie žalobcu z dôvodu, že oznámenie nemá náležitosti rozhodnutia podľa § 63 zák. č. 563/2009 Z. z., a preto odvolanie proti nemu nie je prípustné.
Konanie o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia je vedené na tun. krajskom súde pod sp. zn. 13S 160/2013.
Žalovaný rozhodnutím číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 24. septembra 2013 oznámil žalobcovi, že zamietol jeho odvolanie proti rozhodnutiu - dodatočnému platobnému výmeru č. XXX/XXX/ XXXXX/XX/Mio zo dňa 7. apríla 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty
za IV. štvrťrok 2007 v sume 204 368.- Sk (6 783,77 Eur). Konanie o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia je vedené na tun. krajskom súde pod sp. zn. 13S 196/2013.
Krajský súd na pojednávaní dňa 1. októbra 2014 uznesením č.k. 13S 160/2013-77 p.v. spojil z dôvodu hospodárnosti podľa § 112 ods. 1 O.s.p. na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 13S 160/2013 a 13S 196/2013. Konanie je vedené do právoplatného skončenia veci pod sp. zn. 13S 160/2013.
Žalobca v oboch žalobách, ktoré sú obsahovo zhodné, tvrdil, že žalovaný (správca dane) vykonal u neho dodatočné daňové kontroly na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. až III. štvrťrok 2007 a za IV. štvrťrok 2007. Žalobca splnomocnil na svoje zastupovanie W. A., st., bytom M.. K. XXX/XX, W., vo všetkých jednaniach s Daňovým úradom Prievidza. Písomné splnomocnenie z 17. februára 2009 predložil žalobca žalovanému na ústnom pojednávaní rovnakého dňa. Žalovaný vydal dňa 24. februára 2009 dodatočné platobné výmery za I. až IV. štvrťrok 2007, ktoré na jeho odvolanie zrušilo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutiami z 20. januára 2010. Správca dane (v tomto konaní žalovaný) vykonal u žalobcu v súlade s právnym názorom Daňového riaditeľstva opakovanú daňovú kontrolu, v rámci ktorej bol žalobca vyzvaný na predloženie kompletnej personálnej a mzdovej agendy. Žalovaný doručoval všetky písomnosti na adresu žalobcu v W., Š. K. XXX/XX a žalobca všetky doručované písomnosti riadne prevzal. Preto nebol dôvod, aby žalovaný vykonával šetrenie o pobyte žalobcu a na základe takto vykonaného šetrenia prijal záver, že jeho pobyt je neznámy a následne mu doručoval platobné výmery z 7. apríla 2011 verejnou vyhláškou. Žalobca sa domnieval, že konanie žalovaného bolo motivované snahou zabezpečiť právoplatnosť opätovne vydaných dodatočných platobných výmerov a tým mu uprieť právo na odvolanie. Žalovaný výzvou z 13. júna 2011 vyzval žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za I. až IV. štvrťrok 2007, ktorú žalobca prevzal 17. júna 2011. Žalobca oznámil žalovanému, že mu neboli doručené dodatočné platobné výmery, preto ich obsah mu nie je známy, pričom jeho poštová doručovacia adresa je stále platná a nikdy sa nezmenila a súčasne žiadal, aby mu boli tieto rozhodnutia doručené. Žalovaný odôvodnil doručovanie platobných výmerov verejnou vyhláškou tým, že miestnym zisťovaním na adrese M.. K. XX/X zistil, že vlastníkom bytu č. X, X.. poschodie, vchod XX, LV č. XXXX, W., je od 4. septembra 2009 nový majiteľ. Žalobca ani jeho splnomocnenec sa na uvedenej adrese nezdržiaval, obaja sú vedení ako bezdomovci, a žalobca ukončil 26. marca 2010 podnikateľskú činnosť. Z tohto dôvodu pristúpil žalovaný k doručeniu platobných výmerov verejnou vyhláškou, ktoré boli vyvesené na Mestskom úrade Prievidza od 14. apríla 2011 do 29. apríla 2011. Žalovaný oznámil žalobcovi, že zamietol odvolanie proti dodatočným platobným výmerom z dôvodu, že boli podané oneskorenie.
