Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_3CoE-68-2014.pdf
PDF · 71.81 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/68/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, 955 37 Topoľčany proti povinnému: NOVA Plus, spol. s r.o., so sídlom Partizánske - Návojovce 7, IČO: 36 000 566, o vymoženie 9.909,05 € s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 2Er/539/2008 - 11 zo dňa 27. februára 2014, jednomyseľne dňa 30. septembra 2014 takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Matejovovi, so sídlom Exekútorského úradu Partizánske, trovy exekúcie vo výške 18,10 €, do troch dní. V odôvodnení uviedol, že súd v každej fáze exekučného konania ex offo skúma, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Z pripojeného výpisu z Obchodného registra mal súd za preukázané, že povinný po začatí exekučného konania zanikol dňa 10.11.2012 výmazom z Obchodného registra. Dôvodom výmazu povinného bolo to, že povinný bol uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29CbR/207/2011 - 22 zo dňa 27.9.2012, právoplatným dňa 31.10.2012 zrušený bez likvidácie. Súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 M Cdo 13/2011 zo dňa 11. októbra 2012, podľa ktorého v prípade, že bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd exekútorovi priznal za výkon exekučnej činnosti trovy exekúcie podľa ust. § 196 Exekučného poriadku a Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008, ktoré predstavujú: 1/ časovú odmenu za 1 začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu v sume 3,32 € vo výške podľa vyúčtovania súdnym exekútorom (za preštudovanie návrhu na vykonanie exekúcie); 2/ paušálnu odmenu za vykonanie úkonov: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného (CSP), zisťovanie majetku (OR), v sume 3,32 € za úkon, spolu za 4 úkony 13,28 €; 3/ náhradu hotových výdavkov v sume 1,50 € pozostávajúcu z poštovného, t.j. spolu vo výške 18,10 €.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Namietol nesprávne právne posúdenie veci, keď súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že tento dôvod zastavenia exekúcie by
musel byť daný v čase rozhodovania súdu, teda v čase, keď ešte existoval povinný, ktorého majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Mal za to, že povinný bol v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie vymazaný z obchodného registra viac ako 1 rok a 3 mesiace. Nakoľko povinný zanikol výmazom z obchodného registra, stratil tak spôsobilosť byť účastníkom konania. Strata tejto spôsobilosti robí exekúciu neprípustnou. Je toho názoru, že exekúcia mala byť vyhlásená za neprípustnú a zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ďalej namietal, že návrh na zastavenie exekúcie podala spoločnosť BENCONT INVESTMENS, s.r.o., ktorá nebola oprávnená na také podanie, nakoľko v konaní nebol preukázaný prevod práv a povinností a nebolo rozhodnuté o zmene účastníka konania. Uviedol, že procesne nezavinil zastavenie exekúcie; v čase podania návrhu na exekúciu nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať výmaz povinného z Obchodného registra. S poukazom na uvedené nie je daný dôvod, aby znášal trovy exekúcie. Navrhol, aby krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 16.05.2002, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 298.520,-- Sk (poistné), a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne - platobný výmer č. 636//2001/ A zo dňa 18.12.2001, právoplatný a vykonateľný dňa 05.02.2002.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa na základe podnetu súdneho exekútora ex offo skúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku a na základe výpisu z Obchodného registra zistil, že povinný bol uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29CbR/207/2011 - 22 zo dňa 27.9.2012, právoplatným dňa 31.10.2012 zrušený bez likvidácie a ku dňu 10.11.2012 ex offo vymazaný z Obchodného registra. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra. Podľa § 8a ods. 1 písm. c) zák.č. 530/2003 Z.z. o Obchodnom registri, súd aj bez návrhu vykoná výmaz spoločnosti, ktorá bola zrušená právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok.
Krajský súd v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa ako aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 M Cdo 13/2011 zo dňa 11. októbra 2012 dospel k záveru, že v predmetnej exekučnej veci je dôvodom zastavenia exekúcie skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). V súlade s ust. § 68 Obchodného zákonníka zánik obchodnej spoločnosti (právnickej osoby) nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku predchádza zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie (ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu, v prípade splynutia, zlúčenia, rozdelenia spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že nedošlo k právnemu nástupníctvu, z čoho možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 29CbR/207/2011 - 22 zo dňa 27. septembra 2012 zrušil obchodnú spoločnosť (povinného) bez likvidácie, povinný ako obchodná spoločnosť nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. V danom prípade tak prichádzalo do úvahy zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že spoločnosť BENCONT INVESTMENS, s.r.o. nebola oprávnená na podanie návrhu na zastavenie konania, považuje krajský súd za nedôvodnú. K tomu uvádza, že súd prvého stupňa správne v súlade s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil exekúciu ex offo (bez návrhu).
Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti výroku o náhrade trov exekúcie, krajský súd uvádza, že v predmetnej exekučnej veci sú splnené zákonné podmienky na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 1, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie a v § 203 ods. 2, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V predmetnej veci je nesporné, že dôvodom zastavenia exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto aj keď oprávnený v posudzovanom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil, a teda ho nemožno zaviazať k náhrade trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný znášať trovy exekúcie v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko exekučné konanie bolo preukázateľne zastavené pre nemajetnosť povinného.
Na základe uvedených skutočností krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.