Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-46-2022.pdf
PDF · 122.22 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/46/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1. rade E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX P., žalobkyne v 2. rade E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX P., žalobkyne v 3. rade E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX J. T. a žalobcu v 4. rade D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX J. T., právne zastúpených JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom AK Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok, IČO: 42 039 738, proti žalovanému: WAGON TRADING spol. s r. o., so sídlom Cabajská 10, 950 22 Nitra, IČO: 31 657 940, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Budzíková & JUDr. Dachová, s. r. o. so sídlom Nám. Sv. Egídia 41/95, 058 01 Poprad, IČO: 47 257 113, o zriadení vecného bremena, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 27.05.2022 č. k. 8C/52/2019 - 188 takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. P r i z n á v a žalobcom oprávneným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súd prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Z r i a ď u j e sa vecné bremeno in rem spočívajúce v práve cesty a to prechodu peši a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami k nehnuteľnosti a to pozemku C-KN parc. č. XX ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, LV č. XXXX, k. ú. P., okres P., v rozsahu ako je špecifikovaný v geometrickom pláne geodeta O.. R. P., Q. XX, XXX XX P., O.: XX XXX XXX, číslo plánu X/XXXX, zo XX.XX.XXXX, autorizačne overenom O.. R. P. XX.XX.XXX a úradne overenom XX.XX.XXXX číslo G1 XXX/XX O.. O. P. zamestnankyňou Okresného úradu P., katastrálny odbor, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto rozsudku, a to v prospech vlastníka nehnuteľnosti rodinného domu súpisné číslo XXX postavenom na pozemku C-KN, parc. č. XX ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 , zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. P., okres P. a vlastníka budovy bez označenia súpisným číslom postavenej na pozemku C-KN, parc. č. XX ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. P., okres P..
II. Žalovaný, ako aj ďalší každý vlastník nehnuteľnosti pozemku C-KN parc. č. XX ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, na LV č. XXXX, k. ú. P., okres P., ku ktorým sa vecné bremeno zriaďuje j e p o v i n n ý zdržať sa zásahov do výkonu práva žalobcov a umožniť vlastníkovi nehnuteľnosti rodinného domu súpisné číslo XXX postavenom na pozemku C-KN, parc. č. XX ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. P., okres P. a vlastníkovi budovy bez
označenia súpisným číslom postavenej na pozemku C-KN, parc. č. XX ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. P., okres P. prechod peši a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami v rozsahu ako je špecifikovaný v geometrickom pláne geodeta O.. R. P., Q. XX, XXX XX P., O.: XX XXX XXX, číslo plánu X/XXXX, zo XX.XX.XXXX, autorizačne overenom O.. R. P. XX.XX.XXXX a úradne overenom XX.XX.XXXX pod číslom G1 XXX/XX O.. O. P. zamestnankyňou Okresného úradu P., katastrálny odbor, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto rozsudku.
III. Žalobcovia v 1. až 4. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému za zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti a to pozemku C-KN parc. č. XX ako zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, na LV č. XXXX, k. ú. P., okres P. v rozsahu ako je špecifikovaný v geometrickom pláne geodeta O.. R. P., Q. XX, XXX XX P., O.: XX XXX XXX, číslo plánu X/XXXX, zo XX.XX.XXXX, autorizačne overenom O.. R. P. XX.XX.XXXX a úradne overenom XX.XX.XXXX pod číslom G1 XXX/ XX O.. O. P. zamestnancom Okresného úradu P., katastrálny odbor, sumu vo výške 5.935,- Eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobcovia v 1. rade až 4. rade m a j ú voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že k nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. P., a to k pozemku, parcele C-KN č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, sú žalobcovia v 1. a 2. rade vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci o veľkosti podielu X/X a žalobcovia v 1., 3. a 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele po X/X k celku. Na uvedenom pozemku je postavená stavba bez súpisného čísla vo vlastníctve žalobcov. