Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-259-2013.pdf
PDF · 148.9 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/259/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o maloletú A. Z., nar. XX. 3. XXXX, trvalé bydlisko F., Na W. č. XXX/X, občianku Slovenskej republiky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky C. T., nar. XX. 4. XXXX, trvalé bydlisko trvalé bydlisko F., Na W. č. XXX/X, občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ing. Martin Chlapík, s. r.o., so sídlom v Žiline a otca D. Orlického, nar. XX. 8. XXXX, trvalé bydlisko P., Ul. Z. č. XXX, občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na Okresnom súde Žilina, dňa 1. 10. 2014, takto
rozhodol:
Súd maloletú A. Z., nar. XX. 3. XXXX,
z v e r u j e
do osobnej starostlivosti matke C. T., nar. XX. 4. XXXX, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec D. Z., nar. XX. 8. XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej A. Z. sumou 120 EUR mesačne, od 1. 9. 2013, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.
N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletú A. Z., za obdobie 1. 9. 2013 do 30. 9. 2014 vo výške 1 369, 28 EUR sa otec zaväzuje splácať v mesačných splátkach po 50 EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.
Súd upravuje s t y k otca D. Z. s maloletou A. Z. nasledovne:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou - každý párny týždeň v sobotu, od 15.00 hod. do 17.00 hod., v prítomnosti matky, v mieste bydliska matky.
Súd návrhy otca Jána Orlického na:
· zverenie maloletej A. Z. do jeho osobnej starostlivosti,
· zverenie maloletej A. Z. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov,
z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 5. 9. 2013, sa matka domáhala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti.
Návrh odôvodnila tým, že od 20. 8. 2013 nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti s otcom maloletého dieťaťa. Prostredie u otca dieťaťa je nevyhovujúce, pretože otec je gambler a násilník a dopustil sa násilného činu voči nej.
V písomnom podaní zo dňa 28. 10. 2013 návrh doplnila tak, že navrhla zamedzenie styku otca s maloletým dieťaťom, pretože otec o dieťa nejaví záujem, dieťa sa pomočuje zo strachu a stresu z otca a otec je agresívny.
Otec sa k návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu písomne nevyjadril.
Na pojednávaní navrhol zveriť maloleté dieťa do jeho osobnej starostlivosti alebo do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.
Súd na pojednávaní spojil na spoločné konanie návrh matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu a návrhy otca na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti alebo do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.
Právny zástupca matky navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, styk otca s dieťaťom upraviť jedenkrát za dva týždne (vždy párny víkend), od 15.00 hod. do 17.00 hod., v prítomnosti matky.
Výživné navrhol vo výške 200 € od 20. 8. 2013, odkedy účastníci spolu nežili. Spätné priznanie výživného odôvodnil tým, že o dieťa sa výlučne starala matka, otec neprejavil žiadny záujem a nepodieľal sa na výdavkoch súvisiac so starostlivosťou mal. dieťaťa.
Matka maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že do 20.8.2013 bývali v spoločnej domácnosti u rodičov otca dieťaťa. Po nezhodách odišla aj s dieťaťom k svojim rodičom, kde býva doteraz.
Otec dcéru od odchodu zo spoločnej domácnosti nenavštívil, nič jej nekupuje. V marci 2014 zaplatil otec výživné vo výške 162,72 € - otec uviedol na poštovej poukážke, že ide o výživné za obdobie od 20.8.2013 do 12.3.2014 a potom zaplatil 28,- € v mesiaci apríl 2014. Iné výživné nezaplatil.
V marci 2014 mala dcéra 8 rokov, je žiačkou 2. ročníka základnej školy. Jej zdravotný stav aj dcéry je dobrý. Navštevuje športový krúžok, tanečný - ide o bezplatné krúžky. Dvakrát do mesiaca chodí s dcérou ku koníkom, mesačne zaplatí 20,-€.
Pracuje ako šička a jej priemerný mesačný príjem je 400,- €, iný príjem nemá. Býva u rodičov a za bývanie aj stravu prispieva rodičom 150,- €. V tejto sume sú aj hygienické a iné základné potreby.
