Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-156-2011.pdf
PDF · 111.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-7C/156/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica samosudca JUDr. Róbert Jankovský v právnej veci navrhovateľov: 1/ G. I., nar. XX.XX.XXXX a 2/ K. I., nar. X.X.XXXX, obaja bytom N. G. XXX, právne zastúpených JUDr. Róbertom Faturom, advokátom, AK Centrum 18/23, Považská Bystrica, proti odporcom: 1/ M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. G. XXX, právne zastúpenej JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, AK Tatranská 300/8, Považská Bystrica, 3/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. G. XXX, 4/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX - XXX M. K., U. H. - R., V., právne zastúpenej Mgr. Ivicou Šišolákovou, advokátkou, AK Nová Doba 920/5, Galanta a 5/ G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. G. XXX, zastúpenej opatrovníčkou M. D., tajomníčkou Okresného súdu Trenčín, o určenie vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že navrhovateľ 1/ G. I., nar. XX.X.XXXX, A..Č.. XXXXXX/XXXX, N. G. Č.. XXX a navrhovateľka 2/ K. I., nar. X.X.XXXX, A..Č.. XXXXXX/XXXX, bytom N. G. Č.. XXX sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v spoluvlastníckom podiele 1/1 hospodárskej budovy bez súpisného čísla, postavenej na parcele č. L. V. XXXX/X, záhrady o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX k. ú. Dolná Mariková, ktorá bola zameraná geometrickým plánom Ing. Petra Lišku zo dňa 11.4.2012 č. 10/2012, overeného Správou katastra Považská Bystrica dňa 23.4.2012 č. 206/2012.
Odporkyne 1/ a 4/ sú p o v i n n é nahradiť navrhovateľom trovy konania 1.245,15 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľov advokáta JUDr. Róberta Faturu.
odôvodnenie:
Navrhovatelia 1/ a 2/ sa podaným návrhom domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v spoluvlastníckom podiele 1/1 hospodárskej budovy bez súpisného čísla, postavenej na parcele L. V. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. N. G. s tým, že táto hospodárska budova bola zameraná geometrickým plánom Ing. Petra Lišku zo dňa 11.4.2012 č. 10/2012, overeného Správou katastra Považská Bystrica dňa 23.4.2012 pod č. 206/2012 tvrdiac, že navrhovateľ 1/ za trvania manželstva s navrhovateľkou 2/ dňa 14.6.1988 spolu so svojím otcom W. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX, vykonali na bývalom Miestnom národnom výbore N. G. ohlásenie zrealizovania drobnej stavby - hospodárskej budovy na parc. č. XXX/X k. ú. N. G.. Na základe tohto ohlásenia realizácie drobnej stavby bývalý Miestny národný výbor v N. G.L. navrhovateľovi 1/ a jeho otcovi neb. W. I. písomným podaním zo dňa 28.6.1988 pod č. 483/1988 oznámil, že proti vykonaniu drobnej stavby - hospodárskej budovy v rozsahu uvedenom v ohlásení, nemá námietky. Navrhovatelia uviedli, že hoci výstavba hospodárskej budovy sa začala realizovať ešte za života otca navrhovateľa Františka Gacha, dokončená bola až po jeho úmrtí, pričom celú výstavbu, vrátane jej financovania, realizovali sami z vlastných prostriedkov, bez pričinenia W. I., jeho manželky a ostatných rodinných príslušníkov. Po dokončení hospodárskej budovy túto výlučne sami užívali, považovali ju za svoje výlučné vlastníctvo, čo po smrti W.L. I. akceptovali aj jeho ostatní dedičia, o čom svedčí skutočnosť, že v dedičskom konaní
po menovanom, ktoré bolo vedené na bývalom Štátnom notárstve v Považskej Bystrici pod sp. zn. D 1041/89, sa nedomáhali zaradenia tejto nehnuteľnosti do dedičstva. Navrhovatelia 1/,2/ ďalej uviedli, že po určitom čase predmetnú hospodársku budovu z vlastných finančných prostriedkov prestavali bez príslušného stavebného povolenia na rodinný dom, ktorý v súčasnej dobe užíva dcéra Y. I.. K podaniu návrhu o určenie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti boli nútení pristúpiť potom, ako sestra navrhovateľa 1/ K. I., t.j. odporkyňa 4/, podala na Okresný súd Považská Bystrica návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po nebohom W. I., ktorým sa domáhala dodatočného prejednania dedičstva, a to práve hospodárskej budovy bez súpisného čísla, postavenej na parc. č. L. V. XXXX/X k. ú. N. G.. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení navrhovatelia ďalej odôvodnili tým, že Obec N. G., ako príslušný stavebný úrad, vyzval ich dcéru Y. I., ako užívateľku predmetnej hospodárskej budovy, ktorá bola prestavená na rodinný dom, a to listom zo dňa 13.7.2009, na podanie žiadosti o dodatočné povolenie stavby, ktorej nevyhnutnou súčasťou musí byť doklad o vlastníctve stavby - hospodárskej budovy s tým, že v opačnom prípade bude stavebným úradom nariadené jej odstránenie.
