Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5Saz-30-2014.pdf
PDF · 90.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5Saz/30/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Evou Stykovou, v právnej veci navrhovateľa: K. Z. V., narodený XX.XX.XXXX V. H. F. K., okres W. K., X. Z. T., V. Q. J. (ďalej len „V.), V. štátnej príslušnosti, V. národnosti, M. X. A., bez vierovyznania, bez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti, posledný trvalý pobyt v zahraničí v H. X. K., H. W. K., provincia Z. T., V., toho času miesto pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v Q. (ďalej len „Ú. Q.), Q. J. (ďalej len „Q."), zastúpený: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 30798841, kancelária Bratislava, Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, proti odporcovi: Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 24.06.2014 ČAS: MU-133-20/PO-Ž-2014 o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej, takto
rozhodol:
Z r u š u j e v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c), d) O. s. p. rozhodnutie odporcu ČAS: MU-133-20/PO-Ž-2014 zo dňa 24.06.2014 a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-133-20/PO-Ž-2014 zo 24.06.2014 podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), ako zjavne neopodstatnenej.
Odporca vo svojom rozhodnutí prihliadol na to, že dňa 14.04.2014 navrhovateľ požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu, že si tu chcel nájsť prácu.
Navrhovateľ bol zaistený dňom 01.04.2014 na základe rozhodnutia č. p.: PPZ-HCP-SO19-67-002/2014 zo dňa 01.04.2014 potom, ako neoprávnene vstúpil na územie SR. Po odstúpení spisového materiálu Dublinskému stredisku Migračného úradu, bol dňa 13.05.2014 spisový materiál vrátený s tým, že na posúdenie žiadosti o azyl je príslušná SR.
Za účelom zdôvodnenia navrhovateľovej žiadosti bol s ním vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že krajinu pôvodu opustil z ekonomických dôvodov. Jeho rodičia si na cestu požičali financie od neznámych ľudí so založením rodinných pozemkov. V prípade nevrátenia týchto financií môžu prísť o pozemky a možno aj o dom, v ktorom bývajú. Bez splatenia dlhov sa domov nechcel vrátiť a nevedel uviesť, či by mu niečo hrozilo v prípade jeho návratu do V.. Uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval 30.08.2013 letecky do Poľska, kde mal dohodnutú prácu. Na letisku ho vyzdvihol neznámy muž, ktorý
ho zobral pracovať do skladu. S ďalšími štyrmi krajanmi sa rozhodol utiecť, lebo sa mu nepáčila práca v sklade. Na území SR ich po zadržaní zaistili a následne požiadal o azyl.
Odporca uviedol, že napriek tomu, že navrhovateľ v konaní nepredložil žiadne doklady totožnosti, ktoré by potvrdili jeho identitu, odporca ju v rámci jeho výpovede nespochybnil a ustálil tak, ako to uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia.
Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom boli počas konania objektívne vyhodnotené, komplexne posúdené a žiadosť individuálne preskúmavaná. Z výpovede navrhovateľa a z dostupných informácií odporca vyvodil, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. Ustálil, že navrhovateľ krajinu pôvodu opustil výlučne z ekonomických dôvodov. Vychádzal z voľného prekladu UNHCR Kritéria a postupy pri udeľovaní štatusu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov, kapitoly II., ods. B, písm. f).
Odporca vyhodnotil aj alternatívu reálnej hrozby vážneho bezprávia v prípade nedobrovoľného návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu. Skonštatoval, že bezpečnostná a politická situácia vo V. je dlhodobo stabilizovaná, došlo k zníženiu chudoby, vytvárajú sa nové pracovné miesta, ústava V. zaručuje svojim občanom slobodu vnútorného pohybu, cestovania do zahraničia a taktiež repatriáciu do tejto krajiny. Na základe týchto skutočností odporca vylúčil, že by bol navrhovateľ za opustenie krajiny stíhaný a podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu.
Odporca sa nestotožnil so stanoviskom zástupkyne navrhovateľa, podľa ktorého navrhovateľa bolo treba považovať za obeť obchodovania s ľuďmi, nakoľko navrhovateľ 16.05.2014, pri informatívnom pohovore o Programe podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi uviedol, že nemá záujem vstúpiť do daného programu.