Ďalšie osobné mesačné výdavky matky sú nasledovné:
Na oblečenie vynaloží 30,- €, mobil 10,- €. S otcom dieťaťa si zobrali úver na notebook v roku 2010 vo výške 680,- €, mesačne spláca po 50,- €. V súčasnosti je notebook stále v oprave. Iné osobné výdavky nemá.
Výdavky spojené s výchovou a výživou maloletého dieťaťa:
Na stravu, hygienické a iné základné potreby vynaloží 100,- €. Výdavky s návštevou koníkov sú 20,- €, cestovné do školy 16,- € mesačne, 18,- € až 22,- € obedy v školskej družine, 5,- € školská družina, ošatenie je 50,- € mesačne. Raz do mesiaca chodí dcéra do divadla, na výlety, kde zaplatí priemerne 3,- €. V septembri 2013 zaplatila za plavecký kurz 25,- €, v júni 2014 zaplatila za školský výlet, ZRPŠ na začiatku školy 15,- €. Celkové výdavky na dcéru sú asi 230 €.
Dcéru navrhla zveriť do jej osobnej starostlivosti. Bývajú spolu v jednej v izbe, ale rodičia prerábajú dom a bude mať sama izbu do konca roka. Dcéra sa otca dosť bojí, nevenoval sa jej, párkrát povedal, že nie je jeho dcéra. Dcéra vníma celkovú situáciu a uvedomuje si, že ju otec nenavštevuje na sviatky, nekupuje jej darčeky, chýba jej pozornosť zo strany otca.
S dcérou sa rozprávala, s otcom sa stretávať nechce, pretože vzťah ochladol, bojí sa, pretože bol ku nej zlý. Keď spolu bývali, bol nervózny, kričal na dcéru, fyzicky ju netrestal. Dcéra je na ňu citovo naviazaná, bola svedkom ich hádok a fyzických napadnutí zo strany otca a vždy sa o ňu bála. Navrhla, aby sa otec s dcérou nestretával, následne tento návrh zmenila tak, aby sa otec s dcérou stretával jedenkrát za dva týždne (vždy párny víkend), od 15.00 hod. do 17.00 hod., v jej prítomnosti.
Matka ďalej vo výpovedi uviedla, že na otca dieťaťa podala 2-krát trestné oznámenie, a to v roku 2013, raz kvôli fyzickému napadnutiu, druhýkrát kvôli neplateniu výživného. Fyzické napadnutie bolo postúpené ako priestupok a pre neplatenie výživného bol otec oslobodený, pretože zaplatil výživné.
Je nemajetná, vyučená ako krajčírka s výučným listom bez maturity. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Otec sa chcel stretnúť s dcérou v škole asi pred dvomi rokmi. Vtedy jej o 7.30 hod telefonovala dcérina učiteľka a povedala, že otec si prišiel pre dcéru. Nedali mu ju, dcéru potom počkal pri škole, keď dcéra išla do školy. Dcéra jej povedala, že ju volal menom a ona mu povedala, že sa ho bojí, nešla k nemu a išla rovno za učiteľkou. Učiteľka jej povedala, že sa dcéra otca bojí. Potom v ten deň prišiel do školy ešte o 12.30 hod. a vyhrážal sa družinárke, že ak mu dcéru nevydajú, zavolá na nich políciu. Tá ho nasmerovala za zástupkyňou školy.
Otec maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že mieni podať návrh na súd, na test otcovstva, lebo kamarátka matky dieťaťa mu povedala, že sa jej matka zdôverila, že dieťa nie je jeho. Vyšlo najavo, že v čase, keď začali spolu chodiť, 3 roka pracovala matka dieťaťa vo verejnom dome. V auguste 2013 odišla matka s dieťaťom k svojim rodičom, mali medzi sebou nezhody, lebo je ako „ludra“.
S dieťaťom sa nestretáva, lebo matka mu ju nechce dávať. Jeho matka kúpila dcére šaty (dal jej na to 60,- €). Na Mikuláša poslal dcére balíček, ktorý matka nechcela zobrať. Výživné platil tak, ako uviedla matka.
