Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Csp-22-2022.pdf
PDF · 125.37 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/22/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 09 Bratislava, IČO: 47 258 713 pr. zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XX v konaní o zaplatenie 1 382,10 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 061,80 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 061,80 eur od 17.10.2019 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 53,56 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1 382,10 eur, úrok z úveru vo výške 27,00 % ročne zo sumy 1 162,47 eur od 17.10.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 362,10 eur od 17.10.2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.11.2018 uzavrel so žalovaným zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5 000 eur na financovanie kúpy tovaru u predajcu uvedeného v zmluve a záväzok žalovaného vrátiť úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Podľa bodu 1.5. úverovej zmluvy žalovaný súhlasil s tým, aby žalobca poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1 225,00 eur tak, že sumu 1 211,80 eur žalovaný čerpal platbami na vybraných platobných miestach a sumu 13,20 eur predstavujú poplatky účtované v súlade so zmluvou ako súčasť istiny. Žalovaný si povinnosť splácať úver riadne a včas neplnil a uhradil do dnešného dňa iba sumu 150,00 eur. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplatenia dohodnutých splátok žalobca vyhlásil dňa 16.10.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného v celom rozsahu splatný. Žalobca eviduje voči žalovanému dlh vo výške 1 382,10 eur, ktorý pozostáva zo zvyšku istiny vo výške 1 162,47 eur, dlžných úrokov z úveru vo výške 185,77 eur, dlžného poistného vo
výške 13,86 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20 eur. Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,00 % ročne a zákonný úrok z omeškania.
Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe preloženú kópiu výpisu z obchodného registra žalobcu, zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty č. 263097863066359 zo dňa 21.11.2018 s prílohami, výpis z úverového účtu žalovaného, potvrdenie o odfinancovaných peňažných prostriedkoch a oznámenie o vyhlásení o mimoriadnej splatnosti úveru adresované žalovanému zo dňa 16.10.2019 s dokladom o jeho doručení.
Na výzvu súdu ohľadne splnenia podmienok na zosplatnenie úveru (či bola vyhotovená a doručovaná aj nejaká výzva na zaplatenie aktuálneho dlhu pred zosplatnením spotrebiteľského úveru), ohľadne nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ohľadne skúmania bonity žalovaného a ohľadne predloženia súhlasu žalovaného s poistením žalobca reagoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V podaní zo dňa 22.9.2022 k postupu podľa § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka uviedol, že dodržal tento postup, keď predložené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nebolo prvým upozornením žalovaného na nesplácanie úveru. Predtým ho žalobca viackrát upozorňoval na existenciu tohto dlhu a vyzýval ho na jeho splatenie. Pred samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti mu poslal výzvu dňa 3.7.2019 spolu s informáciou o tom, že v prípade neuhradenia dlhu bude veriteľ požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. K nákladom spojených s uplatnením práva uviedol, že si ich uplatňuje v zmysle bodu 8.2. úverovej zmluvy a v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tieto náklady si uplatňuje ako poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom, náklady spojené s posielaním SMS správ. Jedná sa o náklady, ktoré vynaložil žalobca na to, aby žalovaného upozornil na omeškanie so splácaním pred podaním žaloby. Zároveň v tabuľke predložil prepočet týchto nákladov na jedného klienta. Vo vzťahu ku skúmaniu bonity poukázal právny zástupca žalobcu na to, že schopnosť splácať úver žalobca posudzoval na základe informácií o konkrétnom žiadateľovi a jeho finančnej situácii (príjmy, výdavky, rodinný stav, spôsob bývania, počet vyživovaných detí a iné údaje) uvádzané v žiadosti o úver. Takáto žiadosť je vyhodnocovaná individuálne a na základe všetkých údajov uvedených v zmluve. Žiadosť sa posudzuje automatizovaným systémom, ktorý je nastavený tak, aby boli preverené všetky informácie prostredníctvom internetových stránok, pričom sa využívajú najmä stánky telekomunikačných spoločností, Obchodný register, Živnostenský register, kontrola OP na stránke Ministerstva vnútra SR, úverových registrov SOLUS, NRKI a Sociálnej poisťovni. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostáva žalobca odpoveď o pozitívnych i negatívnych existujúcich záväzkoch klienta, ako aj o nesplatených záväzkoch. Žalobca pred poskytnutím úveru požadoval od žalovaného, aby mal dostatočné zabezpečenie úveru, teda trvalý zdroj príjmov. Pri schválení úveru sa posudzovalo okrem iných kritérií najmä zamestnanie, bonita klienta, ktorý musel mať v príjme obsiahnuté životné minimum a mesačnú splátku stanovenej výške s ďalšími jeho záväzkami.
