Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-266-2014.pdf
PDF · 67.8 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/266/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného NOVES okná, a.s., so sídlom Radlinského ul. 24, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 683 789, zastúpeného JUDr. Miloš Taragel a spol., Advokátska kancelária, so sídlom Starosaská 11, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 17 081 459, proti povinnému Z. M., s miestom podnikania C. XXXX/X, XXX XX K. nad K., T.: XX XXX XXX, o vymoženie 248,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 30. mája 2014, č. k. 4Er/909/2013-37, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi M.. M. J. trovy exekúcie vo výške 180,23 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 196, § 199, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 3 Exekučného poriadku. Výšku trov exekúcie určil v zmysle § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení. V odôvodnení uviedol, že tamojší súd uznesením zo dňa 07.04.2014, č. k. 4Er/909/2013-30 exekúciu zastavil s poukazom na ustanovenie § 58 a § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.05.2014. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie nasledovne: 1/ odmenu podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky v najnižšej zákonnej výške 33,19 eur; 2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky (poštovné 15,50 eur, cestovné náhrady / služobná cesta dňa 24.10.2013 na trase Michalovce- Bánovce nad Bebravou a späť/ vo výške 101,50 eur; 3/ DPH v sume 30,04 eur. SPOLU si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie v sume 180,23 eur. Súd prvého stupňa posúdil vyúčtovanie trov povereného súdneho exekútora, vykonanie jednotlivých úkonov ako aj účelnosť vykonania úkonov a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v uplatnenej výške 180,23 eur, nakoľko takto vyčíslené trovy exekúcie sú v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov. K náhrade trov exekúcie zaviazal súd prvého stupňa oprávneného v súlade s ustanovením § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že exekúcia bola rozhodnutím súdu zastavená pre nemajetnosť povinného, kedy trovy exekúcie znáša oprávnený.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) a f) OSP. Uviedol, že s výškou exekútorom vyčíslených trov nesúhlasí, považuje ju za neprimerane vysokú, a to s ohľadom na dĺžku trvania samotného exekučného konania, ako aj výšku vymáhanej čiastky. Namietal účelnosť vykonanej služobnej cesty dňa 24.10.2013, ktorej výška bola vykalkulovaná na 101,50 eur, keď v konečnom dôsledku exekučné konanie nebolo ani čiastočne úspešné. Záverom oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť ako vecne správne.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Spôsob určenia a výšku odmeny, ako aj náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje vyhláška č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom v čase podania návrhu (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V danej veci súdny exekútor predložil súdu prvého stupňa návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 01.04.2014, v ktorom si vyčíslil trovy exekučného konania v celkovej výške 180,23 eur. Tieto pozostávali z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky za jednotlivé úkony exekučnej činnosti v minimálnej zákonnej výške 33,19 eur, z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky za cestovné vo výške 101,50 eur, za poštovné vo výške 15,50 eur, vrátane DPH vo výške 23,40 eur.
Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneného vznesené a dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri výpočte náhrady trov exekúcie súdneho exekútora postupoval správne, keď súdnemu exekútorovi priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov za cestovné a poštovné. K vyčísleniu trov exekúcie súdny exekútor priložil záznam o pracovnej ceste za povinným spísaný na mieste samom dňa 24.10.2013, fotokópiu technického preukazu, fotokópiu dokladu o zakúpení PHM, ktoré sú podľa názoru odvolacieho súdu dostatočným preukázaním nároku súdneho exekútora na náhradu za cestovné.
Záverom odvolací súd dodáva, že súdneho exekútora si oprávnený vybral sám pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie a pritom si musel byť vedomý, že výška trov exekučného konania môže byť navyšovaná cestovnou náhradou súdneho exekútora za vykonanie cesty za účelom zisťovania majetkových pomerov povinného, na ktorú je súdny exekútor povinný.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.