V roku 2013 pracoval 3 mesiace v Českej republike ako živnostník v stavebníctve. Jeho príjem bol asi 700,- € mesačne netto, potom 2 mesiace pracoval v Rakúsku ako živnostník, kde mal zarobiť asi 2.400,- €, čo im nevyplatili. Dali vec na súd, ale doklad o tom nemá. Potom ako živnostník nič nevykonával - až do konca roka, príjem mal nulový. Na začiatku roku 2014 mal zákazky asi 3 mesiace
- od marca, priemerný mesačný príjem bol 700,- € netto a už 2 týždne zákazky nemá, príjem teda nemá. Iný príjem ako zo živnosti nemá.
Má základné vzdelanie, prax v stavebníctve. Učil sa za tesára, čo nedokončil. Od začiatku bol živnostník, a to až doteraz. Zdravotný stav má dobrý. Je nemajetný. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Býva s rodičmi v 3-izbovom byte, kde má sám izbu. Keď ešte dieťa s bývalou družkou bývali u jeho rodičov, bývali v jednej izbe. Dcéra má u neho vytvorené podmienky, má prichystanú samostatnú izbu.
Jeho osobné mesačné výdavky sú nasledovné :
Za bývanie dáva rodičom 100,- €, na stravu vynaloží 300,- €, oblečenie 50,- €, hygienické a iné základné potreby 20,- €, mobil 30,- €, za fajčenie mesačne 60,- €. Cestovné do práce predstavuje sumu 150,- € mesačne.
Rozdiel medzi príjmami a výdavkami (ktoré sú vyššie) otec vysvetlil tak, že ho „dotujú“ rodičia. Výšku dotácie uviesť nevedel.
Otec na pojednávaní navrhol zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov - po dvoch týždňoch, alebo zverenie do jeho osobnej starostlivosti. Jeho matka by dcéru dávala do školy a má priateľku, ktorá by ju dávala do školy. Prišiel by z práce o 17.00 hod. a potom by bol s dcérou. Do práce chodieval o 5.00 hod. Chodí pracovať do Čiech minimálne na desať dní. Niekedy aj mesiac v celku. Potom je doma od stredy do pondelka.
Ak by sa preukázalo, že nie je otcom maloletého dieťaťa, nezanevrel by naň, brával by si ju, tak či tak by si ju nechal.
Keď bývali v spoločnej domácnosti, dcéra bola svedkom ich konfliktov, bála sa a plakala. Hádky sa vyskytovali dosť často. Teraz je dcéra „naočkovaná“ voči nemu. To, čo uviedla matka, keď chcel navštíviť dcéru v škole, je pravda, chcel sa s dcérou len porozprávať. Dcéra reagovala tak, ako uviedla matka.
Po odchode matky a dcéry zo spoločnej domácnosti dcére viackrát telefonoval, nedovolal sa, lebo matka mu ju nechcela dať. K dcére k matke nechodil, lebo by to riešili policajti. Písal dcére SMS-ky, nevie či ich dcéra čítala, naposledy sa s ňou chcel stretnúť v škole. Za celé obdobie sa nestretli.
Výživné pre maloletú dcéru neplatil, pretože nemal príjem.
V súčasnosti pracuje v Českej republike. Zárobok bol za 160 Kč za hodinu. Faktúru ešte nevystavil, vystaví ju až potom, keď mu dá objednávateľ peniaze v hotovosti. Mal by zarobiť asi 35.000 Kč mesačne, z čoho si musí odpočítať náklady mesačne asi 13.000,- Kč.
Otec súdu predložil potvrdenie od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kde má dlh 4.206,34 €, potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, kde má dlh 12.580 €. Tieto dlhy vznikli na základe toho, že keď ešte boli s matkou dieťaťa druh a družka, tak matka dieťaťa neplatila šeky do zdravotnej a sociálnej poisťovne.
Svedkyňa E.ta Z. (matka otca maloletého dieťaťa) vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že matka maloletého dieťaťa jej neumožňuje stretávať sa s vnučkou. Minulý školský rok sa otec stretol raz s dcérou v škole. Potom sa s dcérou nestretol. Syn sa s dcérou chce stretávať. Matka maloletú „infikuje“ proti otcovi, ale nevie, prečo to tak je.
