Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/251/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, práv. zast. JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, so sídlom Bratislava, Nám. Martina Benku 6, proti žalovanej I. K., G.. XX. XX. XXXX, K. P., C. XX, v konaní o zaplatenie 180,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 90,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 01. 09. 2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 16,50 Eur, spolu v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 29,40 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 180,- Eur, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 180,- Eur od 01. 09. 2012 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 16,50 Eur a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22. 09. 2011 bola medzi ním a žalovanou ako dlžníčkou uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 420112354 na čiastku 500,- Eur, za odplatu vo výške 190,- Eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkom sumu 690,- Eur v 13 mesačných splátkach, prvé tri vo výške 2,50 Eur, ďalších 10 vo výške 68,25 Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej pohľadávky. Žalovaná do podania žaloby uhradila 510,- Eur, pričom poslednú sumu výške 20,- Eur uhradila dňa 13. 11. 2013. Keďže žalovaná neuhrádzala splátky riadne a včas, bola vyzvaná predžalobnou upomienkou zo dňa 10. 07. 2012 na úhradu dlžnej sumy. Dňa 11. 12. 2012 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie celého dlhu ku dňu 31. 08. 2012. Po zosplatnení záväzku žalovaná uhradila sumu 194,25 Eur. Ku dňu podania návrhu dlžná suma predstavuje výšku 180,- Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou 690,- Eur a vykonanou úhradou zo strany žalovanej vo výške 510,- Eur. V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, sa žalovaná zaviazala uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru, t. j. 3,30 % z 500,- Eur = 16,50 Eur. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy, žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania v zmysle ust. Nariadenia vlády č.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, predloženými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca trval na podanej žalobe, tzn. trval na zaplatení sumy 180,- Eur a na zaplatení dojednanej zmluvnej pokuty vo výške 16,50 Eur. Ide o mesačnú zmluvu pokutu za mesiac september 2012.

Žalovaná sa písomne ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov. Uviedla, že dlh nevedela splácať z dôvodu nízkeho dôchodku a výdavkov lieky a pohreb jej nebohého manžela.

Zo Zmluvy o úvere č. 420112354 zo dňa 22. 09. 2011 súd zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu, na základe ktorej bol žalovanej ako fyzickej osobe - nepodnikateľke poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 500,- Eur podľa čl. I Zmluvy. Žalovaná bola povinná zaplatiť okrem istiny, úrok vo výške 20 % z istiny a odmenu vo výške 18 % z istiny, v prípade, že úver bol poskytnutý na 13 mesiacov. Vypočítaná odplata predstavovala výšku 190,- Eur a celková dlžná čiastka na úhradu predstavovala 690,- Eur. Dlžnú sumu mala žalovaná zaplatiť v 13 mesačných splátkach, prvé tri po 2,50 Eur a ďalších 10 vo výške 68,25 Eur. Ročná priemerná miera nákladov (RPMN) bola uvedená vo výške 45,11 %. Podľa bodu 3 Obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa č. II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Podľa bodu 8 Obchodných podmienok, veriteľ povedie u dlžníka záznamy o platbách v splátkovom kalendári, ktorý ich bol povinný predložiť k nahliadnutiu pri platbe, alebo na vyžiadanie veriteľa a rovnako bol povinný uschovať tento záznam po celú dobu trvania záväzku a neuskutočňovať v zázname žiadne zmeny a doplnky, inak by sa vystavil postihu.

Predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy, zo dňa 10. 07. 2012, bola žalovaná vyzvaná žalobcom na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 161,25 Eur, v lehote do 5 dní od obdržania uvedenej výzvy. V prípade nedodržania lehoty, bola upozornená žalobcom, že po uplynutí 15 dňovej lehoty, bude žalobca žiadať o zaplatenie celej pohľadávky vrátane zmluvne dojednaných sankcií.

Žalovaná bola oboznámená o zosplatnení záväzku listom zo dňa 11. 12. 2012, úver bol zosplatnený ku dňu 31. 08. 2012.

Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 17. 09. 2014 vyplynulo, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 500,- Eur, za odplatu vo výške 190,- Eur. Žalovaná uhradila žalobcovi spolu sumu 510,- Eur v období od 11. 02. 2012 do 13. 11. 2013. Od uvedeného obdobia neboli zaznamenané žiadne úhrady zo strany žalovanej.

Súd konštatuje, že uvedený vzťah je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako fyzickou osobu - nepodnikateľkou. Z toho dôvodu súd aplikoval na uvedený vzťah príslušné ustanovenia , a , v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere.

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a.), b.) uvedeného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

V zmysle ust. (ďalej len „“), účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. , o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov, účinnom v čase uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ust. § 5 ods. 1 uvedeného zákona, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

Zo znenia vyššie označených ustanovení vyplýva zásada, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah návrhu zmluvy.

Súd konštatuje, že každá zmluva môže byť spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené právnou úpravou. V zmysle vyššie citovaných ustanovení, pre kvalifikáciu zmluvy ako spotrebiteľskej je dôležité to, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, tzv. formulárovej, medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, ktorý nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu, s možnosťou dosiahnutia úspechu. Spotrebiteľ má možnosť prijať alebo neprijať návrh zmluvy.

Spotrebiteľské zmluvy sú v našom právnom poriadku upravené Zákonom o ochrane spotrebiteľa a .

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 420112354 dňa 22. 09. 2011, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 500,- Eur, za odplatu vo výške 190,- Eur. Žalovaná podľa vyjadrenia žalobcu zaplatila na poskytnutý úver sumu 510,- Eur.

Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať neprijateľné podmienky vyskytujúce sa v spotrebiteľských zmluvách, a v tejto súvislosti súd aj skúmal, do akej miery je možné hodnotiť zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere ako rovnovážne podmienky vo vzťahu k obom zmluvným stranám. Z hľadiska formy a obsahu zmluvy o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania, je bez akýchkoľvek pochybností, že sa jedná o zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca pripravenú a do tejto predtlače sa zapisovali len údaje týkajúce sa žalovanej.

Z obsahu zmluvy je zrejmé, že úver mal byť poskytnutý za určitú odplatu, ktorá bola definovaná v čl. I. Zmluvy ako odmena vo výške 18 %. Uvedená suma však bola zahrnutá do textu, kde boli ďalšie podmienky, pričom percentuálna výška odmeny bola rôzna, v závislosti od dĺžky splatnosti poskytnutého úveru. Do tejto časti bol zahrnutý percentuálne vyjadrený úrok, takže pre bežného spotrebiteľa, ktorý nemá dostatok skúseností, zrejme nebolo celkom jednoduché orientovať sa a správne pochopiť, čo tvorilo odplatu. V danom prípade súd konštatuje nedostatočnú informovanosť v časti zmluvy, ktorá zaznamenala „odplatu vo výške 190,- Eur“. Táto časť zmluvy nie je konkrétne identifikovaná. Za predpokladu, že súčasťou tejto odplaty mal byť úrok z úveru, súd konštatuje, že v tomto prípade bol uvedený najvyšší úrok vzťahujúci k úhrade úveru v 13 mesačných splátkach vo výške 20 %. Z toho vyplýva, že úrok z úveru pri poskytnutom úvere vo výške 500,- Eur, predstavoval sumu 100,- Eur. Celková odplata však bola zaznamenaná v zmluve v sume 190,- Eur. Zjavne do odplaty bola zahrnutá aj odmena, ktorú si účtoval žalobca vo výške 18 % za poskytnutie úveru. Žalobca však právne relevantným spôsobom nevysvetlil dôvodnosť takejto odmeny. Pokiaľ si teda žalobca uplatňoval nejakú odmenu za poskytnutie úveru, súd považuje uvedené konanie žalobcu za postup v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. , v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Za situácie, že žalovaná by bola zaplatila 20 % úrok z úveru a bližšie neidentifikovanú odmenu, celkový náklad spojený s úverom by zaťažil žalovanú v rozsahu 38 % , čo súd považuje za neprimerané navýšenie. Z toho titulu súd takto koncipované zmluvné podmienky, čo sa týka odplaty, považuje za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nemôže požívať právnu ochranu.

