Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/46/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. B., nar.X.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky Mgr. W. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Z. XXX/XX, M. právne zastúpenej JUDr. Adrianou Šimekovou (predtým Hrkeľovou), advokátkou so sídlom vo O., Sv. H. a W. XX/X a otca Ing. W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, N.-V., právne zastúpeného h&h Partners, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 6, maloletá bytom ako matka v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného na maloletú, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -316 zo dňa 17.decembra 2013, takto

rozhodol:

Krajský súd m e n í rozsudok okresného súdu tak, že otec je p o v i n n ý platiť zvýšené výživné na maloletú W. B., nar. X.XX.XXXX v sume 200 eur mesačne od 1.8.2012 do 7.9.2014 a od 8.9.2014 v sume 160 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Súd návrh matky v rozsahu nad 200 eur mesačne do 250 eur mesačne v období od 1.8.2012 do 7.9.2014 a v rozsahu nad 160 eur do 250 eur mesačne za obdobie od 8.9.2014 z a m i e t a .

N e d o t k n u t ý zostáva výrok rozsudku okresného súdu, ktorým zamietol návrh matky vo zvyšku.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.8.2012 do 30.9.2014 v sume 3.119,28 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 60 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatím čo i len jednej splátky.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 29.10.2001 vo výroku o výživnom na maloletú W. B..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd s účinnosťou od 01.08.2012 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú W. B., nar. XX.XX.XXXX na sumu 250 eur mesačne, pozostávajúcu z bežného výživného (200 eur mesačne) a čiastky určenej na tvorbu úspor (50 eur mesačne). V prevyšujúcom rozsahu, t.j. za obdobie od 01.08.2009 do 31.07.2012 návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamietol. Zameškané výživné za obdobie od 01.08.2012 do 30.11.2013 v sume 3.200 eur (bežné výživné 2.400

eur, tvorba úspor 800 eur) a umožnil (ho) otcovi splácať v splátkach po 150 eur mesačne (bežné výživné 100 eur, tvorba úspor 50 eur). Nadväzne uložil matke povinnosť zriadiť maloletej osobitný účet na príjem výživného na tvorbu úspor a oznámiť písomne otcovi číslo predmetného účtu. Zároveň konštatoval zmenu rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 29.10.2001 vo výroku o výživnom na maloletú. O trovách konania rozhodol s poukazom na tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Vychádzajúc z porovnania okolností dôležitých pre určenie výživného v čase predchádzajúceho rozhodovania (október 2001) s pomermi existujúcimi v čase aktuálneho rozhodovania (t.j. po uplynutí viac než 12 rokov), prvostupňový súd konštatoval výraznú zmenu relevantných pomerov. Maloletá už nenavštevuje materskú škôlku, ale sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom v 3. ročníku strednej školy. Okrem štandardného rastu cien spôsobujúceho vyššie nároky na uspokojenie bežných hmotných potrieb ako stravu, oblečenie, obutie a kozmetické potreby, jej pribudli výdavky spojené so školskými povinnosťami, liečbou zdravotných problémov a záujmovými aktivitami. Vývoj cien predstavuje, podľa súdu I. stupňa, z pohľadu výdavkov maloletej podstatnejší nárast než u rodičov, ktorí nepotrebujú tak často nové oblečenie, obuv a nevyžadujú (v takom rozsahu) pestrú, vyvážená a bohatú stravu, ako je tomu u vyvíjajúceho sa dieťaťa vo veku 17 rokov. V danej spojitosti s poukazom na údaje Štatistického úradu SR príkladmo uviedol štatistický priemer vzrastu spotrebiteľských cien v úhrne o 1,5 % za 11 mesiacov roku 2013.