Odporkyňa 1/, ktorá je sestrou navrhovateľa 1/, s podaným návrhom nesúhlasila a ako nedôvodný ho žiadala zamietnuť. Uviedla, že hospodárska budova postavená na parc. č. L. V. XXXX/X k.ú. N. G., nebola nikdy vlastníctvom navrhovateľov a túto hospodársku budovu koncom 80-tych rokov minulého storočia začali stavať a aj jej výstavbu dokončili rodičia W. K. G. I., ktorí celú výstavbu tejto hospodárskej budovy aj financovali. Odporkyňa 1/ uviedla, že na stavebných prácach sa podieľali všetci rodinní príslušníci, vrátane jej manžela, ako aj navrhovateľa 1/, na základe čoho hospodársku budovu po jej dokončení využívala celá rodina, najmä na uskladňovanie svojich vecí, vrátane sestry K. I., t.j. odporkyne 4/, ktorá v čase výstavby a dokončenia hospodárskej budovy žila z dôvodu emigrácie H. L., avšak v hospodárskej budove mala uskladnené najmä svoje bytové zariadenie. Odporkyňa 1/ ďalej uviedla, že takýmto spôsobom bola hospodárska budova všetkými členmi rodiny užívaná až do roku 2006, kedy navrhovatelia bez vedomia ostatných rodinných príslušníkov začali túto hospodársku budovu prestavovať na rodinný dom, v ktorom v súčasnej dobe žije ich dcéra Y. I.. Na okolnosť, že predmetná hospodárska budova nebola radená po smrti jej otca W. I. do dedičstva, odporkyňa 1/ uviedla, že k tomu došlo len z dôvodu opomenutia dedičov a nie z dôvodu toho, že akceptovali vlastnícke právo navrhovateľov k tejto nehnuteľnosti.
Odporkyňa 2/ - matka navrhovateľa 1/ G. I. v priebehu konania dňa X.X.XXXX zomrela, preto súd v zmysle ustanovenia § 107 ods. 3 OSP v konaní pokračoval s jej dedičmi, ktorými podľa správy notárky JUDr. Aleny Hromkovej, Notársky úrad Považská Bystrica, poverenej prejednaním dedičstva, sú deti odporkyne 2/, t.j. navrhovateľ 1/ a odporcovia v 1., 3., 4. a 5. rade.
