Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-6C/150/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľky: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Č.. XX, XXX XX G., právne zastúpenej Mgr. Michalom Kovarčíkom, advokátom so sídlom Obchodná 15, 811 06 Bratislava, proti odporcom: 1/ W. Č., nar. XX.XX.XXXX, 2/ F. Č., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. XX, XXX XX A., obaja právne zastúpení Mgr. Andreou Rusnákovou, so sídlom Advokátska kancelária Zelemová & Stankovianska, Heydukova 16, 811 08 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporkyni 1/ a odporcovi 2/ spoločne a nerozdielne na účet ich právnej zástupkyne trovy konania vo výške 100 % uplatnených účelne vynaložených trov právneho zastúpenia. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresnom súde Pezinok dňa 25.9.2013 domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosti - pozemky s parcelnými číslami 496/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 510 m2, 496/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 85 m2 a 496/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území G., obec G., okres Bánovce nad Bebravou, sú vo vlastníctve navrhovateľky, a aby súd zaviazal odporcov nahradiť jej trovy konania. Okresný súd Pezinok z dôvodu miestnej príslušnosti postúpil vec Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou.

Navrhovateľka zdôvodnila svoj návrh tým, že je vlastníčkou uvedených pozemkov na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Topoľčanoch D 1496/75-10 zo dňa 8.1.1976 v dedičskej veci po poručiteľke R. Č., zomr. 25.11.1975, a osvedčenia o dedičstve zo dňa 14.10.1998 v dedičskej veci po poručiteľovi O. Č., zomr. 2.7.1981. Jej vlastníctvo potvrdzuje aj výpis z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v k.ú. G. z 3.8.2004, kde je navrhovateľka na parcele č. 111 uvedená ako vlastníčka s podielom 1/2. Pri samotnom geometrickom zameraní ROEP už navrhovateľka nebola osobne prítomná, o zameraní nebola upovedomená, a tak bolo umožnené pozmeniť vypracovanie rozhodnutia OPÚ v Trenčíne H 2007/0034-157 z 1.2.2007 a rozhodnutia PÚ č. -215 z 30.4.2008 o schválení ROEP k.ú. G. a vykonať zameranie v rozpore so schváleným návrhom registra zo dňa 3.8.2004. Odporcovia dali podnet na vykonanie geometrického zamerania pozemkov výlučne na podklade kúpno-predajnej zmluvy, ktorú uzavrela odporkyňa 1/ s navrhovateľkou bližšie nešpecifikovaného dňa. Túto kúpno-predajnú zmluvu však navrhovateľka považuje v plnom rozsahu za neplatnú, nakoľko nespĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, najmä dostatočne určite neopisuje nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom zmluvy, preto nemôže byť použitá

pri preukazovaní vlastníctva k pozemkom. Okrem toho navrhovateľka nemohla previesť vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti ako celku, nakoľko bola v tom čase len podielovou spoluvlastníčkou z titulu zákonného dedenia. Navrhovateľke teda bola špekulatívnym chovaním odporkyne 1/ a chybou spôsobenou počas konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim odobratá praktická i právna moc nad predmetnými pozemkami.

Odporcovia v písomnom vyjadrení k návrhu uviedli, že s návrhom nesúhlasia. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli titulom vydržania. Tieto nehnuteľnosti podielom 1/2 kúpili v roku 1983 od samotnej navrhovateľky za sumu 25 000 Kčs. Fakt, že s odporkyňou 1/ uzavrela kúpno-predajnú zmluvu, potvrdzuje samotná navrhovateľka v návrhu. Predmet kúpy bol v čase kúpy dostatočne identifikovaný, odporcovia odvtedy až doteraz nehnuteľnosti užívajú ako svoje vlastné, počas tejto doby (od roku 1983 doteraz) navrhovateľka rozsah ich vlastníctva nespochybňovala, nežiadala od nich vydanie nehnuteľností (resp. jej podielu), pričom navrhovateľka po celú dobu ako vlastníčka záhrady nachádzajúcej sa za spornými pozemkami prechádzala cez sporné pozemky na svoju záhradu. Uzavretá kúpno-predajná zmluva, aj keď je neperfektná, je okolnosťou svedčiacou o dobromyseľnosti držiteľov. Odporcovia boli dobromyseľní v tom, že im nehnuteľnosti patria, pretože ich riadne odkúpili, zaplatili za ne kúpnu cenu, od ich kúpy ich mali vo svojej moci a disponovali s nimi ako s vlastnými a po celý čas za tieto nehnuteľnosti platili a platia dane. Odporcovia splnili všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva sporných nehnuteľností vydržaním, preto Obvodný pozemkový úrad v Trenčíne v správnom konaní ich vlastnícke právo potvrdil. Zo strany odporkyne 1/ nedošlo k žiadnemu špekulatívnemu chovaniu. V súvislosti s ROEP bolo povinnosťou navrhovateľky, ktorej bol doručený výpis z návrhu ROEP zo dňa 3.8.2004, oznámiť správnemu orgánu (komisii) skutočnosť, že už nie je podielovou spoluvlastníčkou parcely č. 111 zapísanej v PK vložke č. 189, pretože túto v roku 1983 predala odporcom a dostala zaň uhradenú kúpnu cenu.

