Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/380/2010

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO:35 776 005 proti povinnému ATRAID s.r.o., so sídlom Ťačevská 1639/38, 085 01 Bardejov, IČO:43 944 744, pre vymoženie 1.268,36 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom pod č. EX 1242/2010 z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi trovy exekúcie vo výške 61,24 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 na vykonanie exekúcie adresovaného súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi sa dňa 24.5.2010 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil Výkaz nedoplatkov č.09-90/0470-2 vydaný Spoločnou zdravotnou poisťovňou, a.s., dňa 20.11.2009 s tým, že veriteľom vymáhanej pohľadávky sa stal v dôsledku zlúčenia so Spoločnou zdravotnou poisťovňou, a.s. a prevzatia všetkých jej práv a záväzkov dňom 1.1.2010. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia sumy 1.268,36 €.

Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 039728* zo dňa 16.7.2010 sp. zn. poveril súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.

Dňa 26.3.2013 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného tak, aby do konania namiesto oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vstúpila obchodná spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 ( ďalej len „Slovenská konsolidačná, a.s.“), a to z dôvodu postúpenia tu vymáhanej pohľadávky na Slovenskú konsolidačnú, a.s..

Uznesením zo dňa 15.7.2013, č.k.6Er/380/2010-30 súd pripustil zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného tak, že do konania na miesto oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., vstúpila obchodná spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 ( ďalej len „oprávnený“).

Podaním zo dňa 28.6.2013 súdny exekútor poukazujúc na ust.§ 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku dal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Uvedené odôvodnil tým, že šetrením majetkových pomerov povinného bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom nehnuteľností, nevlastní motorové vozidlá ani iný exekučne postihnuteľný hnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, pričom je evidovaný ako dlžník Sociálnej poisťovne kde má dlh vo výške 19.006,96 EUR. Podľa zistení súdneho exekútora povinný nie je spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločnosti, nie je evidovaný

ani v živnostenskom registri, vydanie exekučných príkazov do bánk na zistené účty povinného bolo neúspešné, povinný nevykazuje žiadnu činnosť, základné imanie má stále vedené v slovenských korunách a od roku 2009 do zbierky listín obchodného registra nedoručil žiaden dokument. Súdny exekútor tiež tvrdil, že pri osobnom šetrení na adrese sídla povinného bolo zistené, že ten je tam neznámy a pri návšteve miesta trvalého bydliska konateľa pracovníci exekútorského úradu zistili, že ten sa tam nezdržiava viac ako 7 rokov a jeho súčasná adresa nie je známa. Tvrdiac, že ďalšie vymáhanie pohľadávky by bolo neúspešné a nehospodárne, pričom všetky doterajšie náklady exekúcie hradil v plnom rozsahu súdny exekútor, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť, pričom uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 65,10 EUR k náhrade ktorých žiadal zaviazať oprávneného.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd sa stotožnil s názorom súdneho exekútora, že exekúciu je potrebné zastaviť, nakoľko obsah spisu súdneho exekútora dokazuje, že skutočnosti oznámené súdnym exekútorom o nemajetnosti povinného vychádzajú z konkrétnych šetrení a sú preukázané. Zisťovanie majetku povinného pri vedení exekúcie je zo zákona úlohou súdneho exekútora, ktorý má na to nie len špecializáciu ale aj rozsiahle možnosti. V danom prípade súdny exekútor, ktorého si sám oprávnený dobrovoľne zvolil na vykonanie exekúcie po zisťovaní majetku povinného navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok či príjmy povinného umožňujúce úspešne vykonať exekúciu. Z oznámenia a spisu súdneho exekútora vyplýva, že ten v priebehu viac ako 3 rokov vedenia exekúcie vykonal opakované šetrenie po majetku povinného avšak lustrácia majetku povinného neviedla k zisteniu majetku či príjmov povinného umožňujúceho exekúciu úspešne vykonať. Povinný nevlastní motorové vozidlá, ani žiadne nehnuteľnosti, nemá prostriedky na účtoch, roky nevykonáva žiadnu činnosť, má dlhy voči zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni v súčte viac ako 20.000,-EUR. Vzhľadom na neexistenciu majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie v spojení s tým, že vychádzajúc zo zistení súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktoré tento premietol do podnetu na zastavenie ide o stav dlhotrvajúci, je zrejmé, že exekúciu nemožno vykonať. Preto ju súd postupujúc podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods.1 písm.h/ Exekučného poriadku zastavil. Podľa názoru súdu, ďalšie, zjavne bezúspešné vedenie exekúcie by nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania v zmysle ktorej je exekučný súd v rámci svojich možností povinný dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane súdneho exekútora ako aj na strane účastníkov boli čo najmenšie a nebolo by ani v záujme oprávneného, keďže by len navýšilo trovy, ktoré by v prípade neúspešnej exekúcie musel v konečnom dôsledku znášať oprávnený. Vzhľadom k zdokladovaným zisteniam súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného súd mal za to, že nariadenie pojednávania nebolo nevyhnutné pre objasnenie veci, preto o zastavení exekúcie rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 58 ods.2 Exekučného poriadku).

Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie ( § 200 ods.5 Exekučného poriadku). O trovách exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi súd v danom prípade rozhodol podľa § 200 a § 196 Exekučného poriadku, pričom povinnosť ich náhrady uložil oprávnenému v súlade s ust.§ 203 ods.2 Exekučného poriadku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súdny exekútor preukázateľne vykonal úkony exekučnej činnosti, s čím boli spojené jednak hotové výdavky a tiež vznik nároku na odmenu. Povinný, ktorý by inak tieto trovy musel znášať ( § 197 ods.1 Exekučného poriadku) nemá majetok na ich úhradu a tak súd postupujúc podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku v zmysle ktorého pri zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený uložil oprávnenému povinnosť nahradiť vzniknuté trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.

Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa , a Vyhlášky MS SR číslo o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 ( ďalej len „Vyhláška“). Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil sumou 65,10 EUR s tým, že suma 33,19 EUR predstavuje odmenu za úkony exekučnej činnosti podľa Vyhlášky, suma 5, EUR náhradu hotových výdavkov titulom poštovného, suma 2, EUR náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu, suma 0,66 EUR náhradu za stratu času, suma 12,60 EUR cestovné a suma 10,85 EUR predstavuje DPH.

Súd považoval za účelné a preukázané trovy exekúcie vo výške 61,24 EUR. Keďže exekučné konanie začalo dňa 24.5.2010, v súlade s ust.§ 14 ods.1 Vyhlášky v znení účinnom od 1.5.2008 patrí exekútorovi odmena vo výške paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní požadoval len túto minimálnu odmenu vo výške 33,19 EUR, preto mu táto bola bez ďalšieho priznaná v uvedenej výške. Súdnemu exekútorovi vznikol podľa § 22 Vyhlášky tiež nárok na náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 18,10 EUR. Tieto hotové výdavky, ktoré súd uznal za účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti pozostávajú z poštovného zaplateného pošte za doručenie zásielok súdneho exekútora súvisiacich s exekúciou vo výške 5,50 EUR, a z cestovnej náhrady vo výške 12,60 EUR za cestu dňa 6.3.2012 do miesta sídla povinného za účelom zisťovania majetkových pomerov povinného ( pri ubehnutých 45 km, priemernej kombinovanej spotrebe použitého vozidla 6,9 L/100km, cene PHM v čase použitia vozidla 1,449 EUR/Liter a sume základnej náhrady za 1 km 0,183 EUR/km). Za čas strávený cestou do sídla povinného bola podľa § 23 Vyhlášky súdnemu exekútorovi za 1 polhodinu priznaná náhrada za stratu času vo výške 0,66 EUR. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH, čo predstavuje 9,29 EUR.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú DPH z poštovného, nakoľko podľa o dani z pridanej hodnoty sú univerzálne poštové služby oslobodené od dane z pridanej hodnoty, a teda súdny exekútor za ne žiadnu DPH neplatil.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 2,30 EUR súdnym exekútorom špecifikovanú ako „náklady so zavedením spisu - obal, papier, obálky“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto náhrada mu patrí, pretože „ide o náklady na materiál zaobstaraný z majetku exekútora účelne vynaložené na exekúciu“ Súd tento názor súdneho exekútora nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 2,30 EUR súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.

Vyhláška MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou

úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že

všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, papier, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináleží nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 Vyhlášky, § 25 Vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012 sp.zn. v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. navrhovalo, aby vyhlášky znel:

„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy, fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.

2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.

3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“

V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume.

Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“.

V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.

Navrhované zmeny schválené neboli.

Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v §-e 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa vyhlášky č. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (administratívne náklady).

Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to v konaní posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci ( jednalo sa o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. -28 z 25. júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne indentifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k.-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy ( viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn.13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 - všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk).

Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.

Po sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 61,24 EUR. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému tak ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Vzhľadom na skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, viazal súd lehotu na plnenie až na právoplatnosť uznesenia ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( 205 ods.2 ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.