Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1P-90-2013.pdf
PDF · 75.73 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/90/2013
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v konaní o návrhu navrhovateľa: K. M. I. K. rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X allée H., XXXXX X., Q., francúzsky štátny občan, právne zastúpený: JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou so sídlom Štefánikova 269/24, Námestovo, vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. C., nar. XX.XX.XXXX, maloleté dieťa bytom u matky: D. K. rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, H., maloleté dieťa konaní zasttúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, v konaní o návrhu na osvojenie maloletého dieťaťa manželom matky dieťaťa
rozhodol:
I. Súd vyslovuje, že n e m á právomoc vo veci konať a konanie z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - manžel matky maloletej návrhom doručeným súdu dňa 17.12.2013 žiadal o osvojenie maloletej dcéry svojej manželky. Právomoc tunajšieho sudu založili na ust. § 41a zákona č. 97/1963 Zb. zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len "zákon o mpsp"), kde zákonodarca uvádza, že na osvojenie dieťaťa, ktoré je slovenským občanom a má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, je príslušný len slovenský súd.
Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že s matkou maloletej - svojou manželkou sa poznajú od roku 2002. Pre rozpory jeho vtedy nastávajúcej tehotnej manželky s biologickým otcom maloletej opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa k svojej sestre do W., kde sa maloletá dňa XX.XX.XXXX narodila. Následne zo zdravotných dôvodov sa manželka vrátila na Slovensko, kde ich, ako navrhovateľ uvádza, niekoľkokrát navštívil. V januári 2009 sa manželka vrátila späť do W. a ich partnerský vzťah sa obnovil. Navrhovateľ ďalej uvádza, že maloletú G. si veľmi obľúbil a začal ju brať ako vlastnú dcéru, vytvorilo sa medzi nimi silné puto, ktoré pretrváva doposiaľ. Uviedol tiež, že so starostlivosťou o maloletú svojej nastávajúcej manželke pomáhal od začiatku. Od roku 2009 začali žiť ako skutočná rodina, kedy sa presťahovali do Q. a dňa 10.12.2011 bol ich vzťah spečatený svadbou. Napriek tomu podľa vyjadrenia navrhovateľa sa jeho manželka spolu s maloletou G. zdržiavali prechodne na Slovensku a vo Q. a posledných 6 mesiacov sa maloletá a manželka navrhovateľa zdržiavali na území Slovenskej republiky, kde má maloletá svojho ošetrujúceho lekára. Uviedol tiež, že biologický otec maloletej nejaví o ňu absolútne žiadny záujem, neprispel na jej výživu a ešte v roku 2011 udelil súhlas na jej osvojenie.
Ošetrujúca lekárka maloletej reagovala na výzvu súdu zo dňa 06.02.2014 a uviedla, že maloletá je u nej v starostlivosti od 24.10.2008, kedy s matkou bola podpísaná dohoda. Ďalej uviedla, že v kalendárnom roku 2013 nebola v jej ambulancii vyšetrená a posledné vyšetrenie bolo dňa 10.05.2011 (preventívna prehliadka v troch rokoch veku).
Obec H. na výzvu súdu podaním doručeným súdu dňa 19.02.2014 oznámila, že maloletá G. má trvalý pobyt v obci, ale dlhodobo žije s matkou v zahraničí a o tom či v obci bola v roku 2013 nemajú vedomosť.
