Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-312-2014.pdf
PDF · 65.05 KB
Case nature
Subarea
8CoE/312/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: OSP, a.s., Obchod.Stavebníctvo.Podnikanie Prievidza, IČO : 31 560 440, so sídlom Košovská cesta 24, Prievidza, proti povinnému: SLOVTRANS SLOVAKIA, spol. s r.o. IČO : 31 608 493, so sídlom P. O. Hviezdoslava 2165/4, Topoľčany, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 872,04 Eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora Ing. Mgr. Miroslava Dzurika, so sídlom Moyzesova 1918/6A, Bánovce nad Bebravou, proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 0Er/206/1999-33, zo dňa 17. januára 2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 29.01.1999 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Prievidza č.k. 1Rob/1068/98-4 zo dňa 08.12.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.01.1999. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené súdom prvého stupňa dňa 08.02.1999. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 0Er/206/1999-28 zo dňa 30.10.2013 exekúciu zastavil a súčasne súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Proti výroku o trovách exekúcie podal súdny exekútor v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal, aby súd uznesenie č.k. 0Er/206/1999-28 zo dňa 30.10.2013 ako nesprávne zmenil a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa uviedol, že samotnú skutočnosť, že došlo k výmazu povinného z obchodného registra po viac ako 12 rokoch od podania návrhu na vykonanie exekúcie, nemohol oprávnený ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Stav, kedy súdny exekútor nemusí mať vždy uspokojené svoje nároky za výkon exekučnej činnosti, pripustil aj Ústavný súd SR vo svojich viacerých rozhodnutiach /Uznesenie ÚS SR I.ÚS 438/2008 z 17.12. 2008, č. II. ÚS 272/08 z 22.10. 2008/. Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor, a to z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v povinnom, zaviaže súd na úhradu trov exekúcie povinného. Ak však dôvod zastavenia exekúcie spočíva v oprávnenom, alebo sú tu dôvody, pre ktoré povinný nemôže byť zaviazaný na úhradu trov exekúcie, je súd povinný tieto trovy priznať exekútorovi a na ich úhradu zaviazať oprávneného. Súd je povinný v rámci rozhodovacej činnosti postupovať tak, aby boli chránené práva garantované Ústavou SR. Ak by súd nechcel zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, mal ešte možnosť priznať náhradu trov od súdu (štátu). V predmetnom exekučnom konaní však existuje subjekt, ktorý si exekučnú činnosť objednal - oprávnený, a ten tak ako za každú inú vykonanú prácu, poskytnutú službu alebo objednaný tovar, je povinný zaplatiť. Vzhľadom na uvedené, súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril oprávnený. Napadnuté uznesenie považoval za zákonné, podané odvolanie považoval za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.
Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
V zmysle § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
V zmysle § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Citované ustanovenie § 202 ods. 2 OSP stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).
V danej veci bolo dňa 31.01.2014 súdnym exekútorom podané odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Predmetné uznesenie bolo vydané sudcom. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 202 ods. 2 OSP v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku však vyplýva, že zákon voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie nepripúšťa.
S ohľadom na uvedené je zrejmé, že odvolanie súdneho exekútora smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací súd toto odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.