Odporkyňa 3/, ktorá je sestrou navrhovateľa 1/, uviedla, že s podaným návrhom navrhovateľov súhlasí a uznáva ich vlastnícke právo k nehnuteľnosti - hospodárskej budove, postavenej na parc. č. L. V. XXXX/X k. ú. N. G.. Z výpovede odporkyne 3/ na pojednávaní dňa 21.2.2012 vyplýva, že navrhovatelia po uzavretí manželstva začali bývať v rodinnom dome rodičov navrhovateľa 1/ W. K. G. I. súp. č. XXX, ktorý nadstavili, čím vytvorili samostatnú bytovú jednotku. Z ušetreného stavebného materiálu sa rozhodli prestaviť v susedstve stojacu hospodársku budovu, ktorá bola postavená z dreva a ktorú ešte v dávnej minulosti vybudoval otec W. I.. Odporkyňa 3/ uviedla, že jej rodičia W. K. G. I. s týmto zámerom navrhovateľov súhlasili, na základe čoho navrhovatelia pôvodnú hospodársku budovu zbúrali a v druhej polovici 80-tych rokov minulého storočia na jej mieste vybudovali novú hospodársku budovu, pričom stavebné práce realizovali výlučne sami, vrátane financovania tejto stavby. Odporkyňa 3/ uviedla, že po dokončení hospodárskej budovy, navrhovatelia aj ostatným rodinným príslušníkom, vrátane svojich rodičov, umožnili mať v tejto hospodárskej budove uskladnené svoje veci, a to až do doby, kým navrhovatelia začali túto hospodársku budovu prestavovať na rodinný dom, v ktorom v súčasnej dobe býva ich dcéra Y. I.. Odporkyňa 3/ uviedla, že všetci členovia rodiny uznávali vlastnícke právo navrhovateľov k predmetnej hospodárskej budove, tejto skutočnosti si boli vedomí, z dôvodu čoho po smrti otca W. I. táto nehnuteľnosť ani nebola radená do dedičstva.
Odporkyňa 4/ s podaným návrhom nesúhlasila a ako nedôvodný ho žiadala zamietnuť. Uviedla, že jej rodičia W. K. G. I. započali s prestavbou pôvodnej hospodárskej budovy, stojacej vedľa ich rodinného domu súp. č. XXX asi v roku 1985, teda 2 roky pred jej emigráciou do zahraničia. Podľa tvrdenia odporkyne 4/, celú výstavbu zabezpečoval, vrátane finančnej stránky, jej otec W. I., o čom svedčí skutočnosť, že po dokončení výstavby túto hospodársku budovu využívali všetci členovia rodiny, najmä za účelom uskladňovania svojich vecí. Odporkyňa 4/ uviedla, že tesne pred svojou emigráciou do
zahraničia, zo svojich vkladných knižiek vybrala celkovo hotovosť vo výške 14.500,- Kčs s tým, že z uvedenej sumy uhradila svoju dovolenku cez cestovnú kanceláriu Čedok vo výške 10.000 Kčs a zvyšok vo výške 4.500,- Kčs odovzdala svojmu otcovi W. I., aby z tejto sumy zakúpil stavebný materiál na dokončenie výstavby hospodárskej budovy. Po návrate z emigrácie z roku 1997 mala ešte istý čas v tejto hospodárskej budove uložené niektoré svoje veci, ktoré jej odtiaľ navrhovatelia vypratali v súvislosti s prestavbou hospodárskej budovy na rodinný dom. Odporkyňa 4/ uviedla, že sama z dôvodu emigrácie v zahraničí, nebola účastníčkou dedičského konania po svojom otcovi W. I. a nemala žiadnu vedomosť o navrhovateľmi tvrdenej dohode, podľa ktorej ostatní dedičia uznávali vlastnícke právo navrhovateľa 1/ k tejto hospodárskej budove. Keďže podľa tvrdenia odporkyne 4/ bola celá hospodárska budova vlastníctvom jej rodičov, v konaní Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 14D 2/2011 sa ohľadne tejto nehnuteľnosti domáhala dodatočného prejednania dedičstva po svojom otcovi neb. W. I..
