Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13C/196/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcu: Ing. L. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., Y. 9, právne zastúpeného JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanej: N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., F. 5, právne zastúpenej JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Žižkova 6, v konaní o určenie predmetu dedičstva takto

rozhodol:

Žalobný návrh zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 823,26 eura v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania o určenie predmetu dedičstva, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 16.8.2012 žiadal žalobca určiť rozsudkom, že hodnota prevedenej nehnuteľnosti, bytu č. XX na V. poschodí, vchod č. X bytového domu súpisné číslo XXXX, na parc. č. XXXX a parc. č. XXXX na ulici F. č. 4, 5, podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 254/10000, zapísanej na LV č. XXXXX, k. ú. Jazero, obec Košice - Nad Jazerom, sa má započítať na dedičský podiel dedičky - žalovanej a uplatnil si náhradu trov konania. Na odôvodnenie svojho návrhu žalobca uviedol, že v priebehu dedičského konania po poručiteľovi B. C., ktorý zomrel XX.X.XXXX a v ktorom ako dedičia zo zákona v I. skupine zákonných dedičov do úvahy prichádzali on - žalobca a jeho sestra - žalovaná došlo medzi nimi k spornej skutočnosti, ktorou je započítanie hodnoty nehnuteľnosti na dedičský podiel dedičke N. C., t.j. žalovanej a to bytu včítane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, definovaného v petite žalobného návrhu. Žalobca uviedol, že poručiteľ B. C. a jeho manželka neb. W. C., rod. Y. žalovanej kúpnou zmluvou uzavretou dňa 25.10.2007 odpredali predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 1,- Sk. Uviedol, že medzi ním a žalovanou k dohode o vyporiadaní dedičstva nedošlo. Uviedol, že pri dedení zo zákona dedičovi sa do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. Predmetom započítania je to, čo poručiteľ previedol na svojho neskoršieho dediča bez toho, že by za predmet prevodu bolo zo strany nadobúdateľa poskytnuté nejaké ekvivalentné plnenie, pokiaľ najmä so zreteľom na povahu a výšku daru, nešlo zo strany poručiteľa o obvyklé darovanie. Uviedol, že ak šlo sčasti o odplatný a sčasti o bezodplatný prevod, predstavuje hodnota, ktorú možno do dedičského podielu započítať, rozdiel medzi hodnotou prevedenej veci odrážajúcej sa v jej všeobecnej cene a odplatou. Sčasti bezodplatným nadobudnutím, uviedol, že môže preto byť aj nadobudnutie na základe kúpnej zmluvy, ak bola kúpna cena zaplatená nadobúdateľom podstatne nižšia, než obvyklá kúpna cena. Pri kúpnej zmluve ako simulovanom právnom úkone, ktorým malo byť zastreté darovanie, je nutné vychádzať zo stavu faktického, t.j. z darovania a vykonať zápočet. Žalobca uviedol, že Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. zo dňa 21.6.2012 ho odkázal, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podal na súde žalobu proti

žalovanej o určenie, že hodnota prevedenej predmetnej nehnuteľnosti sa má započítať na dedičský podiel žalovanej. Uviedol, že spornú skutočnosť, ktorá medzi ním a žalovanou ako dedičmi existuje a to započítanie hodnoty nehnuteľnosti, je potrebné túto vyriešiť v rámci samostatného konania, pretože od vyriešenia tejto skutočnosti závisí rozsah dedičského práva dedičov.

Žalovaná sa k návrhu žalobcu vyjadrila písomne, podaním zo dňa 10.10.2012, doručeným súdu dňa 12.10.2012, v ktorom potvrdila, že nadobudla na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 25.10.2007 medzi ňou ako kupujúcou a jej rodičmi ako predávajúcimi predmetné nehnuteľnosti. Trvala na tom, že kúpna zmluva, ktorú uzavrela so svojimi rodičmi je kúpnou zmluvou v zmysle ust. § 588 Obč. zák. a teda nemožno ju v zmysle ust. § 484 Obč. zák. považovať za darovanie za života poručiteľa, ktoré by sa následne jej malo započítať ako dedičke do jej dedičského podielu, ako to uviedol žalobca. Poukázala na to, že predmetná zmluva je riadne označená ako kúpna zmluva, má všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, vrátane dohody o kúpnej cene a ako kúpna zmluva bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností a jej neplatnosť nebola doteraz vyslovená žiadnym súdnym rozhodnutím. Ohľadom dohodnutia kúpnej ceny medzi zmluvnými stranami vo výške 1,- Sk uviedla, že to bolo z dôvodu, že sa ona dlhodobo predtým, predovšetkým však v období od roku 2004 do roku 2008 (do úmrtia otca), resp. do roku 2009 (do úmrtia matky) osobne celodenne starala o svojich rodičov v byte na F. 5 v Košiciach, a to aj napriek tomu, že týmto bola nútená opustiť od svojich plánov odísť pracovať do zahraničia, kde by vzhľadom na svoje jazykové vybavenie (španielsky jazyk na prekladateľskej úrovni, nemecký a anglický jazyk s certifikátmi potrebnými pre zamestnanie sa v starostlivosti o deti a maďarský jazyk na komunikatívnej úrovni) nepochybne našla bez problémov uplatnenie. Uviedla, že sa tejto možnosti s vyhliadkami na nepomerne vyššie odmenu za prácu vzdala s ohľadom na potreby svojich rodičov, ich postoj a tiež nezáujem jej brata - žalobcu postarať sa o rodičov na sklonku ich života a v chorobe. Uviedla, že ich matka W. C. mala od roku 2003 problémy so srdcom, v roku 2004 utrpela zlomeninu stehennej kosti, kvôli ktorej chodila s barlami po dobu jedného roka, v roku 2006 jej bol zavedený kardiostimulátor a v auguste 2007 si zlomila panvovú kosť čo ju definitívne pripútalo na lôžko. Uviedla, že náročná celodenná starostlivosť o rodičov sa následne podpísala aj na jej zdraví, bola dlhodobo práceneschopná s problémami ľavej ruky z preťaženia a to od 9.11.2009, dňa 16.9.2010 podstúpila jednodňovú operáciu palca ľavej ruky s ukončením práceneschopnosti dňa 10.11.2010. Žalovaná vo svojom stanovisku uviedla, že obaja rodičia v tom čase už potrebovali celodennú starostlivosť, pričom keď im navrhla možnosť zabezpečenia platenej opatrovateľky (s prihliadnutím na plány odísť pracovať do zahraničia a tiež postoj brata - žalobcu), túto možnosť otec účastníkov, poručiteľ B. C., rezolútne odmietol s odôvodnením, že „on cudziu osobu do bytu nevpustí, a keď príde tak ju vyhodí“, pričom požadoval, aby ona - žalovaná ostala doma starať sa o nich ako sa má dieťa starať v prípade potreby o svojich rodičov v ich starobe a chorobe. Vzhľadom na horeuvedené, ako aj nezáujem svojho brata

- žalobcu prevziať aspoň časť zodpovednosti za starostlivosť o starých a chorých rodičov, rozhodla sa ostať doma a poskytovať im potrebnú starostlivosť, a to aj napriek tomu, že tým prišla o lukratívne zárobkové možnosti v zahraničí (predpokladaný príjem cca 60 eur za deň), ktorými plánovala pre seba a svojho syna W. I., študujúceho na LF UPJŠ zabezpečiť finančné prostriedky na samostatné bývanie. Uprednostnila potreby svojich rodičov aj napriek tomu, že nielenže sama nemala tým pádom adekvátny príjem, ale dokonca ani otec jej syna si dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči nemu, a teda celá ťarcha výživy a výchovy bola na jej pleciach. Bytovú otázku jej a jej syna, preto jej rodičia navrhli vyriešiť odpredajom ich bytu na F. 5 do osobného vlastníctva jej - žalovanej s tým, že dohodnutá kúpna cena bude zohľadňovať: 1/ “ušlý zisk“ žalovanej v dôsledku rozhodnutia uprednostniť starostlivosť o rodičov pred možnosťou lukratívneho zárobku v zahraničí, 2/ hodnotu nákladov, ktoré rodičia neboli nútení vynaložiť na zaplatenie externej opatrovateľky, 3/ fakt, že rodičia odkúpili predmetný byt do svojho osobného vlastníctva v roku 1994 za kúpnu cenu 3.887,- Sk a 4/ skutočnosť, že ona bývala s rodičmi v tomto byte už od roku 1974 a do doby nadobudnutia vlastníckeho práva k nemu doň investovala nemalé vlastné finančné prostriedky, naposledy v roku 2006, pričom len do nákupu materiálu investovala zhruba 30.000,- Sk, s tým, že všetky potrebné práce vykonala svojpomocne so svojím synom W. a žalobca na tieto úpravy nijakým spôsobom neprispel ani sa na nich prácou nepodieľal. Uviedla, že bytovú otázku jej brata - žalobcu rodičia vyriešili už dávno predtým, keď mu prispeli v tom čase nemalou sumou na nadobudnutie užívateľských práv k bytu na Y. 9 v Košiciach, ktorý si žalobca následne za zostatkovú hodnotu odkúpil do svojho osobného vlastníctva. S ohľadom na túto skutočnosť uviedla, že pokladá žalobu žalobcu za amorálnu. Žalovaná uviedla výpočty, podľa ktorých v prípade práce v zahraničí za obdobie rokov 2004-2008/2009 by bola bývalá schopná zarobiť si cca 60 eur na deň, t.j. za 4 roky 60.480 eur, resp. 75.600 eur za 5 rokov práce v zahraničí čo aj v prípade odpočítania nevyhnutných nákladov predstavuje dostatočnú majetkovú hodnotu za účelom riešenia bytovej otázky. Na druhej strane neboli