Ďalej vo výpovedi uviedla, že pokiaľ bývali v spoločnej domácnosti, matka vnučku bila a dieťa malo z matky strach. O dieťa sa vtedy starala ona, matka chodila zavčasu ráno do roboty a ona dávala vnučku do škôlky alebo do školy. Poobede matka dcéru vyzdvihla. Matka sa nestarala, čo dať dieťaťu na raňajky, bola to jej starosť.
Keď bola u nich doma vykonávaná návšteva rodinných asistentiek, syn nebol doma. O návšteve mu povedala. Ukázala im všetko, v akých podmienkach otec býva. Bývajú v 3-izbovom byte - ona, jej manžel a syn. Syn má samostatnú izbu. Keby prišla ku nim vnučka, tak by bývala v izbe, kde býva doteraz syn a syn by býval v obývačke.
Svedkyňa potvrdila, že maloletá A.a bola svedkom fyzických útokov otca maloletého dieťaťa voči matke, asi tri až päťkrát. Dieťa vtedy plakalo.
Syn neprispieva na domácnosť, nemá z čoho, syna „chová“. Jej príjem je asi 280 € a manžela 470 €. Za bývanie dáva 260 €, žijú od výplaty do výplaty.
Naposledy sa otec stretol s dcérou v škole.
Kolízna opatrovníčka vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že by bolo ideálne, ak by sa rodičia spoločne podieľali na výchove maloletého dieťaťa. Žiaľ aj z konzultácií u psychológa, jednoznačne vyplýva, že aktuálny vzťah dcéry k otcovi dobrý nie je.
Preto ak by otec mal záujem podieľať sa na výchove, riešiť striedavú starostlivosť, tento vzťah by sa najskôr musel vybudovať. Musela by nastať spolupráca medzi rodičmi, ktorá nefunguje ani na úrovni bežnej komunikácii. Z tohto dôvodu navrhla, aby rodičom bola umožnená terapia Centra pedagogicko- psychologického poradenstva, kde by sa im venovali individuálne a dlhodobo. Na základe výsledkov terapie by sa mohol zhodnotiť vzťah rodičov a dieťaťa, prípadné podieľanie sa na výchove oboch rodičov.
Navrhla maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné vo výške 120 € mesačne s primeranými splátkami. Súhlasila s úpravou styku otca s maloletým dieťaťom tak, ako to navrhla matka.
Súd na pojednávaní vykonal aj listinné dôkazy, preukazujúce predovšetkým príjmy, schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, príjmy a výdavky matky, jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery, ako aj náklady spojené s výchovou a výživou maloletého dieťaťa.
Z hlásenia úrazu vyplýva, že matka bola dňa 25. 6. 2013 napadnutá druhom D. Z. v byte tak, že ju udieral do hlavy a ramien. Objektívne ošetrujúci lekár konštatoval krvné podliatiny v oblasti ľavého oka, ľavej sánky, pravej čelnej oblasti a pravého líca, pomliaždenie v oblasti krku a oboch ramien s krvnou podliatinou. Matka urobila dňa 2. 9. 2013 o napadnutí oznámenie na polícii.
Z fotografií (z prílohovej obálky) sa súd oboznámil so zraneniami matky, ktoré utrpela v dôsledku fyzického útoku bývalého druha.
Z rodného listu vyplýva, že rodičmi maloletého dieťaťa je navrhovateľka a D. Z..
Zo správ z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina vyplýva, že:
· rodičia maloletého dieťaťa od 1. 1. 2013 neboli evidovaní ako uchádzači o zamestnanie,
· nepoberali dávky a príspevky v hmotnej núdzi,
· matka nepoberala náhradné výživné,
· matka poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 EUR.
Zo správy o príjme matky vyplýva, že jej priemerná mesačná mzda bola v období od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013 452,13 EUR, za prvý štvrťrok 2014 501,81 EUR.
V písomnom podaní matka uviedla pravidelné a nepravidelné výdavky, vynakladané na zabezpečovanie oprávnených potrieb maloletého dieťaťa.
