Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/82/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou: MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. J. XX, o vymoženie istiny 389,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -25 zo dňa 26. júna 2014, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia sa opieral o ust. a Exekučného poriadku, smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej iba "smernica") a ust. , a v znení neskorších právnych predpisov. Okresný súd vychádzal pri posudzovaní, či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom z vnútroštátnych právnych predpisov ako aj z noriem európskeho práva. Prvostupňový súd bol názoru, že predmetný vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Podľa ust. Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia a zistil taký rozpor so zákonom, pre ktorý nemožno žiadosti vyhovieť. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci bola daná na základe zmluvy medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorej obsahom boli aj obchodné podmienky. Okresný súd skúmal, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku. Tá nebola dojednaná individuálne v zmluve, čo vyplývalo aj z jej zaradenia do obchodných podmienok ako súčasti zmluvy. Obchodné podmienky predstavovali jednostranné podmienky veriteľa, na základe ktorých poskytuje veriteľ úver, ak tieto podmienky spĺňa a súhlasí s nimi. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, teda ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval ( zo dňa 22.04.2009), preto okresný súd v zmysle ust. Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal prvostupňové rozhodnutie zmeniť a poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dal do pozornosti dôvodovú správu Národnej rady Slovenskej republiky k ustanoveniu , z ktorej vyplýva, že ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie by bolo neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, avšak svoje práva môžu uplatňovať aj v občianskoprávnom konaní pred všeobecným súdom. Ďalej uviedol,

že právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008 nemožno posudzovať podľa ustanovení až 54 , pretože v čase uzavretia zmluvy sa uvedené ustanovenia vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy podľa ôsmej časti . Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bola úverovou zmluvou, na ktorú sa aplikoval , o ochrane spotrebiteľa. Právnu dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi tak mohol okresný súd posudzovať len v zmysle uvedených predpisov. Zdôraznil, že smernice Európskej únie nemajú priamy účinok, hoci tu platí povinnosť vykladať vnútroštátne právo spôsobom zlučiteľným so smernicou. Neplatnosť rozhodcovskej doložky nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-40/08 (Asturcom), kde sa konštatuje, že Spoločenstvo neukladá vnútroštátnemu súdu, aby "nepoužil vnútroštátne procesné pravidlá spojujúce s určitým rozhodnutím prekážku rozsúdenej veci, aj keby to umožňovalo napraviť porušenie ustanovenia práv Spoločenstva akéhokoľvek druhu, vyplývajúceho z dotknutého rozhodnutia." V prejednávanej veci sa stal rozsudok právoplatným a vykonateľným aj z dôvodu, že povinný nepodal ani žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, ani žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky neovplyvňuje vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ale má za následok vznik práva povinného dlžníka podať žalobu podľa zákona o rozhodcovskom konaní.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Napadnuté uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudkyňa okresného súdu postupovala v súlade s ust. druhá veta a nakoľko odvolaniu v celom rozsahu nemienila vyhovieť, predložila vec odvolaciemu súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia uznesenie okresného súdu v celom rozsahu podľa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením v spojení s . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( ).

Podľa ust. sa u rozsudkov rozlišuje formálna a materiálna právoplatnosť. Formálnu právoplatnosť nadobúda rozsudok vtedy, ak ho už nemožno napadnúť odvolaním. Materiálnou právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci. Ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní však dáva exekučnému súdu oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol a z hľadiska ustanovenia nie je ním viazaný. Exekučný súd teda môže skúmať (podľa aj bez návrhu), či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo ak odporuje dobrým mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti, spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť pochybenia v aplikácii hmotného, či dokonca aj procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva

a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučného titulu má exekučný súd plné oprávnenie "vstúpiť" do rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery.

Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 09.12.2007 bola uzavretá medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery, a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Povinný mal v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu. Ochranu spotrebiteľovi v tejto súvislosti zaručovalo aj znenie o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Z uvedeného ustanovenia zreteľne vyplýva priama aplikovateľnosť ustanovení v znení účinnom do 31.12.2007 týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, a teda aj , ktoré demonštratívnym výpočtom definuje jednotlivé druhy neprijateľných podmienok. Neprijateľnou podmienkou nemusia byť výlučne ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy výslovne vymedzené v až j) . Práve naopak, neprijateľnou podmienkou môže byť akékoľvek ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ spĺňa všeobecnú charakteristiku zadefinovanú v . Odsek 4 uvedeného ustanovenia sankcionuje neprijateľnú podmienku jej neplatnosťou.

V zmysle uvedeného následne považoval krajský súd za súladné s právnou úpravou preskúmať, či dojednaná rozhodcovská doložka spĺňa kritéria neprijateľnosti, pretože táto skutočnosť bola dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z obchodných podmienok, ktoré boli pripojené k predmetnej zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch odvolací súd zistil, že zmluvné strany dojednali rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa všetky spory z danej zmluvy mali riešiť pred rozhodcovským súdom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Bratislava alebo pred iným rozhodcovským súdom.

Rozhodcovská doložka dojednaná medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy (dokonca je obsiahnutá len v časti obchodných podmienok), ktorú právny predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru odvolacieho súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom, v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle neplatná. Súd prvého stupňa logicky a vyčerpávajúco vysvetlil dôvody neprijateľnosti uvedenej doložky, z ktorého dôvodu odvolací súd na výklad uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazuje. Zároveň je nutné pripomenúť, že dojednaná rozhodcovská doložka mala výhradný charakter - určovala ako jediný súd na riešenie sporov medzi účastníkmi rozhodcovský súd. Z tohto dôvodu argumentácia odvolateľa o možnosti spotrebiteľa obrátiť sa na všeobecný súd nie je náležitá. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola v konečnom dôsledku odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasl. . Podstatnou je v danom prípade skutočnosť, že všeobecný súd by bol povinný zohľadňovať spotrebiteľský charakter základného vzťahu a na základe toho aj rozhodcovskú doložku. Princíp arbitráže založený na rovnocennosti dvoch právnych subjektov fungujúci v podnikateľských vzťahoch, ktorého cieľom je dosiahnuť rýchle a efektívne vyriešenie sporu, v danom prípade nebol naplnený.

Na základe uvedeného záveru preto odvolací súd konštatuje, že v dôsledku neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve nemohol spor medzi účastníkmi rozhodnúť určený rozhodcovský súd.

Námietky odvolateľa, ktorý poukazoval na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora č. C-40/08 Asturcom, neboli vyhodnotené ako relevantné. Uvedené rozhodnutie dáva odpoveď na otázky týkajúce sa možnosti preskúmania rozhodcovského rozhodnutia v exekučnom konaní a či takéto preskúmanie možno odvodiť zo znenia vyššie spomínanej smernice Rady EÚ. Predmetné rozhodnutie riešilo predbežnú otázku nastolenú vnútroštátnym súdom vo vzťahu k výkladu smernice Rady č. 93/13/ EHS a týkalo sa konkrétneho prípadu. Z tohto dôvodu rozhodnutie v žiadnom prípade nemôže viesť k reštriktívnemu výkladu § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ako na to poukazoval odvolateľ. Každopádne je nutné konštatovať, že možnosť posudzovať neprimeranosť zmluvných podmienok zo strany exekučného súdu bola dokonca vo vzťahu k Slovenskej republike konštatovaná v rozhodnutí C-76/10, kedy súd považoval rozhodnutie exekučného súdu o neviazanosti spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou za prípustné.

Na základe konštatovaného krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, keďže zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva (Exekučný poriadok a ), ale v plnom rozsahu rešpektuje aj najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.