Na pojednávaní dňa 26.3.2014 navrhovateľka uviedla, že žiadnu chalupu nepredala, žiadnu chalupu ani nemala, to bolo všetkých súrodencov. Odporkyňa 1/ ju na žiaden podpis nevolala, to všetko urobila sama, notárka jej napísala, čo jej nadiktovala. Ona (navrhovateľka) ani nebola u notárky, ani nedostala peniaze. Na otázku, či je jej podpis pod kúpno-predajnou zmluvou, ktorú predložili odporcovia, navrhovateľka uviedla, že nie je, „vtedy ani pečiatka tu nebola“. Ku kúpno-predajnej zmluve, ktorú predložila jej právna zástupkyňa, navrhovateľka uviedla, že túto zmluvu podpísala, nepamätá si kedy, bolo to, keď zomrel jej otec. K tomu navrhovateľka dodala: „Oni ma z role vyzvali, aby som išla podpísať, ja som podpísala.“ Na otázku, ako nehnuteľnosti užívala, navrhovateľka uviedla, že tam chodila dennodenne aj keď rodičia už boli mŕtvi. Keď bola na roli, tak si tam dávala veci. Chodievala aj vetrať chalupu. Vyvetrala, mala tam aj jabĺčka na zimu, lebo sa tam nekúrilo. Potom jej zobrali kľúče, tak tam už nechodila. Na otázku, či sa nejako dohodli s odporcami na užívaní prednej a zadnej časti, navrhovateľka uviedla, že tú záhradu pod cestou neužívala. Užívala a užíva len tú zhora za pajtou. Ďalej navrhovateľka uviedla, že kým mala kľúče, starala sa o dom. V jednom prípade povedala odporcom, aby opravili strechu nad garážou, aby strecha nepadla, ale ináč nie. Na otázku, prečo dovolila, aby tam odporcovia robili stavebné úpravy, odpovedala, že im aj hovorila, aby nerobili, ale nedali si povedať.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že kúpnu cenu, ktorá je uvedená v kúpno- predajnej zmluve, navrhovateľka vôbec nedostala, týmito peniazmi bol vyplatený p. O., ktorý tam vtedy býval.

Odporkyňa 1/ na pojednávaní dňa 7.5.2014 uviedla, že kúpno-predajnú zmluvu podpisovali na MNV za prítomnosti svedkov, ktorých poznala len navrhovateľka. Kúpna cena bola 25 000 Kčs, tieto peniaze dávali navrhovateľke v hotovosti ešte aj neskôr. Po tomto predaji navrhovateľka chodila do záhrady, nikdy jej v tom nebránili. Je pravda, že jej dali kľúče od domu, vetrala ho, ale všetky ďalšie kroky boli len jej akciou. Do domu odporcovia vrazili nemalé tisíce, robili novú elektrinu, okná, odvlhčenie, kúpeľňu, novú pavlač. Na otázku, prečo dávali navrhovateľke kľúče od domu, odporkyňa 1/ uviedla, že bývali ďaleko, navrhovateľka bola jej teta, dohodli sa, že navrhovateľka bude dom udržiavať, vetrať, občas ho skontroluje. Pri protokolácii odporkyňa 1/ svoju výpoveď poopravila v tom zmysle, že navrhovateľka nemala dom udržiavať, iba vetrať a byť poruke v prípade, že by sa v dome niečo stalo. Na otázku, kedy navrhovateľke odovzdávali peniaze (kúpnu cenu), odporkyňa 1/ uviedla, že to bolo ešte skôr, tá kúpno-predajná zmluva bola podpisovaná až potom, aby mali nejaký doklad, že odovzdali peniaze. Na otázku, či mali v čase uzatvárania kúpno-predajnej zmluvy vedomosť o tom, že navrhovateľka vôbec nevlastnila dom a že predmetom dedičstva bola len poľnohospodárska pôda, odporkyňa 1/ uviedla, že takú vedomosť nemali, navrhovateľka sa správala tak, že bola majiteľkou. Na otázku, či po smrti O. Č.

vyplácali súrodencov, odporkyňa 1/ uviedla že vyplácali navrhovateľku, pretože oni to predtým predali. Pokiaľ ide o ostatných súrodencov, nevznikla taká požiadavka, O. Č. nebol vlastníkom.

