Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/245/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: V. M., X.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka

- A.. C. H. - X. a otec - A.. C.. D. M.Ö., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XX, L., o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti C. G., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XX, L., V. Č. K. XX, L., zastúpenej advokátom E.. V. F.H., AK R. R. L. X, L., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, takto

rozhodol:

Súd zveruje maloletú V. M., X.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti C. G., X.. XX.XX.XXXX, V. L. F.V. XX, L., V. Č. K. XX, L., ktorá bude vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletej a v bežných veciach ju bude zastupovať a spravovať jej majetok namiesto rodičov.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej V. M.Ö., X.. XX.XX.XXXX sumou 100,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám C. G., vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd zakazuje styk otca A.. C.. D. M.K., X.. XX.XX.XXXX s maloletou V. M., X.. XX.XX.XXXX.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 26.09.2013 sa navrhovateľka - C. G. domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by bola maloletá V. zverená do jej náhradnej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude povinný prispievať na jej výživu sumou 70,- eur mesačne a zároveň bude zakázaný styk otca s maloletou V..

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 25.09.2013 sa navrhovateľ - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by bola maloletá V. M. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti C. G..

Uznesením, č. k. - 37, zo dňa 01.10.2013 tunajší súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým umiestnil maloletú V. M.Ú., X.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti C. G., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XX, L..

Uznesením, č. k. - 72, zo dňa 01.10.2013, nariadil tunajší súd predbežné opatrenie, ktorým konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v časti zverenia maloletej V. M., X.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti zastavil a nariadil predbežné opatrenie, podľa ktorého je otec povinný prispievať na výživu maloletej V. M.K., X. XX.XX.XXXX vo výške 70,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám C. G., X.. XX.XX.XXXX, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.10.2013 a zároveň dočasne zakázal styk otca s maloletou.

Uznesením zo dňa 03.02.2014, č. k. - 97 tunajší súd začal konanie bez návrhu o zverení maloletej V. M.K., X. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke C. G., X.. XX.XX.XXXX, L. F.Š. XX, L., V. Č. K. XX, L..

Navrhovateľka sa domáhala, aby bola maloletá V. zverená do jej náhradnej osobnej starostlivosti, otcovi bolo určené výživné vo výške minimálne 70,- eur mesačne tak, ako bolo určené predbežným opatrením a aby bol zakázaný styk otca s maloletou V.. Poukázala na predchádzajúce konania týkajúce sa v tom čase ešte oboch maloletých detí G. A. V. a na skutočnosti v nich preukazované. Obe deti pozná, maloletú V. od času, kedy nemala ešte ani jeden rok. S oboma deťmi bola v pravidelnom kontakte a od roku 2012 sa o ne intenzívne starala, keďže v tom čase zomrel starý otec maloletých detí, stará matka ochorela a pri starostlivosti predovšetkým o maloletú V. bola obmedzená svojim zdravotným stavom. Od úmrtia starej matky maloletej navrhovateľka býva s maloletou V. i plnoletou G. v spoločnej domácnosti, zabezpečuje jej chod a kompletnú starostlivosť o maloletú V.. Spolu s maloletou V. i plnoletou G. tvoria rodinu, sú na seba citovo naviazané, maloletá navrhovateľku rešpektuje ako prirodzenú autoritu a viažu ich k sebe silné citové väzby. Navrhovateľka má záujem i naďalej sa o maloletú starať, vychovávať ju a po všetkých stránkach zabezpečovať jej plnohodnotný vývin. V otázke zákazu styku otca s maloletou V. poukázala na predchádzajúce konania o zverení maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov a na dôkazy v nich vykonané, predovšetkým závery znaleckých posudkov vykonaných v trestných konaniach týkajúcich sa toho času už plnoletej G., kde bol otec trestne stíhaný za zločin týrania blízkej a zverenej osoby a zločinu sexuálneho zneužívania, pričom v marci roku 2014 bola na otca v tejto súvislosti podaná obžaloba zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, v ktorých záveroch znaleckých posudkov je charakterizovaná osobnosť otca a kde je okrem iného konštatované, že v tom čase - 148

