Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/1963/2011

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekučného konania oprávneného: Thorpe recovery, družstvo, so sídlom Stráž 8419, 960 01 Zvolen, IČO: 46 662 324, právne zast.: JUDr. Peter Psotka, advokát, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 42 193 389, proti povinnému: H. X., X.. XX.XX.XXXX, V. L. X. XXX, na vymoženie pohľadávky v sume 832,79 Eur s prísl., trovami predchádzajúceho konania v sume 116,80 Eur a trovami exekúcie, ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, Exekútorský úrad Stráž 223, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 3824/11, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že došlo k zastaveniu starej exekúcie.

odôvodnenie:

1. Poverením číslo 5613 041828 * zo dňa 18.11.2011 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného, Exekútorský úrad so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen.

2. Dňa 21.12.2019 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie 1,00 eura.

3. Okresný súd výzvou zo dňa 26.01.2023 vyzval súdneho exekútora, aby súdu uviedol, či v predmetnej exekúcií nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a či bol, resp. nebol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia zastaviť dosiahnutý výťažok aspoň 15,00 Eur.

4. Súdny exekútor na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 28.01.2023, v ktorom uviedol, že do exekučného spisu bol doručený návrh účastníka exekučného konania (oprávneného) na zastavenie exekúcie v časti, a síce procesné podanie účastníka doručené do konania pred účinnosťou a o predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie v časti podaného oprávneným je potrebné v intenciách Exekučného poriadku rozhodnúť, čo spôsobuje dôvod, pre ktorý sa predmetná exekúcia podľa toho času nezastavuje, t. j. toho času neexistujú podmienky v zmysle , na podklade ktorých by malo dôjsť k vydaniu upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo strany súdneho exekútora, keďže spôsobom stanoveným došlo k predĺženiu rozhodnej doby z dôvodu existencie tzv. relatívnej výnimky stanovenej ustanovením a takáto exekúcia sa nezastavuje. Súdny exekútor ďalej uviedol, že v konaní neboli v období posledných 18 mesiacov pred účinnosťou vymožené žiadne plnenia, uvedené však žiadnym spôsobom nemá vplyv na existenciu relatívnej výnimky v konaní, kedy dochádza k predĺženiu rozhodnej doby. Pokiaľ exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie v časti, rozhoduje o predmete konania (o merite veci), a to o rozsahu vymáhaného nároku, ktorý musí byť v exekučnom konaní ustálený, pretože je nevyhnutné, aby poverený súdny exekútor mal vedomosť o predmete exekúcie - pokiaľ je táto odlišná od vymáhaného nároku určeného v poverení na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor rovnako zastáva názor, že v prípade ustanovenia

