Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-67-2014.pdf
PDF · 126.09 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/67/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému E. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. W.. XXXX/X, XXX XX B., v konaní o zaplatenie 861,13 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 861,13 Eur s 0,25 %-ným zmenkovým úrokom denne zo sumy 861,13 Eur od 07.04.2011 do zaplatenia, 6 %-ným ročným úrokom zo sumy 861,13 Eur od 09.05.2011 do zaplatenia, na zmenkovej odmene 2,87 Eur a nahradiť mu trovy konania v sume 51,50 Eur, na účet žalobcu č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, E.: XXXXXXXXX, E. E. G. J., S..D.. a na trovách právneho zastupovania 142,78 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu č.ú.: XXXXXXXXXX/ XXXX, E.: XXXXXXXXX, E. E. V. J., S..D.., všetko v lehote do 3 dní od doručenia tohoto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca návrhom na uplatnenie pohľadávky v súlade s čl. 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 861,13 Eur a príslušenstva na tom skutkovom základe, že žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 25.03.2010 so zmenkovou sumou 861,13 Eur a zaviazal sa aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 07.04.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenka opatrená doložkou "Na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia." Zmenka bola vystavená 25.03.2010 na sumu 861,13 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 07.04.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz zaplatil 0,- Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0,- Eur a na úroky uhradil 0,- Eur. Zmenková listina je opatrená doložkou" Bez protestu".
Žalobca podal návrhom na vzorovom tlačive A návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky uviedol a predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo pre právneho zástupcu. Súčasne uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.
Podľa bodu 8 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by malo zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zároveň znížiť náklady tým, že okrem možností existujúcich na základe práva členských štátov, ktoré zostanú nedotknuté poskytne alternatívne ďalší nástroj.
Podľa čl. 5 odsek 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III.
Podľa čl. 5 odsek 3 citovaného nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Podľa čl.7 odsek 3 cit. nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.
Okresný súd Lučenec prevzal návrh na uplatnenie pohľadávky dňa 17.04.2014
Súd zaslal žalovanému vyplnenú časť I. vzorového tlačiva "C" na odpoveď ako je uvedené v prílohe III. Žalovaný túto zásielku súdu prevzal dňa 25.06.2014, a doteraz na ňu neodpovedal.
Žalobca ako indosatár si uplatňuje nároky vyplývajúce zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 25.03.2010 na zmenkovú sumu 861,13 Eur. Zároveň sa žalovaný zaviazal k zmenkovému úroku 0,25 % denne od 07.04.2011. Zo zmenky vyplýva povinnosť žalovanému zaplatiť 861,13 Eur a príslušenstvo za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz zaplatil 0,- Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0,- Eur a na úroky uhradil 0,- Eur. Miestom splatenia bolo určené sídlo pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Zmenka je opatrená doložkou "Na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka je tiež opatrená doložkou "bez protestu".
Súd nemal oprávnenie na vykonávanie iných, účastníkmi nenavrhnutých dôkazov a toto nevyplynulo ani za základe prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania, u ktorej je potrebné rešpektovať koncentračnú zásadu podľa čl. 5 Nariadenia. Žalovaný mohol na základe čl. 5 a ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.
Návrh bol podaný žalobcom na predtlačenom formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ku ktorému priložil zmenku.
Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotu sporu ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
Zmenka je cenný papier.
Podľa § 2 odsek 1 zákona č. 566/2001 Z.z., cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov, 1) najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám.
Podľa § 2 odsek 2 zákona č. 566/2001 Z.z., za cenný papier je možné považovať len tie cenné papiere, ktoré sú v tomto ustanovení zákona uvedené vrátane zmenky.
Prameňom zmenkového práva v Slovenskej republike je zmenkový a šekový zákon č. 191/1950 Sb. .
Zmenkou je možné rozumieť zákonný cenný papier na rad vydaný v zákonom predpísanej forme, ktorý má obsah ustanovený zákonom. Jeho podstatou je záväzok určitých osôb (zmenkoví dlžníci) zaplatiť majiteľovi zmenky v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou.
