Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1171-1997.pdf
PDF · 82.51 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1171/1997
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, proti povinnému: Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Banská Bystrica, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 45 016 381, ako právny nástupca A.H. D., H.. XX. XX. XXXX, T.. XX. XX. XXXX, H. C. R. XX, XXX XX C. C., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 1.504,89 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 669/97, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti pôvodnému povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1.504,89 eura (45.336,30 Sk) s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Banská Bystrica, č. k. 28/97 zo dňa 11. 4. 1997.
Poverením č. 5601 * 001204 zo dňa 17. 06. 1997 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica (predtým Horná 15, Banská Bystrica), ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 669/97.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 12. 06. 2013, podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V predmetnom podaní súdny exekútor zároveň uviedol, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo skončené uznesením č .k. 24D/153/2002-713, Dnot/18/2002 zo dňa 10. 12. 2012. Súdny exekútor zároveň oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
Súd z obsahu exekučného spisu, a to pripojeného uznesenia tunajšieho súdu 24D/153/2002-713, Dnot/18/2002 zo dňa 10. 12. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 01. 2013, mal preukázané, že S. A. D., H.. XX. XX. XXXX, H. C. R. XX, XXX XX C. C., T. M. XX. XX. XXXX bez zanechania závetu. Z uvedeného uznesenia vyplýva, že všetci zákonní dedičia v I. až III. dedičskej skupine dedičstvo odmietli, rodičia povinného predumreli a v IV. dedičskej skupine nezanechal žiadnych dedičov, preto bol k dedeniu povolaný štát - Slovenská republika zastúpená Obvodným úradom Banská Bystrica, IČO: 45 016 381 (t. č. Okresný úrad Banská Bystrica). Uznesením č. k. 24D/153/2002-549 zo dňa 30. 03. 2012, právoplatným dňa 19. 05. 2010, súd určil všeobecnú cenu majetku povinného, výšku dlhov a výšku
predlženia dedičstva. Súd uznesením č. k. 24D/153/2002-554 zo dňa 07. 07. 2010, právoplatným dňa 03. 09. 2010, vyzval veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a poučil ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú.
Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Súd mal preukázané, že exekučné konanie sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňom 28. 05. 1997, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).
Podľa § 462 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ") dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.
Podľa § 472 ods. 1 OZ štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič.
Nakoľko bolo preukázané, že právnym nástupcom po neb. povinnom sa stala Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Banská Bystrica, vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd ju v záhlaví uznesenia o zastavení exekúcie uviedol ako povinného.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 471 ods. 2 OZ ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzval, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 175t ods. 1 OSP ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode podľa § 175p, môže súd uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva. Rozhodne o tom aj bez návrhu. Rovnako súd postupuje, ak štát navrhol likvidáciu dedičstva preto, že veriteľ odmietol prijať na úhradu svojej pohľadávky vec z dedičstva.
Podľa § 175t ods. 2 OSP o nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenie vyvesí na úradnej tabuli súdu.
Podľa § 175v ods. 4 OSP právoplatným skončením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. Ak však vyjde najavo ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho súd veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.
Súd v uznesení o nariadení likvidácie dedičstva vyzve poručiteľových veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky a určí im na to lehotu s upozornením, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú.
Z uznesenia tunajšieho súdu č. k. 24D/153/2002, Dnot/18/2002 zo dňa 10. 12. 2012 je zrejmé, že oprávnený ako veriteľ svoju pohľadávku do likvidácie dedičstva po povinnom ako poručiteľovi neprihlásil, a teda táto pohľadávka, vymáhaná v predmetnej exekúcii, zanikla právoplatným skončením likvidácie majetku povinného.
Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil, keďže vymáhaná pohľadávka v zmysle § 175v ods. 4 OSP zanikla, t.j. po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Súd záverom konštatuje, že ak bude v budúcnosti objavený ďalší majetok neb. povinného, oprávnený si môže neuspokojenú pohľadávku prihlásiť do likvidácie novoobjaveného majetku povinného, nakoľko zánik neuspokojených pohľadávok veriteľov je relatívny, lebo ak po právoplatnom skončení likvidácie vyjde najavo ďalší majetok poručiteľa, súd ho speňaží a rozdelí veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Keďže súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil, súd potom o ich náhrade v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro; to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.