Následne podaním zo dňa 24.02.2014 bolo oznámené, že po dôkladnejšom skúmaní zistili, že maloletá G. má trvalý pobyt v obci H. a v roku 2013 sa prevažne zdržiavala v obci H.. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav ustanovil prekladateľa za účelom preloženia listín do gréčtiny a ich doručenia otcovi maloletej. Následne požiadal kolízneho opatrovníka o šetrenie rodinných, bytových a sociálnych pomerov pre účely súdneho konania o osvojenie maloletej manželom matky. V správe zo dňa 09.07.2014 kolízny opatrovníka uviedol, že maloletá býva spoločne so svojou matkou a jej manželom v prenajatom 3-izbovom byte vo Q., ale matka s dcérou má trvalý pobyt vyznačený v obci H., v ktorom bývajú jej rodičia. Matka s maloletou navštevujú starých rodičov maloletej spolu s manželom 3-4 krát ročne. Šetrenie úradu práce prebehlo v dňoch 04.06.2014 a 09.07.2014, kedy od starých rodičov maloletej bolo zistené, že matka maloletej sa v ich spoločnej domácnosti zdržiavala 2 roky po pôrode a následne sa spolu s maloletou odsťahovala do zahraničia. V období posledných dvoch rokov bola matka na návšteve s manželom a maloletou v lete 2013, v novembri 2013, na Vianoce 2013 a naposledy matka prišla len s maloletou v období od 17.06.2014 do 24.06.2014. Návštevy trvali vždy 1-2 týždne. Následne dňa 20.06.2014 bol úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vykonaný pohovor s matkou maloletej, ktorá uviedla, že sa v roku 2011 vydala za svojho manžela - navrhovateľa a spolu s maloletou G. žijú v spoločnej domácnosti vo Q. od júla roku 2009. Syn jej manžela sa tiež často zdržiava v tejto domácnosti a matka maloletej uvádza, že G. ho považuje za brata. Ďalej uviedla, že maloletá navštevuje materskú školu vo Q., v obci H. nikdy nenavštevovala materskú školu. Maloletá od septembra 2014 nastupuje do 1. ročníka základnej školy vo Francúzsku.
Obec H. vo vyjadrení zo dňa 09.07.2014 okrem už predtým uvedených tvrdení uviedla, že maloletá G. nenavštevoval materskú školu v tejto obci, ani nebolo vydané rozhodnutie o prijatí žiaka do MŠ na školský rok 2014/2015.
Podľa § 26 ods. 1, zákona o mpsp, osvojenie sa spravuje právom štátu, príslušníkom ktorého je osvojiteľ.
Podľa § 41 ods.1 zákona o mpsp, rozhodovať vo veciach osvojenia patrí slovenskému súdu, ak je osvojiteľ slovenským občanom.
Podľa § 41 ods. 2 písm. a/, b/ zákona o mpsp, ak nie je osvojiteľ alebo ani jeden z osvojujúcich manželov slovenským občanom, právomoc slovenského súdu je daná ak má tu osvojiteľ alebo aspoň jeden z osvojujúcich manželov pobyt a ak rozhodnutie súdu môže sa uznať v domovskom štáte osvojiteľa alebo osvojujúcich manželov, alebo ak má osvojiteľ alebo aspoň jeden z osvojujúcich manželov v Slovenskej republike pobyt dlhší čas.
Podľa § 41a ods. 1, zákona o mpsp, na osvojenie dieťaťa, ktoré je slovenským občanom a má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, je príslušný len slovenský súd.
Podľa čl. 1 ods. 3 písm. b/ Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 sa toto nariadenie na rozhodnutia o osvojení, na opatrenia predchádzajúce osvojeniu alebo na vyhlásenie osvojenia za neplatné alebo na jeho zrušenie nevzťahuje
Podľa ustanovenia § 103 zákona NR SR č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ustanovenia § 104 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
V danom prípade bolo preukázané, že na právomoc slovenského súdu nesvedčí navrhovateľovi, ani maloletej ani jedná podmienka právomoci, pretože osvojiteľ nie je občanom Slovenskej republiky, tak ako to stanovujú ustanovenia § 26 a 41 ods. 1 zákona o mpsp. Výnimka z týchto ustanovení je uvedená
v ust. § 41 ods. 2 písm. a/, b/ zákona o mpsp, ale ani v tomto prípade nie je daná právomoc slovenského súdu, preto že navrhovateľ v tomto prípade ako jediný osvojiteľ nemá na území Slovenskej republiky pobyt. Ustanovenie, na ktorom navrhovateľ pri podaní návrhu založil právomoc slovenského súdu (§ 41a zákona o mpsp), taktiež nemožno použiť, nakoľko maloletá je síce štátnym občanom Slovenskej republiky, ale ako bolo súdom preukázane nemá na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. Maloletá býva vo Francúzsku, kde navštevovala materskú školu a od 01.09.2014 i základnú školu. Vo Q. sa zdržiava dlhodobo. Keďže nedostatok právomoci je jednou z podmienok konania, ktorú nie je možné odstrániť, súd potom vyslovil, že nemá právomoc vo veci konať, rozhodnúť a uvedené konanie zastavil, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a, O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 204 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 1, 2,3 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.