Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Er-661-2009.pdf
PDF · 91.22 KB
Case nature
Area
Subarea
31Er/661/2009
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Občan v núdzi - občianske združenie, so sídlom: Záhradnícka 70, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 42 359 619, proti povinnému: P. Š., A.. XX.XX.XXXX, S. W.: I. X. X. H., Č.. XX, XXX XX H., zast.: Centrum sociálnych služieb Rohov, so sídlom: č. 27, 906 04 Rohov, IČO: 00 655 546, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Boris Halás, Exekútorský úrad so sídlom: Popradská 70, 822 02 Bratislava 214 (nástupca súdneho exekútora: JUDr. Pavla Halása so sídlom Exekútorského úradu: Popradská 70, 822 02 Bratislava 214), o vymoženie sumy 877,91 Eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty vo výške 127,76 Eur, trov predchádzajúceho konania vo výške 308,26 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi s a náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Poverením Okresného súdu v Trnave č. 5207 100553 * zo dňa 12.10.2009 bol súdny exekútor JUDr. Pavel Halás v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Trnave, č. k. 31Rob/190/2008-16, zo dňa 04.09.2008 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu v Trnave, č. k. 9Cb/23/2009-27, zo dňa 03.04.2009.
3. Dňa 01.04.2019 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých Rohov (ďalej tiež „DSS Rohov“) (aktuálny názov Centrum sociálnych služieb Rohov) zo dňa 19.03.2019 na zastavenie exekúcie. Daný subjekt v návrhu uviedol, že ako súdom ustanovený opatrovník nesvojprávnej povinnej žiada o zastavenie exekučného konania a o odpustenie dlhu aj s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil nemajetnosťou povinnej a nejasnosťou okolností, za ktorých neuhradený dlh vznikol, pričom dané dôvody pramenia predovšetkým v skutočnosti, že povinná je mentálne postihnutá a celkom pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Povninná prišla do zariadenia bez akýchkoľvek osobných vecí a za obdobie jej pobytu nebol zistený žiadny jej novoobjavený hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Po zaplatení úhrady za poskytovanú sociálnu službu a po zrážke exekúcie zostáva povinnej suma 94,07 Eur, ktorú nevyhnutne potrebuje na zabezpečenie liekov, zdravotníckych pomôcok, ošatenia a základných hygienických potrieb. Povinná potrebuje vzhľadom na svoj zdravotný stav pomoc inej osoby pri všetkých jej životných úkonoch, nakoľko jej bola diagnostikovaná mentálna
retardácia stredného supňa so sekundárnym epileptickým syndrómom a infantilizmus. Nie je schopná samostatne existovať, rozhodovať či disponovať s finančnými prostriedkami. Jej zdravotný stav je od ranného detstva nemenný a trvalého charakteru. Pokiaľ ide o rodinu povinnej, otec zomrel a s matkou nebol nadviazaný žiadny kontakt. Vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu a finančnú situáciu nesvojprávnej povinnej preto DSS Rohov navrhol exekúciu zastaviť.
4. Z podania vyplýva, že DSS Rohov sa so svojou žiadosťou obrátil ako na oprávneného, tak i na súdneho exekútora, avšak neúspešne. Dňa 16.04.2019 bola súdu na vedomie doručená odpoveď oprávneného zo dňa 11.04.2019, adresovaná súdnemu exekútorovi, v ktorej oprávnený oznámil, že v súčasnosti nie je možné odpúšťať akékoľvek plnenia vymáhané v exekučnom konaní a zároveň, že suma zrážaná povinnej v prospech oprávneného (16,50 Eur) nie je natoľko vysoká, aby zásadným spôsobom zhoršila finančnú situáciu povinnej. Oprávnený odporučil požiadať o prehodnotenie návrhu po uplynutí 12 mesiacov.
5. Dňa 20.05.2022 a opakovane dňa 24.11.2022 súd vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k podanému návrhu na zastavenie exekúcie, oprávnený však na výzvy doposiaľ žiadnym spôsobom nereagoval.
6. Súdny exekútor bol súdom dňa 24.11.2022 vyzvaný na ozrejmenie majetkových pomerov povinnej, konkrétne, či sú splnené podmienky zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2017 alebo podľa zákona č. 233/2019 Z. z. v aktuálnom znení (v tejto súvislosti súd podanie Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých Rohov nepovažoval za návrh povinného na zastavenie exekúcie, pretože súdu nebol predložený doklad, z ktorého by vyplývalo oprávnenie daného subjektu konať v mene povinnej). Dňa 05.12.2022 súdu súdny exekútor oznámil, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie vydané nebolo, nakoľko naďalej dochádza v exekučnom konaní k vymáhaniu pohľadávky oprávneného s príslušenstvom a trov exekúcie zrážkami z dôchodku povinnej. Návrh na zastavenie exekúcie subjektu DSS Rohov nepovažuje za dôvodný a žiada ho zamietnuť.