Na základe včas podaného návrhu - opravného prostriedku splnomocneného zástupcu navrhovateľa zo dňa 16.07.2014, sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu v plnom rozsahu podľa § 250j ods. 2 písm. a), b), c), d) a e) O.s.p. a vrátenia veci na nové konanie. Ako dôvod odvolania uviedol, že bola dohodnutá práca v X., kde pracoval 4 až 5 mesiacov. V sklade pracoval s inými V. a aj šéf bol sám V.. Peniaze za prácu dostávali rodičia vo V.. Z X. utiekol preto, že pracoval viac a rodičia dostávali menej peňazí ako bolo dohodnuté. Rodičia navrhovateľa s návratom do krajiny pôvodu nesúhlasili a nesúhlasili ani s tým, aby prestal pracovať.
Dňa 12.08.2014 bolo Krajskému súdu v Košiciach doručené „Oznámenie“ zo dňa 11.08.2014, v ktorom splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že podľa priloženého rodného listu navrhovateľa je navrhovateľ maloletý.
Odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 15.08.2014 mal za to, že rozhodol na základe správneho právneho posúdenia veci, zistený stav komplexne opísal a uviedol, z akých podkladov vychádzal. Navrhol, aby krajský súd rozsudkom potvrdil napadnuté rozhodnutie.
Krajský súd v Košiciach rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania podľa ustanovenia § 250f zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.) ako vecne a miestne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v platnom znení) a dospel k názoru, že opravný prostriedok - návrh, je sčasti dôvodný a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) a d) O. s. p..
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
Ústavný rámec k ochrane cudzincov v podobe práva na azyl je zakotvený v čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa obmedzuje len na dôvody udelenia azylu (t. j. osoba musí byť prenasledovaná pre uplatňovanie politických práv a slobôd). Podmienky poskytnutia ochrany vo forme udelenia azylu a doplnkovej ochrany a ďalšie náležitosti azylového konania upravuje zákon o azyle.
Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b.
Preskúmavaným rozhodnutím odporca zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany, podanú navrhovateľom. Vychádzal pritom z jeho výpovede a dospel k záveru, že v osobe navrhovateľa sa jedná o ekonomického prisťahovalca a nie o utečenca. Z toho dôvodu zamietol jeho žiadosť ako zjavne neopodstatnenú v zmysle § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle. Rozhodol o navrhovateľovi ako o dospelej osobe vo veku 18 a viac rokov na základe lekárskeho vyšetrenia na určenie veku navrhovateľa RTG vyšetrením zo dňa 31.03.2014, bez bližšej konkretizácie rozhodujúcich údajov o tejto skutočnosti. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že sa dňa 31.03.2014 uskutočnilo lekárske vyšetrenie - RTG ľavého zápästia u navrhovateľa na určenie kostného veku. Podľa odborného vyjadrenia lekárky - rádiológa: „Rtg nález svedčí pre ukončený kostný vývoj, čo zodpovedá veku viac ako 18 rokov.“ Na základe toho potom odporca v konaní postupoval s navrhovateľom ako s plnoletým.
Procesný postup je v zákone o azyle uvedený v ustanovení § 23 ods. 7 tohto zákona. V zmysle tohto ustanovenia žiadateľ je povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu, ak má ministerstvo pochybnosti o jeho veku; ak ide o cudzinca podľa § 16 ods. 2, je potrebné udelenie súhlasu zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ak sa na základe lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú osobu, ministerstvo s ňou koná ako s plnoletou osobou a o výsledku lekárskeho vyšetrenia bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka a príslušný súd. Ak sa cudzinec odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu alebo ak zákonný zástupca alebo opatrovník neudelí súhlas na jeho vykonanie, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za plnoletú osobu. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné zistiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu, o čom ministerstvo bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ministerstvo informuje žiadateľa, v rámci poučenia podľa § 4 ods. 2, o možnosti vykonať lekárske vyšetrenie na určenie jeho veku, spôsobe jeho vykonania a dôsledkoch vyšetrenia na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ako aj o dôsledkoch odmietnutia vyšetrenia.
Z tohto ustanovenia je zrejmé, že predpokladom toho, aby ministerstvo s osobou, u ktorej má pochybnosti o jej veku, konalo ako s plnoletou osobou je, že na základe lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú osobu. Ak však na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné zistiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu. Z uvedeného je zrejmé, že zistenie odporcu ohľadom veku musí byť jednoznačné, nevzbudzujúce pochybnosti. V prípade pochybností je potrebné podľa zásady „v pochybnostiach v prospech žiadateľa“ aj v zmysle tohto ustanovenia na konanie podľa tohto zákona považovať takéhoto žiadateľa za maloletú osobu. Záver lekárky- rádiológa o kostnom veku nad 18 rokov je vzhľadom na znenie tohto ustanovenia sporným.