Zo správy zo šetrenia pomerov zo dňa 15. 5. 2014 vyplýva, že matka maloletého dieťaťa sa odsťahovala od druha D. Z. z dôvodu opakovaných hádok a fyzických útokov zo strany otca maloletého dieťaťa. Otec dieťaťa býva v byte svojich rodičov a matka maloletého dieťaťa sa odsťahovala k svojim rodičom. Otec sa s dcérou nestretáva. Maloleté dieťa sa vyjadrilo tak, že sa s D. (otcom) nechce stretávať, lebo sa ho bojí (bil matku a ona ju bránila). Všetky výdavky spojené so starostlivosťou o dieťa hradí matka. Otec uhradil výživné v marci 2014 vo výške 162 EUR a v mesiaci apríl 2014 vo výške 28 EUR. Starostlivosť o dieťa je zo strany matky na požadovanej úrovni.
Zo správy Daňového úradu Žilina vyplýva, že jeho príjem z podnikania bol v roku 2012 6 485,18 EUR a výdavky 2 594,07 EUR.
Zo správy detskej lekárky vyplýva, že prehliadky maloletého dieťaťa sa realizujú pravidelne. Starostlivosť matky o dieťa je dobrá, telesne a duševne prospieva primerane.
Zo správy zo základnej školy vyplýva, že v školskom roku 2013/2014 sa maloleté dieťa v kolektíve adaptovalo. Maloletá A. je priateľská, nekonfliktná, prospela s vyznamenaním. Vyjadrila sa, že s otca má strach. Má blízky vzťah s matkou, ktorá sa jej venuje a podporuje ju.
Zo správy z poradensko psychologického procesu zo dňa 18. 9. 2014 okrem iného vyplýva, že maloleté dieťa ako najbližšiu osobu vníma matku, pozitívny vzťah má aj k matkinmu priateľovi. S otcom nebola v kontakte odvtedy, ako sa odsťahovali zo spoločnej domácnosti, okrem neohlásenej návštevy otca v škole. Z otca má strach, pretože v minulosti bola opakovane svedkom útokov z jeho strany voči matke.
Vzhľadom na citové naviazanie s matkou a odmietavý vzťah k otcovi, psychológ neodporučil striedavú starostlivosť, či zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Otec, ak by mal záujem o obnovenie vzťahu s dcérou, mal by postupovať po krokoch, najskôr obnoviť telefonický kontakt, po čase, ak by dieťa súhlasilo, realizovať kratšie stretnutia (v známom prostredí alebo v prítomnosti blízkej osoby), ktoré
by sa mohli predĺžiť na víkendový pobyt. Ako prekážku v obnovovaní vzťahu vníma psychológ najmä strach dieťaťa z otca a odmietavý postoj k nemu.
______
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 125 OSP a dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
______
Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky, otca maloletého dieťaťa, kolíznej opatrovníčky a prečítaním a oboznámením obsahu listín obsiahnutých v spise.
Podľa § 132 OSP súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 154 ods. 1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.
______
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci:
Matka odišla aj s maloletým dieťaťom od otca dieťaťa dňa 20. 8. 2013 k svojim rodičom. Odvtedy sa o dieťa stará sama. Otec výživné neplatil, preto matka podala na neho trestné oznámenie. Od podania návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, t. j. od 5. 9. 2013 do vyhlásenia rozsudku, otec zaplatil výživné v marci 2014 vo výške 162,72 EUR a v mesiaci apríl 20 14 28,- €. Zaplatenie výživného otcom nebolo medzi účastníkmi sporné. Taktiež nebolo sporné, že otec sa s dieťaťom nestretáva, ani mu reálne neposkytuje vecné plnenia. Matkin príjem je cca 500 EUR. Býva u rodičov s dcérou, kde majú samostatnú izbu. Otec je živnostník v oblasti stavebníctva, podľa jeho vyjadrenia sa jeho príjem pohybuje od 500 EUR do 700 EUR mesačne, aj keď nepravidelne. Jeho zdravotný stav je dobrý, má základné vzdelanie. Býva u rodičov v trojizbovom dome, kde má samostatnú izbu. Otec síce uviedol, že prispieva rodičom sumou 100 Eur za bývanie, svedkyňa - jeho matka, túto skutočnosť nepotvrdila.
Matka popísala jednotlivé pravidelné a nepravidelné výdavky spojené s uspokojovaním potrieb maloletého dieťaťa v celkovej výške cca 230 EUR. Otec ich nespochybnil.