rodičia nútení vynaložiť náklady za opatrovanie cudzou osobou čo by v prepočte minimálnou sadzbou, ktorú žalovaná zistila (v roku 2004 20 eur/deň) za 5 rokov predstavovalo 25.200 eur (20 eur x 7 dní v týždni x 36 týždňov v roku, kedy by žalovaná bola pracovnej mimo SR x 5 rokov). Uviedla, že v dôsledku uvedeného bola kúpna cena v kúpnej zmluve dohodnutá vo výške 1,- Sk s vedomím, že k určeniu tejto kúpnej ceny došlo v dôsledku započítania jej „ušlého zisku“ a zároveň ušetrením nákladov rodičov za odmenu opatrovateľke oproti predpokladanej trhovej cene nehnuteľnosti a tiež v dôsledku toho, že zmluvou bolo obom rodičom zriadené právo doživotného užívania tohto bytu, čo mala tiež za dôležitý faktor určujúci hodnotu nehnuteľnosti. Protihodnotou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti teda nebola 1,- Sk, ale všetky vyššie uvedené finančné čiastky a výšku kúpnej ceny ovplyvnila aj nadobúdacia cena bytu rodičmi a investície žalovanej do tohto bytu. Uviedla, že neuvažovali s rodičmi o právnej forme darovacej zmluvy z vyššie uvedených dôvodov, keďže darovacia zmluva by svojou bezodplatnosťou nijako nezohľadňovala finančný aspekt starostlivosti ňou poskytovanej jej rodičom. Mala za potrebné uviesť, že jej starostlivosť o rodičov nemožno považovať len za plnenie si vyživovacej povinnosti detí k rodičom v zmysle ust. § 66 Zák. o rodine, pretože nemožno žiadať, aby dospelé dieťa bolo nútené vzdať sa svojej vlastnej zárobkovej činnosti a snahy zabezpečiť svoju vlastnú rodinu z dôvodu poskytovania celodennej starostlivosti svojim rodičom a taktiež podotkla, že rovnakú vyživovaciu povinnosť v zmysle Zák. o rodine mal aj žalobca, ktorý si ju však neplnil vôbec, avšak jej starostlivosť o rodičov v ich starobe a chorobe mu maximálne vyhovovala, nikdy ju nespochybňoval a úplne sa na ňu spoliehal. Mala za to, že výsledok dedičského konania, ktorý by kúpnu zmluvu považoval za zmluvu darovaciu a ako takú by ju započítal na jej dedičský podiel, v dôsledku čoho by jej brat - žalobca dosiahol, že celé dedičstvo po poručiteľoch - rodičoch by pripadlo jemu, by bol pre rozpor s dobrými mravmi neplatný. Na základe uvedených skutočností navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a výsluchom svedkýň V. P., Ing. M. M. a MUDr. Z. E. a listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi, resp. listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a zistil tento skutkový stav:

Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 21.6.2012, sp. zn. , vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi neb. B. C. súd odkázal dediča Ing. L. C., t.j. žalobcu, aby podal žalobu na súde proti dedičke N. C., t.j. žalovanej o určenie, že hodnota prevedenej nehnuteľnosti a to bytu č. XX na V. poschodí vchodu č. X bytového domu súpisné číslo XXXX včítane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, zapísané na LV č. XXXXX pre kat. úz. Jazero sa má započítať na dedičský podiel dedičky N. C.. Súčasne súd prerušil konanie o prejednanie dedičstva až do právoplatného rozhodnutia súdu.

Žalobca ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že kúpnopredajná zmluva bola uzavretá asi rok pred smrťou otca s úmyslom, a to najmä s úmyslom žalovanej, aby sa byt nestal predmetom dedičstva. Poukázal na to, že otec mal v čase prevodu 85 a matka 80 rokov. Pokiaľ sa týka starostlivosti o rodičov, tvrdil, že otec až do svojej smrti bol psychicky a fyzicky spôsobilý a nebol odkázaný na starostlivosť. Tvrdil, že jeho otec v roku 2005 sám chodil na chatu a staral sa o ňu, zvládal fyzicky starostlivosť o chatu a jeho pomoc v tomto smere nevyžadoval a nepotreboval. Mal za to, že nezodpovedá celkom pravde ani starostlivosť o matku už od roku 2004. Poukázal v tejto súvislosti na to, že matka aj po zlomenine krčka bedrovej kosti chodila do jeho záhrady, používala síce barly, ale bola schopná chôdze. Uviedol, že on bol ochotný sa finančne podieľať na starostlivosti o matku, avšak žalovaná odmietala toto z dôvodu, že nemala financie, aby hradila opatrovateľku. Mal za to, že až v roku 2007 sa zhoršil zdravotný stav jeho matky a to v dôsledku Alzheimerovej choroby a súčasne zostala mama aj bezvládna. Vypovedal, že sa mohla pohybovať len pomocou barlí a súčasne mala aj vozík. Ohľadom zabezpečenia opatrovateľskej služby pre rodičov uviedol, že ak by bol dostal od žalovanej priamy podnet bol by na takýto podnet reagoval. K zámeru žalovanej pracovať v zahraničí podotkol a poukázal na to, že žalovaná vo svojom vyjadrení neuviedla to, že sa musela starať o syna v uvedenom období, ktorý ešte navštevoval strednú školu a označil preto zámer žalovanej pracovať v zahraničí za fiktívny. Mal za to, že ak mala takéto zámery mohla ich uskutočniť buď po roku 1989 alebo po smrti rodičov. V súvislosti s nákladmi uviedol, že žalovaná bývala od roku 1974 a následne po narodení jej syna aj spolu s ním, u rodičov. Všetky náklady spojené s bývaním hradil otec a teda žalovaná nemusela vynakladať žiadne prostriedky na bývanie. Takisto jej rodičia vypomáhali pri výchove syna. Uviedol, že žalovaná v období spomínanej starostlivosti o rodičov a to už od roku 1995-1996, až do ich smrti bola dlhodobo nezamestnaná a teda nemusela opustiť žiadne lukratívne miesto. Žalobca vypovedal, že o uzavretí kúpnej zmluvy sa on dozvedel až na dedičskom pojednávaní asi rok a pol po uzavretí zmluvy. Rodičia ho o uzavretí takejto zmluvy

neinformovali. Na otázky právnej zástupkyne žalovanej žalobca uviedol, že on pomáhal v starostlivosti o rodičov tým spôsobom, že sa pýtal žalovanej, čo matka potrebuje, čo jej má kúpiť, aké vitamíny a pravidelne ju navštevoval doma a aj v nemocničných zariadeniach. Pamätal si, že keď si mama zlomila kŕčok bedrovej kosti, pomáhal ju nakladať do sanitky a takisto jedenkrát, keď prišlo otcovi zle bol s ním u lekára na vyšetrení. Uviedol, že ak by ho bola sestra t.j. žalovaná požiadala, bol by pomohol. Na otázku právnej zástupkyne uviedol, že on osobne pri údržbe bytu pomáhal rodičom tým spôsobom, že byt vymaľoval, resp. vytapetoval, keď tak bolo potrebné urobiť. Vlastné finančné prostriedky do bytu neinvestoval, pretože rodičia ho o poskytnutie takejto pomoci nepožiadali. Na otázku ohľadne nadobudnutia vlastného bytu, či mu pri tom pomohli jeho rodičia, žalobca uviedol, že byt nadobudol bez pomoci rodičov, nadobudol ho po rozvode v roku 2002 alebo 2003. Rodičia mu pomohli len tým, že mu mama požičala peniaze na výmenu bytu po rozvode a to bytu 1 - izbového za byt 3 - izbový. Jednalo sa o pôžičku vo výške 12.000,- až 13.000,- Sk, ktorú mame vrátil. Uviedol, že po roku 2003, je pravdou, že chodieval počas víkendov k rodičom na stravovanie, avšak za takéto stravovanie svojej mame prispieval a to sumou 400,- Sk mesačne. Podotkol, že sa nejednalo o pravidelné stravovanie počas každého víkendu, pretože počas víkendov mal aj rôzne iné akcie. Aké dlhé obdobie takto chodieval k rodičom na obedy a večere počas víkendov konkrétne uviesť nevedel.

