Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/102/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Sopoligu a sudcov JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: F.. I. P. - M. - Y., U. X/ XX,Trebišov, F.: XX XXX XXX, proti žalovanému: E. s.r.o., E. XXX, F.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, Kpt. Nálepku 8, Michalovce, o zaplatenie 759,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -121 zo dňa 10.1.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti o zmluvnej pokute žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 59,16 eur na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 759,22 eur (do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku), úroky z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 189,60 eur od 20.10.2006 do 2.11.2006, 14% ročne zo sumy 159,33 eur od 3.11.2006 do 7.10.2007, 14,75% ročne zo sumy 189,60 eur od 20.1.2007 do 18.6.2007, 14,75% ročne zo sumy 159,33 eur od 20.6.2007 do 18.9.2007, 14,5% ročne zo sumy 189,60 eur od 22.4.2007 do 18.6.2007, 14,5% ročne zo sumy 159,33 eur od 20.6.2007 do 15.11.2007, 14,25% ročne zo sumy 189,60 eur od 21.7.2007 do 29.7.2007, 14,25% ročne zo sumy 159,33 eur od 31.7.2007 do 15.11.2007, 14,25% ročne zo sumy 189,60 eur od 30.10.2007 do 16.11.2007, 14,25% ročne zo sumy 201,45 eur od 20.1.2008 do 2.2.2008, 14,25% ročne zo sumy 201,45 eur od 27.4.2008 do 2.2.2009, 14,25% ročne zo sumy 208,56 eur od 23.7.2008 do 15.12.2008, 14,25% ročne zo sumy 208,56 eur od 21.10.2008 do 23.2.2009, 10,5% ročne zo sumy 207,06 eur od 20.1.2009 do 17.5.2009, 9% ročne zo sumy 174 eur od 18.5.2009 do 21.12.2009, 9,25% ročne zo sumy 207,06 eur od 21.4.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 207,06 eur od 28.7.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 207,06 eur od 23.10.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 138,04 eur od 22.1.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 644,67 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti zmluvnej pokuty žalobu zamietol. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 41,69 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd po vykonaní dokazovania (oboznámenia listinných dôkazov, jednotlivých faktúr, obsahu dohody č. XX/XXXX uzavretej účastníkmi konania), vychádzajúc z ustanovenia , , , , , , účinného v čase omeškania dlžníka (od 20.10.2006 do 31.12.2008), a , , nar. vl. SR č. 87/1995 uzavrel, že žalobca so žalovaným

uzavreli zmluvu o dielo podľa ust. a nasl. . Predmetom zmluvy bolo meranie exhalátov (práce mal vykonať žalobca pre žalovaného). Účastníci sa dohodli na výške ceny za vykonané dielo, pričom za vykonané práce vystavoval žalobca žalovanému jednotlivé faktúry. V konaní nebolo sporné, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou jednotlivých faktúr a že postupne svoj dlh čiastočne uhrádzal. Nebola sporná ani skutočnosť, kedy k úhradám (plneniu) došlo. Keďže žalovaný faktúry neuhrádzal v lehote splatnosti, má žalobca právo i na úroky z omeškania, ktoré boli priznané, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

Námietky žalovaného, že za 1. a 2. kvartál roku 2008 sa žalobca a žalovaný dohodli na vystavení jednej faktúry súd neuznal, keďže tieto skutočnosti neboli v konaní preukázané.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadne úhrady faktúry č. XXXX/XXX, jednotlivé úhrady boli v konaní preukázané výpisom z účtu. Priznal úroky z omeškania vyplývajúce z predložených listinných dôkazov a v prevyšujúcej časti (týkajúcej sa úrokov z omeškania) súd žalobu zamietol, lebo žalobca nesprávne určil omeškanie (vzhľadom na dátumy úhrad) alebo nesprávne určil výšku úroku z omeškania.

Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu (vychádzajúc z obsahu čl. V. ods. 5 dohody č. XX/ XXXX) je zrejmé, že si účastníci dohodli po prekročení bežného kvartálu (za ktorý nebola uhradená faktúra za predchádzajúci kvartál) zmluvnú pokutu vo výške 25% z neuhradenej sumy faktúr po lehote splatnosti viac ako 60 dní. Pokiaľ si teda žalobca zmluvnú pokutu vypočítal tak, že 25% z neuhradenej sumy ešte vynásobil počtom kvartálov, v ktorých bol žalovaný v omeškaní, súd uzavrel, že takýto spôsob výpočtu a postup v čl. V ods. 5 dohody nie je zakotvený. Išlo by zároveň o neprimerané navyšovanie zmluvnej pokuty bez opory v dohode účastníkov alebo v zákone.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. (účastník mal vo veci úspech len čiastočný). Žalobca mal úspech v pomere 66,% a žalovaný v pomere 33,%. Konečný úspech žalobcu je v 32,96% (66,48 - 33,52%), a preto priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 41,69 eur (32,96% z 126,50 eur).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti zmluvnej pokuty žalobu zamietol a o náhrade trov konania.

Žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd rozhodol v napadnutej časti rozsudkom, s ktorým sa nestotožňuje a má za to, že súd prvého stupňa nezistil úplne skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov nedospel k správnym skutkovým zisteniam, spornú vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho odvolací dôvod zakladal na ustanovení , , , , ,

Podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd narušil podstatu právnej istoty spočívajúcu v dôvere podnikateľa v právo a poukázal na obdobné rozhodnutia súdov. Podľa názoru odvolateľa sa zmluvná pokuta vo výške 25% z neuhradenej faktúry násobí počtom omeškaných štvrťrokov (kvartálov), až do úhrady omeškanej kvartálnej faktúry. Rozhodnutie súdu prvého stupňa demotivuje dlžníka, aby sa zbavil svojho dlhu čím skôr. Poukázal na to, že v dohode nie je uvedená jednorázová zmluvná pokuta a súd nemá právo ani ju tam vsunúť, ani vnucovať veriteľovi také vyčíslenie. Považoval právne argumenty žalovaného za právne bezvýznamné s ohľadom na uplynutie doby, odkedy došlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu dohody. Zdôraznil, že prvostupňový súd (pri rozhodovaní o trovách konania) obišiel ustanovenie , lebo svojou nepodloženou úvahou rozhodol o čiastočnom úspechu navrhovateľa, pričom svoje rozhodnutie aj nedostatočne odôvodnil (porušil právo na spravodlivý súdny proces).

Žalovaný vo vyjadrení žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny a priznať žalovanému aj náhradu trov odvolacieho konania (ktoré špecifikoval).

Zastával názor, že zmyslom čl. V ods. 5 predmetnej zmluvy (prekročením bežného kvartálu) sa rozumie prekročenie jedného kvartálu a nejde o opakované uplatňovanie zmluvnej pokuty vo výške 25% z ceny neuhradenej faktúry, ktoré nastáva po každom kvartáli. Takéto dojednanie nevyplýva ani z vôľového

prejavu účastníkov tejto zmluvy, pričom poukázal na ustanovenie a .

Vzhľadom na to, že v tomto prípade nie je presne určené a jasné, že sa má zmluvná pokuta hradiť po prekročení každého bežného kvartálu, v prípade pochybností o výklade tohto článku predmetnej zmluvy je potrebné túto skutočnosť zobrať do úvahy a pripočítať ju na ťarchu žalobcu. Zmluva bola totiž predložená žalobcom a žalobca takýto výraz použil ako prvý. Žalobca si môže preto uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 25% z ceny neuhradenej faktúry len za jeden kvartál, kedy došlo k omeškaniu žalovaného. Ďalej zdôraznil, že žalobca zrejme opomenul, že účastníkom predmetnej zmluvy bol aj žalovaný, ktorý má v prípade svojvoľného výkladu zmluvy zo strany žalobcu právo sa brániť tak, aby nedošlo k poškodeniu jeho práv a záujmov v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Podľa jeho názoru správne postupoval súd prvého stupňa, keď žalobcovi nepriznal uplatňovaný rozsah zmluvnej pokuty. Z podaného odvolania je totiž zrejmé, že žalobca využíva zmluvnú pokutu nie ako inštitút paušalizovanej náhrady škody, resp. nástroj zabezpečujúci riadne plnenie zmluvných povinností v zmysle svojej preventívnej a zabezpečovacej funkcie, ale ako prostriedok na dosiahnutie neprimeraného zisku. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že žalovaný vyzval žalobcu na predloženie riadnych faktúr na sumu 759,22 eur napríklad vo svojom vyjadrení k návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 18.8.2012, nariadenom pojednávaní dňa 28.8.2012, ktorú sumu žalobca vyúčtoval žalovanému preddávkovými faktúrami, a teda žalovaný chcel uhradiť vzniknutú pohľadávku na základe riadne vystavených účtovných dokladov. Navyše žalovaný sumu 759,22 eur žalobcovi už uhradil.