Otcove výdavky, ktoré vyčíslil, predstavovali podľa jeho vyjadrenia sumu cca 700 EUR. Rozdiel medzi deklarovanými príjmami a výdavkami vysvetlil tak, že ho „dotujú“ rodičia. Výšku „dotácie“ uviesť nevedel.
Súd ustálil výšku príjmu otca, vychádzajúc z daňového priznania za rok 2012 (za rok 2013 daňové priznanie nepodal) a z jeho výpovede na sumu cca 600 EUR mesačne, zohľadňujúc skutočnosť, že jeho príjem ako živnostníka v stavebníctve, nie je pravidelný.
_____
Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu (miera tejto povinnosti) má kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka je u obidvoch rodičov v zásade rovnaká. Rozdiely v kvantite sú určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré sa posudzujú individuálne. Tieto kritéria súd skúmal u obidvoch rodičov napriek tomu, že výživné sa určovalo len voči jednému z nich.
Napriek tomu, že právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom nie je postavená na tzv. „objektivizácii výživného“ v tom zmysle, že by zákon paušálne diferencoval výšku výživného napríklad podľa veku, súd vychádzal pri určení výšky výživného (aj pri úprave výšky výživného) zo všeobecných kritérií, a to:
· odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa,
· schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov,
· právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a súčasne
· prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará,
ktoré posúdil a vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania.
Súd pri určení výšky výživného vychádzal z týchto relevantných skutočností:
· z nákladov na výchovu a výživu pre maloleté dieťa tak, ako to uviedla matka, čo otec v zásade nespochybnil,
· matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti o maloleté deti,
· plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred platením dlhov otca.
Vzhľadom na zistený skutkový stav veci, vychádzajúc zo zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd dospel k záveru, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 120 EUR mesačne (v súlade s návrhom kolíznej opatrovníčky).
Otec zaplatil za obdobie od 1. 9. 2013 do 30. 9. 2014 výživné v celkovej výške 190,72 EUR (162,72 EUR v mesiaci marec 2014 a 28 EUR v mesiaci apríl 2014).
Keďže súd určil výživné vo výške 120 EUR od 1. 9. 2013 a otec zaplatil za obdobie od 1. 9. 2013 do 30. 9. 2014 len sumu 190,72 EUR, vznikol mu dlh na výživnom v celkovej sume 1 369, 28 EUR (13 mesiacov krát 120 EUR - 1 560 EUR mínus 190,72 EUR)
Aj keď súd nevyhovel návrhom otca a matky v otázke výšky vyživovacej povinnosti, nerozhodol o tom osobitným výrokom, pretože predmetom pojednávania bolo konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Matka požiadala určiť výšku výživného od 20. 8. 2013, pričom návrh bol podaný na Okresný súd Žilina dňa 5. 9. 2013. Matka teda žiadala priznať výživné spätne.
Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Matka v konaní (zastúpená právnym zástupcom), neuviedla dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné priznať výživné spätne - od 20. 8. 2013. Odchod matky s dieťaťom zo spoločnej domácnosti a skutočnosť, že o dieťa sa výlučne starala matka, otec neprejavil žiadny záujem a nepodieľal sa na výdavkoch súvisiac so starostlivosťou o maloleté dieťa, takýmito výnimočnými okolnosťami nie sú. Preto súd priznal maloletému dieťaťu výživné od mesiaca, v ktorom bol návrh podaný.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 v spojení s § 77 ods. Zákona o rodine, by formálne prichádzalo zvýšenie výživného najskôr 5. 9. 2013. Podľa názoru súdu nie je možný prísne formalistický výklad uvedených ustanovení Zákona o rodine, neberúc zreteľ na účel konania, a preto súd upravil výživné od 1. 9. 2013 Takýto postup nepovažoval za priznanie výživného spätne tak, ako to má na mysli ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pretože súd týmto postupom sledoval úpravu výživného za celý príslušný kalendárny mesiac, bez potreby vypočítavania pomernej časti výživného za mesiac september 2013 (Zákon o rodine totiž sumy výživného viaže na opakujúce sa mesačné plnenia). V konaní o výživnom pre maloleté dieťa súd naviac nie je viazaný návrhom oprávnenej osoby. Takýto prístup a výklad práva považuje súd za spravodlivý, neformalistický, poukazujúc aj na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva že formalistický práva, nie je v súlade s princípom právneho štátu. Vo veci sa koná najmä o právach maloletého dieťaťa, kedy súd musí sledovať ich najlepší záujem a maloleté dieťa si takýto prístup zaslúži.