Podľa čl. I. § 5 ods. 1 zák.č. 191/1950 Sb. zákon smenkový a šekový v znení neskorších predpisov vo zmenke zročnej na videnie, alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ vystaviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa čl. I. § 5 ods. 2 citovaného zákona, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa čl. I. § 5 ods. 3 citovaného zákona, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa čl. I. § 10 citovaného zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbalosťou.
Podľa čl. I. § 11 ods. 1 citovaného zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa čl. I. § 17 citovaného zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom okrem, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa čl. I. § 13 ods. 1 citovaného zákona, indosament treba napísať na zmenku, alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
Podľa čl. I. § 16 ods. 1 citovaného zákona, o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament.
Podľa čl. I. § 33 ods. 1 citovaného zákona, zmenka môže byť vystavená na nahliadnutie na určitý čas po nahliadnutí, na určitý čas po dátume vystavenia; na určitý čas.
Podľa čl. I. § 33 ods. 2 citovaného zákona, zmenky s inou dobou platnosti, ako je vyššie uvedené, alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné.
Podľa čl. I. ods. 1 citovaného zákona, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa čl. I. § 48 ods. 1 citovaného zákona, majiteľ môže postihom žiadať : 1/ zmenkovú sumu pokiaľ nebola zmenka prijatá, alebo zaplatená s úrokmi, ak boli dojednané 2/ 6% úroky odo dňa zročnosti 3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4/ odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa čl. I. § 75 citovaného zákona vlastná zmenka obsahuje: 1/ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3/ údaj zročnosti; 4/ údaj miesta, kde sa má platiť; 5/ meno toho, kto komu, alebo na rad koho sa má platiť; 6/ dátum a miesto vystavenia zmenky; 7/ podpis vystaviteľa.
Podľa § 495 O.Z., platnosť záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod na základe ktorého je dlžník povinný platiť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných, alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Nárok zo zmenky uplatnený žalobcom, ako zahraničnou právnickou osobou podľa Nariadenia EP a Rady EP č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu na tlačive "A" podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia, ktorú v origináli predložil k návrhu spolu s výpisom z Obchodného registra a plnomocenstvom pre právneho zástupcu. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné a súd vec prejedná len vtedy, ak to považuje za potrebné, alebo ak to navrhne niektorá zo strán.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom zmenky spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky ako vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytovania úveru na základe ktorých bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. , ako pôvodný majiteľ - oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou žalovaný meškal ku dňu splatnosti zmenky.
V čl. I., § 10 Zákona zmenkového, šekového je obsiahnutá právna úprava pre blankozmenku, vystaveniu ktorej predchádza dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkou neúplnou a zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba, než je vystaviteľ, ktorý do nej dopíše dlžnú sumu a splatnosť . Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex tunc tak, ako keby bola táto listina od začiatku uvedená do obehu, ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím vyhlásením sa udeľuje právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť toto právo formálne, či neformálne môže len ten, kto uvádza takúto listinu do obehu. Vyplňovacie vyhlásenie smeruje preto na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená.
Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S týmto potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že išlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením a teda aj s udeľovaným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále k dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by žalovaný na takéto námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobudnutí zmenky v zlej viere, alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy majiteľ nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie, ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť túto listinu tak, že ju vyplní nesprávne, prípadne, že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporkyňu, ako dlžníka možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, kauzálne námietky.
Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože sa táto stáva splatnou hneď potom, ako ju ten, komu je predložená, uvidí. Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na platenie a nie tak, ako je to bežné od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke. Práve pri zmenkách na videnie a zmenkách splatných v určitej lehote po videní, ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú z dôvodu, že táto je závislá na majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona. V zmenke predloženej žalobcom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie
úročenia. Obdobie úročenia je spravidla úročené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva, resp. na zmenke môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší než je dátum vystavenia zmenky. Zo zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by stanovovalo do kedy sa zmenková suma úročí. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom patrí až do zaplatenia, t.j. do doby dokedy sú finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak deje po splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky, ak výstavca pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum do ktorej najneskôr je možné zmenku úročiť, ak keby sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.