V prípade, ak by odvolací súd vo vzťahu k priznanej zmluvnej pokute dospel k inému názoru ako súd prvého stupňa (v neprospech žalovaného), využíva moderačné právo v zmysle ustanovenia a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu žiada znížiť. Zdôraznil, že pôvodne vypočítaná zmluvná pokuta niekoľkonásobne prevyšovala zabezpečovanú pohľadávku a priznaním takejto zmluvnej pokuty by došlo k neprimeranému majetkovému prospechu na strane žalobcu. Zmluvná pokuta, ktorú požaduje žalobca, predstavuje prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá v danom prípade nie je nevyhnutná na naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty. Žalovanému boli uhradené platby za všetky riadne vystavené faktúry a zmluvnou pokutou bol dosiahnutý účel jej využitia. Na druhej strane žalobcovi nevznikla škoda a žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje úroky z omeškania, ktoré plne postačujú na sankcionovanie žalovaného. Žalovanému je zrejmé, že v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa je podrobne uvedené, akým spôsobom bola určená náhrada trov konania spolu s uvedením percentuálneho vyčíslenia miery úspechu žalobcu (správne priznaná náhrada trov konania v súlade s ustanovením ).

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v napadnutej časti, t.j. proti výroku, ktorým prvostupňový súd v prevyšujúcej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania v rozsahu vyplývajúcom z ust. , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Keďže odvolanie nebolo podané proti vyhovujúcim výrokom, ani výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol, je v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný (nebol odvolacím súdom preskúmavaný).

Z odvolania žalobcu vyplýva, že odvolanie odôvodňuje odvolacími dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f), ktoré však bližšie nešpecifikuje. Z obsahu odvolania vyplýva záver, že namieta nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav veci.

Odvolací súd podľa konštatuje správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti (aj odôvodnenia) a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza preto len nasledovné.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca i žalovaný majú procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz súdu predložiť).

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa z toho, čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne skutkové a právne závery a vo veci v napadnutej časti aj správne rozhodol. Odôvodnenie napadnutého rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Dôvody sú vecne správne a na tom nič nemenia ani skutočnosti uvádzané žalobcom v podanom odvolaní, lebo boli známe už na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa v súlade so zákonom náležite vyporiadal a vyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozsudku (rozhodnutie je vecne preskúmateľné).

Súd prvého stupňa použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval, t.j. z podradenia skutkového stavu pod správnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, pričom odôvodnenie rozsudku zodpovedá požiadavkám a zásadám vyplývajúcim z ust. a je presvedčivé.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vo veci rozhodol v dôsledku nesprávneho výkladu ustanovenia čl. V bod 5 dohody, odvolací súd uvedenú námietku žalobcu nepovažuje za dôvodnú. Výkladom tohto ustanovenia totiž možno dospieť k záveru, že žalobca mal nárok len na zmluvnú pokutu vo výške 25% z neuhradenej sumy faktúr po lehote splatnosti viac ako 60 dní po prekročení bežného kvartálu, za ktorý nebola objednávateľom uhradená faktúra za predchádzajúci kvartál. Nejde o opakované uplatňovanie zmluvnej pokuty vo výške 25% z ceny neuhradenej faktúry, ktoré by malo nastávať po každom kvartáli.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku odvolateľa o aplikácii , nakoľko žalobca nemal v predmetnej veci neúspech len v nepatrnej časti, prípadne že rozhodnutie súdu záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Súd správne rozhodol o náhrade trov konania podľa ust. ( podľa pomeru úspechu).

Na základe tohto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil podľa ako vecne správny, vrátane výroku o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. Priznal žalovanému účelne vynaložené trovy odvolacieho konania za právne zastúpenie (za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu) podľa a vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 59,16 eur, t.j. odmenu 41,49 eur, režijný paušál 7,81 eur a 20% DPH 9,86 eur (právny zástupca žalovaného je platcom DPH), ktoré je povinný žalobca zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.