Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/136/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa A. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. A. XX, R., zastúpeného JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom so sídlom Vozárová 5, Košice proti odporcovi R. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. Q. X, U., zastúpeného ustanovenou opatrovníčkou W. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., S. Q. X o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 17. 03. 2014, č. k. -97 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči odporcovi a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania odporcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom konanie v časti o návrhu navrhovateľa na zrušene vyživovacej povinnosti voči odporcovi za dobu od 27. 06. 2012 do 24. 02. 2014 zastavil. Zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov, č. k. -13 zo dňa 12. 01. 2004 vo výroku o výživnom pre odporcu tak, že od 25. 02. 2014 znížil výživné zo strany navrhovateľa pre odporcu zo sumy 2 000 Sk na sumu 50 Eur mesačne s povinnosťou navrhovateľa prispievať výživným odporcovi do 15-teho dňa v mesiaci vopred. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že navrhovateľ a matka odporcu boli manželia. Z ich manželstva pochádzajú dve deti Z. Y., nar. XX. XX. XXXX a odporca. Od 01. 12. 2003 rodičia odporcu nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 12. 01. 2004, č. k. -13 bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej deti Z. Y. a odporca boli zverené do výchovy a opatery matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu po 2 000 Sk mesačne na každého z nich od 01. 12. 2003. Rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 24. 02. 2010, č. k. -121 bol návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporcovi a Z. Y. zrušený z dôvodu, že obe deti majú vážne zdravotné problémy a odporca je po mozgovo-cievnej príhode, pričom bol uznaný za invalidného. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 24. 02. 2010, č. k. -155 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa s tým, že sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, pretože zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom vo veci nedošlo k výrazným a trvalým zmenám u posudzovaných účastníkov konania, ktorí nie sú schopní sami sa živiť v súvislosti so zdravotnými problémami, ktoré majú. Dospel zároveň k záveru, že nebolo preukázané splnenie základných podmienok na zmenu posledného právoplatného rozhodnutia

o výživnom, a to ani znížením určenej vyživovacej povinnosti, ktorú subsumuje návrh navrhovateľa na jej zrušenie.

V predmetnom konaní navrhovateľ podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti dňa 27. 06. 2012 a vo vzťahu k odporcovi návrh odôvodňoval tým, že od doby posledného rozhodovania o výživnom došlo k výraznej zmene pomerov na strane účastníkov. Navrhovateľ sa stal dlhodobo práceneschopným so začiatkom práceneschopnosti 27. 08. 2011 s predpokladom, že sa stane invalidným dôchodcom. Tvrdil, že nie je v jeho reálnych možnostiach a schopnostiach prispievať na objektívne a účelne vynaložené náklady odporcu a nie je ani predpoklad, aby sa jeho majetkové pomery mohli v budúcnosti zmeniť. Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že jeho príjem pozostáva z invalidného dôchodku 243,30 Eur, je rozvedený, žije v jednej domácnosti s priateľkou, ktorej príjem predstavuje 600 - 700 Eur mesačne. Bývajú v 2-izbovom byte, ktorý patrí priateľke, navrhovateľ živnosť nezrušil, stále si hľadá nejakú prácu a popri dôchodku vykonáva aj živnosť. Vzhľadom na zdravotný stav, tento mu neumožňuje naplno živnosť (zváračské práce) vykonávať. Nie je schopný odpracovať celý mesiac, pracuje podľa svojich možností ako mu to dovoľuje zdravotný stav. Vyživovaciu povinnosť voči odporcovi si riadne plní a na dôkaz príjmov zo živnosti predložil výpis z účtu. Podľa predložených výpisov jeho priemerný príjem zo živnosti za obdobie roku 2013 predstavoval 744 Eur (január 2013 - 11 160 Kč, marec - 10 692 Kč, apríl - 595 Eur, máj - 927 Eur, júl - 650,54 Eur + 385 Eur, august - 659,68 Eur, október - 586,09 Eur + 307,98 Eur + 193,93 Eur + 981,46 Eur, november - 1 519,55 Eur, december - 1 342,68 Eur). Výsluchom opatrovníčky odporcu a oboznámením sa s obsahom lekárskych správ súd zistil, že odporca vo veku 12 rokov utrpel cievnu mozgovú príhodu s trvalými následkami, následne mu bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý poberá vo výške 307,80 Eur. Nie je schopný zabezpečiť si vlastnou prácou príjem, okrem dôchodku poberá príspevok na prevádzku motorového vozidla vo výške 32 Eur mesačne. Matka odporcu je nezamestnaná z dôvodu opatrovania odporcu. Poberá iba opatrovateľský príspevok 199,20 Eur mesačne. Odporca si vyžaduje 24-hodinový dohľad. Podrobne vyčíslila náklady odporcu na krytie všetkých jeho potrieb vrátane nákladov na bývanie, a to sumou 474,56 Eur. Z komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 12. 06. 2012 pre účely kompenzačných príspevkov ťažkého zdravotného postihnutia súd zistil, že odporca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na sprievodcu, je liečený a sledovaný v neurologickej ambulancii pre stav po cievnej mozgovej príhode s reziduálnou spastickou pravostrannou hemiparézou. Pohybuje sa za pomoci francúzskej barly, je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, poškodenie pohybového aparátu je takého rozsahu, že sa nedokáže premiestniť prostriedkom verejnej hromadnej dopravy. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti sebaobsluhy, odporca spĺňa podmienky pre priznanie peňažného príspevku na opatrovanie, stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. Odporca pomoc potrebuje pri obliekaní, obúvaní, kúpaní, doprovod k lekárovi, pri podávaní liekov, celodenný dohľad.