K zmene pomerov v príjmovej situácii nastalo u oboch rodičov, v porovnaní so mzdou v referenčnom období ide u matky o nárast o cca 466 eur (z pôvodných 9.820,-Sk), u otca o cca 839 eur (z pôvodných. 14.200,- Sk). Z tohto dôvodu nepovažoval okresný súd za spravodlivé, aby sa na zvýšených výdavkoch na odôvodnené potreby podieľala len matka. Súčasne konštatoval nemožnosť prihliadať na splácanie úverov otcom, nakoľko tento ich jednak nepreukázal, predovšetkým však má vyživovaciu povinnosť prednosť pred takýmito výdavkami. Zdôraznil tiež, že otec sa iným spôsobom, než platením výživného, nepodieľa na starostlivosti o maloletú. Prvostupňový súd uznal povinnosť otca pomáhať svojej 72-ročnej matke, poznamenal však, že vyživovacia povinnosť k dcére túto vyživovaciu prednosť predchádza. Poukázal na okolnosť, že zatiaľ čo otec neuznáva jednorazový výdavok maloletej na stužkovú, do svojich výdavkov zahŕňa manželkin účtovnícky kurz, operáciu očí, hoci je v jej možnostiach z platu cca 770 eur mesačne tieto náklady financovať. Navyše otec platí dva byty, o ktorých nič neuviedol, t.j. či jeden z nich prenajíma a takýmto spôsobom si zvyšuje príjem. Na základe uvedených skutočností uzavrel, že za aktuálnej finančnej situácie otca, ktorý má príjem 1.310 eur, zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam platiť výživné vo výške 250 eur, pričom je dôvodné časť výživného ukladať na úspory. Dodal, že zvýšenie bežného výživného o 150,21 eur mesačne, t.j. trojnásobne oproti pôvodnému výživnému za viac ako 12 rokov možno považovať za primerané. Zameškané výživné súd vypočítal ako rozdiel medzi pôvodným a novo určeným výživným, t.j. 150,21 eur x 16 mesiacov a odpočítal 0,21 eur x 16 mesiacov za naviac platené výživné (súd určil 49,79 eur, otec platil 50 eur).

Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na zvýšenie výživného od 01.08.2009 uviedol, že okolnosti uvádzané matkou sú subjektívneho charakteru a nejde o dôvody hodné osobitného zreteľa, ako napr. hospitalizácia v nemocnici, liečenie, dlhodobá zahraničná cesta, ktoré by matke zabránili včas uplatniť nárok.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej a domáhal sa zmeniť napadnutý rozsudok tak, že mu bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 100 eur. Určené výživné súdom označil za likvidačné. Namietal správnosť záverov súdu, že nepreukázal splácanie úverov, resp. že sa nepodarilo zistiť (jeho) konkrétne výdavky vzhľadom na to, že nie je zrejmé, v ktorom byte býva. Okresnému súdu vytýkal, že nezistil aktuálny príjem matky za rok 2013 a že pri svojom závere o nepodieľaní sa na starostlivosti o maloletú, opomenul skutočnosť, že má súdom uložený zákaz styku s dcérou. Podľa odvolateľa sú maloletou uplatnené výdavky na lyžovanie vysoko nadštandardné, pri nákladoch na lieky nebola preukázaná zdravotná indikácia, cena liekov je silno nadhodnotená a jednorazové výdavky (dcéry) nemožno považovať za smerodajné pre určenie mesačnej výšky výživného. Okolnosť, že uhradil mimoriadne výdavky na manželku, podľa neho nedokazuje, že je schopný pravidelne vytvárať úspory. Rozporoval matematický výpočet potreby zvýšenia výživného prostredníctvom indexu zvyšovania miery inflácie, nakoľko súd selektívne vybral jednu ekonomickú premennú, pričom iné hodnoty, ako zvyšovanie miezd, neberie do úvahy. Takéto (odborné) otázky súd

nie je oprávnený riešiť sám, navyše neodkazuje na žiaden zdroj čerpania informácií. Podľa odvolateľa, okolnosť, že matka 12 rokov nepodala návrh na zvýšenie výživného, ho nemôže zaťažovať v tom zmysle, že sa to premietne do konečnej sumy. Záverom zosumarizoval príjmy a výdavky matky a otca.

V rámci doplnenia odvolania poukázal na skutočnosť, že jeho aktuálna manželka je tehotná a dlhodobo z dôvodu tehotenstva práceneschopná. Z tohto dôvodu bol obmedzený jej príjem na nemocenské. Zároveň sú s tým spojené vyššie náklady na starostlivosť o manželku a budúce dieťa.