Na preukázanie svojich tvrdení pripojil právny zástupca žalobcu k svojmu vyjadreniu výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru z 2.7.2019, podací poštový hárok z 3.7.2019, doklad o doručení tohto podania z internetovej stránky Slovenskej pošty a tabuľkový prepočet nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Súd poučil žalovaného o jeho procesných právach a povinnostiach, ktoré žalovanému poslal na adresu uvedenú v žalobe spolu so žalobou a jej prílohami a uznesením, ktorým ho vyzval, aby sa k nim vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril, aj keď mu boli riadne doručené.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu, žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalobu ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti s tým, že súhlasí s prejednaním veci a rozhodnutím v ich neprítomnosti. Žalovaný sa bez ospravedlnenia nedostavil. Súd preto prejednal vec aj v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu.
Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi doloženými žalobcom k žalobe a vyjadreniu žalobcu (body 3 a 5 odôvodnenia) zistil tento skutkový stav:
Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 21.11.2018 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Výška úverového rámca bola dohodnutá vo výške 5 000 eur s tým, že aktuálna výška úverového rámca bola v zmluve uvedená vo výške 1 250 eur. Podľa časti 1 bod 1.1 zmluvy bol úver dohodnutý s nasledovnými podmienkami: cena tovaru alebo služby 1 311,80 eur, priama platba predajcovi: 100 eur, výška 1. čerpania revolvingového úveru: 1 211,80 eur, výška mesačnej splátky: min. 3% z aktuálnej výšky úverového rámca, splatnosť 1. mesačnej splátky: 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru, výška úrokovej sadzby: 27,00 % ročne - fixná, RPMN: 30,60 %, odplata: 27,00 %, priemerná RPMN: 22,34 %, splatnosť mesačnej splátky: 10. deň v mesiaci, zvolený súbor poistenia: komplexný súbor poistenia, poplatok za poistenie: 5,29 %, spôsob prvého čerpania revolvingového úveru: jednorazovo bezhotovostne, opis tovaru alebo služby: LG 00400040. V bode 1.1. zmluvy boli zároveň uvedené dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN, podľa ktorých poistenie nebolo zohľadnené pri výpočte PMN, keďže poistenie nie je podmienkou poskytnutie revolvingového úveru. Podľa pripojeného výpisu z úverového účtu žalovaného a potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov žalobca dňa 29.11.2018 zaslal sumu 1 211,80 eur v prospech žalovaného. Žalovaný v období od 18.12.2018 do 20.3.2019 uhradil 4 splátky po 37,50 eur. Žalobca vyhotovil dňa 2.7.2019 výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru, ktorú odoslal žalovanému dňa 3.7.20219 a následne dňa 16.10.2019 vyhotovil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktorým oznámil žalovanému zosplatnenie tohto úveru k 16.510.2019 a vyzval žalovaného na úhradu celkovej dlžnej sumy vo výške 1 382,10 eur. Oznámenie bolo doručené žalovanému dňa 22.10.2019.
Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 prvá dve vety zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Podľa § 2 písm. a), b), d) a g) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 16 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
Podľa § 7 ods. 17 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 7 ods. 20 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
Podľa § 7 ods. 21 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).
Podľa § 7 ods. 23 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
Podľa § 7 ods. 27 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. h) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p).
Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
Podľa § 19 ods. 2 prvá veta zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 9 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných strán (žalobca vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný vystupoval ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ) dospel k záveru, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či a akým spôsobom žalobca ako veriteľ skúmal bonitu žalovaného pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže hrubé porušenie splnenia tejto povinnosti veriteľa môže mať až ten následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K tejto otázke sa síce žalobca vyjadril, ale na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol ani nepredložil žiadne dôkazy, aj keď bol vyzvaný na predloženie všetkých dôkazov, ktorými chce podporiť svoje tvrdenia. Za tohto stavu súd uzavrel, že žalobca v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno. Uvedené má za následok, že súd nemal žiadnym spôsobom preukázané, ako bola skúmaná bonita žalovaného, čo je v zmysle cit. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch potrebné vyhodnotiť ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za tohto stavu má žalobca právo na zaplatenie iba sumy vo výške rozdielu medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami a úhradami zo strany žalovaného.
Súd sa tiež zaoberal otázkou, či táto zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. či tieto údaje sú správne. Po preštudovaní uzavretej zmluvy a okolností jej uzavretia súd dospel k záveru, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere žalovaný nemal možnosť odmietnuť niektorý zo súborov poistenia, teda išlo o náklad, ktorý bol povinný pre poskytnutie úveru za podmienok, ako bol poskytnutý.
Vo vzťahu k záveru o povinnosti uzavrieť poistenie, resp. nemožnosti žalovaného poistenie odmietnuť, súd vychádzal z ustanovení predloženej úverovej zmluvy, najmä z bodu 1.1 zmluvy a z bodu 6 zmluvy.
V bode 1.1 úverovej zmluvy je síce uvedené, že ide o zvolený súbor poistenia a že poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru, zároveň je však v tomto bode uvedené, že dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením revolvingového úveru, a to aj pred poskytnutím úveru. V bode 6 zmluvy je ustanovenie, v ktorom dlžník vyhlasuje, že s oboznámil s Rámcovou zmluvou o poistení uzavretou medzi žalobcom a Poisťovňou Cardiff Slovakia, a.s. a ďalej je uvedené, že zvolený balík poistenia je uvedený v základných podmienkach zmluvy, a to komplexný balík poistenia a balík poistenia Senior. Z celého obsahu bodov 1.1 a 6 úverovej zmluvy, ktoré obsahujú vopred naformulovaný text žalobcu bez možnosti jeho ovplyvnenia žalovaným možno vyvodiť, že výber žalovaného spočíval iba v tom, že si mohol vybrať niektorý zo súborov poistenia, ale nemohol poistenie aj odmietnuť, teda že poistenie musel najskôr uzavrieť a až následne ho mohol ukončiť. Súd vychádzal jednak z toho, že žalovaný mohol odvolať svoj súhlas s poistením aj pred poskytnutím úveru (bod 1.1.), teda evidentne ho najskôr musel a až následne ho mohol odvolať, teda najskôr musel poistenie uzavrieť a až následne ho mohol zrušiť, a jednak z toho, že bod 6 zmluvy obsahuje vyhlásenia žalovaného, že sa oboznámil so všetkými listinami vzťahujúcimi sa na poistenie, ale toto vyhlásenie nie je učinené len pre prípad, že si niekto zvolí poistenie, ale z jeho znenia je možné vyvodiť, že ide o vyhlásenie, ktoré je súčasťou každej zmluvy uzatváranej v rovnakom období (ktorý záver sa súdu javí aj vzhľadom na znalosti z úradnej činnosti pri obdobných žalobách žalobcu). Takisto súd poukazuje na to, podľa bodu 6.1 zmluvy sa ustanovenie tohto článku sa dostalo do zmluvy na základe výslovného súhlasu dlžníka, avšak podľa bodu 6.6 druhá veta zmluvy nie je dlžník povinný platiť poistné, ak veriteľ nepreukáže získanie súhlasu s poistením. Uvedené ustanovenia si vnútorne odporujú, keďže ak veriteľ mal výslovný súhlas na poistenie od žalovaného, nie je zrejmé, z akého dôvodu by nebol schopný preukázať tento súhlas. Žalobca však na výzvu súdu žiaden súhlas žalovaného s poistením nepredložil, teda nepreukázal, že by nejaký výslovný súhlas od žalovaného mal. Aj tieto skutočnosti preukazujú, že v danom prípade išlo o formulárovú zmluvu, ktorá mala navodiť dojem „dobrovoľnosti“ poistenia, ale reálne žalovaný nemal možnosť ju ovplyvniť a poistenie musel uzavrieť, aj keď zrejme žiaden výslovný súhlas na to nedal. V tomto smere je potrebné poukázať aj na cit. § 54 ods. 2 OZ, že v prípade pochybností platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Za tohto stavu sa v zmysle § 19 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy mali na účely výpočtu RPMN použiť všetky náklady spotrebiteľa spojené s úverom, teda aj poistenie. Z bodu 1.1 zmluvy je zrejmé, že poistenie do výpočtu RPMN nebolo zahrnuté. RPMN teda bola vypočítaná v neprospech spotrebiteľa. Na uvedenom závere nič nemení ani možnosť žalovaného upravená v bode 6.5 kedykoľvek ukončiť poistenie, keďže evidentne ho žalovaný najprv musel uzavrieť (vo vzťahu k poisteniu porovnaj napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/80/2016 zo dňa 27.4.2017).