S poukazom na ust. § , , a , a , o rodine súd uzavrel, že od poslednej úpravy výživného na strane navrhovateľa došlo k zmene pomerov, je invalidným, bol mu priznaný invalidný dôchodok vo výške 243,30 Eur. Navrhovateľ popri dôchodku naďalej podniká, má živnosť a z tejto živnosti jeho príjem v roku 2013 v priemere predstavoval 744 Eur mesačne. Jeho výdavky sa oproti dobe posledného rozhodovania v roku 2010 nezmenili, u navrhovateľa došlo k zmene pomerov aj tým, že mu odpadla vyživovacia povinnosť k dcére Z. (od 27. 06. 2012). U odporcu nedošlo k zmene pomerov pokiaľ ide o jeho schopnosť samostatne sa živiť. Jeho zdravotný stav mu neumožňuje, aby si vlastnou prácou zadovážil popri dôchodku, ktorý poberá, ešte ďalšie príjmy. Súd preto dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi v celom rozsahu, t. j. úplné zrušenie jeho vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o odkázanosť odporcu na vyživovaciu povinnosť zo strany jeho rodičov, podmienky sa oproti dobe posledného rozhodovania o výživnom nezmenili.

Keďže návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti subsumuje aj návrh na zníženie určenej vyživovacej povinnosti, súd vychádzajúc zo zmeny pomerov, ku ktorej došlo na strane navrhovateľa, dospel k záveru, že nie sú síce splnené podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti celkom, alebo iba pre zníženie vyživovacej povinnosti, a to na sumu 50 Eur mesačne. Prihliadol na to, že sa zhoršil zdravotný stav navrhovateľa oproti dobe posledného rozhodovania o výživnom, pribudli mu výdavky na lieky. Jeho príjem, z ktorého súd vychádzal v čase posledného rozhodovania o výživnom (1 000

Eur mesačne) zo živnosti sa síce znížili v roku 2013 na 744 Eur mesačne v priemere zo živnosti, avšak po zarátaní invalidného dôchodku 243,30 Eur mesačne dosahuje jeho príjem 987,30 Eur mesačne. Pri určení výživného súd neprihliadal na výdavky navrhovateľa (stavebné sporenie) 50 Eur mesačne. Navrhovateľovi matka odporcu vyplatila na vyrovnanie jeho podielu z BSM 10 000 Eur, odporca u priateľky, u ktorej býva má bytovú potrebu uspokojenú. Na druhej strane nemožno nezohľadniť skutočnosť, že podiel navrhovateľa z BSM bol vyrovnaný z úveru, ktorý spláca z dôchodku odporca, keď matka, s ktorou odporca žije v spoločnej domácnosti, nemala dostatočný príjem z dôvodu zabezpečovania jeho osobnej starostlivosti.