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci o veľkosti podielov X/X k nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. P., a to k pozemku, parcele C-KN č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a žalobca v 1. rade je k uvedenej nehnuteľnosti aj podielovým spoluvlastníkom v podiele X/X k celku. Na uvedenom pozemku je postavený rodinný dom so súpisným č. XXX, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku, parcely KN-C č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. P., pričom predmetný pozemok od nepamäti slúži žalobcom, tiež aj iným vlastníkom nehnuteľnosti, ako prístupová cesta k ich nehnuteľnostiam. Keď sa žalovaný stal vlastníkom predmetného pozemku, pred vstupom na tento pozemok z verejnej komunikácie umiestnil elektronickú rampu, čím znemožnil žalobcom v prístupe k ich nehnuteľnostiam. V konaní nebolo sporné, že jedinou prístupovou cestou k nehnuteľnostiam, ktoré sú jednak v bezpodielovom spoluvlastníctve a rovnako v podielovom spoluvlastníctve žalobcov je cesta z verejnej komunikácie označená ako pozemok, parcela C-KN č. XXXX (inžinierska stavba - miestna komunikácia), vedúca cez pozemok, parcelu C-KN č. XX vo vlastníctve žalovaného. Žalobcovia v konaní predložili Geometrický plán č. X/XXXX, zo dňa 21.07.2019, vypracovaný geodetom O.. R. P., úradne overený dňa XX.XX.XXXX č. G XXXX/XXXX O.. O. P., z ktorého vyplýva priebeh cesty, po ktorej má byť právo o zriadenie vecného bremena vykonávané. Pokiaľ ide o výšku náhrady za zriadenie vecného bremena, súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty odplaty za zriadenie vecného bremena podľa nariadeného znaleckého dokazovania. Zo znaleckého posudku znalca O.. T. T. č. XXX/XXXX z 19.09.2021 súd zistil, že všeobecná hodnota vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu po pozemku žalovaného, predstavuje sumu vo výške 5.935 eur, pričom uvedenú hodnotu účinne nepoprela žiadna sporová strana, a preto súd na ňu prihliadol ako na nespornú skutkovú okolnosť (obdobne ust. § 151 ods. 1 CSP).
3. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, súd na vec aplikoval ust. § 151n ods. 1, 2, § 151o ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že sporným vo veci nebola potreba zriadenia vecného bremena na pozemku žalovaného, spornou bola otázka jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena, nakoľko žalovaný navrhol, aby odplata za zriadenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu mala podobu ročnej renty a nie jednorazovej odplaty. Súd vychádzajúc zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX. zo dňa 19.09.2021, znalca O.. T. T., stanovil výšku jednorazovej odplaty za zriadenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu vo výške 5.935 eur, konštatujúc, že z nesporných skutkových tvrdení žalobcov je nepochybné, že títo sú vlastníkmi nehnuteľností uvedených vo výroku rozsudku, a keďže nemajú hmotnoprávne postavenie vlastníkov k susednému pozemku (ten je vo vlastníctve žalovaného), súd zriadil na pozemku, parcele KN-C č. XX., zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. P. vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, a to prechodu pešo a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami k pozemkom vo vlastníctve žalobcov. Zároveň priznal žalovanému jednorazovú odplatu za zriadenie tohto vecného bremena v zmysle znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 19.09.2021 súdom
ustanoveného znalca O.. T. T., a keďže uvedenú hodnotu žiadna sporová strana účinne nepoprela, považoval ju za primeranú, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (výrok I., II. a III.).
4. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP (výrok IV.).