sa nejedná ani o tzv. medzeru v zákone, keďže zákonné znenie je upravené spôsobom že sa vzťahuje na všetky procesné situácie, v rámci ktorých exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie. Rovnako súdny exekútor v tejto súvislosti poukazuje na zákonné ustanovenie , v rámci ktorého zákonodarca expressis verbis stanovil, že pokiaľ súd rozhoduje o návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného, uvedený stav predstavuje výnimku z aplikácie zákonného ustanovenia výlučne vtedy, ak súd rozhoduje len o určitom type návrhov na pripustenie zmeny účastníkom, a teda vylučuje tým všetky procesné situácie, v rámci ktorých sa rozhoduje o návrhoch na pripustenie zmeny účastníkov exekučných konaní na strane oprávnených. Z uvedeného vyplýva, že v rámci štruktúry právnej normy - ustanovenia je jedna z podmienok „oklieštená“ len na určité procesné situácie, avšak pri podmienke deklarovanej bodom b) absentuje akékoľvek tzv. ohraničenie, čím sa tento prípad musí vzťahovať na všetky prípady, kedy exekučný súd rozhoduje v rámci starej exekúcie o zastavení starej exekúcie (na podklade návrhu jedného z účastníkov konania), a to aj o zastavení exekúcie v časti. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle určité procesné situácie z jeho normatívneho pôsobenia vylúčiť (napríklad rozhodovanie o zastavení exekúcie v časti alebo rozhodovanie o zastavení exekúcie na návrh oprávneného podaného súdu do účinnosti ) explicitne by tak urobil obdobným spôsobom ako v ustanovení . Pokiaľ existoval dôvod na zastavenie exekúcie pred účinnosťou zákona 233/2019 (aj prípad kedy oprávnený navrhoval zastaviť exekúciu a ku dňu účinnosti súd o predmetnom návrhu nerozhodol), dôvod na zastavenie starej exekúcie podľa nemohol nikdy nastať z dôvodu existencie relatívnej výnimky stanovenej ustanovením os. 2 písm. b) . Ďalej súdny exekútor apeluje, že v zmysle zákonného ustanovenia nemohli nastať účinky prezumované z dôvodu, že v rámci predmetného exekučného konania sa rozhoduje o podanom návrhu na zastavenie exekúcie účastníka konania (oprávneného),pričom zákonodarca nekonkretizuje zastavenie exekúcie výlučne na rozhodovanie exekúcie v celosti, a tým je nevyhnutné pod danú zákonnú podmienku (tzv. výnimku aplikovanú pri predĺžení rozhodnej doby) zahrnúť aj rozhodovanie o zastavení exekúcie v časti, poukazujúc, že zákonný termín „rozhoduje o zastavení exekúcie“ predstavuje širší pojem než „rozhoduje o zastavení exekúcie v časti“, a preto je nevyhnutné tento procesný stav ipso facto zahrnúť ako súčasť termínu „rozhoduje o zastavení exekúcie“. Uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k účastníkom konania, čím sa predmetné ustanovenie vzťahuje tak na rozhodovanie o návrhu na zastavenie exekúcie podaného zo strany povinného, ako aj na rozhodovanie o zastavení exekúcie na základe podaného návrhu na zastavenie exekúcie zo strany oprávneného. V prípade použitia reštriktívneho výkladu predmetného ustanovenia by došlo k zúženiu dôvodu zákonnej výnimky predĺženia rozhodnej doby na úkor zákonného znenia zákona. Procesná situácia, ktorá existuje v predmetnom konaní jednoznačne „spadá“ pod , kedy dochádza k predĺženiu rozhodnej doby, v opačnom prípade by dané zákonné ustanovenie malo odlišnú legálnu formuláciu, doplnenú o výnimky (napríklad v rozsahu doplnenia „rozhoduje o zastavení exekúcie v celosti“ respektíve „toto sa vzťahuje na rozhodovanie o zastavení exekúcie len v časti“ respektíve „rozhoduje o zastavení starej exekúcie iba na návrh povinného“ respektíve „rozhoduje o zastavení starej exekúcie iba na návrh oprávneného“ a podobne) obdobne ako je tomu v zákonnom ustanovení .

5. Podľa a , tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa až d) , stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

7. Podľa až g) , stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

8. Podľa , , rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.

9. Podľa , rozhodná doba podľa neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku.

10. Podľa , ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

11. Podľa , upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

12. Podľa , ak exekútor nezašle oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote podľa , súd mu aj bez návrhu uznesením uloží, aby upovedomenie o zastavení starej exekúcie vyhotovil a zaslal oprávnenému v určenej lehote, alebo súd uznesením určí, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. Exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o určení, že došlo k zastaveniu starej exekúcie.

