Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8C-275-2013.pdf
PDF · 98.45 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/275/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: Y. B., P..B.., V. X, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: B. H., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, XXX XX B. Q., o zaplatenie sumy 1 067,81 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 454,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy od 12.08.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 613,03 eur s príslušenstvom zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 02.05.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 067,81 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o pripojení č. P., Zmluvu č. P., Zmluvu č. XXXXXXXX. Na základe predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému 3 Ks SIM kariet, ktorá umožňovala využívať telekomunikačné služby. V zmysle uzavretého dodatku odpredal žalobca žalovanému telekomunikačné zariadenie B. V. B., S. Z. XXX L. V., N. Z..
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období od 2011/03-2011/06, čím porušil zmluvné povinnosti. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu podania žaloby pozostávala z neuhradených služieb vo výške 454,78 eur a z nároku na zaplatenie sumy 613,03 eur z titulu náhrady škody.
Žalobca uviedol, že škoda vo výške 613,03 eur predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, to znamená, že predstavuje škodu, ktorú žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tým, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 30.09.2014. Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Žalovaná na pojednávaní bola neprítomná, predvolanie na pojednávania mala doručené podľa § 42 ods. 2 O.s.p., preto súd po splnení podmienok konal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o pripojení č. P., Dodatkom k Zmluve zo dňa 11.4.2010, Zmluvou o pripojení č. P., Dodatkom k Zmluve č. XXXXXXX, Zmluvou o pripojení č. XXXXXXXX, Dodatkom k Zmluve o pripojení 08.04.2010, pokusom o pokonávku zo dňa 28.07.2011, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných telekomunikačných služieb a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 23.12.2006 Zmluvu o pripojení č. P., Dodatok k Zmluve o pripojení č zmluvy P. zo dňa 11.4.2010, Zmluvu o pripojení č. P. zo dňa 23.07.2009, Dodatok k Zmluve o pripojení č. P. zo dňa 23.7.2009, Zmluvu o poskytovaní služieb GSM zo dňa 26.4.2000, Dodatok k Zmluve o pripojení č. XXXXXXXX zo dňa 9.4.2010.
Žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi cenu za poskytnutie služieb za obdobie 03/2011- 06/2011, čím porušil zmluvné povinnosti v zmysle vyššie uvedených zmlúv. Žalobca preto pokusom o pokonávku zo dňa 28.07.2011 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia dodatkov k zmluvám (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických telekomunikáciách“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 3 písm. c/ zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.
Podľa § 43 ods. 5, písm. b/, e/ zákona o elektronických telekomunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby. Súčasne s touto zmluvou uzavreli účastníci aj dodatok, na základe ktorého vznikol žalobcovi záväzok zabezpečiť žalovanému predaj zľavneného mobilného telefónu a záväzok žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Žalovaný napriek využívaniu služieb žalobcu neuhradil faktúry za mesačné poplatky za služby.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil svoju povinnosť platiť za poskytnuté služby, na ktorú sa v zmluve zaviazal, súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 454,78 Eur za neuhradené služby. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu spolu s 9,50% ročným úrokom z omeškania od 12.08.2011, nakoľko v zmysle pokusu o pokonávku zo dňa 28.07.2011 mal žalovaný uhradiť pohľadávku najneskôr do 11.08.2011.
Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 613,03 eur označenej ako náhrada škody, súd uvádza, že žalobca po tom, ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v W. sp. zn. XCo XX/XXXX je tu daná podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosti žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút, je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 231 eur a tento rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinností žalovaného.
Žalobca poukazuje na článok III bod 3.7 dodatku, podľa ktorého „účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefónny je mu predávaný za cenu uvedenú v článku 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu)“.
Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že tohto sa domáha dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je:
1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností (zmluvná alebo záväzková zodpovednosť) a môže tiež vzniknúť z porušenia iných zákonom uložených povinností (mimozáväzková zodpovednosť). Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie prvého predpokladu, a to protiprávny úkon žalovaného. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu dvadsiatich štyroch mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4 (Doba platnosti a ukončenie zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 4.1 týchto všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
Podľa článku 2 bodu 2.1 Všeobecných podmienok (Zmluva o pripojení. Aktivácia služieb) - spoločnosť poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe. Podľa článku 2 bodu 2.6 Všeobecných podmienok je zmluva uzatvorená dňom jej podpísania.
V tejto súvislosti súd poukazuje na § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo, čím nie je daný prvý predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti.
Pokiaľ sa jedná o druhý predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti - vznik škody, k tomu súdu poukazuje na § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ušlým ziskom je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
Podľa tvrdenia žalobcu škoda mu vznikla ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu, tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napríklad podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenu mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu deklarovaný prehodnotením
jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.
Z vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti, pretože v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 613,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 12.08.2011 do zaplatenia zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy 454,78 eur (42 %) a žalovaný v časti zaplatenia sumy 613,04 eur (57 %). O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobou zo dňa 02.05.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 067,81 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).