Odporkyni 5/, ktorá trpí duševným ochorením, pre ktoré nemôže pred súdom samostatne konať, súd v zmysle ustanovenia § 29 ods. 1 OSP uznesením zo dňa 9.8.2013 č.k. 7C 156/2011-138 ustanovil za opatrovníka M. D., tajomníčku Okresného súdu Trenčín, ktorá hoci bola na pojednávanie riadne predvolaná, sa ho nezúčastnila a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Preto súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 OSP vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, odporkyne 1/, odporkyne 3, odporkyne 4, svedkov Ľ. R., nar. XX.X.XXXX, bytom D., U.G. E. XXXX/XX, C. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom N. G.L.Á. Č.. XXX, C. E., nar. X.X.XXXX, bytom R. E. G., N. XXXX/XX, C. I., nar. XX.X.XXXX, bytom N. G. XXX, C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. G. Č.. XXX, Ľ. T., nar. X.XX.XXXX, bytom N. G. XXX, G. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom N. G. XXX, H. L., nar. XX.X.XXXX, R. N. G. XXX, oboznámením vyjadrenia bývalého Miestneho národného výboru N. G. k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 28.6.1988, čestného prehlásenia odporkyne 2/ zo dňa 2.7.2009, spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14D 2/2011, výpisu z LV č. XXXX k. ú. N. G., Geometrického plánu Ing. Petra Lišku zo dňa 11.4.2012 č. 10/2012 a ostatného obsahu spisu a zistil nasledovné:
Navrhovatelia po uzavretí manželstva v roku 1980 začali bývať u rodičov navrhovateľa 1/ W. I. a jeho manželky G., t.j. odporkyne 2/ v ich rodinnom dome súp. č. XXX v N. G.. Potom, ako navrhovatelia tento rodinný dom nadstavili o samostatnú bytovú jednotku a na základe darovacej zmluvy, nadobudli od rodičov navrhovateľa 1/ spoluvlastnícky podiel 1/2 v predmetom rodinnom dome, navrhovateľ 1/ spolu so svojím otcom W. I. listom zo dňa 14.6.1982 ohlásili bývalému Miestnemu národnému výboru v N. G. stavbu drobnej hospodárskej budovy na parc. č. XXX/X k. ú. N. G.L.. Na základe uvedenej skutočnosti bývalý Miestny národný výbor v N. G. listom zo dňa 28.6.1988 navrhovateľovi 1/ a jeho otcovi W. I. zaslal písomné vyjadrenie, v ktorom vyjadril súhlasné stanovisko s výstavbou drobnej stavby - hospodárskej budovy v rozsahu uvedenom v ohlásení.
Po vydaní horeuvedeného súhlasného stanoviska s výstavbou uvedenej hospodárskej budovy, v roku 1988 navrhovatelia započali s jej výstavbou, ktorú realizovali svojpomocne a prevažne zo stavebného materiálu, ktorý im zostal v súvislosti s realizáciou nadstavby rodinného domu rodičov navrhovateľa 1/. Za účelom zistenia obdobia a spôsobu realizácie výstavby tejto hospodárskej budovy súd vykonal rozsiahle dokazovanie, najmä výsluchom svedkov, ktorých účastníci v konaní navrhli vypočuť s tým, že z ich výpovedí vyplynulo nasledovné: Ľ. R., ktorý je manželom odporkyne 1/, C. Q. a C. E. zhodne uviedli, že približne v polovici 80-tych rokov minulého storočia, otec navrhovateľa 1/ a odporkýň 1/, 3/, 4/ a 5/ započal v tesnej blízkosti svojho rodinného domu súp. č. XXX v N. G. s výstavbou hospodárskej budovy na mieste, kde predtým stála pôvodná šopa z dreva, ktorá bola úplne odstránená. Uvedení svedkovia uviedli, že výstavbu tejto hospodárskej budovy zabezpečoval po organizačnej, ako aj finančnej stránke W. I. s tým, že pri výstavbe mu pomáhali rodinní príslušníci a priatelia, vrátane navrhovateľa 1/. Svedkovia uviedli, že pred smrťou W. I., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, bola už hospodárska budova dokončená a slúžila všetkým členom rodiny na uskladnenie zemiakov a zeleniny a tiež bytového zariadenia odporkyne 1/ a odporkyne 4/, ktorá v tom čase žila v emigrácii v L..