13. upravuje možnosť predĺženia rozhodnej doby piatich rokov v ustanovených prípadoch, pričom je potrebné zdôrazniť, že táto relatívna výnimka je spojená výlučne len s dôvodom zastavenia starej exekúcie spočívajúcim v uplynutí rozhodnej doby piatich rokov, t. j. s . Ide o relatívne výnimky zo zastavenia starých exekúcií, pri ktorých uplynula rozhodná doba, avšak existuje tu niektorá zo skutočností odôvodňujúca jej predĺženie (). Relatívna výnimka znamená, že rozhodná doba, po uplynutí ktorej by na túto starú exekúciu dopadal , sa predlžuje (o dobu podľa ). Z vyššie citovaného vyplýva, že dôvodmi pre predĺženie rozhodnej doby sú špecifické procesné situácie, ktoré vecne odôvodňujú vytvorenie dostatočného časového priestoru na zastavenie starej exekúcie zo zákona. V týchto prípadoch rozhodná doba nemôže uplynúť

skôr, ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým rozhodoval o návrhoch uvedených v odseku 2 písm. a) až g).

14. Zo spisového materiálu je zrejmé, že predmetná exekúcia je starou exekúciou, tak ako to predpokladá ustanovenie , nakoľko exekučné konanie začalo pred 01. aprílom 2017 a to dňa 26.10.2011 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Poverenie č. 5613 041828 * zo dňa 18.11.2011 bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 02.01.2012. Z uvedeného vyplýva, že odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie uplynula rozhodná doba piatich rokov dňa 02.01.2017. Súdny exekútor v podaní zo dňa 28.01.2023 súdu oznámil, že v exekučnom konaní neboli v období posledných 18 mesiacov pred účinnosťou vymožené od povinného žiadne plnenia. V súvislosti s vyjadrením súdneho exekútora, že predmetná exekúcia sa z dôvodu tzv. relatívnej výnimky stanovenej v nezastavuje, súd uvádza, že rozhodnutie o čiastočnom zastavení exekúcie vo výške 1,00 euro na návrh oprávneného nepovažuje za prekážku zastavenia exekúcie uplynutím rozhodnej doby, t. j. takú prekážku, ktorá by bola v zmysle až g) relatívnym dôvodom na predĺženie rozhodnej doby o ďalších 12 mesiacov. Pri výklade je potrebné vychádzať zo základného predpokladu, a to že zákonodarca je racionálny. Nová právna úprava v preto musí byť v súlade so skôr platnými právnymi normami obsiahnutými v Exekučnom poriadku. Zámerom zákonodarcu pri tvorbe bolo odbremenenie súdov a súdnych exekútorov od agendy starých exekúcií, v ktorých sa od nemajetných povinných dlhodobo nepodarilo ani v časti 15,00 Eur vymôcť pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie a v ktorých len narastajú trovy exekúcie. Bolo by preto absurdné predpokladať, že zákonodarca mienil predĺžiť rozhodnú dobu v starej exekúcii v prípade, ak oprávnený do 31. 12. 2019 využije svoje dispozičné oprávnenie a navrhne zastaviť exekúciu v časti. Súd návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v časti 1,00 euro vo svojej podstate považuje za obchádzanie výslovnej právnej úpravy, ktorá rieši proces ukončenia starých nemajetných exekúcií zákonom . Na záver súd poukazuje aj na výkladové pravidlá Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky k , ktoré k predĺženiu rozhodnej doby na základe návrhu oprávneného na zastavenie exekučného konania uvádzajú nasledovné: „Relatívna výnimka podľa sa logicky nemôže aplikovať v prípade návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, pretože ak aj oprávnený má za to, že stará exekúcia sa mu má zastaviť, použitie výnimky by viedlo k úplne nelogickému záveru. Výklad ad absurdum je potrebné vždy odmietnuť.“

15. Nakoľko súdny exekútor upovedomenie o zastavení starej exekúcie oprávnenému nezaslal, súd podľa určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie, keďže na to boli splnené všetky zákonné predpoklady. Na záver súd dodáva, že v čase podania návrhu oprávneného na čiastočné zastavenie exekúcie bol povinný nebohý a dedičské konanie po zomrelom bolo pre nemajetnosť zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané, a to v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka) uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.