Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-10-2014.pdf
PDF · 83.17 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/10/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: V. H., rod. A., nar. X.X.XXXX, bytom A., V. A. č. XX, štátna občianka SR, proti odporcovi: V. H., nar. XX.X.XXXX, bytom A., W. ul. č. XX, za účasti mal. Z. H., nar. XX.X.XXXX, bytom A., V. A. č. XX, štátny občan SR, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, v konaní o rozvod manželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletému, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 30P 46/2014-24 zo dňa 25.4.2014, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s upresnením, že určené výživné je otec povinný platiť počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletého.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov V. H., rod. A., nar. X.X.XXXX a V. H., nar. XX.X.XXXX, uzavreté XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstva matričného úradu A. vo zväzku č. XX, ročník č. XXXX na strane č. XXX, pod poradovým číslom XXX. Maloletého Z. H., nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Z. H., nar. XX.X.XXXX sumou vo výške 50,- eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna. Styk maloletého s otcom neupravil. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov.
Svoje rozhodnutie o určení výšky výživného na maloletého Z. súd zdôvodnil tým, že vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ako aj majetkových a zárobkových možností otca. U maloletého ide o deväťročného chlapca, ktorý navštevuje 2. ročník ZŠ v A.. Nenavštevuje školský klub, kde je mesačný poplatok 12,- eur, strava v školskej jedálni 23,- eur mesačne a cestovné 10,- eur mesačne. Nenavštevuje žiaden krúžok z finančných dôvodov. Ďalšie náklady sú spojené s jeho stravou doma, oblečením, školskými pomôckami, výletmi v škole, pričom má absolvovať aj pobyt v škole v prírode, kde je poplatok 120,- eur. Je potrebné zabezpečiť, aby sa dieťa ako osobnosť vyvíjalo vo všetkých smeroch a jeho osobnosť sa formovala, k čomu prispieva nielen návšteva školy, ale aj rôznych krúžkov, či už športových, spoločenských, rôznych podujatí a akcií organizovaných školou alebo vyplývajúcich z mimoškolských aktivít. Je potrebné prihliadať aj k majetkovým a zárobkovým pomerom otca, kde vzhľadom na vykonané dokazovanie súd určil výživné vo výške 50,- eur, ktoré síce nie je dostatočné
vzhľadom k odôvodneným potrebám maloletého syna, ale vzhľadom k finančnej situácii otca vyššie výživné nebolo možné určiť, tak, aby ho mohol otec riadne platiť. V prevyšujúcej časti preto súd návrh matky zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého. Napadol odvolaním len výrok o určení výživného, ktorý navrhol zmeniť tak, že je povinný prispievať na jeho výživu mesačne 30,- eur počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcnosti, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že sa neodvoláva z dôvodu, že by synovi nechcel prispieť viac, ako to stanovil súd, ale nie je v jeho momentálnych možnostiach platiť ani 50,- eur. Odvolanie podáva z existenčných dôvodov. Prevzal na seba všetky záväzky pochádzajúce z manželstva s matkou maloletého, v dôsledku čoho jeho finančná situácia je mimoriadne zlá. Skutočnosť, aby rodinu nezaťažil ešte viac, bola jednou z rozhodujúcich, prečo odišiel a doteraz pôsobí v okrese A.. Jeho príjmy sú nestabilné na úrovni 400 až 500,- eur mesačne. Záväzky, ktoré spláca a ktoré vznikli za trvania manželstva sú vo výške 535,80 eur. Všetky tieto záväzky zdokladoval pred súdom. Už pri takýchto vysokých záväzkoch mu neostávali žiadne prostriedky na úhradu výživného na maloletého. Napriek tomu za pomoci blízkych osôb prispieval na výživu maloletého, a to aj vo vyššej miere, ako prikazuje zákon. Okrem toho synovi neprispieval len finančne, ale keď bol s ním, snažil sa mu kúpiť a zabezpečiť všetko, čo potreboval a takto bude aj naďalej. Okrem finančného a nefinančného príspevku každý mesiac uhrádza synovi splátku na životné poistenie vo výške 17,83 eur. Tento záväzok je na 30 rokov a okrem iného je to aj tvorba úspor. Otec je toho názoru, že aj s týmto je potrebné sa vysporiadať a zobrať to do úvahy pri určení výživného. Všetky svoje záväzky musí uhrádzať, pretože nezaplatenie by malo aj dôsledky nielen voči nemu, ale aj voči exmanželke, ktorej bol maloletý zverený do starostlivosti, a teda aj na neho. Práve z toho dôvodu chce, aby súd znížil výživné tak, aby on a nepriamo aj exmanželka so synom neboli vystavené takej hrozbe, že kvôli nezaplatenému výživnému alebo niektorému zo záväzkov bude vystavený hrozbe exekúcie, pretože na pomoc rodiny sa nemôže spoliehať do nekonečna. Nesprávnosť postupu súdu vidí v tom, že nedostatočne zistil skutkový stav a tento nesprávne vyhodnotil.
Matka maloletého s podaným odvolaním nesúhlasila. Tvrdila, že viacmenej sú to jeho úvery. 50,- eur je aj tak málo, ona sama nezarobí viac ako 300,- eur.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
Podaným odvolaním neboli dotknuté výroky rozsudku, ktorými bolo manželstvo rozvedené, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a ktorým bol návrh matky v prevyšujúcej časti zamietnutý. Napadnutú časť rozsudku odvolací súd preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a teda bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania napadnutej časti rozsudku je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.).
Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonnej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutej časti rozsudku nebol odvolací súd viazaný rozsahom podaného odvolania, a teda bol oprávnený preskúmavať správnosť určenia výšky výživného za celý čas odo dňa, keď manželstvo rodičov maloletého bolo právoplatne rozvedené (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.). Po preskúmaní napadnutej časti rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd síce zistil skutkový stav v rozsahu obvyklom pre konanie v týchto veciach, avšak svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a naviac nesprávne ustálil počiatok povinnosti otca prispievať na výživu maloletého.
Prvostupňový súd svojím dokazovaním zistil, že podľa potvrdenia zamestnávateľa zarábal otec v roku 2013 priemerne mesačne 311,82 eur netto. Podľa jeho opakovaného tvrdenia bol však jeho priemerný mesačný zárobok 400 až 500,- eur. Podobne otec preukázal výpisom z účtu v Tatra banke a.s., že platil v konkrétnom mesiaci čiastky 107,44 eur, 230,31 eur a 47,63 eur, pričom prvé platby podľa tvrdenia otca boli určené na splácanie hypotekárnych úverov a posledný na splácanie spotrebného úveru. Podľa
výpisu z VÚB banky, a.s. z toho istého mesiaca mal otec platiť 41,49 eur Prvej stavebnej sporiteľni, 11,94 eur splátky úveru označeného ako spotrebný úver a platba 17,83 eur bola označená otcom ako poistenie maloletého Z..
V čase rozhodovania prvostupňového súdu maloletý navštevoval druhý ročník základnej školy. Výdavky na uspokojenie jeho odôvodnených potrieb nepochybne vznikli, pričom ich vznik a výška nebola vôbec zdokladovaná. Jedná sa však o potreby v rozsahu obvyklom pre deti tohoto veku. Možno v plnom rozsahu súhlasiť s názorom vysloveným v preskúmavanom rozsudku, že určené výživné je neprimerané k takýmto odôvodneným potrebám maloletého. Vychádzajúc z priemerného mesačného zárobku otca oznámeného zamestnávateľom, ako aj z výšky tohto príjmu oznámeného samotným otcom, je zároveň nutné konštatovať, že nie sú splnené podmienky pre určenie výživného v rozsahu navrhovanom otcom. Výživné má totiž prednosť pred inými výdavkami rodičov. Aj keď splácanie úverov je treba považovať za výdavok povinného rodiča, ktorý musí vynaložiť, pokiaľ nemá dôjsť k zhoršeniu jeho majetkových pomerov možnými exekúciami, je treba v tejto súvislosti rozlišovať tieto úvery podľa účelu, na ktorý boli poskytnuté. Za právne významné úvery ovplyvňujúce schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, a teda aj v konečnom dôsledku jeho schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť, možno považovať len také úvery, ktoré musel povinný rodič nevyhnutne vynaložiť. Za také úvery nie je možné považovať napr. spotrebiteľské úvery, ktorých účelom je zabezpečenie obvyklého zariadenia domácnosti, či úhrada nákladov, dovolenky a podobne. V preskúmavanej veci otec
maloletej sa len obmedzil na tvrdenie o účele tej-ktorej platby zaplatenej ním v mesiaci marci 2014, pričom skutočný účel čerpania tohoto úveru nepreukázal. V každom prípade má výživné prednosť pred splácaním úverov, takže ani táto medzera v skutkovom stave nebráni rozhodnúť vo veci samej.
Platenie pravdepodobne životného poistenia maloletého otcom, ktoré taktiež bolo preukazované len výpisom z účtu v banke, nie je možné považovať za súčasť plnenia si vyživovacej povinnosti povinného rodiča. Aj v prípade, že by nedošlo k predčasnému ukončeniu tohto zmluvného vzťahu otca s poisťovňou, vznikli by akékoľvek nároky maloletého len v prípade poistnej udalosti. K vyplateniu sporivej časti tohoto poistenia by podľa samotného otca malo dôjsť až po uplynutí 30 rokov trvania poistenia, teda v čase plnoletosti v súčasnosti ešte maloletého Z.. Účelom platenia výživného zo strany rodiča je zabezpečenie uspokojenia predovšetkým aktuálnych odôvodnených potrieb jeho dieťaťa. Len v prípade, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, možno považovať za odôvodnené potreby dieťaťa aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine).
Vzhľadom k tomu, že matka maloletého, ani kolízny opatrovník nepodali odvolanie proti určenej výške výživného, dospel odvolací súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zmenu výšky výživného určeného napadnutou časťou rozsudku na čas po rozvode manželstva rodičov maloletého.
Predmetom tohto konania bola, popri veci rozvodu manželstva rodičov maloletého, aj úprava rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva rodičov. Jedná sa preto o vadné rozhodnutie, ktorým bolo určené výživné nie na čas po rozvode, t. j. odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov, ale až odo dňa, keď tento rozsudok v napadnutej časti nadobudne právoplatnosť. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, avšak tak, že výživné určil počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Vzhľadom k tomu, že predmetom odvolacieho konania bola vec, ktorú teoreticky bolo možné začať aj bez návrhu účastníkov, bolo v súlade s § 146 ods. 1 písm. a) a § 224 ods. 1 O.s.p. rozhodnuté, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.