7. Dňa 24.11.2022 tunajší súd v súlade s § 129 Civilného sporového poriadku vyzval DSS Rohov na doplnenie všeobecných náležitostí jeho podania zo dňa 19.03.2019, vrátane v ňom uvedených príloh, ktoré k podaniu reálne priložené neboli a zároveň na preukázanie oprávnenia konať v mene povinnej.
8. Centrum sociálnych služieb Rohov (ďalej tiež „CSS Rohov“) súdu dňa 29.11.2022 predložilo doplnenie náležitostí podania v zmysle doručenej výzvy. Súdu bol v rámci príloh (okrem iného) predložený: právoplatný rozsudok Okresného súdu v Trnave, č. k. 29Ps 3/2007-46, zo dňa 07.05.2008, ktorým súd povinnú pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, pozbavil spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a za jej opatrovníčku ustanovil matku povinnej; právoplatné rozhodnutie Trnavského samosprávneho kraja, č. k. 7954/2010/OSOCP-002, zo dňa 15.11.2010 o odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb z dôvodu splnenia zákonných podmienok pre poskytovanie sociálnej služby; právoplatný rozsudok Okresného súdu Senica, č. k. 5Ps/15/2016-33, zo dňa 27.06.2017, ktorým súd ustanovil nesvojprávnej povinnej za opatrovníka Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých v Rohove s tým, že opatrovník je povinný zabezpečovať starostlivosť o nesvojprávnu, zastupovať ju a spravovať jej záležitosti celkom; doklad preukazujúci zmenu názvu Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých v Rohove na „Centrum sociálnych služieb Rohov“; rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredia zo dňa 20.12.2021, z ktorého vyplýva aktuálna suma invalidného dôchodku povinnej 417,70 Eur mesačne; Oznámenie Sociálnej poisťovne - ústredia zo dňa 28.06.2022 o vykonávaní zrážok z dôchodku, z ktorého vyplýva, že od 15.08.2022 výška zrážok z dôchodku je 23,15 Eur mesačne a suma dôchodku po odpočítaní zrážok je 394,55 Eur mesačne; a výpočtový list úhrady za poskytovanú sociálnu službu v CSS Rohov zo dňa 29.07.2022, z ktorého vyplýva mesačná suma úhrady vo výške 290,83 Eur pri 30-dňovom mesiaci a 300,48 Eur pri 31-dňovom mesiaci; a lekárske správy povinnej.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Po preštudovaní návrhu opatrovníka povinnej na zastavenie exekúcie a po oboznámení sa s ostatným spisovým materiálom súd dospel k záveru, že výkon exekučného titulu je v rozpore s verejným
poriadkom, a teda predmetnú exekúciu je potrebné zastaviť v zmysle cit. ustanovenia § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku.
12. Z predložených lekárskych správ vyplýva, že povinnej boli ošetrujúcimi lekármi stanovené viaceré diagnózy. Ako skonštatoval i Okresný súd Trnava v odôvodnení rozsudku č. k. 29Ps 3/2007-46 zo dňa 07.05.2008, povinná trpí epilepsiou a od narodenia mentálnou retardáciou stredne ťažkého stupňa. Bol jej tiež diagnostikovaný infantilizmus. V dôsledku uvedených porúch povinná nie je schopná vykonávať žiadne právne úkony, pričom ide o stav pretrvávajúci počas celého jej života. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja, č. 7954/2010/OSOCP-002, zo dňa 15.11.2010, bol posudzujúcim lekárom vypracovaný lekársky posudok, z ktorého vyplýva, že povinná je odkázaná na nepretržitý dohľad pri väčšine činností.
13. Pokiaľ ide o majetkové pomery povinnej, opatrovník povinnej nemá informácie o žiadnom jej prípadnom hnuteľnom alebo nehnuteľnom majetku. Súdny exekútor na dopyt súdu ohľadom ozrejmenia majetkových pomerov povinnej okrem invalidného dôchodku žiaden iný príjem ani majetok neoznámil. Invalidný dôchodok povinnej predstavuje sumu 417,70 Eur mesačne, pričom priemerná úhrada nákladov spojených s pobytom v CSS Rohov (30-dňový mesiac) je suma vo výške 300,48 Eur. Z rozdielu vo výške 117,22 Eur sú ešte vykonávané zrážky z dôchodku v prospech oprávneného vo výške 23,15 Eur mesačne. Povinnej tak na všetky ostatné životné náklady (lieky, zdravotnícke pomôcky, ošatenie a ďalšie) priemerne ostáva suma 94,07 Eur mesačne, a to v situácii aktuálneho všeobecného a značného nárastu životných nákladov. Súd preto hodnotí majetkové pomery povinnej ako nepriaznivé. Vzhľadom na vyššie popísaný zdravotný stav a sociálnu situáciu povinnej bez prognózy zlepšenia súd konštatuje, že v budúcnosti nemožno reálne očakávať zásadný prírastok na majetku povinnej, ktorý by inak prichádzal do úvahy u fyzicky a mentálne zdravej osoby napríklad nástupom do zamestnania.