V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu matka navrhla potvrdiť rozhodnutie prvostupňového súdu ako správne. Uviedla, že z predloženého dokladu jednoznačne nevyplýva tehotenstvo manželky otca. Zároveň nie je preukázaná ani dlhodobá práceneschopnosť, výška nemocenskej dávky, ktorú jeho manželka poberá, rovnako ani zvýšené životné náklady spôsobené tehotenstvom, nakoľko tehotná žena musí mať kľudový režim, nesmie užívať žiadne lieky. Napokon, nie je preukázané, že práceneschopná bude až do nástupu na materskú dovolenku.

Tvrdenie odporcu, že mimoriadne výdavky na manželku financoval formou pôžičky je podľa matky informáciou novou, nepodloženou žiadnym dokladom. Okrem toho, otcom prezentované výdavky sú výdavkami spoločnými s jeho manželkou, preto sa na týchto výdavkoch má podieľať i jeho manželka. V tejto spojitosti poukázala na okolnosť, že otec hradí časť hypotekárneho úveru za byt, ktorého vlastníkom je jeho manželka, hoci v ňom nebýva a prispieva na výživu svojej matky, preto je v jeho možnostiach a schopnostiach hradiť výživné na dcéru vo výške stanovenej súdnym rozhodnutím. Argumentácia otca, že sa pokúšal kontaktovať dcéru e-mailom, avšak bez spätnej odozvy, nie je (s výnimkou jedného prípadu) ničím podložená.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený účastník konania ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ust. , , (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý výrok o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti) a po doplnení dokazovania na nariadenom pojednávaní (, ) zmenil podľa napadnutý rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného a nadväzne vo výroku o zameškanom výživnom, tak ako je konštatované vo výrokovej časti rozsudku.

Na odvolacom pojednávaní otec zdôraznil novú okolnosť, a to narodenie maloletej dcéry dňa 08.09.2014. Súčasná manželka otca bola práceneschopná do 09.08.2014, pričom poberala nemocenské dávky v dennej sume okolo 19 eur, t.j. jej mesačný príjem sa pohyboval okolo 500 eur. Vzhľadom na príjem pred nástupom na PN vo výške 750 eur došlo teda k poklesu príjmu o približne 250 eur. O túto sumu sa zároveň podľa otca zvýšili náklady a výdavky na jeho strane. Aktuálne manželka poberá materské dávky v sume 22 eur denne s predpokladom ich poberania do apríla 2015. Od apríla 2015 pri očakávanom skončení materskej dovolenky dôjde k ďalšiemu poklesu príjmu rodiny otca, nakoľko príjem z rodičovského príspevku bude predstavovať 203,20 eur. V súvislosti s narodením maloletej dcéry sumarizoval doterajšie výdaje v približnej sume 3.075 eur. Táto suma zahŕňa jednak výdaje (cca 1.500 eur - financované z prostriedkov rodiny otca) súvisiace s rekonštrukciou bytu (kúrenie, podlahy), ktorý nebol prispôsobený pre narodenie maloletého dieťaťa ako aj výdaje na nákup potrieb pre dieťa - kočík, autosedačka. Pravidelné výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa ako nákup plienok, mlieka vyčíslil na sumu 396 eur mesačne.

Matka na nariadenom pojednávaní zdôraznila, že nie je podstatná len výška aktuálneho príjmu manželky otca maloletej, ale predovšetkým jej aktuálne výdavky, ktoré však nie sú žiadnym spôsobom špecifikované a ktoré sú zároveň limitované tým, že manželka otca je (len) doma. Poznamenala, že komodity, ktoré nakúpil otec, sa dajú kúpiť za výrazne nižšie ceny. Vo vzťahu k uplatneným pravidelným výdavkom poukázala na skutočnosť, že otec chce 18-ročnej dcére platiť 80 eur mesačne, zatiaľ čo druhej dcére 400 eur mesačne. Spochybnila potrebu rekonštrukcie bytu, vzhľadom na okolnosť, že

novorodenec býva až do jedného roku pri svojej matke. Taktiež pripomenula existenciu jednorazového príspevku na úhradu nákladov s narodením dieťaťa, poskytovaného vo výške 800 eur.

Je vo všeobecnosti náležitým tvrdenie odvolateľa, že okolnosť podania návrhu na zvýšenie výživného (až) po 12-tich rokoch, sa nemôže premietnuť do výšky stanoveného výživného. Napadnuté rozhodnutie však na takejto konštrukcii založené nie je. Určenie výživného vychádza (v súlade so zákonnou úpravou) z porovnania aktuálnych pomerov s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy, okresný súd len (správne) poukázal na enormne dlhú dobu, počas ktorej vyživovacia povinnosť nebola upravovaná.