Odporca 2/ na pojednávaní dňa 7.5.2014 uviedol, že pri podpise kúpno-predajnej zmluvy s navrhovateľkou nebol, iba ich vozil ako šofér. Bol však prítomný pri odovzdávaní peňazí, jeho manželka ich dáva navrhovateľke. Na otázku, čo vlastne kupovali od navrhovateľky, odporca 2/ uviedol, že tú čiastku, čo mala navrhovateľka. Druhú čiastku mali prísľub, že im prevedie svokor. Na otázku, koľkokrát bol na sporných nehnuteľnostiach tento rok, odporca 2/ uviedol, že približne päťkrát. Na otázku, prečo dali kľúče navrhovateľke, odporca 2/ uviedol, že preto, aby tam vetrala a v prípade nejakej živelnej pohromy aby na dom dozrela, ale s tým vedomím, že je to ich vlastníctvo.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporkyne 1/, odporcu 2/ a svedkov G. Č., O. N., O. Z., M. T., L.. U. Č. a A. B., ako aj oboznámením listinných dôkazov, a to: rozhodnutie Štátneho notárstva v Topoľčanoch D 1496/75-10 (po R. Č.), osvedčenie notárky JUDr. Aleny Korenecovej o dedičstve Dnot 194/98 (po O. Č.X.), výpis z návrhu ROEP v k.ú. G. z 3.8.2004, kúpno- predajná zmluva bez hlavičky (predložená navrhovateľkou), úplná kúpno-predajná zmluva predložená navrhovateľkou, kúpno-predajná zmluva predložená odporcami, výpis z LV č. XXXX, rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Trenčíne č. H/2007/ 0034-157 z 1.2.2007, náčrt pozemkov (podľa právnej zástupkyne navrhovateľky vyhotovený pri zameraní pre ROEP), výpis z pozemkovej knihy - PK vložka č. 189, dedičský spis Štátneho notárstva v Topoľčanoch sp. zn. (9 listov), úradný záznam zo spisu zo 17.6.1998, zápisnica o predbežnom vyšetrení z 15.7.1998 zo spisu , listiny zo spisu D 1496/75 (a to zápisnica o predbežnom vyšetrení z 10.12.1975, výpis z pozemkovej knihy č. 83, vyjadrenie MNV v Kšinnej z 27.12.1975 o nehnuteľnostiach patriacich R. Č., potvrdenie MNV Uhrovec o mene R. Č., výpis z pozemkovej knihy - PK vložka č. 189, úradný záznam z 2.3.1988, opravné rozhodnutie z 22.4.1988), fotografie predložené navrhovateľkou (5 fotografií), fotografie predložené odporcami (22 listov s fotografiami predložených na pojednávaní 17.6.2014 a 38 fotografií predložených ako príloha vyjadrenia zo 6.8.2014), fotokópie dokladov o zaplatení dane z nehnuteľností (z toho riadne viditeľné sú ústrižky poštových poukážok z r. 1994 a 1997), platobné výmery na miestny poplatok za komunálne odpady za r. 2013, 2012, 2010, 2009, 2008, 2007, 2004, 2003, 2002 s dokladmi o zaplatení, rozhodnutia o vyrubení dane z nehnuteľností (miestnej dane) na r. 2013, 2012, 2010 (s dokladmi o zaplatení), 2009, 2008 (s dokladom o zaplatení), 2007 (s dokladom o zaplatení), 2004 (s dokladom o zaplatení), 2003, príjmové pokladničné doklady Obecného úradu Kšinná o zaplatení dane z nehnuteľností 2005 a 2006, ústrižky poštových poukážok o zaplatení dane z nehnuteľností z r. 2000, 2001 a 2002, poistka pre poistenie stavieb a domácnosti s dokladmi o zaplatení poistného za obdobia 1984-85, 1985-86, 1986-87, 1987-88, 1988-89, 1989-90, 1990-91, 1991-92, 1992-93, 1993-94, 1995-96, 1996-97, 1997-98, 1998-99, 1999-2000, 2001-2002, 2002-2003, 2004-2005, 2005-2006, 2006-2007, 2007-2008, 2008-2009, 2009-2010, 2011-2012, 2012-2013 a pripojené spisy Okresného súdu Topoľčany sp. zn. D 1496/1975 a sp. zn. .

Svedok G. Č., synovec navrhovateľky a brat odporkyne 1/, uviedol, že on sám nikdy v Kšinnej nebýval, chalupa patrila jeho dedkovi, chodieval tam na prázdniny. V súčasnosti chodí do Kšinnej asi raz ročne. Len z rozprávania vie, že dom užíva jeho sestra, teta (navrhovateľka) má kus záhrady vzadu. Pamätá si, že po smrti dedka sa to nejako riešilo, sestra (odporkyňa 1/) to chcela odkúpiť. Pôvodne to bolo predané inému pánovi z rodiny, pánovi O.L..