14. Vychádzajúc z lekárskych správ ošetrujúcich lekárov povinnej súd zastáva názor, že povinná v dôsledku svojho zdravotného stavu, ktorý je daný od narodenia a je trvalého charakteru, v priebehu celého svojho života nebola schopná robiť žiadne právne úkony ani právne posúdiť ich význam či obsah. Súd sa preto zaoberal otázkou, či výkon exekučného titulu v danom prípade nie je v rozpore s verejným poriadkom.
15. Dôvodová správa k zákonu č. 335/2014 Z. z., ktorým bolo novelizované ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku s účinnosťou k 01.01.2015 v súvislosti so zastavením exekúcie podľa písmena l) uvádza: „Zavádza sa v poradí nový dôvod zastavenia exekúcie založený na výkone exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. Rozpor s verejným poriadkom bude integrovať všetky podstatné prípady presadenia hodnôt dobrých mravov, spravodlivosti, ktoré zakladajú hodnotové zázemie spoločnosti a ústavného a právneho poriadku Slovenskej republiky. Dôvod zastavenia exekúcie je koncipovaný bez bližšej špecifikácie zložiek exekučného titulu, ktoré môžu zakladať rozpor s verejným poriadkom a v tomto prípade postačí, ak samotný výkon takýto rozpor zakladá.“
16. Podľa čl. 19 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR“), každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
17. Podľa čl. 38 ods. 1 a 2 Ústavy SR, ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky. Mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie.
18. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
19. Podľa čl. 39 ods. 6 Ústavy SR, každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.
20. Podľa čl. 6 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem
prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia.
21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
22. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
23. Podľa § 38 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Pojem verejný poriadok zastrešuje základné hodnoty presadzované a chránené právnym poriadkom štátu, medzi ktoré v súvislosti s týmto konkrétnym prípadom patrí najmä ľudská dôstojnosť, osobitný prístup a zvýšená ochrana, pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím a osoby znevýhodnené, snaha o zabezpečenie základných životných podmienok a o hmotné zabezpečenie určitých znevýhodnených skupín fyzických osôb ako i pomoc zdravotne znevýhodneným fyzickým osobám v rôznych oblastiach života. Patrí sem i zachovanie a presadzovanie dobrých mravov, ako zákonom nedefinovaných a nepísaných, avšak všeobecne platných, morálnych a etických pravidiel správania sa, ktoré sú uznávané a uplatňované širokou verejnosťou. Uvedené hodnoty vyplývajú napr. z vyššie citovaných ustanovení Ústavy SR, Civilného sporového poriadku a Občianskeho zákonníka, ale i z ďalších právnych predpisov a z medzinárodných zmlúv ratifikovaných a vyhlásených spôsobom ustanoveným zákonom, ktorými je Slovenská republika viazaná.
26. V danom prípade má súd za to, že výkon exekučného titulu voči fyzickej osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, so zdravotným postihnutím, ktorým táto osoba trpí od narodenia, pričom je v jeho dôsledku odkázaná na nepretržitú starostlivosť iných osôb, za situácie, kedy jej pomoc neposkytujú ani jej blízke osoby, berúc zároveň do úvahy nepriaznivú majetkovú situáciu bez predpokladu jej zlepšenia v budúcnosti, je výkonom exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, chrániacim fundamentálne hodnoty našej spoločnosti, predovšetkým ľudskú dôstojnosť, ale i ďalšie, vyššie zmienené hodnoty. Preto, na základe uvedeného, súd exekúciu v zmysle cit. ustanovenia § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku zastavil.
27. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
28. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
29. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
30. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 203 ods. 1 až 3 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcie zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
33. Ustanovenie § 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku ustanovuje taxatívne prípady, kedy je možné uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie oprávnenému. Toto ustanovenie nemožno vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný platiť trovy každej zastavenej exekúcie len preto, že súdny exekútor nemôže zniesť trovy exekúcie sám. Nebolo by spravodlivé oprávnenému, ktorý sa dožaduje vymoženia svojho priznaného práva núteným výkonom, uložiť povinnosť zaplatiť ešte aj trovy bezúspešnej exekúcie len preto, lebo niet iného subjektu, ktorý by súdnemu exekútorovi trovy nahradil (Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 16CoE/70/09-26).
34. Cit. ustanovenie § 203 Exekučného priadku neobsahuje explicitnú úpravu priznávania nároku na náhradu trov exekúcie pre všetky možné prípady zastavenia exekúcie, prichádzajúce do úvahy. Súd má za to, že dané ustanovenie nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať, čo vyplýva napr. aj z možnosti využitia voľnej úvahy súdu, pokiaľ ide o vyhodnotenie postupu oprávneného a jeho prípadné zavinenie zastavenia exekúcie.
35. Vychádzajúc z cit. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici a vzhľadom na to, že sa nenaplnil ani jeden predpoklad podľa § 203 Exekučného poriadku, berúc do úvahy, že vykonávanie exekúcie voči povinnému je v rozpore s verejným poriadkom a za situácie, kedy oprávnený zastavenie exekúcie žiadnym spôsobom nezavinil, súd neuložil povinnému ani oprávnenému povinnosť náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
Poučenie:
Proti výroku I tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.