5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku III. a IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, podobne ako pred súdom prvej inštancie, že navrhované vecné bremeno je v rozpore s Listinou základných práv a slobôd, ako aj Ústavou SR s tým, že sa kvalifikovane v priebehu celého konania vyjadroval k nesprávnosti úvahe o priznaní jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena, poukazujúc na písomné stanovisko zo dňa 18.02.2020, ako aj na svoje prednesy realizované na nasledujúcich pojednávaniach. Znalecký posudok, na ktorý odkazuje súd obsahuje aj výpočet ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena, a to vo výške 297,05 eur ročne, a preto pokiaľ žalovaný nesúhlasil s jednorazovou odplatou, je zdôvodnenie rozhodnutia v tak podstatnej veci neúplné. V odôvodnení rozhodnutia súdu absentuje jasná a zrozumiteľná odpoveď na zásadnú právnu otázku, prečo súd uprednostnil jednorazovú odplatu pred opakovanou náhradou za zriadenie vecného bremena. Z obsahu odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť akou úvahou sa súd zaoberal, keď rozhodol o výbere jednej z dvoch možností, ktoré sú obsiahnuté v znaleckom posudku. Vo vzťahu k týmto nedostatkom, je preto daný odvolací dôvod, podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okrem toho je tu daný aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v tejto veci urobil nesprávnu právnu úvahu o tom, že nepopretie hodnoty zistenej znaleckým posudkom postavil do pozície nespornej skutkovej okolnosti. Znalecký posudok pritom obsahoval okrem hodnoty jednorazovej odplaty aj ročnú odplatu za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka, a preto je rozhodnutie nesprávne v rozpore s Ústavou SR; je tu vážna nerovnováha medzi právami oprávnených z vecného bremena, keďže „nevlastník“ slobodne a nerušene môže svoje auto parkovať na pozemku žalovaného, čím je porušené právo vlastníka využívať pozemok na rovnaký účel. Tým je mu znemožnené parkovanie na svojom pozemku, a to napriek tomu, že vynaložil nemalé finančné prostriedky na to, aby pozemok mohol využívať na tento účel. Preto s poukazom na ústavnoprávnu požiadavku primeranosti náhrady za zriadenie vecného bremena žalovaný očakával, že táto nerovnováha bude kompenzovaná práve vo forme rentovej náhrady. Dnešná doba priniesla zvýšené požiadavky na zabezpečenie parkovania, čo je čoraz komplikovanejšie a likvidovanie parkovacích plôch žalovanému obmedzí jeho podnikanie, lebo bez parkovacích miest nebude môcť prenajímať svoje priestory v administratívnej budove. Priznanú výšku odplaty nemožno považovať za primeranú náhradu aj s ohľadom na to, že táto nekompenzuje stratu na príjme, či zisku žalovaného v dôsledku obmedzenia jeho vlastníckeho práva. Strata na strane žalovaného po dobu minimálne 20 rokov pri obmedzení spočívajúcom v zákaze zriadiť na vlastnom pozemku stále parkovacie miesto, ktoré by žalovaný mohol prenajímať, bude podstatne vyššia ako je suma jednorazovej náhrady 5.935 eur, ktorú súd priznal. Takto priznaná náhrada predstavuje dennú náhradu vo výške 0,80 eur, pričom v čase rozhodovania súdu ide o taxu za prenájom parkovacieho miesta na 1 hodinu. Táto skutočnosť nemá nič spoločné s požiadavkou primeranosti. Skutočnosť, že vo vzťahu k otázke náhrady za zriadenie vecného bremena súdy v prevažnej miere preferujú priznávanie jednorazovej náhrady, frekvencia použitia tohto inštitútu neposväcuje zákonnosť a spravodlivosť pri takomto rozhodovaní. Podstatná skutková a právna argumentácia je obsiahnutá v náleze Ústavného súdu PL.