Pretože navrhovateľ v časti zrušenia výživného zobral návrh späť za obdobie od 27. 06. 2012 do 24. 02. 2014 súd prvého stupňa postupom podľa ust. konanie v tejto časti zastavil. Od 24. 02. 2014 znížil výživné zo strany navrhovateľa voči odporcovi na sumu 50 Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že odo dňa 25. 02. 2014 zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi určenú rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 12. 01. 2004, č. k. , alternatívne navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnil podľa ust.. , tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ust. , že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti prihliadal na príjem navrhovateľa, ktorého výška podľa názoru súdu neodôvodňuje úplné zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd pri rozhodovaní nedostatočne posúdil a zohľadnil najmä nevyhnutné výdavky navrhovateľa súvisiace nielen s jeho prácou, ale aj so zaobstaraním základných životných potrieb. Navrhovateľ ako živnostník má vzhľadom k svojím zdravotným problémom obmedzené možnosti na výkon svojho povolania, v dôsledku čoho vykonáva podnikateľskú činnosť najmä v zahraničí (Česká republika), kde má na výkon práce vhodnejšie podmienky. S výkonom práce v zahraničí však navrhovateľovi vznikajú ďalšie náklady, a to najmä na ubytovanie, ktoré musí platiť nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí a taktiež na cestu, pretože za prácou v niektorých mesiacoch musí cestovať do zahraničia aj viackrát. Navrhovateľ začne od júla 2014 v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti platiť odvody vo výške cca 130 Eur, čím sa jeho výdavky podstatne zvýšia. Z uvedených dôvodov nie je možné posudzovať príjem navrhovateľa zo zárobkovej činnosti bez zohľadnenia skutočných výdavkov, ktoré navrhovateľovi pri výkone jeho práce vznikajú. Navrhovateľ v rámci dokazovania predložil súdu zoznam výdavkov, ktoré aj riadne odôvodnil a preukázal. Z odôvodnenia rozsudku jasne vyplýva, že mesačné výdavky navrhovateľa bez zarátania výživného na odporcu (66,40 Eur), na ktoré súd v rámci svojho rozhodovania prihliadal ako na výdavky nevyhnutné činia spolu 939,68 Eur. Z uvedeného vyplýva, že rozdiel medzi príjmom navrhovateľa a jeho nevyhnutnými výdavkami predstavuje sumu 47,62 Eur. Od júla 2014 sa tento rozdiel ešte zväčší v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti (odvody vo výške cca 130 Eur). Matka odporcu počas konania vyjadrila nespokojnosť s tým, že v rámci vyporiadania BSM musela navrhovateľovi vyplatiť 10 000 Eur, a to aj napriek tomu, že jej po vyporiadaní BSM zostal zariadený 3-izbový byt s odhadovou hodnotou cca 40 000 Eur. Z jej vyjadrení jednoznačne vyplynula nespokojnosť s riešením vyporiadania BSM, a to aj napriek tomu, že navrhovateľ mal na vyplatenie uvedeného podielu právo. Sama matka odporcu na pojednávaní uviedla, že pokiaľ by nebola nútená splácať hypotéku, bol by odporca schopný zo svojho príjmu vyžiť. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ by matka odporcu nemusela splácať hypotéku a tým následne zaťažovať odporcu, bol by príjem, ktorý odporca v súčasnosti má preňho postačujúci. Podľa vyjadrenia matky je možné konštatovať, že navrhovateľ platí výživné len za účelom splácania hypotéky, čím si sám spláca podiel, ktorý mu bol v rámci BSM zo strany matky odporcu vyplatený. Na záver uviedol, že v súvislosti s platením vyživovacej povinnosti si vždy voči odporcovi vyživovaciu povinnosť riadne plnil. Pokiaľ podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti vychádzal z objektívnych príčin súvisiacich so zmenou jeho zdravotného stavu, čo má vplyv na jeho možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči odporcovi. Skutočnosť, že sa navrhovateľ s odporcom často nestretáva, je najmä dôsledkom častých konfrontácií, ku ktorým dochádza medzi matkou odporcu a navrhovateľom pri spoločných stretnutiach, ktoré v konečnom dôsledku negatívne ovplyvňujú odporcu. Lepšiemu vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom neprospieva ani fakt, že odporca, ktorý je nútený splácať hypotekárny úver to pociťuje ako krivdu, a to napriek tomu, že touto povinnosťou ho zaťažila jeho matka. Navrhovateľ