Za takéhoto stavu nebolo do RPMN započítané poistenie, teda RPMN bola vypočítaná v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Navyše súd poznamenáva, že aj výška splátky úveru v spojení s určením výšky poistenia je vyjadrená podľa názoru súdu nezrozumiteľne pre bežného spotrebiteľa, keďže z takto vymedzenej splátky nie je možné zistiť, či v splátke minimálne v rozsahu 3% z aktuálneho úverového rámca je už kryté aj poistenie, alebo poistenie je potrebné uhradiť ešte navyše k minimálnej výške splátky (keďže podľa zmluvy sa poistné síce vypočíta z výšky splátky, ale nie je zrejmé, či je už započítané v splátke alebo je potrebné uhrádzať ho ešte osobitne). Bez vedomosti o skutočnej výške splátky je však problematické prepočítať si aj RPMN. Ak určitá podstatná náležitosť v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v zmluve má byť uvedená, nestačí aby bola uvedená, ale je potrebné trvať aj na tom, aby bola uvedená správne tak, aby spotrebiteľovi poskytla výpovednú hodnotu, ktorú má poskytnúť. Určenie výšky splátky úveru vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je preto možné považovať za nezrozumiteľne určenú, čo by malo taktiež za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Za tohto stavu je žalovaný povinný vrátiť len to, čo si požičal.
Pokiaľ ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky, k tomuto je potrebné uviesť, že príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú aj náklady spojené s uplatnením práva. V tejto časti však súd nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný, a to jednak z dôvodu, že väčšinu položiek zahrnutých do týchto nákladov súd nepovažuje za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj z dôvodu, že reálne vynaloženie týchto nákladov súd nemal preukázané. Vychádzajúc z označenia tohto príslušenstva ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky má súd za to, že ide o náklady, ktoré vznikajú v spojení s uplatnením pohľadávky na súde alebo u iného orgánu oprávneného o pohľadávke rozhodnúť, príp. náklady na úkony bezprostredne
predchádzajúce takémuto uplatneniu, ktoré je možné jednoznačne určiť a kvantifikovať (ako napr. poštovné, trovy právneho zastúpenia za úkony pred podaním žaloby a pod.). Náklady, ktoré si uplatňuje žalobca (ako náklady za telekomunikačné služby, mzdové náklady, či ostatné režijné náklady na kancelárske priestory, odpisy IT a zariadení a software) súd nepovažuje za náklady, ktoré by bolo možné zahŕňať do nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca ako spoločnosť venujúca sa aj poskytovaniu úverov musí v rámci podnikateľského rizika počítať aj s tým, že určitá časť dlžníkov nebude riadne a včas splácať úver a na tieto účely má nepochybne vyčlenených aj určitých zamestnancov na správu takýchto pohľadávok. Zahŕňať tieto náklady do nákladov spojených s uplatnením pohľadávky však súd vzhľadom na vyššie uvedený spôsob výkladu tohto pojmu považuje za príliš extenzívny a neprípustný. Zo žalobcom predložených dokladov pritom nie je možné zistiť, aké náklady spojené s uplatnením pohľadávky mu reálne vznikli. Naviac zo špecifikácie týchto nákladov predložených žalobcom jednak nie je možné zistiť, ktorý variant nákladov sa má v akej situácii použiť, pričom pri opakovanom vyzývaní dlžníka na zaplatenie by náklady nemali byť výrazne vyššie od nákladov za prvú výzvu, naopak sa skôr javí, že tieto náklady by mohli byť ešte nižšie, keďže veriteľ už pri prvej výzve adresovanej dlžníkovi má zistený jeho pobyt, prípadne telefónne číslo, na ktorom ho môže kontaktovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd takýto nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný.