maloletá G. pociťovala správanie otca ako ťažké príkorie. Síce sa jedná o znalecké posudky vyhotovené v prípadoch, v ktorých ako poškodená vystupuje toho času už plnoletá G., ale vytvárajú obraz o osobnosti otca, jeho správaní a charaktere. Otec maloletej taktiež v nadmernom množstve požíva alkoholické nápoje, čo bolo taktiež preukázané. Maloletá V. sa otca bojí, nemá záujem sa s ním stretávať a otec sa o maloletú V. nezaujíma, a to ani v rozsahu, ktorý mu je umožnený i napriek skutočnosti, že má zakázaný styk otca s maloletou. Nezaujíma sa o jej zdravotný stav, veci týkajúce sa návštevy školy u maloletej ani žiadne iné skutočnosti. Po zastavení konania o zverenie detí do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom, kedy stratili účinnosť i nariadené predbežné opatrenia, ktorými boli obe deti zverené do dočasnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov a otcovi bol zakázaný styk s deťmi, chcel otec násilím prevziať maloletú do svojej osobnej starostlivosti, čo u maloletej spôsobilo negatívne reakcie a musela byť i psychiatricky odsledovaná. Otec si taktiež neplní svoju vyživovaciu povinnosť k deťom, a to ani k plnoletej G. a ani k maloletej V., urobí tak vždy až vtedy, keď mu nezostáva iná možnosť, t. j. výživné uhradí až v čase, kedy na súde prebieha konanie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, aby mohol byť oslobodený spod obžaloby. Otec taktiež neuhrádza správcovi bytu predpísané platby za byt na F. N. Y. L., ktorý užíva, z ktorého dôvodu sú tieto nedoplatky vymáhané v rámci exekučného konania od deti G. C. V., ktoré sú podielovými spoluvlastníčkami tohto bytu. Zo strany otca sa jedná o veľmi nezodpovedné správanie, keď sú obe deti bez svojho zavinenia a možnosti zmeniť vzniknutý stav, vystavené exekučným konaniam. Všetky uvedené skutočnosti poukazujú na osobnosť otca a odôvodňujú zákaz styku s maloletou V.. Na základe uvedených skutočností mala navrhovateľka za to, že zverenie maloletej V. do jej náhradnej osobnej starostlivosti a zákaz styku otca s maloletou je v záujme maloletej V.. Zároveň navrhla, aby bola ustanovená i za majetkového opatrovníka maloletej V..

Otec maloletej s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, žiadal, aby tomuto nebolo vyhovené a maloletá sa vrátila do jeho osobnej starostlivosti. Navrhovateľka je pre neho, ako otca maloletej, v podstate neznáma osoba, s ktorou sa v živote videl iba párkrát a ktorá, podľa jeho názoru, nie je spôsobilá na výkon náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú V.. Poukázal na skutočnosti, ktoré predchádzali zhoršeniu jeho vzťahov s oboma deťmi v roku 2009 a následné úplné odlúčenie od roku 2011, ktoré bolo spôsobené konaním starých rodičov maloletých detí a manipulovaním deti proti osobe otca. Do tohto obdobia bol s deťmi v pravidelnom kontakte v zmysle predbežného opatrenia upravujúceho jeho styk s deťmi a ich vzájomné vzťahy hodnotil ako veľmi dobré, pričom maloletá V. v tomto období nechcela od otca odísť do domácnosti starých rodičov. Taktiež poukázal na to, že v roku 2009 bol zamietnutý návrh starých rodičov na zverenie detí do náhradnej osobnej starostlivosti, ale toto rozhodnutie sa fakticky nikdy nerealizovalo a deti zostali v starostlivosti starých rodičov, pričom následne bol otcovi v roku 2011 predbežným opatrením zakázaný styk s deťmi. Uviedol, že na jeho osobu bolo vykonaných sedem znaleckých posudkov, pričom nikde nebola spochybnená jeho schopnosť vychovávať dieťa. Aj J.. A. S. sa v znaleckom posudku vykonanom v predchádzajúcom konaní o zverenie detí do náhradnej osobnej starostlivosti vyjadril, že je vhodný, aby sa staral o dieťa. Žiadal, aby maloletá V. bola vrátená do jeho starostlivosti s tým, že by samozrejme museli vyhľadať

odbornú pomoc. Pokiaľ ide o otázku plnenia si vyživovacej povinnosti uviedol, že k maloletej V. si vyživovaciu povinnosť neplní od smrti starej matky H., nakoľko k tomu nevidí dôvod, keďže osoba navrhovateľky je pre neho cudzia osoba. Záverom poukázal na odcudzenie tak G. C. A. V. i od ich nevlastného brata V., s ktorým mala najmä G. v minulosti veľmi dobrý vzťah, v súčasnosti však s ním už nekomunikuje. Aj on by mal záujem na tom, aby mu bola maloletá V. zverená do náhradnej osobnej smrti, pričom žije v Z. C. a otec by tam odišiel spolu s maloletou V.. Na základe uvedených skutočností mal za to, že zverenie maloletej V. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky nie je v záujme maloletej.