Žalobca právne odôvodnil žalobu poukazom na ustanovenia § 2 ods. 1, § 17, § 19 a § 47 ods. 5 zákona č. 511/1991 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov a § 165 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok). Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí tým, že neboli splnené zákonné podmienky pre postup žalovaného podľa § 19 zákona o správe daní a poplatkov, pretože žalobca vždy preberal všetky zásielky doručované na adresu M.. K. XXX/XX, W., so správcom dane aktívne komunikoval. Platobné výmery nemohli byť žalobcovi doručené zákonným spôsobom a teda nenadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, a preto sú napadnuté rozhodnutia žalovaného nezákonné pre rozpor s § 47 ods. 5, písm. b), zákona o správe daní a poplatkov. Žalobca ďalej s poukazom na ust. § 72 ods. 1 Daňového poriadku uviedol, že napadol odvolaním aj oznámenie žalovaného z 6. augusta 2013 o zamietnutí odvolania žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru za I. štvrťrok 2007 z dôvodu, že žalovaný pri vydaní tohto oznámenia postupoval podľa § 73 ods. 4, písm. a), Daňového poriadku.
Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobám z 22. októbra 2013 (č. l. 35) chronologicky zopakoval rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z dodatočnej daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za I. až IV. štvrťrok 2007. Uviedol, že u žalobcu bola vykonaná riadna daňová kontrola dane z pridanej hodnoty od 26. mája 2008 do 17. februára 2009, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. XXX/ XXX/XXX/XXXX/Bla z 9. januára 2009. Na základe výsledkov daňovej kontroly žalovaný dodatočnými platobnými výmermi z 24. februára 2009 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť rozdiely na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2007. Daňové riaditeľstvo
Slovenskej republiky rozhodnutiami z 20. januára 2010 zrušilo žalobcom napadnuté dodatočné platobné výmery z 24. februára 2009 a veci vrátilo žalovanému na ďalšie konania. Žalobca v intenciách zrušujúcich rozhodnutí odvolacieho orgánu vykonal u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobia, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol a na jeho základe opakovane rozhodol dodatočnými platobnými výmermi z 7. apríla 2011, ktorými opäť uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť rozdiely na dani z pridanej hodnoty. V rámci výkonu opakovanej daňovej kontroly žalovaný z informácií z katastra nehnuteľností zistil, že novým vlastníkom bytu č. X., X.p. vchod XX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. W. je od 4. septembra 2009 V. S.. Ďalej, z Registra obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že žalobca mal od 9. novembra 2009 a jeho zástupca od 4. novembra 2009 hlásené pobyty A. W.. Preto žalovaný doručoval žalobcovi písomnosti vrátane dodatočných platobných výmerov verejnou vyhláškou podľa § 19 zák. č. 511/1991 Zb. o správe daní a poplatkov. Žalovaný oznámil žalobcovi dňa 6. augusta 2013 a 9. septembra 2013 (I. štvrťrok 2007) a 24. septembra 2013 (IV. štvrťrok 2007), že odvolania proti dodatočným platobným výmerom boli neprípustné z dôvodu, že boli podané po lehote určenej na podanie odvolania. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal žaloby ako nedôvodné zamietnuť.
Súd upovedomil žalobcu dňa 28. novembra 2013 (č. l. 45), že nevyhovel jeho žiadostiam o odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí.
Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a konanie, ktoré im predchádzalo, v rozsahu dôvodov žaloby. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia nie sú v súlade so zákonom, a preto ich zrušil z dôvodov § 250j ods. 3 O.s.p.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O. s. p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Krajský súd z podkladov predložených žalobcom a z administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalovaný dňa 6. augusta 2013 a 9. septembra 2013 (I. štvrťrok 2007) a 24. septembra 2013 (IV. štvrťrok 2007) oznámil žalobcovi, že zamietol jeho odvolania proti dodatočným platobným výmerom z 7. apríla 2011, ktorým boli žalobcovi vyrubené rozdiely dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. a IV. štvrťrok 2007. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky preskúmalo v mimoodvolacom konaní postup žalovaného a listom z 20. februára 2012 oznámilo, že žalovaný postupoval v súlade s § 19 zákona o správe daní a poplatkov pri doručovaní dodatočných platobných výmerov verejnou vyhláškou.
Vo veci je potrebné uviesť, že tun. krajský súd rozsudkom č.k. 11S 33/2012-77 zo dňa 1. augusta 2013 zrušil rozhodnutie žalovaného z 22. júna 2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru z 7. apríla 2011 vo veci DPH za IV. štvrťrok 2007. Rozsudkom č. k. 13S 109/2012 zo dňa 7. mája 2013 súd zrušil rozhodnutia žalovaného tiež z 22. júna 2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti dodatočným platobným výmerom z 7. apríla 2011 za I. až III. štvrťrok 2007. K zrušeniu rozhodnutí žalovaného súdom došlo podľa § 250j ods. 3 O. s. p. z dôvodu, že žalovaný nepredložil úplný administratívny spis a teda nebolo známe, aké konkrétne dôvody boli uvedené v odvolaniach proti dodatočným platobným výmerom a či žalobca skutočne namietal doručenie týchto rozhodnutí verejnou vyhláškou a ak áno, z akých dôvodov. Dôvodom na zrušenie týchto rozhodnutí boli pochybností, v akom rozsahu bol žalobca zastúpený Q. A. st. a či toto splnomocnenie nezaniklo po tom, ako žalobca dňa 26. marca 2010 zrušil svoje živnostenské oprávnenie.