Svedok C. L., ktorý je bratom navrhovateľky 2/ uviedol, že okolo roku 1988 navrhovatelia začali so stavbou predmetnej hospodárskej budovy, ktorú stavali z časti z nového a z časti z použitého stavebného materiálu, pričom sám sa zúčastňoval niektorých stavebných prác. Svedok uviedol, že výstavbu financovali navrhovatelia, pričom otec navrhovateľa 1/ W. I. sa na stavebných prácach nezúčastňoval,
nakoľko v tom čase už bol prestárlý a chorý. Svedok tiež poprel, že by sa okrem navrhovateľov na stavebných prácach zúčastňovali odporkyne, prípadne ich manželia.
Svedok Ľ. T. uviedol, že okolo roku 1989 navrhovateľovi 1/ pomáhal pri niektorých prácach súvisiacich s výstavbou hospodárskej budovy, najmä pri prácach súvisiacich s vybudovaním elektroinštalácie, keďže je vyučený elektrikár. Navrhovateľovi 1/ pri týchto prácach pomáhal bezodplatne, pretože keď on staval rodinný dom, navrhovateľ 1/ mu taktiež pomáhal bezodplatne. Svedok uviedol, že stavebných prác na výstavbe hospodárskej budovy sa otec navrhovateľa 1/ W. I. nezúčastňoval, pretože bol v pokročilom veku a chorý. Svedok tiež uviedol, že v čase úmrtia W. I., stavba ešte nebola dokončená, bola však zakrytá strešnou krytinou, ktorú navrhovateľ 1/ zakúpil od jeho otca.
Svedkyňa G. Š. uviedla, že manželia W. K. G. I. započali s výstavbou hospodárskej budovy niekedy v roku 1987, pričom samotná odporkyňa 2/ G. I. v čase, keď mala ešte lepší zdravotný stav, sa pred ňou vyjadrila v tom smere, že po finančnej stránke výstavbu hospodárskej budovy zabezpečuje ona spolu s manželom. Svedkyňa súčasne uviedla, že otec navrhovateľa 1/ W. I. bol od roku 1987 chorľavý a vzhľadom na zhoršený zdravotný stav, sa osobne nezúčastňoval stavebných prác a na tieto sa len prizeral.
Svedok H. L. uviedol, že je priateľom navrhovateľa 1/ ako aj odporkýň, pričom sa pamätá nato, že v rozmedzí rokov 1987-1990 navrhovateľ 1/ svojpomocne za pomoci svojich priateľov vybudoval hospodársku budovu, pričom on osobne a bezodplatne mu vyrobil drevené okná a drevené obklady, ktoré boli zapracované do tejto hospodárskej budovy. Svedok uviedol, že po finančnej stránke výstavbu tejto hospodárskej budovy zabezpečoval navrhovateľ 1/ spolu so svojou manželkou, pričom otec navrhovateľa 1/ W. I. sa na stavebných prácach nepodieľal.
Svedok C. I., ktorý je bratrancom navrhovateľa 1/ a odporkýň v 1.,3. až 5. rade vo svojej výpovedi uviedol, že spolu so svojím synom sú vyučení murári a na požiadanie navrhovateľa 1/ obaja realizovali v súvislosti s výstavbou hospodárskej budovy bezodplatne všetky murárske práce, cez murovanie obvodových múrov, omietanie, až po kladenie dlažby. Svedok uviedol, že na výstavbu hospodárskej budovy bol používaný v prevažnej miere použitý stavebný materiál, pričom všetky inštrukcie jemu a jeho synovi dával navrhovateľ 1/, ktorý stavbu zabezpečoval aj po finančnej stránke. Svedok vylúčil, že by sa na stavebných prácach podieľal otec navrhovateľa 1/ z dôvodu jeho pokročilého veku a zhoršeného zdravotného stavu. Celá stavba sa začala realizovať v roku 1987 alebo 1988, pričom v čase smrti W. I. mala hospodárska budova charakter hrubej stavby. Po jej dokončení ju využíval výlučne navrhovateľ 1/, ktorý ju mal zamknutú. Svedok vylúčil, že by sa na stavebných prácach podieľali sestry navrhovateľa 1/, prípadne ich manželia.