Kolízny opatrovník opakovane prešetril pomery na strane maloletej V., ktorá sa od smrti starej matky nachádza v starostlivosti navrhovateľky s tým, že táto vykonáva starostlivosť o maloletú riadne a v tejto starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Navrhovateľka je maloletej V. oporou, má k nej vybudovaný veľmi kladný vzťah, navrhovateľka tak maloletej V. ako i plnoletej G. vytvára rodinné zázemie, venuje sa jej, trávia spolu čas rôznymi aktivitami. Vzhľadom k situácii na strane maloletej V. odporučil stabilizovať situáciu a zveriť maloletú V. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom výšku výživného zo strany otca navrhol upraviť minimálne vo výške 100,- eur mesačne vzhľadom k veku maloletej a odôvodneným potrebám s ním súvisiacich. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou, kolízny opatrovník poukázal na vykonaný pohovor s maloletou V., ktorá napriek naliehaniu kolízneho opatrovníka aby sa aspoň pokúsila o kontakt s otcom toto rezolútne odmietla a trvala na tom, že sa s ním nechce stretávať. Kolízny opatrovník mal za to, že je potrebné situáciu zastabilizovať a až postupom času, keď bude maloletá staršia a situácia sa upokojí, je možné opätovne prehodnotiť otázku styku otca s maloletou.

Okresná prokuratúra Bratislava III doporučila súdu zveriť maloletú V. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, a to s poukazom na listinné dôkazy obsiahnuté v spise ako i na výsluchy účastníkov konania. Poukázal na splnenie zákonných podmienok zo strany navrhovateľky na zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Výšku výživného ponechal na úvahu súdu.

Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom zo dňa 26.09.2013, rodným listom maloletej V., rodným listom plnoletej G., uznesením OR PZ v BA IV zo dňa 09.09.2010, ČVS: ORP-813/OVK-B4-2009, znaleckým posudkom H.. X. G. zo dňa 28.10.2011, znaleckým posudkom H.. S. V. zo dňa 06.09.2010 a dňa 19.09.2011, znaleckým posudkom K.. H.. G. F., J.., zo dňa 20.05.2013, znaleckým posudkom H.. A. C., J.., zo dňa 21.04.2011, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.12.2012, sp. zn. , uznesením zo dňa 01.10.2013, č. k. - 72, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.12.2013, č. k. - 93, uznesením zo dňa 03.02.2014, č. k. - 97, obžalobou Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 28.02.2014, , zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 13.11.2013, správou z prešetrenia pomerov zo strany ÚPSVaR Bratislava zo dňa 15.05.2014 a ďalšími listinnými dôkazmi, na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav: - 149

Uznesením, č. k. - 37, zo dňa 01.10.2013 tunajší súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým umiestnil maloletú V. M., X.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti C. G., X.. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, L..

Uznesením tunajšieho súdu, č. k. - 72, zo dňa 01.10.2013, nariadil tunajší súd predbežné opatrenie, ktorým konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v časti zverenia maloletej V. M., X.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti zastavil a nariadil predbežné opatrenie, podľa ktorého je otec povinný prispievať na výživu maloletej V. M., X. XX.XX.XXXX vo výške 70,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám C. G., X.. XX.XX.XXXX, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.10.2013 a zároveň súd dočasne zakázal styk otca s maloletou.

Uznesením zo dňa 03.02.2014, č. k. - 97 tunajší súd začal konanie bez návrhu o zverení maloletej V. M.K., X. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke C. G., X.. XX.XX.XXXX, L. F.Š. XX, L., V. Č. K. XX, L..

Maloletá V. navštevuje v školskom roku 2014/2015 X. K. B. R. Š. G. R. Y. L., do školy dochádza MHD, kde jej navrhovateľka zakupuje električenku 1 ročne vo výške cca 35,- eur, stravuje sa v školskej jedálni. Navrhovateľka jej zakupuje školské potreby, pomôcky, učebnice, uhrádza aktivity poriadané školou, zabezpečuje jej desiatový a pitný režim, zakupuje jej ošatenie a obuv ako i ďalšie potreby. Maloletá navštevuje v rámci školy kurz anglického jazyka a taktiež prispieva do školského časopisu, keďže je literárne nadaná.