Svedok O. N., synovec navrhovateľky a bratranec odporkyne 1/, uviedol, že je to jeho rodný dom, ale bývali tam len do jedného roka jeho veku, potom tam jeho mama chodila pravidelne za rodičmi, aj on tam chodieval na prázdniny, k domu má citový vzťah. Keď zomrel dedko, on (svedok) bol v Prahe a potom v Moskve. Raz bola u nich navrhovateľka, on vtedy povedal svojej mame, aby sa toho vzdala v prospech navrhovateľky, ona tam bývala, chodievala tam na záhradu. Nevie, či to bolo keď sa vrátil z Moskvy v r. 1985-86, alebo medzitým, keď tam chodil na prázdniny v r. 1983-84. Na doplňujúcu otázku, či to bolo po smrti jeho dedka O. Č., svedok uviedol, že to bolo po jeho smrti, vtedy bola u nich navrhovateľka, tak povedal svojej mame, aby jej podpísala splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní. Vie ešte, že sa riešilo čosi o predaji, mal to kúpiť strýcov vnuk, pán W. O., ale že to nebolo vyrovnané, tak sa to vrátilo naspäť. Od maminho brata O. vie, že sa to muselo vrátiť, lebo vlastnícke vzťahy po dedkovi neboli vyrovnané. Na otázku, koľko rokov tam pán O. býval, svedok uviedol, že to bolo hneď. Pán O. tam ani nebýval, len to chcel kúpiť, ale nemohlo sa to previesť kvôli nevyrovnaným vzťahom. Dedko zomrel v r. 1982, to mohlo byť ešte keď on (svedok) bol v Rusku. Keď sa vrátil z Ruska, uvažovali, že by si ten dom zobrali, ale keď mala záujem odporkyňa 1/, tak to nechal tak.

Svedkyňa O. Z. uviedla, že navrhovateľka je jej kamarátka. Pozná aj odporkyňu 1/, je to dcéra jej kamaráta. V súvislosti s domom svedkyňa vypovedala, že aj po tom, čo zomreli rodičia navrhovateľky, navrhovateľka tam stále chodila, lebo tam má roľu, aj kvetiny tam sadila, dvor opatrovala. Cez ten dvor chodí navrhovateľka denne, cez dvor musí chodiť na tú roľu. Na spornom dvore navrhovateľka aj do minulého roku sadila kvety. Na otázku, či tam navrhovateľka sadila kvety aj po smrti rodičov, svedkyňa uviedla, že pokým to mala v moci, tak áno, starala sa o to. Potom, keď to už mala W. (odporkyňa 1/), „to už neviem“. Na otázku, či navrhovateľka užívala dom aj keď zomrel jej otec, svedkyňa uviedla, že áno, dokým si to W. (odporkyňa 1/) nekúpila, tak to užívala.

Svedok M. T. uviedol, že pozná navrhovateľku aj odporkyňu 1/ ako susedov. Má vedľa nich roľu, konkrétne za záhradou navrhovateľky, chodieva tam často, niekedy aj každý deň. Býva inde, v strede dediny. Na otázku, koho vídava na záhrade vedľa svojej role, svedok uviedol, že najviac tam chodila p. W.. Keď tam prišiel, tak tam bola prakticky vždy. Na otázku, či videl navrhovateľku kosiť alebo starať sa o spodný dvor, svedok odpovedal, že on tam dolu toľko nechodí, ale zrejme áno. Vie, že tam chodí jej vnuk M., pokosí to, ale či kosí aj dole, to (svedok) nevie.

Svedkyňa L.. U. Č., dcéra odporcov, vypovedala, že na spornej chalupe trávili vždy jarné prázdniny a v lete tam chodili na 2-3 týždne. Vždy brávali nejaké veci, postupne sa to rekonštruovalo, dávala sa elektrina, voda, podlahy, priečka, kúpeľňa, špajzka, maľovalo sa, zrekonštruovala sa stará pec. Navrhovateľka chodila cez dvor na roľu, aj k nej chodili na návštevy, ale posledných 10 rokov už ani nie, lebo väčšinou sa to končilo hádkou, ale len kvôli prechodu. Že by chcela vrátiť chalupu, to navrhovateľka nikdy nepovedala. Navrhovateľka mala kľúče od chalupy preto, aby im vyvetrala a zakúrila, volali jej, keď chceli prísť.