Žalovaná vypovedala, že zdravotné problémy jej matky sa začali priebežne po roku 2002. Jednalo sa o zdravotné problémy so srdcom, ktoré jej zlyhávalo, v tej súvislosti jej 3 až 4 krát do roka poskytovali zdravotnú starostlivosť formou kardioverzií, okrem toho matka bola vedená v dispenzárnych starostlivostiach hematológa, nefrológa, internistu a po čase aj neurológa, so začínajúcou Alzheimerovou chorobou. Znamenalo to, že v pravidelných intervaloch 3 až 4 mesiacov s matkou navštevovala týchto odborných lekárov, prípadne ak sa vyskytol konkrétny problém, aj mimo pravidelných termínov. V tomto období jej starostlivosť spočívala v sprevádzaní mamy na rôzne vyšetrenia a súčasne aj sa starala o domácnosť, ktorú viedla. Žili všetci spolu pod jednou strechou a otec jej v tomto období ešte pomáhal pri starostlivosti o mamu. Zdravotný stav matky sa skomplikoval v roku 2004, keď si pri páde zlomila kŕčok bedrovej kosti. Jeden rok potom chodila permanentne s barlami, v ďalšom roku z času na čas barly mohla vynechať. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že matka chodila na záhradu, žalovaná uviedla, že ak aj mama na záhradu išla, nemohla nič robiť, pretože používala barly a nevládala. Vypovedala, že ona zabezpečovala v tom čase všetky domáce práce, či už žehlenie, umytie okien a pod., nakupovala, varila. V roku 2006 matke zaviedli kardiostimulátor. V roku 2007 mama doma spadla, naštiepila si panvovú kosť, jej stav sa zhoršil a bol veľmi vážny, bola aj hospitalizovaná a od tej doby, žalovaná vypovedala, že sa jej mama už na nohy nepostavila a zostala pripútaná na lôžku. Bola nútená zabezpečiť mame aj vozík. Musela zabezpečovať aj starostlivosť o otca, pretože mama ako ležiaca pacientka starostlivosť oň zabezpečovať nemohla. Vypovedala, že nebolo vo finančných možnostiach rodičov zabezpečiť si starostlivosť pre seba cestou opatrovateľskej služby, súčasne však otec aj odmietal poskytovanie starostlivosti akoukoľvek cudzou osobou a súčasne žalovaná uviedla, že nepovažovala za riešenie ani to, aby do bytu prišla nejaká cudzia osoba, ktorá sa bude starať o rodičov a ktorú ona, v tom čase nezamestnaná, bude platiť s tým, že sa zamestná. Uviedla, že sa preto dohodla so svojimi rodičmi, že zostane doma a že rodičia byt, ktorý oni kúpili za sumu 3.887,- Sk jej predajú za cenu 1,- Sk, v ktorej bude zohľadnená tá skutočnosť, že sa bude o nich starať a teda nebudú si musieť platiť opatrovateľku a nevzniknú im žiadne finančné náklady. Poukázala na to, že mala v tom čase potrebné jazykové vybavenie a absolvované rôzne kurzy, aby sa zamestnala v zahraničí za výhodných zárobkových podmienok. Mala v tomto období aj konkrétnu ponuku na prácu v zahraničí, keď ju oslovila bývala spolužiačka jej brata, a ona túto ponuku odmietla z dôvodu potreby starať sa o svojich rodičov. Nezdalo sa ani jej ani rodičom vhodné také riešenie, aby ona išla do zahraničia a rodičia aby platili opatrovateľku, na ktorú by im ona napr. aj prispievala. Preto sa dohodli s rodičmi tak ako sa dohodli. Uviedla, že jej pomáhal pri starostlivosti o rodičov aj jej syn, ktorý bol študentom lekárskej fakulty. Potvrdila tú skutočnosť uvedenú žalobcom, že s rodičmi žili v jednej domácnosti a keď bolo potrebné, pomáhali aj rodičia jej pri starostlivosti o syna. Uviedla, že je pravdou, že bola dlhodobo nezamestnaná, keďže mal jej syn dlhodobé zdravotné problémy alergického charakteru a očné problémy, avšak napriek tomu, uviedla, že učila v jazykových školách, robila v poisťovniach aj v prekladateľskej organizácii. Žalovaná vypovedala aj o vlastných zdravotných problémoch, ktoré nadobudla v dôsledku starostlivosti o rodičov. Pre ne sa nezamestnala ani po smrti matky, pretože mala problémy s ľavou rukou a bola nútená podstúpiť operáciu. V súvislosti s tým bola 1 rok práceneschopná. V súvislosti s výpoveďou žalobcu, že ich otec chodieval na chatu, uviedla, že otec inú možnosť nemal, pretože ona - žalovaná nezvládala starostlivosť aj o byt aj o chatu, pritom susedia ich upozorňovali na akúkoľvek neudržiavanosť chaty. Aj keď otec na chatu chodieval, fyzicky tam nebol schopný spraviť skoro nič, pretože po dovŕšení veku

80 rokov už aj on potreboval pomoc. V súvislosti s vyjadrením žalobcu o jeho ochote poskytnúť pomoc svojim rodičom, vypovedala o konkrétnej skúsenosti, keď žalobcovi - svojmu bratovi zavolala s tým, že je potrebné okúpať a umyť otca a jeho odpoveď bola taká, že má žalovaná syna a aby ho okúpala so synom. Takisto uviedla príklad, keď v zime v roku 2009 bola matka hospitalizovaná na geriatrii a jej stav bol veľmi vážny, informovala o tom svojho brata - žalobcu a vyzvala ho, keďže sa jednalo o vážny stav na návštevu matky, pričom sa žalobca požadovanej návšteve vyhol s odôvodnením, že je unavený, pretože sa vrátil zo služobnej cesty. Vypovedala, že pomáhala rodičom aj v zabezpečovaní starostlivosti o chatu, do ktorej aj investovala finančné prostriedky, pretože na chate zatekala strecha, avšak aj keď túto skutočnosť oznámila žalobcovi, on sa späť neohlásil. Vypovedala, že otec v poslednom období svojho života ťažko znášal zhoršovanie zdravotného stavu matky účastníkov, začal mať problémy s alkoholom, ktorý začal požívať. Navštevoval krčmy, jej potom často volali, že otec leží pred blokom, odkiaľ bolo potrebné ho zdvihnúť a dopraviť domov. Vypovedala aj o zdravotných problémoch svojho otca s prostatou, v dôsledku ktorých uviedla, že sa pomočoval. Takto zašpinené veci - nohavice bolo potrebné oprať. V súvislosti s požívaním alkoholu si otec začal aj požičiavať peniaze. Podotkla, že otec napokon aj zomrel na otravu alkoholom. Ohľadne vlastných investícii do opráv a údržby bytu do času než nadobudla tento do vlastníctva žalovaná uviedla, že v roku 2006 robili spolu so synom údržbu a rekonštrukciu okien, keď ich rámy opálili, gitovali a maľovali, čistili radiátory, maľovali celý byt, v jednej izbe vypovedala, že dali dole tapety, namiesto nich dali stierku, vymenili gumolit. Takisto investovala finančné prostriedky do rekonštrukcie, resp. údržby balkóna, na ktorom opadávala omietka. Len finančné prostriedky vynaložené na materiál boli vo výške asi 30.000,- Sk. Uviedla, že s rodičmi mala uzavretú písomnú nájomnú zmluvu na byt a rodičom mesačne na byt prispievala sumou vo výške 2.000,- Sk a to v období rokov 2006 až 2008. Na otázku právneho zástupcu žalobcu prečo si žalovaná neriešila vlastné bývanie oddelene od svojich rodičov od roku 1974, žalovaná uviedla, že to nie je pravda, pretože ona na Mestskej časti Košice - Nad Jazerom požiadala o pridelenie bytu a dosť dlho čakala až do zmeny pomerov, kedy cena za 1 m2 bola taká vysoká, že to pre ňu bolo neprijateľné riešenie. Uviedla, že žiaden opatrovateľský príspevok v súvislosti so starostlivosťou o rodičov nepoberala, pretože bola vedená na úrade práce ako nezamestnaná.

Svedkyňa V. P., je susedou žalovanej bývajúcou v tom istom obytnom dome a súčasne uviedla, že je aj jej priateľkou. Uviedla, že rodičov účastníkov spoznala po svojom nasťahovaní sa do predmetného obytného domu na F. č. X v Košiciach a to v roku 1998. Vypovedala, že v roku 2004 mama účastníkov spadla, následne podstúpila operáciu, po ktorej bola v domácej starostlivosti, kde vyžadovala 24 hod. starostlivosť inej osoby. Vypovedala, že zdravotný stav mamy účastníkov sa postune zhoršoval, doslovne uviedla, že „išiel dole vodou“. V tej súvislosti, vypovedala, že sa zhoršil aj psychický stav otca účastníkov, resp. problematické bolo jeho vnímanie tejto situácie, zmena situácie v domácnosti, stal sa viac uzavretý a súčasne si aj viac vypil. Vypovedala, že matka účastníkov vyžadovala celodennú 24 - hod. starostlivosť a svedkyňa uviedla, že ona sama niekoľkokrát na požiadanie žalovanej bola za ňu v byte zaskočiť a to tým spôsobom, že mala od bytu kľúče. Nebola v byte nepretržite počas celej neprítomnosti žalovanej, ale určite zašla do bytu nahliadnuť. Vypovedala, že žalovaná sa veľmi zodpovedne o svojich rodičov starala a rodičia začali byť na ňu ešte viac citovo naviazaní, čo vnímala tak akoby si vyžadovali jej starostlivosť. V dôsledku poskytovania starostlivosti uviedla, že žalovaná dala bokom svoj osobný, súkromný aj pracovný život a riešila v podstate len mamu, otca, nákupy a starostlivosť o nich. Okrem toho zabezpečovala aj starostlivosť o syna, ktorý bol žiakom základnej školy, ale popritom navštevovala aj rôzne kurzy, z ktorých získala certifikáty, pretože sa chcela finančne zabezpečiť. Ohľadom pracovných aktivít žalovanej svedkyňa uviedla, že keď sa ona nasťahovala do obytného domu v roku 1998, v tom čase žalovaná sa venovala práci poisťovacieho agenta, pretože aj sama svedkyňa uzavrela so žalovanou poistenia pre deti. Potom túto činnosť zanechala, bola tlmočníčkou, takisto doučovala španielčinu, angličtinu a v čase, keď prišlo obdobie opatrovateľskej činnosti v Rakúsku uviedla, že si žalovaná začala robiť potrebné certifikáty. V tomto období sa však objavili choroby rodičov a jej aktivity boli odsunuté. O zdravotnom stave otca účastníkov svedkyňa uviedla, že u neho v súvislosti so zdravotným stavom matky došlo k zhoršeniu jeho zdravotných problémov a to v tom smere, že dochádzalo o u neho k únikom moču aj stolice. Svedkyňa vypovedala o svojich priamych poznatkoch, keď uviedla, že nie jedenkrát ho v takom stave nakladala do výťahu, pretože chodieval do krčmy a pri návratoch zvykol odpadnúť a za takých okolností ho aj ona nakladala do výťahu a vyviezla výťahom hore a odovzdala ho žalovanej. Uviedla, že v roku 2007 sa matka účastníkov stala ležiacou pacientkou. Žalovaná uviedla, že ona sama asi 3 krát pomáhala žalovanej s prevozom jej matky k lekárovi a to z toho dôvodu, že svedkyňa mala k dispozícii auto a bola blízkou osobou žalovanej. Uviedla, že takisto so žalovanou a jej synom bola prítomná v nemocnici potom čo

matka účastníkov zomrela na geriatrickom oddelení. Žalobca vtedy po smrti svojej matky prítomný nebol. Svedkyňa vypovedala, že sa aj dosť dlho čakalo s pohrebom z dôvodu návratu žalobcu z jeho zahraničnej dovolenky, na ktorej v tom čase bol. Požívanie alkoholických nápojov u otca účastníkov sa vystupňovalo v čase, keď vznikli v rodine problémy v súvislosti so zdravotným stavom matky. Svedkyňa uviedla, že celú starostlivosť o rodičov zabezpečovala v plnom rozsahu žalovaná, nikto jej nepomáhal, v nikom nemala oporu. Svedkyňa vyhodnotila, že sa žalovaná týmto spôsobom pre svojich rodičov obetovala. Ohľadom starostlivosti, resp. zabezpečovania údržby bytu svedkyňa uviedla, že predmetný byt bol v zlom technickom stave, všetko v ňom bolo staré, hoc aj čisté. Údržbu bytu zabezpečovala žalovaná spolu so svojím synom a to vlastnoručne. Svedkyňa uviedla, že týmto spôsobom zabezpečili žalovaná so svojím synom rekonštrukciu okien, okenných rámov a takisto omietok.