Žalovaný čerpal v zmysle vyššie uvedených skutkových zistení sumu v celkovej výške 1 211,80 eur, celkovo doposiaľ uhradil sumu 150 eur. Rozdiel teda predstavuje sumu 1 061,80 eur, v ktorej časti súd žalobe vyhovel. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa zvyšku žalovanej sumy súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o zvyšok uplatnenej istiny, pri bezúročnom úvere má veriteľ právo na rozdiel medzi čerpanými prostriedkami a úhradami dlžníka, teda na sumu, ktorá bola žalobcovi priznaná a zvyšok nad túto sumu sú iné nároky, ktoré žalobcovi neprislúchajú. Pokiaľ ide o úroky z úveru (či už kapitalizované alebo do budúcna), na tieto žalobca nemá nárok, keďže súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o poistné, žalobca ani na výzvu nedoložil súhlas žalovaného s poistením. Na poistenie podľa zmluvy o úvere teda v zmysle bodu 6.6 nemá právo. Podobne žalobu v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky súd z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
Žalovaný neuhradil žalobcovi dlh, ktorý bol povinný vrátiť. Žalobca požadoval úrok z omeškania od 17.10.2019, teda odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, a to z celého zvyšku dlžnej sumy. Hrubé porušenie povinnosti skúmať schopnosť žalovaného splácať úver spôsobuje nielen následok, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, ale aj sankciu, že veriteľ nie je oprávnený požadovať predčasné splatenie úveru. Na druhej strane v danom prípade ide o revolvingový úver, ktorý je špecifický tým, že dlžník má možnosť čerpať ľubovoľnú sumu peňažných prostriedkov až do výšky úverového rámca a tieto môže splácať rôznymi splátkami (samozrejme musí platiť aspoň minimálnu splátku) a ak nemá vyčerpaný celý úverový limit alebo ak už určitú časť dlhu splatil, môže opakovane čerpať tieto peňažné prostriedky a splácať ich. Tento proces sa môže dookola opakovať až do skončenia zmluvy, ktorá môže trvať roky. V obdobných zmluvách sa pritom doba trvania zmluvy zväčša dohodne na neurčitú dobu, v dôsledku čoho má dlžník možnosť podľa potreby čerpať peňažné prostriedky kedykoľvek. Dlžník teda má povinnosť uhradiť dlh v aktuálnej výške podľa stavu čerpania. Žalovanému v danom prípade bolo doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Aj keď z vyššie uvedených dôvodov nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, v každom prípade žalovaný vedel, že od neho žalobca požaduje celú dlžnú sumu. Vzhľadom na špecifikum uzavretej zmluvy a doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovanému súd akceptoval skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania s celou žalovanou sumou dňa 17.10.2019. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinným od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,00 %, teda žalobca má právo požadovať úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v tejto výške, preto mu ho súd ako zákonný priznal, ale iba z priznanej sumy. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1 382,10 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1 061,80 eur, čo vo vzťahu k celkovej žalovanej sume predstavuje úspech 76,83 %. Žalovaný bol úspešný v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, teda celkom v rozsahu 23,27 %. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu strán sporu bol žalobca úspešný v rozsahu 53,56 %, preto mu súd v tomto rozsahu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.