ÚS 42/2015 - 105 zo dňa 12.10.2016, pričom právne názory obsiahnuté v predmetnom náleze sú použiteľné aj pre prípad súkromnoprávneho sporu v danej veci. V súlade s článkom 20 Ústavy SR, vykonaný zásah do práva pokojne užívať svoj majetok musí zachovávať spravodlivú rovnováhu medzi potrebami verejného záujmu na obmedzení vlastníctva a požiadavkami ochrany základného práva jednotlivca vlastniť majetok a čerpať z neho majetkový prospech. Podmienky za akých sa náhrada poskytuje majú zásadný význam pre nastolenie spravodlivej rovnováhy, ktorá sa musí rešpektovať pri určení obmedzujúceho opatrenia tak, aby vlastník nekládol na obmedzovaného vlastníka neprimeranú záťaž. Obmedzenie vlastníckych práv vlastníka sa musí udiať spôsobom, ktorý je v rozumnom pomere k povahe a hodnote obmedzujúcich opatrení. Neposkytnutie náhrady alebo poskytnutie náhrady, ktorá nie je primeraná povahe a rozsahu zásahov do vlastníctva je v rozopre s princípmi právneho štátu. Na určenie výšky náhrady, ktorá je primeraná je rozhodujúce zistenie ročného úžitku, ktorý sa viaže k tej časti nehnuteľnosti, v ktorej sa vlastníctvo obmedzuje. Žalovaný za spravodlivú a pre neho akceptovateľnú výšku ročného úžitku považuje znalcom určenú ročnú odplatu,
ktorú by ale bolo dôvodné automaticky upravovať v závislosti od výšky inflácie. Iba takým spôsobom je možné zabezpečiť primeranú náhradu za obmedzenie vlastníka k pozemku. Žalovaný nesúhlasí ani s rozhodnutím o trovách konania. Tvrdí, že posudzovaný úspech žalobcov v konaní nie je správny; žalobcovia pôvodne navrhovali zriadiť vecné bremeno bezodplatne a až na jeho námietku začali riešiť otázku odplaty s tým, že navrhovaná výška odplaty podľa upravenej žaloby predstavovala 300 eur. Okrem toho žalovaný ešte pred podaním žaloby na súde navrhoval riešenie uzavretím nájomnej zmluvy so žalobcami, pričom žiadal pôvodné nájomné vo výške 144 eur ročne, neskôr znížil svoj návrh na 100 eur ročne. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. zmenil a namiesto jednorazovej náhrady vo výške 5.935 eur, určil ročnú náhradu vo výške 297 eur, ktorá bude menená podľa koeficientu inflácie s účinnosťou od prvého dňa nasledujúceho roka, v ktorom bola inflácia vyhlásená. Zároveň žiadal, aby odvolací súd žiadanej zo strán nepriznal náhradu trov prvoinštančného konania a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.
6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta určenie jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena, ktoré je v rozpore s Ústavou SR, nie je zrejmé, v čom má byť porušené jeho právo. Znalec stanovil jednorazovú odplatu v súlade s platnými predpismi SR a príslušnou metodikou, pričom v platnej judikatúre súdov je ustálené, že v rámci súkromnoprávnych vzťahov pri zriadení vecného bremena na neurčitú dobu sa určuje jednorazová odplata. Pokiaľ žalovaný uvádza, že vecné bremeno „likviduje“ jeho právo na užívanie pozemku ako parkoviska, ide o tvrdenie zavádzajúce. Žalovaný už pri kúpe musel byť oboznámený so stavom kupovaných nehnuteľností a aj vzhľadom na charakter veci bol uzrozumený, že žalobcovia využívajú vec už desiatky rokov ako prístupovú cestu. Žalobcom nie je zrejmé, prečo žalovaný v odvolaní argumentuje možnosťou „parkovania“ zo strany oprávnených z vecného bremena, čím by mal byť poškodený povinný z vecného bremena, keď o žiadnom vecnom bremene vo forme „parkovania“ súd nerozhodoval. Argumentácia žalovaného o neprimeranosti výšky priznanej odplaty vzhľadom na to, že táto nekompenzuje žalovanému straty na príjme je neopodstatnená, naviac žalovaný v konaní nenamietal nesprávnosť výpočtu náhrady znalcom. Prepočty žalovaného (0,80 eur) vo vzťahu k parkovaniu sú absurdné, lebo žalovaný už pri kúpe nehnuteľnosti musel si byť vedomý akú nehnuteľnosť kupuje a aké riziká mu to môže priniesť, a preto svoje podnikateľské riziko z nižšieho zisku nemôže prenášať na žalobcov, ktorí prístupovú cestu užívali cca 50 rokov a táto im bola odobratá a predaná žalovanému od samosprávy bez povinnosti zriadenia vecného bremena v prospech žalobcov, ktorí sa nemôžu dostať k vlastným nehnuteľnostiam. Žalovaný svojimi argumentami v podanom odvolaní popiera svoju procesnú obranu o výške odplaty za zriadenie vecného bremena pokiaľ tvrdí, že bol ochotný dohodnúť sa na výške nájmu 120 až 144 eur ročne, kedy mu paradoxne nevadilo žiadne chýbajúce parkovacie miesto. Pokiaľ žalovaný namieta aj výrok o trovách konania, k tomu žalobcovia uviedli, že vzhľadom na charakter žaloby mali záujem dohodnúť sa so žalovaným na forme odplaty za zriadenie vecného bremena a z uvedeného dôvodu, podaná žaloba neobsahovala výrok o odplate. Až z predbežného prejednania sporu žalobcovia spoznali postoj žalovaného, a preto z dôvodu hospodárnosti konania upravili petit žaloby v súlade so znaleckým posudkom. Nič to však nemení na skutočnosti, že žaloba bola podaná dôvodne, lebo žalovaný žalobcom aktívne bráni v prístupe k ich nehnuteľnostiam. Navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcom trovy odvolacieho konania.