Svedkyňa Ing. M. M. vypovedala, že od roku 2000 sa venovala opatrovateľskej činnosti v zahraničí. V roku 2007 v marci robila opatrovateľku na svojom poslednom mieste v Nemecku. Uviedla, že účastníkov poznala a to prvotne žalobcu, s ktorým boli spolužiakmi na vysokej škole a cez neho spoznala aj žalovanú - jeho sestru a aj jeho rodinu. O žalovanej vedela, že je jazykovo zdatná, že je lingvistka. Ohľadom organizácie výkonu práce opatrovateľky v rodine uviedla, že sa v starostlivosti o jednu osobu striedajú dve opatrovateľky. Svedkyňa v tom čase v marci 2007 nemala zabezpečenú žiadnu striedajúcu osobu, preto telefonicky z Nemecka hľadala niekoho, s kým sa bola mohla striedať. Takto oslovila aj žalovanú. Žalovaná jej vtedy povedala, že nastúpiť na ponúknuté miesto nemôže, pretože sa stará o rodičov. Na otázku svedkyne, o akú starostlivosť sa jedná, či je to nejaká dočasná starostlivosť a či by prípadne po nejakom čase mohla nastúpiť, uviedla, že jej žalovaná povedala, že to nie je možné ani náhodou. Svedkyňa uviedla, že napokon pre svoje zámery našla inú osobu. Táto v januári 2009 ukončila svoju činnosť a opätovne svedkyňa hľadala pre seba osobu, ktorá by ju bola striedala. V tom čase sa opätovne obrátila na žalovanú, pričom zvažovala, že by už mohla mať po starostiach, ktoré mala v čase, keď ju svedkyňa prvýkrát oslovila, avšak svedkyňa uviedla, že v čase, kedy žalovanú oslovila žila ešte jej matka, hoci otec už zomrel. Žalovaná jej uviedla, že neprichádza do úvahy, aby robila opatrovateľku v Nemecku s odôvodnením že jej matka je imobilná. V decembri 2010 napokon mala sama svedkyňa vážne zdravotné problémy a potrebovala záskok možno na dobu 2 týždňov a vtedy opätovne oslovila žalovanú, či by ju nemohla zastúpiť na túto dobu, avšak v tom čase, keď oslovila žalovanú zistila, že žalovaná má vlastné zdravotné problémy s rukou. Ohľadom ceny za výkon opatrovateľskej činnosti uviedla, že v čase, keď žalovanej ponúkala výkon opatrovateľskej činnosti, bola táto činnosť platená sumou 60,- eur/deň. Svedkyňa uviedla, že za ubytovanie a stravu pri výkone činnosti neplatila, pokiaľ sa týkalo cestovného pri výkone činnosti v Nemecku jej zamestnávateľ cestovné uhrádzal, avšak uviedla, že keď pôsobila ako opatrovateľka v Belgicku tam si cestovné hradila sama. V súvislosti s výkonom tejto činnosti uviedla, že si hradila všetky odvody a poistné do sociálnej a zdravotnej poisťovne, ktoré bolo potrebné hradiť, pretože nebola vedená na úrade práce. Daň na Slovensku uviedla, že už z príjmov neplatila. Aj táto svedkyňa vo svojej výpovedi, v odpovedi na otázku právneho zástupcu žalobcu, vyjadrila obdiv žalovanej za osobne poskytnutú starostlivosť svojim rodičom. Svedkyňa na otázku uviedla, že keď žalovanej navrhla, aby počas jej pobytu v Nemecku starostlivosť o rodičov zabezpečoval jej brat - žalobca, jej žalovaná odpovedala, že to neprichádza do úvahy, pretože žalobca toto odmieta.

Svedkyňa MUDr. Z. E. bola všeobecnou lekárkou rodičov účastníkov. Vypovedala o zdravotnom stave otca účastníkov a to na základe zdravotnej dokumentácie, ktorú mala k dispozícii. Uviedla, že otec účastníkov bol v r. 2004 hospitalizovaný na internom oddelení, kde mu zistili poruchu rytmu srdca, mal hypertenziu, opakovane bol na chirurgii, pretože mal problémy s črevami - divertigula, naposledy bol hospitalizovaný na neurológii, keď vonku odpadol a dostal náhlu cievnu príhodu. Uviedla, že medzitým sa objavila v jeho chorobopise aj epilepsia, bol závislý na alkohole, mal organický psychosyndróm závislosti na alkohole, okrem toho trpel aj zápalmi prostaty a obličiek. K zdravotnému stavu matky účastníkov sa svedkyňa podrobne vyjadriť nevedela, čo odôvodnila tým, že jej zdravotnú dokumentáciu nemá k dispozícii. Vypovedala, že podľa zdravotnej dokumentácie po tom, keď otec účastníkov bol v r. 2004 hospitalizovaný v nemocnici, k nej už osobne nechodil. Ďalšiu jeho zdravotnú dokumentáciu uviedla, že tvoria len lekárske prepúšťacie správy z nemocníc a správy odborných lekárov, na základe ktorých ona predpisovala lieky. Uviedla, že nechodila za ňou ani matka účastníkov. Vypovedala, že predpisovať lieky pre rodičov chodila ich dcéra, t.j. žalovaná. O žalobcovi sa táto svedkyňa vyjadrila tak, že ho nepozná a ako syn účastníkov sa on u nej nikdy o zdravotný stav svojich rodičov nezaujímal. Na otázku ohľadom schopností rodičov pri existujúcich diagnózach zabezpečiť samostatne starostlivosť o seba svedkyňa uviedla, že podľa jej názoru vzhľadom na diagnózy a s prihliadnutím na ich vek neboli schopní sami sa o

seba postarať. Uviedla, že matka účastníkov bola chorá, mala kardiostimulátor a obidvaja rodičia preto potrebovali opateru. Svedkyňa si spomenula a potvrdila skutočnosť, že matka účastníkov W. C. utrpela v r. 2004 zlomeninu stehennej kosti a uviedla, že liečenie takejto zlomeniny u starých ľudí trvá dlho a lieči sa s následkami. Človek pri takomto úraze nie je schopný sám zabezpečiť chod domácnosti, uviedla, že určite nie upratovanie a ani žiadne veľké varenie. Takisto zdôraznila skutočnosť, ktorá situáciu v rodine zhoršovala a to, že otec bol závislý na alkohole. Uviedla, že podľa jej vedomostí rodičom poskytovala starostlivosť ich dcéra, ktorá s nimi bývala v spoločnej domácnosti aj so svojím synom.

Kópiou kúpnej zmluvy (čl. 51) mal súd preukázané, že ju uzavreli dňa 25.10.2007 B. C. a W. C., t.j. rodičia účastníkov ako predávajúci a žalovaná ako kupujúca, pričom predávajúci ako spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX pre kat. úz. Jazero, to bytu č. XX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, predali, podľa čl. III. zmluvy svoje vlastníctvo k špecifikovaným nehnuteľnostiam žalovanej - svojej dcére, ktorá predmet kúpy odkúpila od nich do výlučného vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu 1,- Sk, ktorú zaplatila pri uzavretí kúpnej zmluvy. Podľa čl. VI. zmluvy si predávajúci vyhradili právo doživotného bývania v byte, ktorý bol predmetom prevodu. Vklad vlastníckeho práva na základe takto uzavretej zmluvy bol povolený Správou katastra Košice dňa 6.11.2007 pod č. V1794/2007, ktorá skutočnosť je zrejmá zo zápisu - pečiatky o povolení vkladu vykonaného Správou katastra.

Vo výpise z Katastra nehnuteľností - čiastočný, LV č. XXXXX pre katastrálne územie Jazero vyhotovený dňa 15.8.2012 cez katastrálny portál, je ako výlučná vlastníčka bytu č. XX na V. poschodí, vchodu č. X obytného domu súpisné číslo XXXX na parc. XXXX, XXXX na F. 4, 5 v Košiciach včítane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku zapísaná žalovaná a to titulom nadobudnutia na základe Kúpnej zmluvy V-11794 /2007 zo dňa 28.11.2007.

Fotokópiou Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 17.11.1994 uzavretej medzi kupujúcimi B. C. a W. C. a predávajúcim Mestom Košice súd mal preukázanú kúpnu cenu, za ktorú rodičia účastníkov nadobudli predmetný byt a to 3.887,- Sk. Vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy bol povolený 10.1.1995, právne účinky vkladu nastali dňa 24.11.1994. Podľa fotokópie listu Magistrátu Mesta Košice zo dňa 20.3.2009 B. C., vznikol mu v zmysle článku VI kúpnej zmluvy nárok na 25 %-nú zľavu z ceny bytu a pozemku a poštovou poukážkou mal mu byť zaslaný preplatok vo výške 1.177,- Sk. Cena bytu a pozemku po uplatnení 25%-nej zľavy bola 2.915,- Sk.