Otec navrhovateľa 1/ a odporkýň 1/,3/ až 5/ W. I. zomrel dňa XX.X.XXXX. Dedičstvo po ňom prejednalo bývalé Štátne notárstvo v Považskej Bystrici v konaní sp. zn. D 1041/89. Účastníkmi tohto dedičského konania boli navrhovateľ 1/ ako syn, dcéry M. R. K. K. F., t.j. odporkyne 1/ a 3/ a manželka G. I., t.j. odporkyňa 2/. Odporkyne 4/ a 5/ účastníčkami dedičského konania neboli z dôvodu ich emigrácie a pobytu v zahraničí. V uvedenom dedičskom konaní bývalé Štátne notárstvo vydalo dňa 4.12.1989 rozhodnutie, ktorým schválilo dohodu dedičov o rozdelení dedičstva, pričom predmetná hospodárska budova nebola zaradená do poručiteľovho majetku. Až dňa 4.5.2011 podala odporkyňa 4/ na Okresný súd v Považskej Bystrici návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, a to hospodárskej budovy bez súpisného čísla s odôvodnením, že táto bola postavená v roku 1988 jej rodičmi W. K. G.A. I., pričom po smrti W. I. ju neodôvodnene užíval syn G. I. a bez súhlasu ostatných dedičov ju prestavil na rodinný dom. V návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva odporkyňa 4/ uviedla, že hospodárska budova bola stavaná z finančných prostriedkov poručiteľa W. I. a jeho manželky a len opomenutím dedičov nebola zahrnutá do dedičstva. Uvedeným návrhom sa zaoberal Okresný súd v Považskej Bystrici v konaní sp. zn. 14D 2/2011 a vo veci vydal dňa 21.12.2011 uznesenie, ktorým konanie zastavil s odôvodnením, že medzi účastníkmi konania, t.j. dedičmi nebohého W. I. je sporné, či hospodárska budova bez súpisného čísla v k.ú. N. G., patrila v čase smrti poručiteľovi.
V roku 2006 navrhovatelia 1/,2/ začali bez príslušných stavebných povolaní túto hospodársku budovu prerábať na rodinný dom s tým, že po ukončení stavebných práca začala stavbu ako rodinný dom užívať ich dcéra Y. I.. Uvedená stavba je podľa geometrického plánu Ing. Petra Lišku č. 10/2012 zo dňa 11.4.2012, overeného Správou katastra Považská Bystrica dňa 23.4.2012 pod. č. 206/2012, postavená
na parc. č. L. V. XXXX/X - záhrada o výmere XXX m2, ktorej výlučnou vlastníčkou v spoluvlastníckom podiele 1/1 je dcéra navrhovateľov 1/,2/ Y. I., nar. XX.XX.XXXX tak, ako je to uvedené na LV č. XXXX k. ú. N. G..
Výzvou zo dňa 13.7.2009 pod č. 2009/557-TS1/A-10 Obec N. G. zastúpená starostom obce vyzvala dcéru navrhovateľov 1/,2/ Y. I. k bezodkladnému zastaveniu prác na rozostavanej stavbe „prístavba, nadstavba a prestavba hospodárskej budovy na rodinný dom“ na parc. L. V. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, L. Y. XXX,XXX z dôvodu, že pri miestnom šetrení bolo zistené, že zmena stavby sa uskutočňuje bez príslušného stavebného povolenia. Dňa 13.7.2009 vydala Obec N. G.Á. zastúpená starostom obce výzvu, ktorou dcéru navrhovateľov 1/,2/ Y. I. vyzvala k predloženiu dokladov k legalizácii zmeny stavby „prístavba, nadstavba a prestavba hospodárskej budovy na rodinný dom“ na parc. L. V. XXXX/X,XXXX/ X, XXXX/X, L. Y. Č.. XXX,XXX, ktorú vykonáva bez stavebného povolenia, vrátane predloženia dokladov o vlastníctve stavby - hospodárskej budovy a pozemkov, na ktorých je stavba uskutočňovaná.