Po zohľadnení uvedenej skutočnosti, súd prepočítal, v akom rozsahu je nárok žalobcu dôvodný a zistil, že pri akceptovaní 20 % úroku z úveru, žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi sumu 600,- Eur (500 + 100). Z tejto sumy uhradila žalovaná sumu 510,- Eur na splátky úveru. Celkový nárok žalobcu teda predstavoval sumu 90,- Eur (600-510), ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi.

Súčasťou nároku žalobcu bolo aj zaplatenie zmluvnej pokuty, v zmysle čl. 3 Obchodných podmienok, a to v prípade, ak žalovaná si nesplní svoj záväzok. V danom prípade žalovaná neuhradila dlh žalobcovi riadne a včas, z toho dôvodu je povinná žalobcovi zaplatiť aj zmluvne dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 16,50 Eur (3,3 % z istiny úveru, tzn. zo sumy 500,- Eur).

Uplatnený zmluvný úrok vo výške 20 % ročne, ktorý bol tiež zahrnutý do odplaty, súd hodnotí ako úrok primeraný.

Žalovaná sa dostala nepochybne do omeškania so zaplatením sumy 90,- Eur v zmysle ust. , .

Podľa ust. , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. Nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Prvým dňom omeškania v danom prípade bol deň 01. 09. 2012, to znamená nasledujúci deň po zosplatnení úveru. Súd priznal úrok z omeškania vo výške 8,75 % (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala výšku 0,75 %, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov).

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy 90,- Eur, spolu s uplatneným zákonným úrokom z omeškania z uvedenej sumy a zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 16,50 Eur. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, z vyššie uvedených dôvodov.

Podľa ust. , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca úspech v konaní v rozsahu 54 %, žalovaná 48 %, z čoho vyplýva, že konečný úspech v konaní mal žalobca v rozsahu 6 % (54-48).

Žalobca si uplatnil náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd dňa 22. 07. 2014 a účasť na pojednávaní dňa 01. 10. 2014).

Hodnota jedného úkonu predstavovala podľa ust. vyhlášky č. sumu 18,26 Eur, spolu za 3 úkony 54,78 Eur. Ku každému úkonu bol pripočítaný režijný paušál v súlade s ust. uvedenej vyhlášky. Režijný paušál za úkony vykonané v roku 2014 predstavoval sumu 8, Eur, spolu za 3 úkony 24, Eur. Spolu odmena a režijný paušál predstavovali výšku 78,90 Eur.

Náhradu cestovných výdavkov si právny zástupca žalobcu vyčíslil v sume 180,25 Eur za cestu na pojednávanie z Bratislavy do Rožňavy a späť dňa 01. 10. 2014, pri použití motorového vozidla zn. VW Touran 1,9, ktorá pozostávala zo spotrebovaných pohonných látok v zmysle ust. o cestovných náhradách, pri priemernej spotrebe 6,73 l na 100 km, v základnej náhrade pre osobné cestné motorové vozidlá v zmysle opatrenia MPSVR SR č. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách v sume 0,183 € za 1 km a v hodnote pohonných hmôt v čase vykonania pracovnej cesty 1,339 €/l v dĺžke 660 km. Náhradu straty za čas strávený na ceste za deň 01. 10. 2014 vyčíslil žalobca v rozsahu 16 polhodín (1 polhodina - 13,40 Eur ), spolu 214,40 Eur.

Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu jeho úspechu v konaní. Celková náhrada trov konania vrátane náhrady zaplateného súdneho poplatku (16,50 Eur) by predstavovala sumu 490,05 Eur, z toho 6 % predstavuje sumu 29,40 Eur. Žalovaná je povinná zaplatiť uvedenú náhradu trov na účet právneho zástupcu žalobcu, podľa ust.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.