Žalovaná predložila tri nájomné zmluvy, ktoré uzavreli W. C., ako nájomca a žalovaná ako podnájomca na prenajatie 2 izieb v 3 izbovom byte na F. č. X na V. poschodí v Košiciach za cenu stanovenú dohodou vo výške 2.000,- Sk. Zmluvy boli uzavreté na dobu určitú postupne od 1.10.2005 do 1.10.2006, od 1.10.2006 do 1.10.2007 a od 1.10.2007 do 1.10.2008. Podpisy účastníkov na zmluvách boli úradne overené v čase, kedy zmluvy boli podpísané. Žalovaná uviedla, že na základe takto uzatvorených nájomných zmlúv bola poberateľkou príspevku na bývanie vo výške okolo 1.900,- Sk mesačne. Ohľadom uzavretých nájomných zmlúv medzi žalovanou a jej rodičmi žalovaná potvrdila, že na základe nich poberala príspevok na bývanie, ktorý potom vkladala do spoločnej domácnosti. Jednalo sa o sumu okolo 1.900,- Sk mesačne.

Žalovaná predložila Žiadosť o pridelenie štátneho bytu zo dňa 17.1.1990, ktorou žiadala vtedajší ObNV Košice IV o pridelenie štátneho 1 a pol izbového bytu z dôvodu, že bola rozvedená a mala jedno 2 - ročné dieťa, s manželom nemala žiadny spoločný byt a bývala s rodičmi v 3 - izbovom štátnom byte, v ktorom bývala aj v čase podania žiadosti. V tom čase zabezpečovala starostlivosť o maloleté dieťa, ktoré nemalo ešte ani 3 roky. Obvodný národný výbor Košice IV, Odbor bytový vydal dňa 16.2.1990 rozhodnutie o tom, že na základe žiadosti žalovanej o pridelenie bytu zo štátnej bytovej výstavby, zapísal ju do miestneho zoznamu uchádzačov o pridelenie bytu. Listom zo dňa 20.6.1994 Miestny úrad mestskej časti Košice - Nad Jazerom oznámil žalovanej, na základe jej žiadosti o pridelenie bytu, že bola evidovaná v zozname uchádzačov o pridelenie bytu, avšak vzhľadom na to, že obecné byty Mesto Košice bude už len predávať, žiadal ju, aby potvrdila v určenej lehote, či má záujem o kúpu bytu, informoval ju o cenách bytov, ktoré určilo Mestské zastupiteľstvo v Košiciach a to vo výške max. sadzby pre byt 1. kategórie 5.300,- Sk/m2, pričom sa zohľadňuje aj amortizácia a technický stav bytu. Listom zo dňa 8.12.1994 žalovaná vyjadrila svoj názor na ponuku bytu po takmer 4 - ročnom čakaní na pridelenie bytu a to za cenu 5.300,- Sk za 1 m2. Uviedla, že momentálne na kúpu bytu nemá, ale aj napriek tomu žiada o evidenciu v poradovníku,

pretože byt je pre ňu existenčnou otázkou. Miestny úrad mestskej časti Košice - Nad Jazerom odpovedal na jej list svojim listom zo dňa 22.12.1994, v ktorom okrem iného uviedol, že môže požiadať o pridelenie sociálneho bytu. Žiadosťou zo dňa 9.1.1995 žalovaná požiadala Miestny úrad mestskej časti Košice Nad Jazerom o pridelenie sociálneho bytu s odôvodnením, že je rozvedená a má 7 - ročného syna, býva s rodičmi v 3 - izbovom byte.

Posudku Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 14.11.2007 (čl. 39), ktorý bol vydaný na základe žiadosti W. C. bola stanovená miera jej funkčnej poruchy vo výške 60 % s tým, že bola považovaná za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Z jej ťažkého zdravotného postihnutia vyplývali sociálne dôsledky: v oblasti mobility bola v dôsledku základných ochorení znížená jej pohybová schopnosť a orientačná schopnosť, po byte a mimo bytu bola prepravovaná na mechanickom vozíku inou osobou, nedokázala sa premiestniť na zastávku verejnej dopravy, ani prepravovať sa prostriedkami verejnej dopravy a bola odkázaná na pomoc inej osoby pri vstávaní z lôžka, pri presune na vozík a z vozíka, bola odkázaná na sprievode na lekárske vyšetrenie a pri pohybe mimo domu a bytu. V oblasti komunikácie bolo konštatované, že v dôsledku Alzheimerovej choroby má zníženú dorozumievaciu schopnosť a je odkázaná na pomoc inej osoby pri písaní, čítaní a vybavovaní úradných záležitosti. V oblasti nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti bolo konštatované, že má obmedzenú schopnosť vykonávať nevyhnutné životné úkony a práce v domácnosti a je odkázaná na celodenné, osobné a riadne opatrovanie inou osobou: pri príprave a servírovaní jedla, tekutín, dokrmovaní, obliekaní, vyzliekaní, obúvaní, plienkovaní, bežnej osobnej hygiene a umývaní celého tela na lôžku, pri umytí vlasov, pedikúre, manikúre, česaní, podávaní liekov, varení, nakupovaní, upratovaní, praní, žehlení a potrebuje dohľad.

Žalovaná predložila viacero lekárskych prepúšťacích správ z hospitalizácií jej matky a otca v nemocničných zariadeniach: Podľa Prepúšťacej správy (čl. 35) bola W. C., matka účastníkov hospitalizovaná na KÚCH Košice od 20.5.2004 do 1.6.2004 s diagnózou fraktúry - zlomeniny a dňa 21.5.2004 bola operovaná. Bola jej doporučená chôdza s pomocou nemeckých barlí s čiastočným zaťažením operovanej končatiny do 40 kg. Podľa Prepúšťacej správy z III. Internej kliniky FN L. Pasteura v Košiciach (č.l. 36) bola na tejto klinike hospitalizovaná W. C. v čase od 15.8.2007 do 11.9.2007. Bola privezená na oddelenie RZP bez lekára, podľa udania príbuzných asi týždeň sa už mala zle, opuchli jej dolné končatiny, sťažovala sa na bolesti na hrudníku, búšilo jej srdce, opakovane jej boli namerané vysoké pulzy s tým, že si dcéra všimla hematóm v oblasti symfyzy. Podľa správy pacientka bola pri prepustení do ambulantnej starostlivosti v klinicky stabilizovanom stave s tým, že vyžadovala starostlivosť druhej osoby. Podľa Ošetrovateľskej prepúšťacej správy Vysokošpecializovaného odborného ústavu geriatrického sv. Lukáša v Košiciach (čl. 38) bola W. C. prepustená do domáceho ošetrenia z tohto zariadenia dňa 21.5.2008 ako imobilná, čiastočne orientovaná. Pacientka pri prepustení bola pri vedomí, zaplienkovaná, odkázaná na trvalú pomoc zo strany druhej osoby pri aktivitách bežného života. Podľa Ošetrovateľskej prepúšťacej správy Vysokošpecializovaného odborného ústavu geriatrického sv. Lukáša v Košiciach (čl. 37) bola dňa 3.2.2009 prepustená z tohto zariadenia do domáceho ošetrenia W. C. a to ako imobilná a dezorientovaná. Pacientka bola pri vedomí, vyžadovala starostlivosť druhej osoby pri vykonávaní bežných denných aktivít. Bolo odporúčené polohovanie každé 2 hodiny v noci každé 3 hodiny. Podľa Predkladacej správy neurologického oddelenia FN L. Pasteura v Košiciach (čl. 81) bol dňa 1.8.2008 na oddelenie prijatý pacient B. C. z dôvodu stavu po poruche vedomia. Podľa zaznamenaného priebehu bol konzultovaný psychiater a bol doporučený preklad pacienta na psychiatrickú kliniku. Stav pacienta bol uzatvorený ako náhla cievna mozgová príhoda ischemická s vedľajšími diagnózami: sekundárnou epilepsiou, organickým psychosyndrómom a ďalšími diagnózami. Pacient bol preložený na II. Psychiatrickú kliniku s tým, že si vyžadoval starostlivosť zo strany druhej osoby. Správa je zo 7.8.2008. Podľa Predkladacej správy II. Psychiatrickej kliniky FN L. Pasteura v Košiciach (čl. 82) bol na klinike hospitalizovaný B. C. v čase od 7.8. do 19.8.2008, ktorý na ňu bol preložený z neurológie pre stavy zmätenosti a abúzus alkoholu. Na 5. deň bol konštatovaný výrazne zhoršený somatický stav pacienta. Na odporúčanie internistu bol preložený na III. IK. Podľa Prepúšťacej správy zo dňa 22.8. 2008 (č.l. 83) bol na III. Internej klinike FN L. Pasteura hospitalizovaný B. C. od 19.8. do 22.8.2008 so závermi viacerých diagnóz pričom napriek komplexnej liečbe dochádzalo k zhoršovaniu stavu a postupnému prehlbovaniu kvantitatívnej poruchy vedomia. Dňa 22.8.2008 bol pacient nájdený bez známok života a konštatovaný exitus.

Podľa potvrdenia Pošty Košice 12 zo dňa 22.10.2007 bol B. C., otec účastníkov, poberateľom starobného dôchodku zo Sociálnej poisťovne v sume 9.290,- Sk brutto.

Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 17.6.2008 bol zvýšený starobný dôchodok W. C. od 1.7.2008 na 6.869,- Sk mesačne. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 11.12.2008 bol zvýšený od 1.1.2009 W. C. starobný dôchodok na 244,- eur mesačne a vdovský dôchodok na 104,- eur mesačne.

Na preukázanie toho, že kúpna cena, ktorú na započítanie do dedičského podielu za predmetný byt, ktorý nadobudla žalovaná do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy od svojich rodičov za cenu 1,-Sk, vo výške 73.026,62 eura je cenou za predmetný byt neprimeranou, predložila žalovaná fotokópiu kúpnej zmluvy uzavretej dňa 5.9.2007 ohľadom 3-izbového bytu na 3. poschodí toho istého obytného domu na F. č. 5 v Košiciach za kúpnu cenu 1.600.000,- Sk, t.j. 53.110,27 eura. Uviedla, že jej túto kúpnu zmluvu poskytli jej susedia Z. a U. L.. Žalobca písomným podaním zo dňa 4.12.2013, doručeným súdu dňa 10.12.2013 žiadal započítať hodnotu prevedenej nehnuteľnosti na dedičský podiel žalovanej vo výške 65.000 eur.