Navrhovateľka je slobodná a nemá vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná v P. O. R. Y. L. ako hypošpecialista s tým, že jej mesačný príjem pozostáva z fixnej sumy 700,- eur + provízia vo výške cca 700,- eur mesačne, iné príjmy nemá. Je výlučnou vlastníčkou bytu na K. N. Y. L., ktorý obýva spolu s maloletou V. C. J. G. a taktiež bytu na F. N., ktorý v súčasnosti nikto neužíva.

Otec maloletej je vdovec, okrem maloletej V. má vyživovaciu povinnosť i k plnoletej G.. Pracuje v slobodnom povolaní ako architekt, je vedený ako člen R.. Za rok 2013 mal príjem cca 850,- eur, má dlhodobo nezaplatené faktúry, hoci má rozbehnutých niekoľko projektov. Býva v byte na F. N. Y. L., ktorý je vo vlastníctve G. C. V., ktorý užíva spolu so svojou partnerkou. Uhrádza náklady na elektrinu 33,- eur mesačne, 14,- eur mesačne plyn a 4,- eur mesačne koncesionárske poplatky, iné náklady spojené s užívaním bytu neuhrádza. Občas mu finančne vypomôže syn.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a

spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa čl. 42 ods. 4 ústavného SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. ) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. ) štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie

- 150

dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. ) každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. ) štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Súd mal, po vykonanom dokazovaní a oboznámení sa so všetkými aspektmi prejednávaného prípadu za dostatočne preukázané, že návrh navrhovateľky na zverenie maloletej V. do jej náhradnej osobnej starostlivosti a zakázanie styku otca s maloletou je dôvodný a plne v záujme maloletej. Zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti iného človeka, než rodiča je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov, a preto musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia o závere, že rodič dieťaťa nie je schopný alebo za súčasného stavu z objektívnych či subjektívnych príčin na strane svojej či na strane maloletého dieťaťa, nemôže náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa a či osoba, resp. osoby, ktoré žiadajú o zverenie dieťaťa do svojej náhradnej osobnej starostlivosti sú schopní starostlivosť dieťaťu riadne a v dostatočnom rozsahu poskytnúť. Obvykle treba náhradnú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa považovať za opatrenie, ktoré sa zruší, len čo pominú dôvody, pre ktoré bolo o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti inej osoby než rodiča, rozhodnuté. Opatrenia, ktoré rodiča úplne pozbavia rodinného života s dieťaťom možno použiť len za výnimočných okolností a môžu byť ospravedlnené len vtedy ak vychádzajú z prevažujúcej požiadavky, týkajúcej sa nadradeného záujmu dieťaťa. Záujem dieťaťa je faktorom, ktorý indikuje potrebu zásahu štátu do vzťahu rodič - dieťa, v ktorom vzťahu je rodič silnejším účastníkom, a v prípade potreby vyvodiť dôsledky, ktoré majú vplyv na ďalší vývin maloletého dieťaťa. Rozhodujúcou je intenzita takéhoto správania, ktoré musí byť závažné a zavinené. Z uvedeného vyplýva, že všeobecná podmienka pre takýto krajný zásah do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom spočíva v tom, že takýto zásah musí byť súčasne jediným účinným prostriedkom ochrany dieťaťa a potreba jeho vykonania musí v každom jednotlivom prípade z hľadiska intenzity riadneho nevykonávania rodičovských práv

a povinností prevážiť nad právom dieťaťa poznať svojich rodičov. Takýto zásah teda musí byť v záujme maloletého dieťaťa a sledovať jeho blaho.

Najlepší záujem maloletého dieťaťa je preto jedinou okolnosťou, ktorá je schopná svojim významom prelomiť ústavnú garanciu ochrany rodičovstva a rodiny a v nevyhnutnom prípade oddeliť dieťa od biologického rodiča a zveriť ho do starostlivosti inej osoby a v niektorých prípadoch i vysloviť zákaz styku rodiča

s dieťaťom, a to aj vtedy, keď sa samotný rodič nedopustil voči dieťaťu priameho zneužitia svojej rodičovskej zodpovednosti, ale došlo k iným skutočnostiam, ktoré takéto rozhodnutie odôvodňujú. Zákaz styku rodiča s dieťaťom je špecifickým druhom obmedzenia rodičovských práv vo vzťahu k dieťaťu a veľmi výrazným zásahom do výkonu rodičovských práv, a preto jediným kritériom vyslovenia zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Keďže v danom prípade došlo k obmedzeniu otca na jeho rodičovských právach nielen v otázke výkonu osobnej starostlivosti o maloletú, ktorá bola zverená inej osobe, ale aj vyslovením zákazu styku s maloletou, tieto skutočnosti nemožno od seba oddeliť a posudzovať ich separátne, ale výlučne v ich vzájomnej súvislosti.