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní vzhľadom na včas podané odvolanie žalovaným, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcim z dôvodov uvedených v odvolaní, preskúmal aj konanie súdu prvej inštancie, predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem, Pri preskúmaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmať aj z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. Odvolacia argumentácia žalovaného z hľadiska odkazu na zákonom - Civilným sporovým poriadkom vymedzené odvolacie dôvody, založené na tvrdení o nesprávnom právnom posúdení tej časti rozsudku, ktorú odvolaním napadol (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), žalovaný mal okrem toho za to, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP)
a vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaný tiež namietal, že je tu daný odvolací dôvod s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
11. K porušeniu práva na spravodlivý proces nerešpektovaním ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít zodpovedá taký výsledok rozhodovacej činnosti, ktorý vedome, bez jednoznačných dôvodov, v totožných skutkových okolnostiach ignoruje názory z takej judikatúry vyplývajúce.
12. Odvolací súd posúdil relevantnosť tvrdení žalovaného, odkazujúcich na ním vymedzené odvolacie dôvody, prihliadajúc na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (II. ÚS 78/05).
13. Po oboznámení sa s obsahom spisu postupom súdu prvej inštancie, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie z realizovaných dôkazov riadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne závery, ku ktorým dospel vychádzajú zo skutkových zistení. Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a nedospel k existencii dôvodu, pre ktorý by mal do úvahy súdu prvej inštancie zasiahnuť. Preto majúc za to, že pri zhode so závermi súdu prvej inštancie by prípadná formulácia totožného hodnotenia inými jazykovými prostriedkami bola len opakovaním nezodpovedajúcim princípu hospodárnosti konania, ktorého odraz má byť premietnutý aj v rozhodnutí, ktoré je jeho výsledkom, len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného dodáva:
14. Právnym záujmom žalobcov, ktorým bol právny dôvod žaloby vymedzený, bola požiadavka, podstata ktorej vychádza z oprávnenia žalobcov ako vlastníkov nehnuteľnosti - stavby, realizovať užívacie právo k predmetu vlastníctva spôsobom, dôsledkom ktorého má byť vecno-právne obmedzenie vlastníckeho práva iného - žalovaného, zriadením vecného bremena, práva cesty.
15. Podľa § 151o ods. 1, 2, a 3 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ust. § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností (ods. 1). Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám (ods. 2). Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok (ods. 3).
16. Spôsoby vzniku vecných bremien a práv zodpovedajúcim vecným bremenám sú v zákone uvedené taxatívne. Zriadenie vecného bremena nevyhnutnej cesty je zásahom do vlastníckeho práva, ktoré je jedným zo základných práv. Ustanovenie umožňujúce takýto zásah nemožno vykladať extenzívne. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa
vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii. Z povahy veci (tým, že ide o vecné právo k cudzej veci) však vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku, a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Nevyhnutnú cestu podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zriadiť len za účelom prístupu k stavbe. Právo cesty nemožno zriadiť za účelom prístupu k inému pozemku.