Žalobca predložil na založenie do súdneho spisu ním vyhotovený výpočet „Opatrovateľská starostlivosť

- vyčíslenie“, ktorým na základe odpovede z ÚPSVaR na jeho žiadosť o poskytnutie informácií v akej výške mohol byť poskytovaný opatrovateľský príspevok v danom období jeho matke, vypočítal, že za 24 mesiacov, t.j. od doby od 1.9.2007 do 31.8.2009, kedy jeho matke bol priznaný status osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, zákon umožňoval poskytnúť sumu 6.000,- Sk mesačne ako príspevok za opatrovanie, následne od 1.1.2009 suma príspevku bola stanovená na 111,32 % sumy životného minima, čo predstavuje sumu 6.210,- Sk a za predmetné obdobie potom uviedol, že vypočítal konečnú sumu, na ktorú by jeho matka mala nárok a to 145.685,- Sk/4.836 eura (čl. 129).

Žalobca takisto predložil list ÚPSVaR zo dňa 21.1.2013, ktorým na základe jeho žiadosti týkajúcej sa peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vyplácaných jeho matke W. C. v r. 2004 - 2009, oznámil mu úrad, že dotknutej osobe, t.j. jeho matke bol v zmysle a nasl. poskytovaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených nákladov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia v období od 1.10.2007 do 31.7.2009.

Vo svojom písomnom podaní zo dňa 25.4.2014, doručenom dňa 9.5.2014 (čl. 143) žalovaná predložila a poukázala na prepúšťaciu správu a správu pre ošetrujúceho lekára, týkajúcu sa hospitalizácie matky účastníkov - W. C. na Klinike úrazovej chirurgie FN LP v Košiciach v období od 20.5.2004 do 1.6.2004, v ktorej poukázala na to, že bola operovaná na zlomeninu krčka stehennej kosti dňa 21.5.2004, dňa 1.6.2004 bola prepustená do ambulantnej starostlivosti s kontrolou o mesiac a odporúčaním chôdze s pomocou nemeckých barlí, poukázala na zápis z kontroly po 3 mesiacoch od operácie v septembri 2004, v ktorom zápise je uvedené, že pri chôdzi používala francúzske barly, v zápise z kontroly po 11 mesiacoch (dňa 18.4.2005) bolo zapísané, že chodí (matka účastníkov) s dvomi francúzskymi barlami, do mesta len s doprovodom a takisto poukázala na zápis zo dňa 16.5.2006, z ktorého uviedla, že je možné vyrozumieť to, že ich matka stále chodila s dvomi francúzskymi barlami a poukázala na zápis z 2.8.2007 potvrdzujúci pretrvávajúce bolesti v bedrových kĺboch u matky.

V súvislosti žalobcom uvádzaných skutočností, že mala žalovaná a mohla poberať peňažný príspevok za opatrovanie matky, žalovaná predložila rozhodnutia ÚPSVaR v Košiciach, a to rozhodnutie zo dňa 3.11.2014, ktorým nebolo vyhovené žiadosti a príspevok na opatrovanie nebol priznaný. Predložila rozhodnutie zo dňa 20.11.2007, ktorým bol matke účastníkov priznaný príspevok na kompenzáciu zvýšených nákladov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia mesačne vo výške 500,- Sk od 1.10.2007, rozhodnutie zo dňa 20.11.2007, ktorým matke účastníkov nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených nákladov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a rozhodnutie zo dňa 17.6.2009, ktorým bol určený peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených nákladov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia mesačne vo výške 16,61 eura od 1.1.2009.

Na základe vyžiadania súdom Arcidiecézna charita Košice, Charitatívna služba v rodinách so sídlom na Južnej tr. 2 v Košiciach listom zo dňa 24.7.2014 oznámila, že opatrovateľská služba v rodinách sa poskytuje na základe rozhodnutia Magistrátu mesta Košice o odkázanosti na sociálnu službu - opatrovateľskú službu v rozsahu, aký na základe šetrenia ustanovil magistrát podľa stupňa odkázanosti. Uviedla, že poskytuje opatrovateľskú službu prostredníctvom Charitatívnej služby v rodinách, kde opatrovateľka navštevuje občana v jeho domácom prostredí a vykonáva úkony ustanovené v zmluve medzi občanom a Charitatívnou službou v rodinách, v časovom harmonograme podľa dohody s občanom. Platba sa podľa cenníka vypočítava z príjmu občana, poväčšine zo starobného a vdovského dôchodku, klient platí za hodinu poskytovanej služby. Z dostupných archívnych materiálov za obdobie 2004-2009 uviedla, že priemerná hodinová platba vychádza na 32,63 Sk. Ak mal občan poskytovaný službu 12 hod. denne, tak sa jedná o sumu 12 hod. x 32,63 Sk x počet dní v mesiaci. Platba sa uhrádzala do pokladne Charitatívnej služby v rodine do 15. dňa v mesiaci. Služba sa poskytuje v pracovných dňoch od pondelka do piatka, ak nie je v zmluve dohodnutá služba aj na víkend. Počas dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov sa služba neposkytuje.

Poskytovateľ opatrovateľskej služby Cesta nádeje, na základe žiadosti súdu o poskytnutie informácií oznámil, že v priebehu r. 2004-2009 zabezpečoval opatrovateľskú starostlivosť terénnou formou - prostredníctvom opatrovateliek v domácnosti klientov - podľa zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, uzatvorenej s klientom v zmysle právoplatného rozhodnutia obce o odkázanosti na sociálnu službu/ opatrovateľskú službu. Podľa dohody s klientom poskytoval opatrovateľskú službu v časovom rozmedzí od 4 do 12 hod. denne v pracovných dňoch, s cenou podľa cenníka platného v danom období, pričom cenová úroveň za jednu hodinu závisela od výšky príjmu klienta a pohybovala sa priemerne od 0,5 do 1,60 eura/hod.

Žalovaná predložila Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 65 z 28. augusta 2003 o úhradách za poskytovanie sociálnych služieb v pôsobnosti územnej samosprávy mesta, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.10.2003, t.j. platilo v čase, kedy ona osobne poskytovala, resp. zabezpečovala starostlivosť o svojich rodičov. Všeobecne záväzné nariadenie upravovalo spôsob určenia úhrady, výšku úhrady a spôsob jej platenia aj za sociálnu službu - opatrovateľská služba v domácom prostredí, pričom podľa čl. II. § 4 ods. 1 sa úhrada za opatrovateľskú službu v kalendárnom mesiaci určovala podľa rozsahu poskytovaných nevyhnutných životných úkonov, nevyhnutných prác v domácnosti a zabezpečenia kontaktu so spoločenským prostredím a výšky úhrady za nevyhnutný životný úkon, nevyhnutnú prácu v domácnosti a zabezpečenie kontaktu so spoločenským prostredím v prepočte na 22 pracovných dní. Zoznam úkonov opatrovateľskej služby a výška úhrady za poskytovanie opatrovateľskej služby v domácnosti boli upravené v Prílohe č. 1 tohto zariadenia ako neoddeliteľná súčasť. Podľa tejto prílohy, výška úhrady pri nevyhnutných životných úkonoch a to pri bežných úkonoch osobnej hygieny vrátane holenia, pomoc pri obliekaní a vyzliekaní, pomoc pri presune na a z vozíka, resp. lôžka, bola určená sumou 7,-Sk/deň, výška úhrady za kúpanie vrátane umytia vlasov bola určená sumou 10,- Sk/deň, výška úhrady za donášku obeda bola 9,- Sk/deň, výška úhrady za pomoc pri podávaní stravy a umytie riadu použitého pri tomto úkone bola 5,- Sk/deň, výška úhrady za dohľad bola 13,-Sk/deň. Pri nevyhnutných prácach v domácnosti bola výška úhrady určená za nákup v najbližšej obchodnej sieti 15,- Sk/deň, za prípravu a varenie jedla 20,- Sk/deň, upratovanie 1 izby a príslušenstva 50,- Sk/deň, za každú ďalšiu izbu 70,- Sk/deň, za ďalšie činnosti súvisiace s prevádzkovaním domácnosti bola úhrada 15,- Sk/deň. Úhrada za ručné pranie osobnej bielizne boa určená vo výške 7,- Sk/deň, za pranie osobnej bielizne a záclon v mechanickej práčke vo výške 5,- Sk/kg. Výška úhrady za poskytovanie kontaktu so spoločenským prostredím so sprievodom bola určená - na lekárske vyšetrenie sumou 5,-Sk/deň, na vybavenie úradných záležitostí 5,- Sk/deň, na kultúrne, telovýchovné a iné verejné podujatia 5,- Sk/deň.

Na otázku súdu, či žalobca, žalovanou rodičom poskytovanú starostlivosť nepovažuje za žiadnu protihodnotu prípadne ekvivalent, pokiaľ sa jedná o prevod bytu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu takéto započítanie odmietol s odôvodnením, že žalovaná v predmetom byte bývala, nijakým spôsobom na chod domácnosti neprispievala a pokiaľ pomáhala rodičom, bola to aj jej morálna povinnosť. V súvislosti s morálnou povinnosťou samého žalobcu, žalobca uviedol, že sa takisto podieľal na starostlivosti o rodičov a to v takom rozsahu ako mu to bolo umožnené. Uviedol, že navrhoval, aby bola rodičom zabezpečená odborná starostlivosť, na ktorú chcel aj prispievať. V konečnom dôsledku žalobca žiadnu inú starostlivosť o svojich rodičov nezabezpečil a žalovanej na ňou poskytovanú osobnú starostlivosť o rodičov neprispieval, čo odôvodnil tým, že o to nebol požiadaný.