Svedok A. B. uviedol, že pozná všetkých účastníkov konania, sú vzdialenejší príbuzní. K veci vypovedal, že on sám odporcom pomáhal, prerábal tú chalupu, vymieňali sa okná, podlahy, priečky, obklady, dlažby, nedávno staval komín. Na otázku, či bol niekedy svedkom toho, že bol medzi navrhovateľkou a odporcami spor, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, svedok uviedol, že nikdy. Keď ich prišla (navrhovateľka) pozrieť, ešte ich pochválila, ako im to šikovne ide.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Navrhovateľka a odporkyňa 1/ uzavreli dňa 29.10.1983 kúpno-predajnú zmluvu, v ktorej bol predmet kúpy vymedzený ako „rodičovský dom s dvorom, predzáhradou po pajtu, po O. Č., G. XXX, ktorý bol dočasne v držbe W. O.“, kúpna cena bola 25 000 Kčs. V kúpnej zmluve je uvedené, že „zbytok záhrady je vlastníctvom O. W.“ (navrhovateľky).

V priebehu konania boli súdu predložené dve vyhotovenia tejto kúpno-predajnej zmluvy, jedno vyhotovenie predložila navrhovateľka a jedno vyhotovenie predložili odporcovia (odhliadnuc od tretieho vyhotovenia, o ktorom však právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že išlo o chybnú kópiu a nahradila ho úplnou kópiou). Odlišnosti oboch vyhotovení spočívajú v tom, že v jednom z nich nie je uvedené miesto a dátum uzavretia zmluvy, nie je v ňom vyplnený ani dátum potvrdenia zápisu Miestnym národným výborom (MNV) a nie je na ňom kolok (na druhom vyhotovení je uvedené „Kšinná 29.10.1983“, dátum potvrdenia zápisu MNV je uvedený 4.11.1983 a je na ňom kolok v hodnote 5 Kčs). Vzhľadom k tomu, že obsah oboch vyhotovení zmluvy je inak totožný, najmä pokiaľ ide o označenie účastníkov, predmetu kúpy a kúpnej ceny, pričom obe vyhotovenia sú podpísané predávajúcou, kupujúcou, svedkom a zástupcom MNV a je na nich aj pečiatka Miestneho národného výboru Kšinná, súd považoval obe vyhotovenia tejto zmluvy za autentické. Je prirodzené, že vyhotovenie kúpnej zmluvy pre kupujúcu bolo doplnené potrebnými náležitosťami (potvrdením MNV, kolkom). Tak v predmetnom období ako aj v súčasnosti je to predovšetkým kupujúci, kto potrebuje mať riadny doklad o kúpe, aby mohol dosiahnuť vecno-právne účinky zmluvy, kým predávajúcemu v podstate stačí prevzatie peňazí. Skutočnosť, že na vyhotovení, ktoré predložila navrhovateľka, tieto náležitosti nie sú (pričom je potrebné zopakovať, že nejde o podstatné náležitosti kúpnej zmluvy), nemôže spochybniť autenticitu listiny. Navrhovateľka vo výsluchu síce najprv uviedla, že ju na žiaden podpis nevolali, avšak napokon potvrdila, že podpis na vyhotovení kúpno-predajnej zmluvy, ktoré predložila jej právna zástupkyňa, je jej a uviedla k tomu: „oni ma z role vyzvali, aby išla podpísať, ja som podpísala“. Súd preto považoval kúpno-predajnú zmluvu za riadne podpísanú oboma stranami (k jej právnej kvalifikácii pozri nižšie).

Pokiaľ ide o dedičské rozhodnutia, na ktoré poukázala navrhovateľka ako na dôvod svojho vlastníckeho práva, a to rozhodnutie Štátneho notárstva v Topoľčanoch č. k. D 1496/75-10 (po R. Č.) a osvedčenie notárky JUDr. Aleny Korenecovej o dedičstve Dnot 194/98 (po O. Č.), súd uvádza, že v týchto

listinách sú ako predmet dedenia uvedené parcely zapísané v pozemkovoknižných vložkách, parc. č. 111, 778,797, 803 (v D 1496/75-10) a parc. č. 114, 108, 109, 721, 727, 948, 108, 114, 867, 798, 901, 950, 830, 778, 797, 803, 949, 868, 1438, 728, 901, 798, 950 (v ). V žiadnom z týchto rozhodnutí nie sú uvedené parcely s parc. č. 496/1, 496/2, 496/3, ktoré sú predmetom tohto konania (predmetom petitu navrhovateľky). Podobne vo výpise z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území G., ktorý predložila navrhovateľka, sú uvedené rôzne iné parcely (navrhovateľka zvýraznila parc. č. 111), nie parcely s parc. č. 496/1, 496/2, 496/3. Navrhovateľka súdu nepredložila identifikáciu parciel, z ktorej by vyplývala totožnosť ňou nárokovaných nehnuteľností s niektorými z parciel uvedených v ňou odkazovaných dedičských rozhodnutiach resp. návrhu ROEP, ani nenavrhla súdu takýto dôkaz vykonať. Náčrt, ktorý predložila na pojednávaní dňa 7.5.2014, nemôže nahrádzať takúto identifikáciu parciel a okrem toho jeho pôvod je nejasný (je to pravdepodobne časť väčšieho dokumentu, navrhovateľka ho predložila bez hlavičky a popisu). Tento náčrt súd vnímal len ako pomôcku, na ktorej mohli účastníci konania a svedkovia ukazovať polohu jednotlivých nehnuteľností, o ktorých hovorili, v žiadnom prípade však nie ako oficiálny dokument nahrádzajúci identifikáciu parciel. Napriek tomu, že už v tejto časti navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, súd sa zaoberal aj vecnou otázkou vlastníckeho práva sporných nehnuteľností, vrátane vydržania.