Takéto lekárske vyšetrenie sa v Českej republike vykonáva formou röntgenu zápästia ruky na základe doporučenia lekára pri vstupnej prehliadke, pričom vlastnú skúšku, vrátane jej vyhodnotenia, vykonáva odborné pracovisko, konkrétne antropologické laboratórium FN Motol, ako to vyplýva z komentára k § 89 českého zákona č. 325/1999 Sb. o azyle. (Zákon o azylu - Komentář: D. Kosař, P. Molek, V. Honusková, M. Jurman, H. Lupačová. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2010, s. 507).
Zároveň však v komentári k § 89 tohto zákona je uvedené, že spornou otázkou zostáva presnosť určenia veku pomocou uvedeného lekárskeho vyšetrenia. Výsledky dostupných lekárskych testov sú totiž sporné, pretože vo všeobecnosti sa uvádza pri určovaní 18. roku veku odchýlka až niekoľkých rokov. Z toho plynú potom dva závery, a to:
1. že ministerstvo vnútra by sa malo v sporných prípadoch snažiť potvrdiť (či vyvrátiť) závery z lekárskych testov na základe ďalších informácií (rodinná história, dosiahnuté vzdelanie, aktivity žiadateľa v predchádzajúcich rokoch a pod.)
2. v skutočne hraničných prípadoch by mala platiť prezumpcia v prospech žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany.
Zdrojom týchto záverov je napr. B v. Merton London Borough Council (2003 EWHC 1689 Spojené kráľovstvo) body 22, 36-48.
Z uvedeného je teda zrejmé, že v hraničných prípadoch stanovenia veku na či nad hranicou 18 rokov a viac, nie je možné uspokojiť sa s jednoduchým lekárskym vyšetrením a dokonca záverom lekárky z rádiológie, ktorá na základe RTG snímku má popísať tento snímok a popis musí vyhodnotiť lekár
- špecialista, prípadne znalec z príslušného odboru. Vyriešenie tejto otázky zostáva na odporcovi. V prípade stanovenia veku na hranici 18 rokov bude potrebné, aby odporca pri posúdení žiadosti o udelenie azylu v zmysle § 19a ods. 1 písm. c/ zákona o azyle, posudzoval žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadnil pritom postavenie a osobné pomery žiadateľa, vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku. Vzhľadom k tomu, že žiadatelia pochádzajú často z iných etnických skupín, zrejme aj pri posudzovaní ich veku bude potrebné prihliadnuť aj na ich pohlavie a etnický pôvod. V prípade pochybností o veku navrhovateľa bude preto potrebné pri pohovore v zmysle § 6 ods. 5, 6 zákona o azyle prihliadnuť na vek a stupeň rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého a v prípade potreby zvážiť tiež posúdenie jeho veku z hľadiska stupňa rozumovej a vôľovej vyspelosti žiadateľa psychológom, resp. znalcom z odboru psychológie.
Krajský súd z uvedených dôvodov považoval za dôvodnú odvolaciu námietku splnomocneného zástupcu navrhovateľa ohľadom nedostačujúceho zistenia skutkového stavu na posúdenie veci a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Navrhovateľ počas úkonov už od začiatku azylového konania uvádzal dátum narodenia 09.06.1998, ktorý vyplýva aj z predloženého rodného listu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je podľa § 250i veta prvá O. s. p. rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V tom čase podľa tvrdenia navrhovateľa mal tento byť maloletý a napriek lekárskemu vyšetreniu zostal tento vek pochybným z hľadiska záveru odporcu, že navrhovateľ je dospelý, z už uvedených dôvodov.
Krajský súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, v zmysle § 250q ods. 2 O.s.p., z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p., teda že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, napadnuté rozhodnutie ČAS: MU-133-20/PO- Ž-2014 zo dňa 24.06.2014 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.
Úlohou odporcu bude preto v ďalšom konaní v súlade s § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušiť konanie, kým nebude odstránená prekážka konania v súlade s ustanovením § 16 ods. 2 zákona o azyle, tzn. kým procesne nespôsobilý účastník konania nebude zastúpený súdom ustanoveným opatrovníkom. Vzhľadom na odstup času od podania žiadosti o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bude povinnosťou odporcu rozhodnúť o tejto žiadosti navrhovateľa z hľadiska azylu, ako aj z hľadiska žiadosti o poskytnutie doplnkovej ochrany.
V zmysle § 250r O. s. p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.
O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca boli v konaní úspešní, trovy konania si však neuplatnili, odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é (§ 250s O. s. p.).