Podľa ust. § 460 Obč. zák., dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa ust. § 461 ods. 1 Obč. zák., dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Podľa ust. § 484 Obč. zák., súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený. Podľa odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa3 0.12.2011, č.k. -106, ktorým krajský súd ako súd odvolací zrušil uznesenie súdu prvého stupňa vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi B. C., možnosť započítania do dedičského podielu má pomôcť tomu, aby poručiteľov majetok, ktorý sa stane predmetom dedičstva bol rozdelený medzi dedičov tak, aby sa medzi nimi vyrovnali rozdiely s prihliadnutím na prospech, ktorý niektorý z dedičov od poručiteľa už za jeho života dostal. Predmetom započítania je to, čo poručiteľ previedol na svojho neskoršieho dediča, príp. na dedičovho predka bez toho, že by za predmet prevodu bolo zo strany nadobúdateľa poskytnuté nejaké ekvivalentné plnenie, pokiaľ najmä so zreteľom na povahu a výšku daru nešlo zo strany poručiteľa o obvyklé darovanie. Ak šlo sčasti o odplatný prevod a sčasti o bezodplatný, predstavuje hodnota, ktorú možno do dedičského podielu započítať, rozdiel medzi hodnotou prevedenej veci odrážajúcou sa v jej všeobecnej cene a odplatou. Sčasti bezodplatným nadobudnutím môže preto byť aj nadobudnutie na základe kúpnej zmluvy, ak bola kúpna cena zaplatená nadobúdateľom podstatne nižšia než obvyklá kúpna cena. Napr. pri kúpnej zmluve ako simulovanom právnom úkone, ktorým malo byť zastreté darovanie (fakticky šlo o dar), je nutné vychádzať zo stavu faktického, t.j. z darovania a vykonať zápočet.

Podľa ust. § 34 Obč. zák., právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa ust. § 35 ods. 2 Obč. zák., právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa ust. § 588 Obč. zák., z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Podľa ust. § 628 ods. 1 Obč. zák., darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Podľa ust. § 115 Obč. zák., domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení právnych predpisov súd žalobný návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný.

Pri tomto svojom rozhodnutí predovšetkým súd vychádzal z uzavretej zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá bola uzavretá medzi žalovanou ako nadobúdateľkou a rodičmi účastníkov ako predávajúcimi ako kúpna zmluva, nie ako zmluva darovacia a zohľadnil okolnosti, ktoré vykonaným dokazovaním zistil, za ktorých predmetná zmluva bola uzavretá.

Predmetnou kúpnou zmluvou rodičia účastníkov ako vlastníci nehnuteľností (3-izbového bytu) predali túto nehnuteľnosť - byt do vlastníctva žalovanej, svojej dcére, ktorá s nimi v predmetnom byte žila, poskytovala im osobne potrebnú starostlivosť, na ktorú vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav boli obaja odkázaní a s ktorou dcérou v predmetnom byte dlhodobo viedli spoločnú domácnosť.

Žalobca mal za to, a tým odôvodnil svoj žalobný návrh, že sa jednalo o nadobudnutie nehnuteľnosti žalovanou za kúpnu cenu podstatne nižšiu, než obvyklá kúpna cena, pri určení ktorej vychádzal z trhovej ceny predmetného bytu v čase prevodu, a preto mal za potrebné započítať do dedičského podielu žalovanej vo vedenom dedičskom konaní rozdiel medzi všeobecnou - trhovou cenou bytu a odplatou, t.j. sumou 1,-Sk.

Za poskytovanú starostlivosť, ktorá v konaní bola preukázaná výpoveďami účastníkov samých i svedkov, rodičia, ktorým táto bola poskytovaná, žalovanej, ktorá ju osobne poskytovala, nič neplatili. Súd vzal za preukázané výpoveďou žalovanej a výpoveďami svedkýň P. a MUDr. E. a predloženými listinnými

dôkazmi (prepúšťacie správy z nemocníc, rozhodnutie ÚPVSaR), že obaja rodičia účastníkov, tak otec ako aj matka, boli na starostlivosť inej osoby odkázaní. Táto odkázanosť vyplynula už zo samotného veku rodičov účastníkov, v danom prípade bola odkázanosť zvýraznená, resp. prehĺbená, u matky účastníkov jej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom priebežne sa zhoršujúcim a komplikujúcim a u otca účastníkov takisto jeho zdravotným stavom, keďže sa nejednalo o zdravého jedinca a postupne sa prehlbujúcou jeho závislosťou na alkohole, aj v dôsledku životnej situácie, v ktorej sa ocital pri existencii zdravotných peripetií svojej manželky. Žalobca sa snažil túto odkázanosť rodičov na pomoc inej osoby zľahčovať a zmenšovať, tvrdiac, že otec na ňu nebol vôbec odkázaný a matka až od leta r. 2007, kedy sa stala imobilnou pacientkou pripútanou na lôžko. Súd sa však s týmto jeho tvrdením nemohol stotožniť a ani sa s ním nestotožnil, lebo sa jedná o tvrdenie vytrhnuté z kontextu zistenej životnej situácie v akej sa rodičia účastníkov postupne ocitali - zlý zdravotný stav matky bol preukázaný už od r. 2004, kedy utrpela úraz - zlomeninu krčka stehennej (bedrovej) kosti, v dôsledku ktorého bola pri chôdzi odkázaná na používanie barlí (podľa záverov lekárskych správ ešte aj v mesiaci 05/2006). Okrem toho bola vedená ako pacientka v dispenzárnej starostlivosti viacerých odborných lekárov, čo tiež napovedá o vážnom zdravotnom stave matky, a teda za takých okolností nemohla zvládať samostatne starostlivosť o svoju osobu, o manžela a o domácnosť. Obdobne ani pri otcovi účastníkov sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že jeho otec nebol v inkriminovanom čase odkázaný na starostlivosť inej osoby, že sa o seba dokázal postarať sám, argumentujúc tým, že otec sám chodil na záhradu. Aj keď sa nemuselo a zrejme spočiatku ani nejednalo o odkázanosť v rozsahu, v akom bola odkázaná matka, predsa len, keď matka účastníkov sa pohybovala s pomocou barlí, mala ďalšie zdravotné komplikácie (problémy so srdcom, začínajúca Alzhaimerova choroba ...) nemohla sa podieľať na vedení domácnosti a na bežných domácich prácach nevyhnutných pre zabezpečenie chodu domácnosti ako sú varenie, upratovanie, žehlenie ... a žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že tieto bežné záležitosti by si bol zabezpečoval jeho otec sám, resp. aj pre matku. A zrejme ani na to nebol odkázaný, lebo toto zabezpečovala, keďže viedli spoločnú domácnosť, žalovaná aj pre neho. Jeho odkázanosť sa určite zväčšila v súvislosti s prehlbujúcou sa závislosťou na alkohole a jeho chronickými (pretrvávajúcimi) ochoreniami prostaty a močových ciest.

Žalobca sám sa osobne na starostlivosti o rodičov nepodieľal. Len tvrdil, že ak by bol požiadaný, nevedno kým - či rodičmi alebo žalovanou, bol by pomohol. Svoje tvrdenie, že navrhoval žalovanej, aby starostlivosť o rodičov riešili zabezpečením opatrovateľskej služby pre nich, nepreukázal, zostalo toto tvrdenie len v polohe - rovine tvrdenia, ktoré tvrdenie sa navyše ocitá v rozpore s jeho ďalším tvrdením, že otec starostlivosť nepotreboval a matka až od r. 2007.

Ako už bolo skonštatované, rodičia účastníkov byt kúpnou zmluvou previedli na svoju dcéru - žalovanú, ktorá s nimi dlhodobo, ak nie nepretržito, žila v jednom byte a s ktorou viedli aj spoločnú domácnosť v tomto byte. Žalovaná žiaden iný byt nemala, t.j. nebola nájomkyňou iného bytu a ani vlastníčkou iného bytu či inej nehnuteľnosti na bývanie. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť aj na to, že rodičia tento byt kúpili ako jeho nájomcovia podľa ust. a to za kúpnu cenu určenú Mestom Košice ako vlastníkom bytu na základe uvedeného zákona (2.915,- Sk). Ak by rodičia ako nájomcovia byt neboli kúpili, za tých istých okolností spoločného bývania a vedenia spoločnej domácnosti a nemajúc vlastný byt, po smrti rodičov ako nájomcov bytu, bol by nájom bytu prešiel na žalovanú. Súčasne je logické aj vyjadrenie žalovanej a možno sa s ním stotožniť, že ak rodičia kúpili byt za cenu 2.915,- Sk, za už uvedených okolností ich odkázanosti na starostlivosť inej osoby a poskytovanie im tejto starostlivosti ich dcérou - žalovanou, pri jeho následnom predaji dcére - žalovanej, žijúcej s nimi v tomto byte a nemajúcej iný byt, nepredali jej ho za trhovú cenu, pretože účelom predaja bytu nebolo dosiahnutie zisku, ale nájdenie riešenia situácie, v ktorej sa rodina (rodičia a dcéra) ocitla.

Žalovaná preukázala svedeckou výpoveďou svedkyne M., že mala v r. 2007 jej konkrétne ponuky na výkon opatrovateľskej činnosti v Nemecku za odplatu vo výške 60,- eur/deň, ktoré odmietla aj z dôvodu poskytovania potrebnej starostlivosti svojim rodičom. Ak žalobca argumentoval, že žalovaná nemohla odísť aj preto, že sa musela starať o svojho syna, súd má za to že v čase konkrétnych ponúk práce opatrovateľky pre žalovanú (2007 - 2009) vzhľadom na vek syna žalovanej, tento by sa bol schopný o seba postarať aj sám, rodičia účastníkov sa však sami o seba postarať schopní neboli. To vyplynulo aj z výpovede svedkyne M..