Súd povolil otcovi splácať nedoplatok na výživnom po 60 EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.
Súd povolenie splátok odôvodňuje výškou určeného výživného a pomermi oprávneného dieťaťa, ktorého výchova a výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou. Rovnako súd zohľadnil pri tomto rozhodovaní príjmy a majetkové pomery otca, rovnako aj matky (R 67/1966). Otec si musel byť vedomý toho, že bude zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa od podania návrhu matky a mal (mohol) svoje príjmy a výdavky tejto skutočnosti v predstihu prispôsobiť.
Súd mal na zreteli (aj pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa a úprave styku s druhým rodičom, ktorému dieťa zverené nebolo), predovšetkým najlepší záujem maloletého dieťaťa - jeho biologické, psychologické a sociálne potreby a stabilitu výchovného prostredia.
Vychádzajúc z psychologického vyšetrenia maloletého dieťaťa, názoru dieťaťa (vzťah k otcovi je v súčasnosti negatívny), odporúčaní psychológa (postupné kroky pri nadväzovaní vzťahu otca s maloletým dieťom), skutočnosti, že v starostlivosti matky o dieťa neboli zistené nedostatky, súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že otec pracuje v Českej republike, preto v súčasnosti nemá vytvorené podmienky na to, aby sa o dieťa mohol starať nepretržite.
Súčasne súd vyhovel jej návrhu na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, s ktorým súhlasila aj kolízna opatrovníčka tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každý párny týždeň v sobotu, od 15.00 hod. do 17.00 hod., v prítomnosti matky, v mieste bydliska matky.
Otec bude mať možnosť (v prítomnosti matky) nadviazať vzťah s maloletým dieťaťom. Ak sa otcovi podarí tento vzťah nadviazať, bude to predpoklad na prípadnú úpravu jeho styku s dieťaťom napríklad v neprítomnosti matky, alebo aj pre rozšírenejší styk. Súd objektívne nemohol určiť dobu, po ktoré je potrebné, aby sa otec stretával s dieťaťom v prítomnosti matky, a preto ju časovo neohraničil.
Základným predpokladom zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je, okrem iných predpokladov, aj vzájomná spolupráca a komunikácia rodičov. Z priebehu pojednávania, ale aj z listinných dôkazov (hlásenie o úraze) vyplýva, že rodičia dieťaťa nie sú schopní navzájom komunikovať a dohodnúť sa pri výchove dieťaťa.
S poukázaním aj na dôvody, pre ktoré súd zveril maloleté dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, preto súd návrhy otca na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti alebo do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zamietol.
Súd zamietol návrh matky na výsluch jej matky, ako aj návrh otca na výsluch jeho susedov, pretože bolo vo veci možné rozhodnúť už na základe ustáleného skutkového stavu vecí. Vykonanie uvedených dôkazov považoval súd za nadbytočné.
______
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP o trovách konania nerozhodol osobitným výrokom tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože:
· ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, a súčasne
· žiaden z účastníkov návrh na náhradu konania nepodal.
______
Rozsudok zaväzujúci na plnenie vyživovacej povinnosti je podľa § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku predbežne vykonateľný.
Predbežne vykonateľný je výrok o určení výživného (o bežnom výživnom), ako aj výrok o nedoplatku na výživnom, ktorý vznikol v dôsledku určenia výživného od 1. 9. 2013, a to bez obmedzenia.
Súd nemá oprávnenie vylúčiť predbežnú vykonateľnosť ani jedného z výrokov, pretože vyplýva priamo zo zákona.
Predbežnú vykonateľnosť výroku o nedoplatku na zročnom výživnom súd modifikoval v súlade s ustanovením § 160 Ods. 1 OSP tak (pri zachovaní povinnosť platiť aj zročné výživné od doručenia rozsudku), že otcovi maloletého dieťaťa povolil platiť zameškané výživné v mesačných splátkach 50 EU, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok.
Podľa § 162 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku lehota na plnenie výživného plynie od doručenia rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.