V danom prípade súd musel vychádzať i z predchádzajúceho konania o zverenie v tom čase ešte oboch maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, v ktorom z objektívnych dôvodov nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej, keď bolo toto konanie zastavené z dôvodu, že obaja starí rodičia zomreli. Skutočnosti a dôkazy prítomné v tomto konaní sú však pre prebiehajúce konanie relevantné a súd im musí prikladať adekvátnu váhu. Z uvedeného konania je zrejmé, že maloletá V. a v tom čase ešte maloletá G. sa od roku 2007 zdržiavali v starostlivosti starých rodičov a od novembra roku 2011 mal otec, z dôvodu miery narušenia vzťahov medzi ním a maloletými deťmi, zakázaný styk s oboma deťmi až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pričom v období nariadenia predbežného opatrenia, ktorým bol vyslovený zákaz styku otca s maloletými deťmi mala maloletá V. 8 rokov. Narušenie vzťahov medzi otcom a maloletými deťmi bolo spôsobené správaním sa otca predovšetkým k maloletej G., ktoré bolo do značnej miery preukázané a ktoré maloletá G. znášala ako ťažké príkorie, ktoré sa rozhodla riešiť vyhľadaním útočiska u starých rodičov H.. Dňa 03.03.2014 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV podal obžalobu na otca maloletej V. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, kde poškodenou je plnoletá sestra maloletej, G.. Hoci sa konania, z ktorého je otec obžalovaný mal dopúšťať na v tom čase maloletej G. a nie na maloletej V., nie sú uvedené skutočnosti vôbec bez významu ku vzťahu zvládania rodičovskej role zo strany otca a sú dôležitým meradlom rodičovských schopností otca. Ak hovoríme o schopnosti rodiča dostáť svojej rodičovskej zodpovednosti máme na mysli všetky zložky výchovy a starostlivosti o dieťa, t. j. tak starostlivosť osobnú v tom najužšom slova zmysle (zabezpečenie existenčných potrieb - bývanie, strava, ošatenie, vzdelanie....) ako i starostlivosť o zdravý vývin dieťaťa po všetkých stránkach, teda fyzickej i duševnej a v neposlednom rade rovnako dôležitú emocionálnu a sociálnu starostlivosť o dieťa, učenie ho správnym modelom spolunažívania a interakcie medzi ľuďmi, úcty a rešpektu k ľuďom a všetky ostatné tézy, zahrnuté pod pojem výchova a starostlivosť o dieťa. Všetky tieto okolnosti je pri rozhodovaní o maloletom dieťati súd povinný vziať do úvahy a v prípade, že niektorá z týchto zložiek vo výchove a starostlivosti rodiča o dieťa absentuje, treba posúdiť mieru následného negatívneho vplyvu na dieťa a jeho ďalší vývoj, t. j. či uvedená neprítomnosť niektorej z týchto zložiek starostlivosti nemá na dieťa negatívny vplyv, resp. tento vplyv je zo strany rodiča kompenzovaný ostatnou starostlivosť o dieťa v takej miere, že sa ho darí eliminovať, alebo naopak, že negatívny vplyv istých charakterových čŕt rodiča a jeho správanie sa k dieťaťu vplýva na toto dieťa tak negatívne, že mu spôsobuje závažnú ujmu v niektorej oblasti života (emocionálnej, fyzickej, sociálnej), - 151