Oznámenia žalovaného o zamietnutí odvolaní boli vydané podľa § 73 ods. 4, písm. a), zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Oznámenia nemajú náležitosti rozhodnutí v zmysle § 63 ods. 3 citov. zákona o správe daní. Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však vyplýva, že písomnosti, ktoré nemajú formálne náležitosti, ale ak sa dotýkajú alebo
sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb, majú charakter rozhodnutí, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu.
V preskúmavanej veci súd posudzoval zákonnosť rozhodnutí žalovaného, ktoré vydal formou oznámení z 6. augusta 2013, 9. septembra 2013 a 24. septembra 2013 a ktorými rozhodol, že žalobca podal oneskorene odvolania proti dodatočným platobným výmerom z 7. apríla 2011 vo veci DPH za I. a IV. štvrťrok 2007. Tak, ako už bolo uvedené, predmetom súdneho prieskumu boli oznámenia žalovaného o zamietnutí odvolaní žalobcu proti platobným výmerom. Súd však ustálil, že v súvislosti s namietanou zákonnosťou oznámení je potrebné súčasne posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na to, aby aj dodatočné platobné výmery z 7. apríla 2011 boli doručované žalobcovi, resp. jeho zástupcovi, formou verejnej vyhlášky, či v dôsledku takého doručenia nadobudli dodatočné platobné výmery právoplatnosť a následne či odvolania proti prvostupňovým rozhodnutia (platobným výmerom) boli žalobcom podané oneskorene.
Podľa § 165b ods. 1, 2 Daňového poriadku (prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012) daňové konania začaté podľa zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. § 165 ods. 2 pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.
Podľa § 35 ods. 1, 2 , Daňového poriadku ak nie je správcovi dane známy pobyt alebo sídlo adresáta, doručí písomnosť verejnou vyhláškou. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná v mieste posledného pobytu alebo sídla adresáta tak, že obec na žiadosť správcu dane vyvesí po dobu 15 dní spôsobom v mieste obvyklým oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením. Obec potvrdí dobu vyvesenia; posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Oznámenie o mieste uloženia písomnosti sa vyvesí aj v sídle v sídle správcu dane, ktorého písomnosť má byť adresátovi doručená. Doručovanie verejnou vyhláškou sa považuje za doručenie do vlastných rúk.
V administratívnom spise, ktorý žalovaný predložil úplný, je pripojené splnomocnenie, ktorým žalobca splnomocnil na svoje zastupovanie W. A. st. s tým, že zástupca ho bude zastupovať citov: „vo všetkých jednaniach s daňovým úradom“. Splnomocnenie, ktorého pravosť podpisu osvedčila notárka Q.. A. A., bolo doručené podľa odtlačku pečiatky Daňovému úradu Prievidza dňa 17. februára 2009. Z obsahu splnomocnenia je teda zrejmé, že rozsah zastúpenia nebol obmedzený len na jeden konkrétny právny úkon a toto zastúpenie nezaniklo po tom, ako žalobca dňa 26. marca 2010 zrušil svoje živnostenské oprávnenie. Z uvedeného vyplýva, že rozsah tohto splnomocnenia nebol presne vymedzený, a preto má charakter všeobecného plnomocenstva v zmysle § 19 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. Skutočnosť, že v danej veci bol žalobca zastúpený zástupcom na základe všeobecného plnomocenstva, nebola v konaní sporná. Na splnomocnení je uvedená adresa zástupcu žalobcu M.. K. XXX/XX, W., a táto adresa žalobcu aj jeho zástupcu bola vedená v registri správcu daňového úradu.