V plnej miere neopodstatneným je tvrdenie otca, že jednorazové výdavky nie sú smerodajné pri stanovení mesačnej výšky výživného. Určovanie výživného v podobe mesačných splátok je prejavom spotrebného charakteru výživného a požiadavky zabezpečenia pravidelných/priebežných prostriedkov nevyhnutných na živobytie. Uvedené však neznamená, že má vykrývať len výdavky, ktoré vznikajú s mesačnou periodicitou. Takáto úvaha je absurdná, nelogická a v rozpore so zmyslom zákonnej úpravy. Naopak, vo výške mesačného výživného sa musia premietnuť všetky odôvodnené výdavky, bez ohľadu na ich periodicitu, v prípade jednorazových je potrebné vykonať ich rozpočítanie/spriemerovanie na príslušné obdobie.

Pokiaľ okresný súd spomína index zvyšovania miery inflácie, ide len o argument podporný, zároveň však správny. Hoci odôvodnenie neobsahuje žiaden zdroj čerpania informácií, ako v podstate sám odvolateľ uvádza, existuje webová stránka Štatistického úradu SR, kde je správnosť prezentovaných údajov jednoducho overiteľná.

Skutočnosť, hoci pravdivá, že otcovi bol uložený súdny zákaz styku s dcérou, je bez akéhokoľvek vplyvu na objektívnu okolnosť, že okrem platenia výživného sa na výchove nepodieľa a preto mu nie je možné výkon osobnej starostlivosti pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti zohľadniť. Podobne je pravdivým tvrdenie odvolateľa, že listinnými dôkazmi preukázal splácanie úverov, uvedené však nič nemení na zákonom explicitne formulovanej prednosti výživného pred takýmto druhom výdavkov, na ktoré z tohto dôvodu nie je možné prihliadať. Obsahu spisu zodpovedá i námietka otca, že súd nezisťoval príjem matky i za rok 2013. Zároveň však odvolateľ neuvádza, čo (aké tvrdenie) by sa takýmto dôkazom malo preukázať, t.j. ani len netvrdí, že došlo k relevantnej zmene (zvýšeniu) príjmu matky - učiteľky. Žiada sa dodať, že začiatok vyživovacej povinnosti okresný súd stanovil k 01.08.2012, pričom disponoval relevantnými údajmi ohľadne príjmu matky za (celý) rok 2012.

Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením matky o značne nadnesenej sume uplatnených pravidelných mesačných výdavkov (špecifikovaných ako nákup mlieka a plienok) na maloleté dieťa vo výške 400 eur mesačne. Z tohto pohľadu je zjavná enormná disproporcia so sumou (80, resp. 100 eur), ktorú je odvolateľ ochotný platiť na dieťa vo veku 17-18 rokov, ktorého výdavky sú mimo rámec akýchkoľvek pochybnosti (rádovo) vyššie než je tomu u novorodenca. Zároveň je uvedená čiastka v priamom rozpore s vlastnými tvrdeniami a dôkazmi (č.l. 111 a nasl. - internetová anketa o výdavkoch slovenských rodín), ktoré v priebehu konania o ne/primeranosti výdavkov prezentoval samotný otec. Správnym je v tejto spojitosti i poukaz matky na pokrytie časti jednorazových výdavkov sumou jednorazového príspevku poskytovaného štátom pri narodení dieťaťa. Ani v štádiu odvolacieho konania otec navyše žiadnym spôsobom neobjasnil režim druhého bytu vo vlastníctve jeho manželky, na ktorý síce otec prispieva, nie je však zrejmé, prečo nedochádza k jeho komerčnému využitiu. Uvedenú skutočnosť nemožno v zmysle princípu potencionality vykladať v neprospech maloletého dieťaťa. Platí totiž, že otec je povinný využiť dostupné majetkové hodnoty na zabezpečenie vyživovacej povinnosti v dostatočnom/ potrebnom rozsahu. Bez vecnej súvislosti s posudzovanou majetkovou situáciou otca nie je ani okolnosť že stavebné úpravy (v nie zanedbateľnej hodnote) dokázal financovať „v hotovosti“ bez potreby napr. čerpania úveru.