Súd považuje z vyššie uvedených dôvodov zmenku predloženú žalobcom, z ktorej vyplýva jednoznačná doba splatnosti, pretože obsahuje údaj "zaplatia pri predložení" za zmenku platnú, splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 zákona zmenkového, šekového. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia, pričom predložiť je ju možné v lehote 4 rokov od jej vystavenia až po predložení 4 rokov nastáva jej splatnosť.
V zmysle Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa však právnym nástupcom, ale len novým nadobúdateľom všetkých práv a povinností zo zmenky, nie však úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práv z tohto dôvodu môže žalovaný, ako priamy dlžník namietať voči žalobcovi, ako poslednému majiteľovi zmenky, že vedome konal na jeho škodu, čo ale neznamená námietku nedostatku práv v zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne, môže tak mať za následok jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.
Dlžník nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k žalobcovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu ku ktorému sa zmenka viazala. Žalobca v konaní uplatňuje záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd musí posudzovať návrh žalobcu v danom prípade ako nárok zo zmenky. Súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia spotrebiteľského úveru ako zabezpečovacej zmenky. Je však potrebné zdôrazniť, že sa jedná o dva samostatné vedľa sebe existujúce záväzky, pričom aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a abstraktnú povahu.
Súd zdôrazňuje, že predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby žalovaný, ak by bol spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu, alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať.
V danej veci je predmetom konania uplatnenie práv zo zmenky predloženej žalobcom. Z povahy zmenky, ako abstraktného cenného papiera prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky vyplýva, že žalobca, ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení, ani pri vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť žalovaného zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platenej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom a zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosátorov) dlžník ostáva zaviazaný svojim pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný, oddelený od všeobecno-právnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku a teda dôvod, na základe ktorého bola zmenka vystavená je nepodstatný. Dlžník preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s POHOTOVOSŤOU s.r.o. a to práve z dôvodu, že došlo k jej indosácii. Výlučne žalovaný je tým, kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Žalobca, ako majiteľ zmenky je dostatočne
legitimovaný už samou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, či dôvody jej prijatia.
Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov sú záväzkami samostatnými. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmluvou súvisia.
Žalovaný, ako dlžník zo zmenky žiadne kauzálne námietky nevzniesol na prelomenie základnej zásady obsiahnutej v § 17 zákona zmenkového a šekového.
Zásadu nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám majiteľ nekonal pri nadobudnutí zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sa navodzuje stav, keď dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť námietky kauzálnej povahy znášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového, originálneho majiteľa zmenky a vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna námietka dlžníka vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa Zákona zmenkového a šekového bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia, ani jej neprípustnosť.
Nárok zo zmenky uplatnený žalobcom súd posúdil podľa Zákona zmenkového a šekového s tým, že žalobcom predložená zmenka je zmenkou platnou a to aj pokiaľ ide o určenie doby splatnosti pre zmenkovú sumu, ako aj obdobie úročenia zmenkovej sumy a aj dohody o vyplňovacom práve.
Žalovaný na svoju obranu neuviedol žiadne skutočnosti, ani nepredložil súdu žiadne dôkazy. Napriek tomu súd vykonal vo veci dokazovanie za účelom zistenia, či žalobcom predložená zmenka je platná a či je, alebo nie je vystavená v súlade so zákonom č. 191/50 Zb. zmenkovom a šekovom.