Podľa v znení účinnom k 29.10.1983 ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

Podľa v znení účinnom k 29.10.1983 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( ) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.

Podľa v znení účinnom k 29.10.1983 kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.

Podľa v znení účinnom od 1.1.1992 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa v znení účinnom od 1.1.1992 do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa v znení účinnom od 1.1.1992 držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa v znení účinnom od 1.1.1992 ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa v znení účinnom od 1.1.1992 pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Po zhodnotení dôkazov a právnom posúdení veci dospel súd k záveru, že návrh je nedôvodný. Na kúpno-predajnú zmluvu z 29.10.1983 je potrebné aplikovať v znení účinnom k dátumu uzavretia tejto zmluvy. Podľa vtedy účinného bola na účinnosť zmluvy, a tým aj na prevod vlastníckeho práva, potrebná registrácia štátnym notárstvom. Keďže v prípade danej zmluvy z 29.10.1983 k jej registrácii štátnym notárstvom nedošlo (aspoň v tomto konaní nebola registrácia štátnym notárstvom preukázaná), na základe tejto zmluvy nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva.

Na druhej strane však aj kúpna zmluva, ktorá nie je právne perfektná a preto sama nevyvoláva vecnoprávne účinky, môže preukazovať dobromyseľnosť účastníkov označených v zmluve ako nadobúdatelia (kupujúci) pri držbe predmetnej nehnuteľnosti. Vychádzajúc z prechodných ustanovení () je potrebné na daný právny vzťah aplikovať

v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy, t. j. k 29.10.1983. Novelou účinnou od 1.4.1983 bola znovu zavedená možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Rozsah subjektov vydržania bol však vtedy obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na „občanov“

- dnes fyzické osoby) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania (okrem iného v zásade nebolo možné vydržať vlastnícke právo k pozemkom - len v obmedzenom rozsahu bolo možné vydržať právo osobného užívania, ktoré sa od 1.1.1992 zo zákona zmenilo na vlastnícke právo). Novelou , účinnou od 1.1.1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t. j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) splnil k 1. januáru 1992 alebo po tomto dátume podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným (t. j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol vlastnícke právo k pozemku vydržaním.

Teda aj keď zmluva z 29.10.1983, ako už bolo uvedené vyššie, nebola právne perfektná, podľa právneho posúdenia súdom táto zmluva preukazuje nadobudnutie oprávnenej držby odporcami (t. j. ich dobromyseľné presvedčenie, že sú vlastníkmi daných nehnuteľností). V danom prípade bola zmluva riadne podpísaná navrhovateľkou a odporkyňou 1/. Pokiaľ ide o označenie predmetu kúpy, súd dáva za pravdu navrhovateľke v tom, že v zmluve uvedené označenie „rodičovský dom s dvorom, predzáhradou po pajtu, po O. Č., G. XXX, ktorý bol dočasne v držbe W. O.“ nie je dostatočné na to, aby takáto zmluva bola považovaná za účinnú, aby bola (podľa vtedajších predpisov) zaregistrovaná Štátnym notárstvom a aby vyvolala vecnoprávne účinky - najmä v nej chýbalo označenie prevádzaných nehnuteľností v súlade s vtedajšou evidenciou nehnuteľností číslami pozemkovoknižných vložiek a číslami parciel. Pre oprávnenosť (dobromyseľnosť) držby (a následné vydržanie, ak sú splnené ostatné podmienky) však postačuje také označenie prevádzaných nehnuteľností, ktoré je dostatočne zrozumiteľné pre účastníkov danej zmluvy. V tomto prípade citované označenie prevádzaných nehnuteľností považuje súd za dostatočné na to, aby bolo zrozumiteľné pre predávajúcu aj kupujúcu, ktoré boli znalé miestnych a rodinných pomerov, preto chápali, čo sa myslí pod pojmami „rodičovská dom po O. Č.“, „dvor“, predzáhradka“, „pajta“. O tom, že medzi účastníkmi zmluvy nebolo sporné, čo je jej predmetom, svedčí aj skutočnosť, že za 30 rokov nikto z nich zmluvu nespochybňoval (aspoň o tom navrhovateľka nepredložila súdu žiaden dôkaz).