ktorú je jednoznačne potrebné eliminovať odlúčením tohto rodiča od maloletého dieťaťa. Skutočnosť, že otec je obžalovaný v prípade, kde je poškodenou G. a nie maloletá V., resp. kde sa uvedené konanie otca dotýka maloletej V. len okrajovo a kde doposiaľ nebol za tieto činy odsúdený nepožíva v tomto konaní až taký význam ako v konaní trestnom, s ohľadom na prezumpciu neviny, ktorá predstavuje jeden zo základných princípov právneho štátu. Súd, v konaní starostlivosti o maloleté dieťa, nemôže pri posudzovaní okolností prípadu a rozhodovaní o maloletej V. nebrať tieto okolnosti a konanie otca voči maloletej G. do úvahy a pri rozhodovaní ich nezohľadniť. Maloletá V. a toho času už plnoletá G. sú sestry a vyrastali a stále vyrastajú spolu a skutočnosť, že maloletá V. mala v čase, kedy sestry odišli k starým rodičom, štyri roky nemôže spôsobiť pri rozhodovaní súdu stav oddeleného posudzovania životnej situácie oboch sestier, a to minimálne z toho dôvodu, že maloletá V. bola, resp. mohla byť pri uvedenom konaní otca postihnutá sekundárnou viktimizáciou, t. j. ak bola svedkom zásahov do dôstojnosti, duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, čím došlo k ohrozeniu vývinu dieťaťa. Nízky vek maloletej V. v čase, kedy spolu so sestrou odišli k starým rodičom spôsobil prerušenie väzieb medzi ňou a otcom, pričom maloletá vyrastala za situácie, kedy sa predmetné konanie otca voči maloletej G. riešilo a dochádzalo k ďalším stresujúcim situáciám, ktoré narúšali pocit bezpečia a istoty tak u maloletej V., ako i v tom čase ešte maloletej G.. Starí rodičia pritom boli za tejto situácie nútení suplovať u detí rodičovskú starostlivosť, keďže otec ju preukázateľne nezvládal. Súd v tomto ohľadne považuje za potrebné uviesť aj tú skutočnosť, že maloletá G. odišla od otca pod ťarchou istých okolností za účelom nájsť pre seba a svoju sestru stabilné prostredie a zázemie, ktoré im otec nedokázal vytvoriť a zabezpečiť. Neboli to teda starí rodičia, ktorí by vedome a cielene sabotovali vzťah otca s oboma deťmi a postupom času s maloletou V., hoci to otec maloletej doposiaľ tak vníma a táto neznášanlivosť a obviňovanie starých rodičov zo vzniknutého stavu je zrejmá v postojoch otca doposiaľ, kedy namiesto riešenia súčasnej životnej situácie neustále poukazuje na nezhody so starými rodičmi v minulosti. Je pritom nevyhnutné, aby otec maloletej pochopil, že bez ohľadu na to, aké príčiny spôsobili rozvrat jeho vzťahu s maloletou V. a v akej miere sa udalosti týkajúce sa maloletej G. priamo dotýkali i maloletej V. je iluzórne si predstavovať, že súd môže svojim rozhodnutím rozkazovať ľudským pocitom a že zamietnutie návrhu navrhovateľky by malo za následok obnovenie väzieb medzi maloletou V. a otcom.

Súd má za to, že dôvody, pre ktoré sa maloletá V. nachádza v náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky pretrvávajú a za súčasného stavu veci by bolo v priamom rozpore so záujmom maloletej, aby sa vo výkone náhradnej osobnej starostlivosti u maloletej nepokračovalo a výkon osobnej starostlivosti o maloletú by prešla na otca. Minulé okolnosti, ako bolo predchádzajúce súdne konanie, psychologické vyšetrenia maloletej, smrť oboch starých rodičov v krátkom časovom slede ako i udalosti, ktoré sa odohrali v septembri minulého roku po tom, čo bolo predchádzajúce súdne konanie zastavené, to všetko len zhoršilo psychické a emocionálne prežívanie maloletej V. a spôsobovalo zhoršovanie jej stavu. Následný strach maloletej, že bude odňatá zo starostlivosti navrhovateľky a odlúčená od svojej sestry vyvoláva u nej len ďalšiu vlnu nezáujmu a svojim spôsobom aj odporu voči väzbám s otcom, čomu výrazne napomohlo necitlivé konanie otca v čase

ukončenia predchádzajúceho súdneho konania a jeho domáhanie sa prevzatia maloletej do svojej faktickej starostlivosti bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu. Z uvedených dôvodov je nevyhnutné stabilizovať životnú situáciu maloletej V., a to v takých podmienkach, ktoré sú pre maloletú najvhodnejšie, t. j. také, ktoré samotná maloletá vníma ako najlepšie, v ktorých sa cíti bezpečne a šťastne. Takouto podmienkou je jednoznačne zotrvanie v starostlivosti navrhovateľky a pri svojej sestre a taktiež i zakázanie styku otca s maloletou, nakoľko správanie otca doposiaľ neobsahuje prvky, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že otec nadradí záujem a prežívanie maloletej nad výkon svojich rodičovských práv tak, ako to prezentoval i počas konania. Súd mal za to, že najlepší záujem dieťaťa si za súčasnej situácie vyžaduje také usporiadanie stavu veci, v ktorom bude aspoň na istý čas eliminovaná osoba otca v živote maloletej v zmysle priameho a bezprostredného kontaktu V. s otcom.