Na požiadanie navrhovateľov 1/, a 2/, odporkyňa 2/ G. I. (matka navrhovateľa 1/ a manželka nebohého W. I.) urobila dňa 2.7.2009 v L., kde v tom čase žila, u odporkyne 4/, písomné čestné prehlásenie, v ktorom uviedla, že hospodárska budova, ktorá je predmetom konania, bola postavená jej synom G. I., t.j. navrhovateľom 1/ so súhlasom otca W.L. I. bez jeho finančnej podpory a bez finančnej podpory ostatných súrodencov navrhovateľa 1/. Z obsahu uvedeného čestného prehlásenia, ktoré sa nachádza na čl. 8 spisu ďalej vyplýva, že na ohlásení drobnej stavby bol uvedený aj W. I. z dôvodu, že bol spoluvlastníkom rodinného domu súp. č. XXX, ku ktorému mala hospodárska budova tvoriť príslušenstvo. Nakoľko si všetci súrodenci boli vedomí týchto skutočností, hospodárska budova nebola predmetom dedičského konania po nebohom poručiteľovi W. I.. Odporkyňa 2/ v ňom ďalej uviedla, že navrhovateľ 1/ je vlastníkom tejto stavby. Odporkyňa 4/ na pojednávaní dňa 9.10.2012 uviedla, že uvedené čestné prehlásenie vlastnoručne spísala a svoju matku G. I., ktorá v tom čase žila u nej v L., odviezla k notárovi, u ktorého matka toto čestné prehlásenie podpísala. Súčasne však uviedla, že pri spisovaní čestného prehlásenia si neuvedomovala, čo robí a súčasne, že nemala žiadnu vedomosť o dohode, na základe ktorej ostatní dedičia po nebohom poručiteľovi W. I., uznali vlastnícke právo navrhovateľa k tejto stavbe.
Podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom vlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnímkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydané ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP, návrhom na začatie konanie možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovatelia 1/,2/ spoločne za trvania manželstva okolo roku 1988 na základe súhlasného stanoviska bývalého Miestneho národného výboru v N. G. započali s výstavbou hospodárskej budovy v tesnom susedstve s rodinným domom súp. č. XXX v N. G., ktorého boli podielovými spoluvlastníkmi v spoluvlastníckom podiele 1/2. V tomto rodinnom dome bývali spoločne s rodičmi navrhovateľa 1/ W. K. G.Á. I., ktorí s výstavbou hospodárskej budovy súhlasili, o čom svedčí skutočnosť, že ohlásenie drobnej stavby - predmetnej hospodárskej budovy na bývalom Miestnom národnom výbore v N. G., urobili navrhovateľ 1/ spoločne s otcom W. I.. Ako už bolo uvedené, samotnú výstavbu hospodárskej budovy realizovali výlučne navrhovatelia 1/,2/ z vlastných finančných prostriedkov, čo vo svojej výpovedi potvrdila aj odporkyňa 3/, ktorá je sestrou navrhovateľa 1/ a niektorí v konaní vypočutí svedkovia, najmä C. I., H. L., C. L. K. Ľ. T., ktorí sa podieľali na konkrétnych stavebných prácach, najmä svedok C. I., ktorý spolu so svojím synom zabezpečoval na stavbe hospodárskej budovy všetko murárske práce, od betónovania, stavania obvodových múrov, až po kladenie dlažby, potvrdil, že všetky práce po organizačnej a finančnej stránke zabezpečoval navrhovateľ 1/ a po dokončení stavebných prác hospodársku budovu využívali pre svoje potreby výlučne navrhovatelia. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že otec navrhovateľa 1/ W. I. sa na stavebných prácach, ani na finančnom