17. V konaní nebola medzi stranami sporná potreba zriadenia vecného bremena na pozemku žalovaného s tým, že sa navrhované zriaďované vecné bremeno nedotýka celého rozsahu pozemku vo vlastníctve žalovaného, a to parcely C-KN č. XX., zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. P.. Označený pozemok má výmeru XXX m2 a vychádzajúc z predloženého geometrického plánu, vypracovaného vyhotoviteľom O.. R. P., dňa 16.02.2021, úradne overeného O.. O. P., dňa 25.02.2021, č. G1 XXX/ XX je zrejmé, že zriaďovaným vecným bremenom má byť zaťažovaná plocha o výmere XXX m2 a nie celá výmera predmetného pozemku, pričom žalovanému už pri kúpe pozemku bolo zrejmé, že tento pozemok dlhodobo slúži vlastníkom susediacich pozemkov ako prístupová cesta. S touto plochou pozemku uvažoval aj znalec O.. T. T. pri výpočte hodnoty zriaďovaného vecného bremena.
18. Žalovaná strana sa predovšetkým vo svojich odvolacích námietkach domáha preskúmavania záverov súdu prvej inštancie o výške náhrady za zriadenie vecného bremena, resp. žiada, aby odplata nebola stanovená jednorazovo, ale opakovane vo výške ročného nájomného. Čo sa týka náhrady za zriadenie vecného bremena k tomu odvolací súd zdôrazňuje, že pre výklad ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, je základnou interpretačnou pomôckou článok 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.). S prihliadnutím k uvedenému ustanoveniu Listiny je možné zriadiť vecné bremeno cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka len za náhradu. Dotknutý vlastník má právo na poskytnutie náhrady priamo podľa článku 11 ods. 4 Listiny bez toho, aby bolo nevyhnutné toto právo konštituovať ešte predpisom nižšej právnej sily. Táto náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Poskytnutie náhrady je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie práva cesty súdom ako vecného bremena. Náhrada za zriadenie práva nevyhnutnej cesty zahŕňa i náhradu za ujmu, ktorú vlastník pozemku utrpí, a to i tým, že v dôsledku tzv. právnej závady - práva cesty svedčiaceho vlastníkovi stavby - spravidla klesne aj cena zaťaženého pozemku i stavby na ňom zriadenej a že jeho vlastník bude výkonom tohto práva obmedzený v užívaní pozemku, bude narušené jeho súkromie a pod. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že právo cesty sa zriaďuje bez časového obmedzenia. Určenie výšky náhrady je preto na úvahe súdu, ktorá musí byť zdôvodnená.
19. Odvolací súd konštatuje, že z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, z akých dôkazov súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal, akými úvahami sa riadil. Súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca O.. T. T., ktorý na základe metódy polohovej diferenciácie stanovil všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena vo výške 5.935,37 eur, pričom vychádzal z hodnoty koeficientu všeobecnej situácie 1,30 t.j. stavebné územie obci do 50.000 obyvateľov a z koeficientu redukujúcich faktorov 0,60, t.j. iné faktory (tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, nezabezpečený prístup z verejnej komunikácie, chránené územie, obmedzujúce regulatívne zástavby a pod.). Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku znalca O. T. T., ktorý znalecký posudok žiadna zo strán sporu pred súdom prvej inštancie nenamietala. Odvolací súd sa preto stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že suma stanovená znaleckým posudkom je primeraná a zo znaleckého posudku znalca vyplýva odpoveď na odbornú otázku určenia výšky náhrady za zriadenie vecného bremena podľa cenových predpisov (viď znalecký posudok č. XXX/XXXX na č. l. 108 - 115 spisu).
20. Bez právneho významu je aj odvolacia námietka žalovaného, ktorou poukazuje na nález Ústavného súdu SR, nakoľko rozhodnutie Ústavného súdu SR, na ktoré sa žalovaný odvoláva, sa nevzťahuje na prípady súkromnoprávnych vzťahov a samotný žalovaný v odvolaní z predmetného rozhodnutia cituje o obmedzeniach v prospech „verejného záujmu“, čo je podstatný rozdiel. Pokiaľ žalovaný v odvolaní opakovane uvádza, že hodnota zaťaženého pozemku bude v budúcnosti vyššia, k tomu odvolací súd uvádza, že jednou z veličín, z ktorých vychádzal znalecký posudok znalca O. T. T. je aj všeobecná hodnota pozemku, stanovená metódou polohovej diferenciácie v čase rozhodovania súdu. Pokiaľ žalovaný navrhuje, aby bola jednorazová odplata zvyšovaná o rôzne ekonomické ukazovatele ako je bližšie nešpecifikovaná inflácia, takýto výrok rozsudku by bol zjavne nevykonateľný pre neurčitosť
a imperatívne rozhodnutie súdu nemôže obsahovať formuláciu, ktorú využívajú zmluvné strany v záväzkových vzťahoch. Žalovaný si musí uvedomiť, že zriadené vecné bremeno nie je nájmom, a v zásade sa jedná o jednorazovú peňažnú náhradu, ktorá pri uložení za primeraný úrok na vklad by mala kompenzovať ujmu žalovaného.
21. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené opodstatnene rozhodol o zriadení vecného bremena v súlade s citovanou právnou úpravou a v rozsahu znázornenia geometrickým plánom, ktorý tvorí súčasť preskúmavaného rozhodnutia. Podobne správne rozhodol o výške finančnej náhrady za takto zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného, v závislosti od záverov vyjadrených v znaleckom posudku č. XXX/XXXX, obsah ktorého stranami sporu relevantne spochybnený nebol. Je potrebné tiež zdôrazniť, že vecné bremeno v tomto prípade bolo zriadené spôsobom predpokladaným ust. § 151o Občianskeho zákonníka a finančná náhrada za jeho zriadenie je majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“ a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Súd prvej inštancie zriadením vecného bremena obmedzil vlastnícke právo k časti pozemku žalovaného, vecné bremeno bude trvať do budúcna, čo odôvodňuje záver v tom zmysle, že náhrada za takéto zriadenie vecného bremena je náhradou jednorazovou (do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS/539/2020, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Cdo/17/2019).
22. Pokiaľ ide o výrok IV. rozsudku o náhrade trov konania, odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie a s aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom odvolací súd zároveň aj skúmal možnosť aplikácie ust. § 257 CSP, teda či existujú skutočnosti hodné osobitného zreteľa, následkom ktorých by súd úspešným žalobcom náhradu trov konania nepriznal.
23. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že takéto skutočnosti na postup podľa § 257 CSP v prejednávanej veci neexistujú. Ako vyplýva z LV č. XXXX, k. ú. P., žalovaný pozemok, parcelu KN-C č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 nadobudol titulom zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 10 spisu), pričom z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia zaťažený pozemok užívali ako prístupovú cestu už dávno predtým ako sa jej vlastníkom stal žalovaný. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že žalovaný už v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej parcele si bol vedomý existencie prístupovej cesty na jeho pozemku a bol uzrozumený, že žalobcovia sporný pozemok užívajú ako prístupovú cestu dlhodobo. Potom ako žalobca k spornému pozemku nadobudol vlastnícke právo, začal žalobcom brániť v prístupe k ich nehnuteľnostiam spôsobom, že pred vstupom na sporný pozemok osadil elektrickú rampu.
24. Pokiaľ žalobca navrhuje o trovách konania rozhodnúť postupom podľa § 255 ods. 2 CSP z dôvodu čiastočného úspechu strán sporu, že žalobcovia v pôvodnej žalobe nežiadali riešiť otázku odplaty, neskôr navrhli výšku odplaty 300 eur a súd priznal jednorazovú náhradu v sume 20-násobne vyššiu ako žalobcovia žiadali, k tomu odvolací súd uvádza, že zriaďovanie vecného bremena je svojou podstatou rozhodovaním súdu o nárokoch strán ako vyplývajú z právneho predpisu. Súd pritom nie je v zmysle ust. § 216 ods. 2 CSP viazaný žalobným návrhom, môže tento žalobný návrh prekročiť, prípadne prisúdiť viac, aj nad rámec toho, čoho sa strany domáhajú. Súd preto nie je viazaný striktne tým, čo strany produkovali alebo akým spôsobom navrhovali vo veci zriadenia vecného bremena súdom upraviť. Každopádne ak súd určil aj niekoľkonásobne vyššiu náhradu za zriadené vecné bremeno, je potrebné uzavrieť, že žalobcovia boli v konaní úspešní v celom rozsahu, a preto im patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu..
25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 2 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie vrátane správneho výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobcom bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).