Z VZN mesta Košice č. 65/2003 vyplynulo spoplatnenie, a to jednotlivých úkonov opatrovateľskej služby v domácnosti, ktorú zabezpečovalo mesto, pričom sa jednalo o spoplatnenie takých úkonov, aké

bežne poskytovala rodičom žalovaná (úkony osobnej hygieny, varenie, pranie, žehlenie, dohľad, nákupy, upratovanie, sprevádzanie na lekárske vyšetrenia ...). Charitatívna služba v rodinách, prevádzkovaná Arcidiecéznou charitou Košice v r. 2004 - 2009 poskytovala opatrovateľskú službu v rodinách na základe zmluvy a pri priemernej platbe 32,60 Sk/hod.. Cesta nádeje poskytovala starostlivosť prostredníctvom opatrovateliek v domácnosti a to v cenách od 0,50 do 1,60 €/hod.. Ak žalobca namietal, že žalovaná, resp. matka mohla požiadať v dôsledku svojich zdravotných postihnutí o kompenzáciu ich sociálnych dôsledkov štátom, majúc za to, že by sa to týkalo i financovania opatrovateľskej služby, znenie VZN mesta Košice preukazuje opak. Opatrovateľskú službu mesto zabezpečovalo za úhradu. Žalovaná predložila rozhodnutia, ktoré príspevky, resp. dávky sociálneho zabezpečenia boli matke priznané a žiadosť o ktoré bola zamietnutá.

T.j. súd mal preukázané, že rodičia účastníkov previedli nehnuteľnosť - byt na žalovanú kúpnou zmluvou za kúpnu cenu 1,- Sk a za vyššiepreukázaných okolností ovplyvňujúcich výšku dohodnutej kúpnej ceny. Súd nemal za to, že by sa bolo jednalo pri uzavretí kúpnej zmluvy o simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie, pretože zistené okolnosti uskutočneného právneho úkonu (prevod bytu za odplatu) vylučujú bezplatnosť predmetného prevodu ako podstatnej náležitosti darovacej zmluvy. Ak výklady ust. § 484 Obč. zák. hovoria o tom, že predmetom započítania na dedičský podiel je to, čo poručiteľ previedol na svojho neskoršieho dediča bez toho, aby za predmet prevodu bolo zo strany nadobúdateľa poskytnuté nejaké ekvivalentné plnenie, resp. hodnota rozdielu všeobecnej ceny a odplaty za prevod, súd dospel k záveru, že v danom prípade za predmet prevodu, t.j. za byt bola zo strany žalovanej ako jeho nadobúdateľky poskytnutá osobná starostlivosť o rodičov v čase ich odkázanosti na ňu v dôsledku svojho veku a zdravotného stavu. Aj ak súd spočiatku mal za dôvodné zistiť hodnotu vyššieuvedeným spôsobom žalovanou takto poskytnutého ekvivalentu (protihodnoty) za prevod bytu, t.j. hodnotu poskytovanej starostlivosti, dospel postupne k záveru, že to nie je ani dobre možné a ani by to nebolo správne. Žalovaná jednoducho ako dcéra poskytla svojim rodičom v plnom rozsahu potrebnú starostlivosť tak, ako to okolnosti vyžadovali, žalobca kvalitu poskytovanej starostlivosti nespochybnil a vzhľadom na spôsob jej poskytovania - nepretržite počas spoločného bývania a vedenia spoločnej domácnosti, bolo by protirečivé a nesprávne vyčísľovať hodnotu takej starostlivosti napr. podľa cien za opatrovateľské služby poskytované či už mestom alebo inými subjektami na základe zmluvy za odplatu, pretože v takomto vyčíslení stratil by sa aspekt ľudský a citový, keď žalovaná túto starostlivosť rodičom poskytovala dobrovoľne, ako ich dcéra. Žalobca naopak na starostlivosti sa osobne žiadnym spôsobom nezúčastnil, ani na ňu finančne neprispel a ani neobstaral pre rodičov potrebnú opatrovateľskú službu, ale tak, ako sa žalovaná vyjadrila, plne sa v tom čase a v tomto smere spoliehal na ňu. Jeho vyjadrenie, že ak by bol býval požiadaný bol by pomohol, vyznievajú teraz, už po prežití žalovanou nie jednoduchej životnej situácie a obdobia (ktoré majú pre ňu tak zdravotné ako aj sociálne dôsledky - priznaný starobný dôchodok 194,40 eura), len formálne, pretože je zrejmé, že teraz už pomoc nie je potrebné poskytnúť... I preto v tomto prípade je namieste uplatniť i zásadu dobrých mravov, ktorých sa takisto žalovaná dovolala.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Pojem „dobré mravy“ nedefinuje, ale vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem) v spoločnosti všeobecne uznávaných. Konanie namierené proti uvedeným pravidlám možno preto označiť za konanie proti dobrým mravom.

Výkon práv v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným názorom rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť výkon práva tak, aby bol v súlade so základnými a všeobecne rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti (so zásadou slušnosti, poctivosti, čestnosti, vzájomnej úcty, tolerancie, dôvery ...).

Ak sa prieči výkon určitého práva dobrým mravom, musí to byť súdom vo vzájomnom konaní subjektov občianskoprávnych vzťahov vždy zistené podľa objektívneho kritéria s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu, vrátane doby, miesta, ako aj postavenia subjektov. Záver, že výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi, musí vyplývať z konkrétnych zistení.

Podľa prevládajúcich právnych teórií, použitie „dobrých mravov“ pri výkone práva s cieľom nájsť cestu k realizácii idey spravodlivosti, ako výsledku zabezpečenia potrebnej väzby medzi písanými občianskoprávnymi normami a mravným poriadkom spoločnosti, by v každom prípade malo zostať výnimočné. Použitie § 3 ods. 1 Obč. zák. ako občianskoprávnej normy s relatívne neurčitou hypotézou je možné len vo výnimočných odôvodnených prípadoch ako spravodlivosť vyrovnávajúceho merítka pre citlivé hodnotenie konkrétnych okolností individuálneho prípadu, ktoré sleduje odstránenie prípadných tvrdostí a príkrostí zákona.

So zreteľom na všetky okolnosti daného prípadu, uplatniac všeobecne uznávané pravidlá slušnosti, ohľaduplnosti a vzájomného rešpektovania, súd dospel k záveru, že poskytnutie ochrany uplatnenému právu žalobcu na započítanie rozdielu trhovej ceny bytu a odplaty, za ktorú žalovaná kúpnou zmluvou nadobudla tento byt od svojich rodičov, bolo by v rozpore s dobrými mravmi. Za odporujúce zásadám mravného poriadku (najmä zásade spravodlivosti) mal súd to, že žalovaná rodičom aj za cenu upustenia od možnosti vlastnej profesionálnej realizácie sa a získania za to primeranej odplaty, materiálneho zabezpečenia pre seba a svojho syna, potrebnú pomoc v čase keď na ňu boli odkázaní poskytla, v súvislosti ktorej jej rodičia predali predmetný byt za dohodnutú cenu 1,- Sk, ktorá mala ňou poskytovanú starostlivosť zohľadniť, žalobca im žiadnu potrebnú pomoc neposkytol a reálne sa o ich odkázanosť ani nezaujímal, ale v dedičskom konaní si bez ohľadu na tomu predchádzajúce skutočnosti a fakty, uplatňuje nárok na započítanie na dedičský podiel z hodnoty prevedeného bytu. Aj preto súd žalobu zamietol.

Na námietku premlčania vznesenú z opatrnosti žalobcom vo svojom záverečnom vyjadrení, ktorú odôvodnil len tým, že pokiaľ by mala byť nejakým spôsobom zhodnotená poskytovaná starostlivosť, tak je taká suma premlčaná, súd neprihliadol, pretože takto vznesená námietka bola vznesená celkom nekonkrétne.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. a vo veci úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania žalovanej spočívajú v trovách jej právneho zastúpenia - v odmene advokátky (vypočítanej podľa vyhl. č. za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu. t.j. pre rok 2012 vo výške 58,69 eura, pre rok 2013 - 60,07 eura a pre rok 2014 -61,81 eura) za dvanásť úkonov právnej služby včítane paušálnej náhrady výdavkov podľa ust. 15 a vyhl. č. : 1/ príprava a prevzatie zastúpenia dňa 10.10.2012 - 58, 69 eura + RP 7,63 eura, 2/ písomné vyjadrenie k žalobe doručené súdu dňa 12.10.2012 - 58,69 eura + RP 7,63 eura, 3/ účasť na pojednávaní dňa 15.2.2013 - 60,07 eura + RP 7,81 eura, 4/ písomné vyjadrenie doručené súdu dňa 27.3.2013 - 60,07 eura + RP 7,81 eura, 5/ účasť na pojednávaní dňa 24.4.2013 - 60,07 eura + RP 7,81 eura, 6/ písomné vyjadrenie doručené súdu dňa 4.9.2013 - 60,07 eura + RP 7,81 eura, 7/ účasť na pojednávaní dňa 28.2.2014 - 61,81 eura + RP 8,04 eura, 8/ písomné vyjadrenie doručené súdu dňa 9.5.2014 - 61,81 eura + RP 8,04 eura, 9/ účasť na pojednávaní dňa 28.5.2014 - 61,81 eura + RP 8,04 eura, 10/ účasť na pojednávaní dňa 2.7.2014 - 61,81 eura + RP 8,04 eura, 11/ písomné vyjadrenie doručené súdu dňa 18.9.2014 - 61,81 eura + RP 8,04 eura a 12/ účasť na pojednávaní dňa 1.10.2014 - 61,81 eura + RP 8,04 eura, t.j. spolu trovy právneho zastúpenia za úkony za úkony ad 1. - 12. = 823,26 eura (tarifná odmena 728,52 eura + RP 94,74 eura). Súd pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny advokátky za jeden úkon právnej služby neakceptoval základnú sadzbu vypočítanú žalovanou podľa vyhl. č. z tarifnej hodnoty veci 57.000,- eur vo výške 539,41 eura/úkon, pretože vzhľadom na záver vo veci takto hodnotu veci nie je možné určiť. Takisto súd nepriznal žalovanej náhradu trov konania, ktorú náhradu si uplatnila za úkon právnej služby - písomné vyjadrenie žalovanej doručené súdu dňa 6.6.2014, nakoľko v prípade tohto vyjadrenia žalovaná

súdu len splnila svoju povinnosť a oznámila adresy opatrovateľských služieb, z ktorých navrhla, aby súd vyžiadal informácie.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).