V roku 1931 bola na konferencii o zjednotení dohôd šekového práva prijatá dohoda o jednotnom zákone šekovom, ktorú podpísalo aj Československo, pričom zmluvné strany sa zaviazali zaviesť na svojich územiach Jednotný zákon v súlade s prílohami k nemu. Obsah ustanovenia § 17 zákona zmenkového a šekového je zhodný s čl. 17 Jednotného zákona zmenkového, ku ktorému nebola prijatá Československom, ale ani Slovenskou republikou žiadna výhrada (Dohoda o Jednotnom zákone zmenkovom s Prílohou I. Jednotný zákon zmenkový zo dňa 17.06.1930, súčasťou ktorého je a Príloha II).
Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 je výsledkom dlhodobého historického vývoja zmenkového práva a z vyššie uvedených medzinárodných dohôd, ktorý je Slovenská republika viazaná, vychádza. Od začiatku slúžili zmeny ako prostriedok úveru a v tejto funkcii zostali až doteraz, aj keď niekedy plnia funkciu zabezpečovacieho prostriedku, ktorá však nemá povahu záväzku akcesorického, závislého svojou existenciou na existencii iného záväzkového vzťahu. Nie je preto možné vyňať dlžníkov, ktorí ak by aj boli spotrebiteľmi z pôsobnosti tohto ustanovenia, ak žiadne relevantné námietky predpokladané § 17 zákona zmenkového a šekového voči indosatárovi nevzniesli, pretože sa tak vytvára situácia, za ktorej by pre iných dlžníkov zo zmenky, ktorí sú tiež fyzickými osobami, avšak nie sú spotrebiteľmi nebol výklad § 17 zákona zmenkového a šekového, cez ktorý by sa poskytla ochrana spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, pre týchto použiteľný. Presadeniu takého výkladu, ktorý pripúšťa prelomenie § 17 zákona zmenkového a šekového tak bránia hranice platného práva, pretože takýto extenzívny výklad by mohol viesť už k takému dotváraniu práva, ktoré je neprípustné. Bez relevantných námietok dlžníka, aj keď by bol spotrebiteľom, je preto výklad prelomenia zásady stanovenej v § 17 zákona zmenkového a šekového v zrejmom rozpore s jeho výslovným znením.
Súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si žalobca v predmetnom konaní uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči žalovanému, ktorej fotokópia je založená na čl. 7 súdneho spisu a zistil, že zmenka je podpísaná žalovaným. Okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá obsahuje údaj o mene i zročnosti zmenky vyjadrený záväzkom žalovaného, ako vystaviteľa zaplatiť za túto zmenku pri predložení. Predmetný záväzok žalovaného zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré existujú. Žalobcom predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za
predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis žalovaného, ako vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa na rad, ktorého bola zmenka vystavená.
Na základe toho má súd za preukázané, že žalovaný sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej zmenky stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil a voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky ani žalovaným. Súd má za to, že v danej veci je podstatné, že svoj uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybností. V danej právnej veci súd vychádzal z právneho názoru, ktorý v skutkovo a právne totožnej veci už vyslovil Krajský súd Banská Bystrica vo svojom uznesení sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.
Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorý sa konkrétna osoba (zmenkový dlžník) zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase vyplývajúcom zo zmenky čiastku zmenkou určenú s tým, že ide o záväzky priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné.
Abstraktnosť záväzku zo zmenky má za dôsledok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy, a teda ani na hospodárske dôvody jej vzniku.
Nespornosť záväzku zo zmenky je daný tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na zaplatenie, ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať nič iného než to, že je vlastníkom zmenky. Nemá dôkaznú povinnosť preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží zmenkovú sumu. Zmenka samotná pokiaľ je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom konaní aj preukázal, pokiaľ podanie takýchto námietok nevylučuje § 17 zákona zmenkového a šekového.
Vznikom zmenky sa zakladá celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkové záväzkové vzťahy nemajú pôvod v predchádzajúcich kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia zmenkových záväzkov. V prípade vystavenia zabezpečovacej zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný záväzok všeobecno-právnej povahy a popri ňom záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky je v prípade omeškania s plnením záväzku všeobecno-právnej povahy zabezpečiť plnenie zo zmenky. Aj takáto zabezpečovacia zmenka má skôr uvedenú abstraktnú a nespornú povahu.
Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa zvyšuje v prípade, že remitent ako prvý majiteľ zmenky indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku na nového majiteľa - indosatára. Tento získava všetky práva zo zmenky, a to nie ako právny nástupca predchádzajúceho majiteľa, ale ako celkom originálny nadobúdateľ týchto práv. V dôsledku toho priamy zmenkový dlžník môže voči takémuto poslednému majiteľovi zmenky robiť len také námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahov. Ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového v tejto súvislosti hovorí, že ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k výstavcovi alebo neskorším majiteľom, okrem prípadu keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky jedná vedome na škodu dlžníka.
Výnimku zo zásady takto zvýšenej nespornosti a abstraktnosti zmenkového záväzku tvorí preukázaná námietka dlžníka, že posledný majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka (napr. v prípade dôverníckeho - fiduciálneho indosamentu). Len v prípade, že zmenkový dlžník takúto námietku vznesie a preukáže, môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky.
Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne len za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k podanému návrhu, či už tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva písm. C a pripojí všetky príslušné podporné doklady, alebo sa vyjadrí akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. V zmysle ods. 12 Preambuly Nariadenia ďalšie dôkazy by mohol tak žalobca, ako aj žalovaný predkladať v priebehu celého prvostupňového
konania. Pokiaľ však samotná odpoveď žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je doručená súdu v lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu žalovanému, musí súd vydať rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke, teda rozhodnúť vo veci samej. Ustanovenie v čl. § 7 ods. 3 Nariadenia, ktorý stanovuje takúto koncentračnú zásadu, má za dôsledok, že v prípade pasivity žalovaného, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručil súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva dokazovanie uvedené v čl. § 7 ods. 1 Nariadenia. Tento záver vyplýva z prvej vety uvedeného článku, ktorý podmieňuje vykonávanie tam uvedených dôkazov doručením odpovede žalovaného.
Súd pripúšťa, že pokiaľ by žalovaný uniesol dôkazné bremeno v zmysle čl. I. § 10 a 17 zákona zmenkového a šekového a zároveň vzniesol kauzálne námietky, následne by mu bola poskytovaná ochrana v zmysle tých námietok, ktoré sa mu podarí preukázať (vrátane námietok súvisiacich s porušením noriem spotrebiteľského práva). V situácii, kedy žalovaný akceptoval v tlačive "C" uplatnenú pohľadávku, počas konania nevzniesol žiadnu námietku proti zmenke a na pojednávaní vyhlásil, že predloženú zmenku podpísal, je neprípustné, aby konajúci z vlastnej iniciatívy v mene žalovaného vzniesol voči zmenke námietky a na ich základe návrh zamietol.
V zmysle vyššie uvedeného súd preto postupoval podľa Nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, predovšetkým v intenciách jeho základných princípov, ktorými je ustanovené písomné konanie, ktorého účelom je zjednodušenie a zrýchlenie konania. Z hľadiska hmotného súd vec posúdil v zmysle vyššie uvedeného zákona zmenkového a šekového, a posúdil uplatnené právo žalobcu z predloženej zmenky, ktorú žalobca nadobudol rubopisom.
Žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Záväzok žalovaného z nej je teda nesporný. Nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný, preto súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia čl. VII. ods. 3 Nariadenia vo veci rozhodol rozsudkom tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu, spolu so zmenkovým úrokom a zákonným úrokom.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. . Žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 51,50 Eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu za 2x hlavný úkon á 51,45 Eur + 2x režijný paušál á 8,04 Eur + 20 % DPH, čo celkovo na trovách právneho zastupovania predstavuje 142,78 Eur v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., na náhradu ktorých trov súd zaviazal žalovaného, ktorý vo veci úspech nemal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.