Tak, ako už bolo konštatované v predchádzajúcich rozsudkoch tun. krajského súdu č.k. 11S 33/2012-77 zo dňa 1. augusta 2013 a č. k. 13S 109/2012 zo dňa 7. mája 2013, žalobca a aj jeho zástupca mali od novembra 2010 hlásený pobyt A. v W. a ich predchádzajúci byt na ul. M.. K. č. XXX/XX v W. je od 4. septembra 2009 vo vlastníctve inej osoby. Tieto skutočnosti zisťoval žalovaný z údajov vedených Registrom obyvateľstva Slovenskej republiky. Pracovníci žalovaného vykonali dňa 12. marca 2010 miestne zisťovanie na adrese, ktorú mal žalobca uvedenú v daňovom registri ako trvalý pobyt, pričom sa žalobca ani jeho zástupca v čase miestneho zisťovania nezdržiavali na uvedenej adrese. Žalovaný doručoval žalobcovi, resp. jeho zástupcovi W. A. st., písomnosti - dodatočné platobné výmery č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Mio a č. XXX/XXX/XXXXX/ XX/Mio, oba zo dňa 7. apríla 2011, verejnou vyhláškou podľa § 19 zákona o správe daní a poplatkov. Tento postup odôvodnil tým, že správcovi dane nebol známy pobyt žalobcu ani jeho zástupcu. Vyhláška o oznámení miesta uloženia písomnosti bola vyvesená na Mestskom úrade Prievidza od 14. apríla do 29. apríla 2011.
Súd ďalej konštatoval, že žalovaný doručoval žalobcovi ďalšie písomnosti a to výzvy zo dňa 13. júna 2011 a 30. júna 2011 na zaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2007 v náhradnej lehote (§ 58a zákona o správe daní a poplatkov) na adresu žalobcu uvedenú v daňovom registri, t.j. na adresu M. K. XX/X, W.. Tento postup žalovaný odôvodnil tým, že v administratívnom systéme daňového informačného systému nebola aktualizovaná zmena trvalého bydliska daňového subjektu a jeho splnomocneného zástupcu. Rovnako žalovaný doručil žalobcovi oznámenie o zamietnutí odvolania z 22. júna 2013, a to z dôvodu, že žalobca výslovne žiadal doručiť písomnosť na uvedenú adresu.
Žalovaný sám uviedol v oznámení číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 6. augusta 2013, že v administratívnom systéme daňového informačného systému mali žalobca aj jeho zástupca uvedenú ešte v júni 2011 adresu M.. K. XX/X, W., a žiadna zmena v tomto systéme nebola vykonaná. Preto aj následné výzvy z 13. a 30. júna 2011 na zaplatenie dane boli žalobcovi adresované na doterajšiu adresu, na ktorej si tieto výzvy aj prevzal. Žalovaný nad rámec svojich zákonných povinností zisťoval pobyt žalobcu a jeho zástupcu prostredníctvom informácií z Registra obyvateľov SR napriek tomu, že pobyt žalobcu a jeho zástupcu mu musel byť známy z vlastného registra daňového úradu. Len v prípade, ak by žalobca neprevzal doporučené zásielky na adrese uvedenej v registri daňového úradu, musel by žalovaný zisťoval miesto, kde sa žalobca a jeho zástupca zdržuje. A len v prípade, ak by si žalobca a jeho zástupca rozhodnutia neprevzali na adrese zistenej z Registra obyvateľov, mohol žalovaný doručiť žalobcovi verejnou vyhláškou dodatočné platobné výmery podľa § 19 zák. č. 511/1992 Zb. a oznámenia podľa § 35 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z.. Takáto situácia nenastala, a preto nebolo dôvodné doručovať dodatočné platobné výmery z 7. apríla 2011, ako aj oznámenia o zamietnutí odvolaní proti nim verejnou vyhláškou.
Súd uzavrel, že neboli splnené zákonné podmienky na to, aby žalovaný doručoval rozhodnutia, ktoré vydal formou oznámení číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 6. augusta 2013, číslo XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX zo dňa 9. septembra 2013 a číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 24. septembra 2013 verejnou vyhláškou v zmysle § 35 ods. 1, 2 zák. č. 563/2009 Z. z. Rovnako neboli splnené zákonné podmienky podľa § 19 zák. č. 511/1992 Zb. na to, aby dodatočné platobné výmery boli doručenie verejnou vyhláškou, a preto v súvislosti s ich nezákonným doručením nemohli nadobudnúť právoplatnosť a odvolania proti nim nemohli byť podané oneskorene.
Súd zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného, ktoré vydal formou oznámenia, pretože v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí (§ 250j ods. 2, písm. e/, O.s.p.).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za:
- 3 úkony právnej služby á 130,16 Eur (1x príprava a prevzatie právneho zastúpenia, 1x podanie žaloby v roku 2013),
- 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 1. októbra 2014 á 134 Eur,
- 2x režijný paušál za rok 2013 á 7,81 Eur,
- 1x režijný paušál za rok 2014 á 8,04 Eur,
- 20% DPH - 83,60 Eur.
Trovy právneho zastúpenia predstavujú celkom sumu 501,58 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Danice Birošovej, s.r.o., Piaristická č. 46, Trenčíne, v B., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.