nijako nespochybňuje zdravotný stav odporcu, ale tak ako nie je priaznivý zdravotný stav odporcu, nie je priaznivý ani zdravotný stav navrhovateľa.

K podanému odvolaniu opatrovníčka odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle ust. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Podľa ust. , , a o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa ust. § 78 ods. 1 veta prvá a ods. 3 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zastavení konania a o znížení výživného zo strany navrhovateľa pre odporcu zo sumy 2 000 Sk na sumu 50 Eur mesačne od 25. 02. 2014 nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania v odvolacom konaní ( veta prvá ).

Predmetom odvolacieho konania bol návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine v súlade s ust. , vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľa uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a navrhovateľ ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči odporcovi.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania, dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca úplné zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi. Odvolací súd zároveň dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena okolnosti na jednej alebo druhej strane, t. j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa správne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k správnemu právnemu záveru, že v konaní nebola preukázaná

kvalifikovaná zmena pomerov na strane navrhovateľa odôvodňujúca zrušenie jeho vyživovacej povinnosti pre odporcu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že od naposledy posudzovaného obdobia (predchádzajúceho rozhodnutia Okresného súdu Bardejov, č. k. -121 zo dňa 24. 02. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 12. 10. 2010, č. k. -155), navrhovateľovi sa zhoršil zdravotný stav, stal sa invalidným dôchodcom, ktorého príjem z invalidného dôchodku predstavuje 243,30 Eur, avšak popri dôchodku naďalej podniká, má živnosť a z tejto živnosti jeho príjem v roku 2013 predstavoval 744 Eur mesačne. Jeho výdavky sa podstatne oproti dobe posledného rozhodovania v roku 2010 nezmenili, ale navrhovateľovi odpadla vyživovacia povinnosť k dcére Z. s účinnosťou od 27. 06. 2012 (rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 08. 10. 2012, č. k. -29). Navrhovateľ má v súčasnosti vyživovaciu povinnosť už iba k odporcovi, u ktorého nedošlo k žiadnej zmene pomerov, lebo jeho zdravotný stav mu naďalej neumožňuje, aby si vlastnou prácou zadovážil popri dôchodku, ktorý poberá, ďalší príjem. Odporca je plne odkázaný iba na príjem z invalidného dôchodku (307,80 Eur), poberá aj príspevok na užívanie motorového vozidla (32 Eur mesačne). Matka odporcu sa oňho osobne stará, nikde nepracuje a svoju vyživovaciu povinnosť si plní voči nemu vzhľadom na rozsah osobnej starostlivosti (stupeň č. V. odkázanosti na pomoc inej osoby), čím v celom rozsahu plní voči nemu svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou.

Preto odvolací súd je toho názoru, že príjmové pomery navrhovateľa nepochybne zistené súdom prvého stupňa sú dostatočné na uspokojovanie jeho vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, a preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký životný štandard umožnil aj odporcovi. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti s prihliadnutím na odôvodnené potreby odporcu, ako aj na potenciálne možnosti a schopnosti navrhovateľa.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči odporcovi a vo výroku o trovách konania podľa ust. ako vecne správny potvrdil a v súlade s ust. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. v spojení s ust. . V odvolacom konaní úspešný odporca si neuplatnil náhradu trov konania, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania odporcovi nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.