Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/183/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/ a, Bratislava, IČO: 35 815 256, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava proti žalovanému E. O., nar. XX. X. XXXX, bytom D. J., B. XX, v konaní o zaplatenie 1.002,47 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. -78 zo dňa 13.5.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o trovách konania.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom výrokom č. I. uložil žalovanému povinnosť uhradiť v prospech žalobcu istinu 1.002,47 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p.a. zo sumy 76,23 Eur od 28. 4. 2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % p.a. zo sumy 431,74 Eur od 16. 6. 2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 496,50 Eur od 1. 3. 2011 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 2 Eur, do 3 dní do právoplatnosti rozsudku. Výrokom č. 2 povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 30 Eur počnúc prvým mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy do 25. dňa v mesiaci na účet žalobcu až do úplného vyrovnania pohľadávky žalobcu (istina + úrok). O trovách konania rozhodol výrokom č. III tak, že trovy konania súd žalobcovi nepriznáva.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil citujúc ust. (ďalej len „“) cit.: „O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. , a to tak, že žalobcovi nepriznal trovy konania, aj keď bol v konaní úspešný. Súd prihliadol na mimoriadne okolnosti na strane žalovaného, na strane jeho manželky, obaja sú nezamestnaní, majú dve deti, žijú len zo sociálnych dávok. Naviac súd prihliadol aj na to, že žalovaný svojim konaním na pojednávaní nebránil uplatneniu pohľadávky žalobcu, pohľadávku uznal, priznal si chybu, vyjadril súhlas s jej splácaním, no len v rámci možností.“

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že je nespravodlivé, aby súd úspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, ktoré musel uplatniť pre priznanie svojho práva súdom. Pred podaním žaloby sa snažil so žalovaným dohodnúť na uhradenie pohľadávky mimosúdne, preto nie je splnená podmienka dôvodov hodných osobitného zreteľa pre úplne nepriznanie trov konania. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil a priznal mu náhradu trov celého konania.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že rozsudok vo výroku o trovách konania je správny.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ustanovenia až upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú účastníci konania (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

Ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade konania) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia , podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 150 O.

s. p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989). Pre zmenu značne nepriaznivé majetkové pomery takouto okolnosťou sú, ak na druhej strane takéto problémy neexistujú.

Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od žalobcu, ktorý má nárok na náhradu trov konania ( ), spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradil sám.

Relevantnou skutočnosťou v predmetnej veci je, že žalovaný i jeho manželka sú nezamestnaní. Majú dvoch synov. Sú poberateľmi sociálnych dávok. Bez pochybností by uhradenie trov konania vo výške 62 Eur + 331,61 Eur (čl. 73) žalovaného viedlo k zhoršeniu už aj tak neutešenej finančnej situácie. Možno preto od žalobcu spravodlivo žiadať, aby si vzniknuté trovy konania hradil sám. Argument, že sa žalobca pokúšal pred začatím sporu dohodnúť, neobstojí, ak žalovaný je v ťažkej životnej situácii.

Uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho dôvodu sú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania. Aplikácia ust. bola preto dôvodná.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania ako správne potvrdil v zmysle ust.

Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný ( v spojení s ust. ) a tomu zodpovedá i výrok o náhrade trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.