Obaja odporcovia vo výpovediach uviedli, že došlo aj k odovzdaniu kúpnej ceny navrhovateľke. Aj keď odporkyňa 1/ najprv nejednotne uvádzala, či peniaze navrhovateľke odovzdali pred podpisom kúpno- predajnej zmluvy alebo až potom, napokon upresnila, že kúpno-predajná zmluva bola uzatváraná potom, aby mali doklad, že odovzdali peniaze. Súd uveril tvrdeniam odporcov, že kúpnu cenu navrhovateľke odovzdali, aj z dôvodu, že z výpovede samotnej navrhovateľky (aj keď uviedla, že peniaze nedostala) vyplynulo, že po podpise kúpno-predajnej zmluvy sa navrhovateľka správala tak, že považovala odporcov za vlastníkov sporných nehnuteľností. Najvýraznejšie to vyplýva z jej vyjadrenia, že v jednom prípade povedala odporcom, aby opravili strechu nad garážou, ale aj z toho, že keď jej pred 10 rokmi vzali kľúče od domu, neprotestovala, naopak, ako sama uviedla, potom tam už nechodila. Pokiaľ by pri podpise kúpno-predajnej zmluvy, resp. krátko pred alebo po jej podpísaní nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny, s veľkou pravdepodobnosťou by navrhovateľka odporcov urgovala, prípadne by žiadala vrátenie predmetných nehnuteľností bezprostredne, nie až po 30 rokoch. Navyše ani v návrhu navrhovateľka nezdôvodňovala svoje vlastnícke právo k sporným pozemkom nevyplatením kúpnej ceny, ale len formálnymi nedostatkami kúpno-predajnej zmluvy. Je ťažko predstaviteľné, že by tak podstatnú skutočnosť ako nevyplatenie kúpnej ceny nespomenul navrhovateľ už v prvom podaní adresovanom súdu, keď sa v ňom dovoláva neplatnosti kúpnej zmluvy. Napokon ak právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní dňa 26.3.2014 uviedla, že navrhovateľka peniaze nedostala a že týmito peniazmi bol vyplatený p. O., ktorý tam vtedy býval, aj z tohto vyjadrenia vyplýva, že (ak by to tak naozaj bolo) navrhovateľka vedela o tom, čo sa dialo s kúpnou cenou za prevádzané nehnuteľnosti a nemala proti tomu námietky (z výpovedí účastníkov konania a svedkov vyplýva, že by v takom prípade išlo o vrátenie kúpnej ceny p. O., ktorý mal predtým záujem o kúpu predmetných nehnuteľností).

Súd ďalej zistil aj nepretržitú viac ako 10-ročnú dobu dobromyseľnej držby odporcami s vedomím, že ide o ich nehnuteľnosť, a to od podpisu kúpno-predajnej zmluvy v r. 1983 až do podania žaloby navrhovateľkou v r. 2013. Pritom nie je ani tak podstatné to, ako často odporcovia na predmetné pozemky

a do predmetného domu chodili, ako skôr to, či sa k predmetným nehnuteľnostiam správali ako k svojim vlastným. Dobromyseľná držba neznamená, že držiteľ musí v predmetnom dome bývať, resp. musí predmetný pozemok obrábať a podobne. Prirodzene, hustota navštevovania danej nehnuteľnosti môže svedčiť o vzťahu držiteľa k nej, avšak podstatnejšie v danom prípade je, že - ako vyplynulo z výsluchov svedkov aj z listinných dôkazov - odporcovia predmetný dom udržiavali, prerábali, za predmetné nehnuteľnosti platili dane z nehnuteľností (minimálne v rokoch 1994, 1997 a 2000-2013, ako vyplýva z listinných dôkazov), poplatok za komunálne odpady (za obdobie 2002-2013), ako aj poistné (od r. 1984 do r. 2013). Ak navrhovateľka a svedkyňa O. Z. uvádzali, že navrhovateľka na sporné pozemky stále chodila, sadila tam kvety, do domu si dávala veci, keď chodila na roľu, mala tam aj jabĺčka na zimu, toto skôr svedčí o dočasnom, krátkodobom využívaní predmetných nehnuteľností v tom zmysle, že si do domu občas niečo odložila, keď už bola poverená dozeraním na dom. Svedkyňa O. Z. uviedla, že navrhovateľka tam chodila, „lebo tam mala roľu“, teda neuviedla ako dôvod to, že ten dom a dvor patril navrhovateľke. Z tohto pohľadu je možné vnímať aj sadenie kvetov - je pochopiteľné, ak majiteľ pozemku, ktorý chodí na daný pozemok len sporadicky a nemá záujem o jeho obhospodárovávanie, toleruje osobe, ktorá mu na tento pozemok dozerá, že si tam vypestuje záhon kvetov, pokiaľ nejde o hospodársky významné využívanie daného pozemku. Ako už bolo uvedené vyššie, aj samotná výpoveď navrhovateľky svedčí o tom, že si do predmetného domu dávala veci len keď išla na roľu (teda keď prechádzala cez sporné pozemky na svoj pozemok), sama uviedla, že chalupu chodila (iba) vetrať a keď jej zobrali kľúče, už tam nechodila. Uviedla tiež, že užívala a užíva len tú časť zhora za pajtou.