Na tomto mieste je dôležité poukázať i na názor maloletej V., ktorý súd zisťoval cestou kolízneho opatrovníka. Samozrejme vyjadrený názor maloletého dieťaťa súd nepovažuje za záväzný v tom zmysle, že sa od neho nemôže odchýliť, ale posudzuje ho v kontexte s ostatnými okolnosťami prípadu a vykonaným dokazovaním. Maloletá V. striktne odmieta akýkoľvek kontakt s otcom, pričom i kolízny opatrovník mal za to, že za súčasnej situácie by úprava styku otca s maloletou, t. j. nútenie maloletej stretávať sa s otcom bolo kontraproduktívne a neprinieslo by želaný výsledok. Maloletá je vo veku 11 rokov, kedy už jej názor nie je bezvýznamný a je potrebné ho rešpektovať a mať ho pri rozhodovaní na zreteli.

Dôležitý faktor pri posudzovaní prípadu je aj postoj samotného rodiča k situácii a jeho záujem na zmene stavu. V danom prípade je súd nútený konštatovať, že otec maloletého nepodniká žiadne kroky, ktoré by mohli aspoň čiastočne viesť k zmene stavu, resp. by boli aspoň znakom skutočného záujmu otca o maloletú V.. Otec maloletej svoju pasivitu zdôvodňuje skutočnosťou, že má dlhodobo zakázaný styk s maloletou, s ktorým zdôvodnením sa však súd nemôže stotožniť. Iste otec za súčasnej situácie nemôže priamo budovať svoj vzťah s maloletou V. a priamo pri realizácii styku s ňou preukázať zmenu svojho správania a postojov k výchove a starostlivosti o maloleté dieťa, avšak aj za tejto situácie má možnosti ako prejavovať záujem o maloletú a snahu o zlepšenie ich vzájomných vzťahov. Otec sa napr. neinformuje na maloletú v škole ohľadom jej školských výsledkov, dochádzky, záľub a pod., taktiež sa neinformuje o jej zdravotnom stave ani o iných skutočnostiach, ktoré súvisia so životom maloletej a ktoré môže realizovať aj pri vyslovenom zákaze styku s maloletou. Rovnako je dôležitá i tá skutočnosť, že otec si neplní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej V. a ani k plnoletej G. a túto necháva v plnom rozsahu na navrhovateľku. Uvedeným konaným otec hrubým spôsobom porušuje svoje rodičovské povinnosti. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu pritom vyplýva zo samotnej podstaty právneho vzťahu rodičovstva a na jej plnenie nemá vplyv ani vyslovený zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom ani to, kto sa o dieťa osobne stará. Otca vôbec nezaujíma, z čoho navrhovateľka uspokojuje potreby maloletej, v akom rozsahu sa jej to darí, nepodieľa sa ani na základných výdavkoch maloletej V., pričom svoju vyživovaciu povinnosť si splní vždy až po tom, čo je obžalovaný z prečinu zanedbávania povinnej výživy. Za výrazne negatívne správanie zo strany otca však súd považuje predovšetkým jeho postoj k navrhovateľke ako osobe starajúcej sa o maloletú V.. Vzájomný vzťah - 152