zabezpečovaní stavby nezúčastňoval, bol prestárly s podlomeným zdravotným stavom a ešte v čase, keď hospodárska budova dokončená nebola, dňa XX.X.XXXX zomrel. Pokiaľ odporkyne v 1. a 4. rade tvrdili opak, t.j. že stavebné práce vykonával a na realizácii stavby sa finančne podieľal aj ich otec W. I., v tomto smere ich tvrdenia považoval za účelové a nepravdivé. Rovnako súd v uvedenom smere neuveril ani svedkom, ktorí odporkyne 1/ a 4/ navrhli v konaní vypočuť a ktorí vo svojich výpovediach dokazovali tvrdenia odporkýň 1/ a 4/. Nepravdivosť a účelovosť týchto tvrdení vyplýva najmä zo skutočností, že po úmrtí otca navrhovateľa 1/ W. I., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, dedičia, vrátane odporkyne 1/ (odporkyne 4/ a 5/ sa dedičského konania nezúčastnili z dôvodu ich emigrácie v zahraničí) nežiadali, aby predmetná hospodárska budova bola radená do dedičstvo po nebohom poručiteľovi. Z uvedeného vyplýva, že si boli vedomí vlastníckeho práva navrhovateľov k tejto nehnuteľnosti a až po uplynutí takmer 17 rokov, keď navrhovatelia začali hospodársku budovu prerábať na rodinný dom, v ktorom v súčasnej dobe býva ich dcéra Y. I., začali si uplatňovať vlastnícke nároky na túto nehnuteľnosť. Navyše matka navrhovateľa 1/ a manželka nebohého W. I., G. I., t.j. odporkyňa 2/ v roku 2009, počas svojho pobytu v L. u dcéry K. I., t.j. odporkyne 4/, vlastnoručne podpísala čestné prehlásenie o tom, že hospodársku budovu staval a financoval navrhovateľ 1/ a že preto ho považuje za výlučného vlastníka tejto nehnuteľnosti, pričom samotné znenie tohto čestného prehlásenia spisovala samotná odporkyňa 1/ v súčasnej dobe dôvodiac, že si neuvedomovala následky svojho konania. Z uvedených dôvodov mal súd zato, že navrhovatelia originárnym spôsobom, t.j. samotnou výstavbou, nadobudli vlastnícke právo z novovytvorenej veci a v súčasnej dobe z dôvodu spochybňovania tohto vlastníckeho práva zo strany odporkýň 1/ a 4/ majú naliehavý právny záujem domáhať sa určenia vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Preto súd na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. určil, že navrhovatelia 1/,2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v spoluvlastníckom podiele 1/1 hospodárskej budovy, vybudovanej bez súpisného čísla, v súčasnej dobe postavenej na parc. L. V. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX k. ú. N. G..
Navrhovatelia 1/,2/ boli v konaní proti odporcom úspešní, preto im za použitia § 142 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov konania. Uvedené právo im súd priznal vo vzťahu k odporkyniam 1/ a 4/, ktoré spochybňovali vlastnícke právo navrhovateľov k prejednávanej nehnuteľnosti a pre správanie ktorých boli navrhovatelia nútení k podaniu predmetnej žaloby. V danom prípade trovy konania navrhovateľov predstavujú zaplatený súdny poplatok z podaného návrhu 99,50 eur a tiež trovy právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), c), d), § 14 ods. 5, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za tri úkony právnej pomoci po 57,- eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu, účasť právneho zástupcu navrhovateľov na pojednávaní dňa 20.12.2011), za jeden úkon právnej pomoci po 14,25 eur (účasť právneho zástupcu navrhovateľov na pojednávaní dňa 23.11.2011, za sedem úkonov právnej pomoci po 58,69 eur (účasť právneho zástupcu navrhovateľov na pojednávaní dňa 21.2.2012, písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 27.2.2012, 29.2.2012, 17.10.2012, účasť právneho zástupcu navrhovateľov na pojednávaní dňa 24.10.2012), za dva úkony právnej pomoci po 60,07 eur (písomné podanie vo veci samej zo dňa 5.6.2013, účasť právneho zástupcu navrhovateľov na pojednávaní dňa 22.10.2013), za dva úkony právnej pomoci po 61,87 eur (písomné podanie vo veci samej zo dňa 11.4.2014, účasť právneho zástupcu navrhovateľov na pojednávaní dňa 1.10.2014), 4x režijný paušál po 7,41 eur, 7x režijný paušál po 7,63 eur, 2x režijný paušál po 7,81 eur, 2x režijný paušál po 8,04 eur a 20% DPH zo sumy 954,71 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v šiestich vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.