Zhrnúc doteraz uvedené, možno uzavrieť, že z určujúceho hľadiska je správnym záver okresného súdu o danosti zásadnej zmeny relevantných pomerov, z ktorých predchádzajúca (menená) úprava vychádzala. Na druhej strane platí, že miera pokrytia odôvodnených potrieb nie je (ničím) neobmedzená. Jej limity sú dané schopnosťami a možnosťami povinného, či už v rámci zistených (reálnych) príjmových a majetkových pomerov, alebo v rámci potencionality jeho schopnosti a možnosti. Čiastočne sa preto odvolací súd odchýlil od prvostupňovým súdom uskutočneného vyhodnotenia skutkových okolností

z pohľadu primeranej výšky výživného a dospel k záveru, že suma 200 eur od 1.8.2012, resp. suma 160 eur od 8.9.2014 zodpovedá požiadavke spravodlivej rovnováhy pri zvážení zistených skutkových okolností tak na strane výživou oprávnenej, ako aj výživou povinnej osoby. Stanovená výška výživného odráža tiež zlepšenú finančnú situáciu matky v porovnaní s poslednou úpravou vyživovacej povinnosti. Ako relevantné obdobie zníženia vyživovacej povinnosti odvolací súd následne vymedzil narodenie maloletého dieťaťa aktuálnej manželke otca, ktorá skutočnosť preukázateľne ovplyvňuje výdavkovú (i príjmovú) stránku rodinného rozpočtu otca maloletej. Zásadnejšie zníženie vzhľadom na preukázané (čiastočné) kompenzovanie straty príjmu manželky otca (nie otca samotného) dávkami sociálneho poistenia nie je dôvodné. Z rovnakého dôvodu nepovažoval za zásadnú zmenu ani začiatok práceneschopnosti manželky otca. Bezpredmetným, je z pohľadu predmetu konania i tvrdenie o ďalšom znížení príjmu v apríli 2015 v súvislosti so začatím poberania (len) rodičovského príspevku. Pre rozsudok je rozhodujúci (skutkový) stav v čase jeho rozhodnutia, uvedená potencionálna skutočnosť preto nemôže byť podkladom pre aktuálne rozhodovanie.

V okolnostiach súdenej veci je nepochybné, že takto určená suma výživného bude spotrebovaná, preto odvolací súd upustil od diferencovania sumy výživného i na tvorbu úspor.

V nadväznosti na konštatované bol návrh matky vo zvyšnej časti, t.j.v rozsahu nad 200 eur mesačne do 250 eur mesačne v období od 1.8.2012 do 7.9.2014 a v rozsahu nad 160 eur do 250 eur mesačne za obdobie od 8.9.2014 zamietnutý.

Z dôvodu zmeny rozhodnutia ohľadne rozsahu zvýšenia výživného bolo nutné zmeniť i výšku nedoplatku na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.8.2010 do 30.9.2014, t.j. rozdiel medzi odvolacím súdom určeným a odvolateľom plateným výživným za obdobie 26 mesiacov, pričom odvolací súd zohľadnil, že v mesiacoch máj až september 2014 otec už uhrádzal vyživovaciu povinnosť v sume 200 eur mesačne. Z toho dôvodu odpočítal alikvótnu časť za mesiac september 2014, kde už vyživovacia povinnosť (od 8.9.2014) predstavovala 160 eur mesačne. Takto celkovo vyčíslený nedoplatok v sume 3.119,28 eur krajský súd povolil otcovi splácať v splátkach po 60 eur mesačne spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. Ak rozsudok krajského súdu nadobudne právoplatnosť do 20. dňa v mesiaci (vrátane), otec už v danom mesiaci je povinný zaplatiť aj (prvú) splátku zameškaného výživného. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudne právoplatnosť až po 15. dni v mesiaci, prvá splátka zameškaného výživného bude splatná až v nasledujúcom kalendárnom mesiaci.

Vzhľadom na zmenu rozsudku okresného súdu krajský súd v zmysle rozhodol i o náhrade trov celého (prvo i druho stupňového konania), nakoľko v priebehu celého pojednávania súdenej veci ide o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu ( ). Je preto nutné postupovať podľa ust. , a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné nie je.