navrhovateľky a otca maloletej je samozrejme poznačený negatívnymi pocitmi a prežitými udalosťami, čo však žiadnym spôsobom nezmenšuje postavenie navrhovateľky v živote maloletej V. a jej nepochybne pozitívny vplyv na prežívanie maloletej a stabilizovanie jej životnej situácie, čo má za následok silné citové väzby maloletej V. k navrhovateľke. Otec však odmieta nadviazať s navrhovateľkou akýkoľvek vzťah, považuje ju za cudziu osobu, s ktorou nemá dôvod žiadnym spôsobom komunikovať. Takýto postoj otca je však nesprávny a vo výraznej miere napomáha pretrhnutiu akýchkoľvek prípadných väzieb medzi ním a maloletou V., pre ktorú navrhovateľka nie je ani zďaleka cudzou osobou, práve naopak, spolu so sestrou pre ňu predstavujú najdôležitejšie osoby v živote, ktoré považuje za jediné oporné body, ktoré jej dodávajú pocit bezpečia a istoty, ktorý je pre maloleté dieťa rovnako dôležitý ako to, či bude mať čo jesť a kde spať a ktorú skutočnosť si otec maloletej musí uvedomiť a prijať ju ako fakt. Navrhovateľka by pre neho nemala byť nepriateľom, ale naopak osobou, ktorá mu poskytne najpodrobnejšie informácie o maloletej a jej živote a v budúcnosti, za predpokladu, že na strane otca sa vytvoria k uvedenému podmienky, bude dôležitým spojivom medzi ním a maloletou a bude mu nápomocná pri nadväzovaní bližšieho kontaktu medzi ním a V.. Skutočnosť, že otec postavenie navrhovateľky v živote maloletej V. a v jeho vlastnom živote ako rodiča maloletej odmieta pochopiť a prijať ho, svedčí o nedostatočnom pocite rodičovskej zodpovednosti u otca a jeho pretrvávajúcej neschopnosti nadradiť záujem maloletého dieťaťa nad svoj vlastný a zotrvávanie na presvedčení, že maloletej V. by bolo v jeho starostlivosti lepšie len preto, že je jej rodičom. Na tomto mieste dáva súd tiež navrhovateľke výrazným spôsobom do pozornosti, že v prípade, že otec o uvedené nadviazanie spojenia s ňou ako osobou starajúcou sa o maloletú prejaví záujem, je povinná vyjsť mu v ústrety a byť mu nápomocná, ktorá skutočnosť je zase obsahom jej zodpovednosti ako osoby, ktorej bola zverená výchova a starostlivosť o maloletú a pri plnení tohto poslania je viazaná rovnakými povinnosťami a ich obsahom ako rodičia dieťaťa.

Pokiaľ ide o osobu navrhovateľky a jej posúdenie schopnosti vykonávať náhradnú osobnú starostlivosť o maloletú V. súd nezhliadol žiadne negatívne znaky, ktoré by zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti znemožňovali či spochybňovali. Navrhovateľka je pre maloletú V. dôverne známou osobou, ktorá vykonávala starostlivosť o maloletú už v čase, keď nepriaznivý zdravotný stav starej matky maloletej tejto už nedovoľoval vykonávať riadnu osobnú starostlivosť o maloletú. Po smrti starej matky navrhovateľka plynule prevzala starostlivosť o obe deti, tak maloletú V. C. A. J. G., a to tak starostlivosť osobnú ako i starostlivosť o všetky záležitosti týkajúce sa oboch detí. Obom deťom, najmä maloletej V. dokázala zachovať stabilitu rodinného prostredia, zázemie, bezpečnosť a istotu, ktoré boli pre maloletú v tomto zložitom a ťažkom období nesmierne dôležité a potrebné. Navrhovateľka a plnoletá G. sú pre maloletú V. najbližšími osobami, ku ktorým prechováva absolútnu dôveru a vyňatie z tohto prostredia za súčasnej situácie by s najväčšiu pravdepodobnosťou spôsobilo maloletej psychickú ujmu, ktorej následky by boli ďalekosiahle, ak nie nenapraviteľné.

Vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej súd upravil zhodne s návrhom kolízneho opatrovníka vo výške 100,- eur mesačne, nakoľko mal za preukázané, že

uvedená výška vyživovacej povinnosti je adekvátna k nákladom na odôvodnené potreby maloletej V. ako i celkové osobné a ekonomické pomery otca maloletej.

Pokiaľ ide o návrh navrhovateľky, aby bola zároveň ustanovená za majetkového opatrovníka maloletej, súd v tejto časti návrh navrhovateľky zamietol. Poukázal na ust. § 33 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že pri ustanovovaní majetkového opatrovníka je potrebné poznať konkrétny rozsah a špecifikáciu majetku maloletého dieťaťa a ďalšie skutočnosti viažuce sa na rozhodnutie o takomto návrhu, ako i na výkon tejto funkcie. Z uvedených dôvodov súd odkázal navrhovateľku na samostatný návrh na ustanovenie majetkového opatrovníka maloletej V., ktorý bude obsahovať všetky náležitosti v zmysle príslušných zákonných ustanovení.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písm. a) , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu ( a ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôžu navrhovateľka, Okresná prokuratúra a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Proti tomuto rozsudku môže otec maloletej podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa ) , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V Bratislave 30. septembra 2014