Táto dobromyseľná držba odporcov nebola za celý čas navrhovateľkou ani inými osobami rušená. Nič z výpovede navrhovateľky ani z listinných dôkazov založených v spise nepreukazuje, že by navrhovateľka bola niekedy namietala, že odporcovia nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností. Navrhovateľka vo výsluchu len - veľmi všeobecne - uviedla, že im hovorila, aby to (stavebné úpravy) nerobili, avšak z takéhoto vyjadrenia nemožno v žiadnom prípade odvodzovať, že by ich nebola považovala za vlastníkov domu a už vôbec nie, že by im to bola povedala. Opäť je potrebné poukázať na to, že keď jej vzali kľúče od domu, navrhovateľka nenamietala, že ona je vlastníčkou. Aj z výpovede svedkyne O. Z., navrhovateľkinej kamarátky, vyplýva, že aj táto bola vo vedomí, že odporcovia dom a dvor od navrhovateľky odkúpili (na otázku, či navrhovateľka užívala dom, uviedla, že áno, dokým si to odporkyňa 1/ nekúpila). Podobne svedok A. B. uviedol, že navrhovateľka chodila do domu na návštevu aj keď v ňom boli odporcovia a prerábali ho, a nikdy nebol svedkom sporu o vlastníctvo nehnuteľnosti, naopak, keď ich navrhovateľka prišla pozrieť, ešte ich pochválila, ako im to šikovne ide.

Súd teda zistil, že predmet zmluvy z 29.10.1983 a následnej dobromyseľnej držby (pozemky a dom) boli - minimálne po novele od 1.1.1992 - spôsobilým predmetom vydržania, odporcovia boli v ich držbe dobromyseľní, že sú vlastníkmi týchto nehnuteľností, v tejto dobromyseľnosti neboli až do podania žaloby navrhovateľkou rušení a táto dobromyseľná držba trvala viac ako 10 rokov, teda boli splnené všetky podmienky vydržania na strane odporcov.

Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že odporcovia si museli byť vedomí toho, že navrhovateľka ako prevádzajúca v kúpno-predajnej zmluve nie je spôsobilá disponovať danými nehnuteľnosťami preto, že predmetom dedenia boli len pozemky, nie dom, takéto vedomie odporcov navrhovateľka nijako nepreukázala. V oznámení MNV v G. z 27.12.1975 o rozsahu majetku poručiteľky R. Č., matky navrhovateľky (zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. D 1496/75) bol uvedený aj dom, avšak tento nebol v dedičskom konaní po R. Č. prejednaný z dôvodu, že mal patriť jej manželovi O. Č. z titulu dedenia po jeho rodičoch. Prečo nehnuteľnosti patriace O. Č. boli prejednávané až v roku 1998, hoci O. Č. zomrel v r. 1981, súdu známe nie je. Odporcovia však neboli účastníkmi týchto dedičských konaní (iba otec odporkyne 1/), preto nemuseli byť oboznámení s detailmi vlastníckych vzťahov (zvlášť keď, ako vyplýva z vyššie uvedeného, aj Rada MNV v G. predpokladala, že dom patrí (minimálne spoluvlastnícky) R. Č.. Navyše to bola samotná navrhovateľka, ktorá odporkyňu 1/ ako kupujúcu uviedla do omylu, keď sa pri podpise kúpno-predajnej zmluvy z 29.10.1983 správala ako vlastníčka prevádzaných nehnuteľností, preto sa teraz nemôže dovolávať neplatnosti tohto prevodu (resp. nemožnosti vydržania) z dôvodu omylu, ktorý sama spôsobila.

Pokiaľ ide o trovy konania, keďže toto rozhodnutie bolo vyhlásené na pojednávaní, ktoré bolo odročené na vyhlásenie rozsudku, a teda súčasne s vyhlásením rozsudku sa písomné vyhotovenie rozsudku odovzdáva účastníkom resp. ich právnym zástupcom, ak sú prítomní na vyhlásení rozsudku, pričom pri vypracovaní písomného vyhotovenia neboli ešte ustálené trovy účastníkov konania (najmä nebola známa ich účasť na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku), súd o náhrade trov konania

rozhodol podľa tak, že vyjadril náhradu trov konania percentom. Keďže odporcovia 1/ a 2/ boli vo veci plne úspešní, súd im priznal náhradu účelne vynaložených trov v plnej výške (100 %) s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , teda:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- odvolacím súdom má byť schválený zmier;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( );

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.