Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-164-2014.pdf
PDF · 78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-6C/164/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci navrhovateľa: I., proti odporcovi: R. t.č. na neznámom mieste, zast.: opatrovníčkou Q. Q., pracovníčkou N. súdu P. I, o zaplatenie 20.000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 20.000,- Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01.01.2011 až do zaplatenia a spolu so zmluvnou pokutou 300,- Eur za každý aj začatý mesiac omeškania od 01.01.2011 do 01.10.2014 a náhradu trov konania 1.416,- Eur za súdny poplatok, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.10.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia žalovanej istiny s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou ako aj náhrady trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že dňa 26.11.2010 uzavrel s odporcom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal odporcovi 19.700,- Eur s úrokom s pôžičky vo výške 300,- Eur s tým, že si dohodli termín vrátenia peňazí najneskôr dňa 31.12.2010. Odporca si v zmysle zmluvy svoje povinnosti neplnil a navrhovateľovi pôžičku nevrátil. Podpis odporcu na Zmluve bol overený pred notárom dňa 03.12.2010. Účastníci si zmluvne dohodli pre prípad omeškania odporcu s plnením zmluvnú pokutu vo výške 300,- Eur a to za každý aj začatý mesiac omeškania. Navrhovateľ uviedol, že odporca na jeho výzvy nereagoval, vyhýba sa plneniu a zatajuje sa pred navrhovateľom.
Vo veci vydal tunajší súd dňa 13.12.2013 platobný rozkaz č. k. 26 Ro 3974/2013-8, ktorý bol však dňa 11.02.2014 zrušený pre nemožnosť jeho doručenia odporcovi.
Odporca sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, je neznámy. Súdu sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť jeho aktuálny pobyt, súd mu preto s poukazom na ustanovenie § 29 ods. 2, 6 O.s.p. ustanovil opatrovníka pre toto konanie.
Opatrovníčka odporcu sa k návrhu nevyjadrila a zostala v konaní nečinná.
Súd konal a rozhodol bez prítomnosti opatrovníčky odporcu s poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p, nakoľko mala doručenie predvolania riadne vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila.
Navrhovateľ uviedol, že odporca mu v stanovenej dobe 30.12.2010 požičané peniaze nevrátil. Najskôr mu sľúbil že mu ich vráti, neskôr sa už predo ním schovával a navrhovateľ má vedomosť o tom, že
odporca má viacej nevrátených pôžičiek a robí všelijaké podvody. Preto navrhovateľ naňho podal trestné oznámenie za podvod. Trestné stíhanie bolo odmietnuté z dôvodu, že vyšetrovateľ nebol toho názoru, že by išlo o podvod, keďže odporca priznal, že si peniaze požičal, že podpis na pôžičke overil u notára a že peniaze nevrátil, lebo nemá.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise - Zmluvou o pôžičke zo dňa 26.11.2010 a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 26.11.2010 požičal navrhovateľ odporcovi sumu 19.700,- Eur, čo obaja potvrdili vlastnoručným podpisom na zmluve, kde zároveň odporca potvrdil prevzatie finančnej hotovosti od navrhovateľa. Odporca sa zaviazal, že peniaze vráti do 31.12.2010 s úrokom z pôžičky vo výške 300,- Eur. Pre prípad omeškania so splatením pôžičky si účastníci v zmluve dohodli zmluvnú pokutu 300,- Eur mesačne za každý aj začatý mesiac až do splatenia celej pôžičky.
Súd sa oboznámil s originálom Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.11.2010 a konštatoval, že fotokópia založená v súdnom spise je s originálom totožná. Navrhovateľ a opatrovníčka odporcu nenavrhli vykonať v konaní ďalšie dôkazy.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 658 ods. 2 OZ pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. je úrok z omeškania 9% ročne k prvému dňu omeškania.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v účastníci konania uzavreli dvojstranný právny úkon - zmluvu o pôžičke. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o: a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a d) určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi; čo v tomto konaní bolo navrhovateľom preukázané a odporca to v konaní nerozporoval.
V danom prípade boli predmetom zmluvy peniaze, konkrétne celkovo suma 20.000,- Eur t.j. požičaná suma 19.700,- Eur a dohodnutý úrok 300,- Eur. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je aj dohoda o čase vrátenia. Čas vrátenia bol v danom prípade určený do 31.12.2010.
Súd po posúdení skutkového a právneho stavu veci má za to, že návrh je podaný dôvodne, preto mu v celom rozsahu vyhovel. Navrhovateľ pravdivosť svojich tvrdení preukázal listinnými dôkazmi založenými spise čl. 3,4.
Keďže sa odporca s peňažným plnením dostal do omeškania, súd priznal navrhovateľovi aj príslušný úrok z omeškania, stanovený vo výške 9 % ročne od 01.01.2011, teda dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty určenej na splnenie peňažného záväzku ako prvého dňa omeškania.
Keďže účastníci si zmluvne dohodli pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, súd ju s poukazom na ustanovenie § 544 ods.1,2 OZ. navrhovateľovi priznal od počiatku omeškania do rozhodnutia súdu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 1416 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo. Nakoľko sa však navrhovateľka vzdala práva podať odvolanie proti nemu písomne do zápisnice súdu, je jej odvolanie proti rozsudku neúčinné.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP),
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).