Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoKR/22/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa JUDr. E. F., T.., so sídlom Q. XX/A, XXX XX F. F., správca konkurznej podstaty úpadcu M. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX XX F. F., proti odporkyni E. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, XXX XX F. F., štátny občan SR, právne zast. JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou so sídlom Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -138 zo dňa 18. marca 2014, jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -138 zo dňa 18. marca 2014 p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu a rozhodol, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ sa v návrhu domáhal, aby súd určil, že Dohoda o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 04. 03. 2011, spísaná vo forme notárskej zápisnice N 33/2011, NZ 7836/2011, NCRIs 8027/2011 pred notárom JUDr. Pavlom Zubákom so sídlom ČSA 26, Banská Bystrica uzavretá medzi úpadcom: M. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXXX/X, F. F. a odporkyňou E. U., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXXX/X, F. F., predmetom ktorej bolo zúženie zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že nehnuteľnosti evidované Správou katastra Banská Bystrica, kat. územie L., na LV č. XXXX ako byt č. XX na X. poschodí, vchod X obytného domu, súp. č. XXXX na ul. V. X, F. F., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 7217/440635 a spoluvlastníckeho podielu 7217/440635 k pozemku parc. č. C - KN č. XXXX o výmere 672 m2, zastavané plochy a nádvoria, na ktorých je obytný dom postavený, ktoré by inak patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, budú na základe tejto dohody vyňaté z bezpodielového spoluvlastníctva a budú patriť do výlučného vlastníctva odporkyne, je v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu M. U., nar. XX. XX. XXXX, „v konkurze“ vedenom Okresným súdom Banská Bystrica č.k. voči veriteľom úpadcu neúčinná. Navrhovateľ zároveň žiadal uložiť odporkyni povinnosť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu vydať nehnuteľnosti, ktorých sa týkala napadnutá Dohoda o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal neúčinnosti napadnutého právneho úkonu na základe toho, že úpadca uzavrel s odporkyňou Dohodu o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 143a Obč. zákonníka formou notárskej zápisnice dňa 04.03.2011. Následne dňa 21. 03. 2011 bola uzavretá zmluva č. XXX/XX/XXXX-PV o prevode vlastníctva družstevného bytu medzi predávajúcim: Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica so sídlom v Banskej Bystrici, ul. Zelená č. 1 a kupujúcim: E. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. č. X, F. F.. Kúpna cena nehnuteľností bola v kúpnej zmluve dohodnutá na sumu 286,42 Eur, nakoľko išlo o kúpu družstevného bytu. M. suma predstavovala nesplatený investičný úver. Trhová hodnota bytu podľa navrhovateľa je 51.000 Eur. Odporkyňa je manželkou úpadcu, manželstvo bolo uzatvorené dňa 08. 10. 1982. Navrhovateľ ďalej uviedol, že do konkurzného konania boli prihlásení veritelia v počte 5, ktorých pohľadávky v celkovej výške predstavujú sumu 50.578,21 X.. Hodnota majetku úpadcu s uskutočneným súpisom majetku konkurznej podstaty ku dňu vyhlásenia konkurzu predstavuje sumu 2.323,58 Eur. Už v čase uskutočnenia odporujúceho právneho úkonu existovala splatná pohľadávka veriteľa Y.. H. Y. vo výške 10.075,77 Eur s prísl., ktorá bola prihlásená aj s príslušenstvom do konkurzného konania.

Navrhovateľ zotrval na stanovisku, že napádaný právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len . Navrhovateľ sa nestotožnil s argumentáciou odporkyne, že dohoda o zúžení BSM je zo svojej podstaty neodplatná a preto nemôže ísť o právny úkon bez primeraného protiplnenia. Poukázal pritom na charakter darovacej zmluvy, ktorá môže byť úkonom bez primeraného protiplnenia. Dohodou o zúžení BSM došlo k vylúčeniu nehnuteľností z vlastníctva úpadcu, resp. k vylúčeniu majetkového práva na nadobudnutie tejto nehnuteľnosti úpadcom bez nadobudnutia protihodnoty od odporkyne. Uzavretím Dohody o zúžení BSM úpadca sa vzdal práva nadobudnúť nehnuteľnosť do vlastníctva v prospech odporkyne, pričom za toto vzdanie sa práva nezískal žiadne protiplnenie. Nakoľko napadnutý právny úkon bol uskutočnený v prospech manželky úpadcu, úpadok dlžníka v čase urobenia tohto úkonu sa predpokladá. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede úpadcu na pojednávaní, ktorý uviedol, že ku dňu uzavretia dohody o zúžení BSM už nemal žiadny majetok.

Vo vzťahu k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu navrhovateľ uviedol, že z predmetnej dohody vyplýva, že úpadca zúžením zákonného rozsahu BSM jednoznačne znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Ak by k uzatvoreniu dohody o zúžení BSM nedošlo, úpadca by sa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.03.2011 stal bezpodielovým spoluvlastníkom bytu spolu s odporkyňou. Neuzavretie dohody o zúžení BSM by malo za následok nadobudnutie majetku, z ktorého by mohli byť uspokojení veritelia. Úpadca modifikoval BSM vo svoj neprospech s úmyslom, aby konkrétnu nehnuteľnosť do vlastníctva nenadobudol. Nakoľko napadnutý právny úkon bol uskutočnený v prospech manželky úpadcu, úpadok dlžníka v čase urobenia tohto úkonu sa predpokladá. Otázka, či úpadca mal alebo nemal o toto právo záujem je vo vzťahu k jeho veriteľom irelevantná. Požiadavka ukrátenia veriteľov stanovená v ust. § 60 ods. 1 je daná neexistenciou majetku úpadcu a výškou záväzkov existujúcich ku dňu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, ako aj ku dňu vyhlásenia konkurzu. Potom odporovanou dohodou bol majetok úpadcu znížený o hodnotu 51.000 Eur, pričom kúpna cena za ktorú odporkyňa následne nadobudla nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva predstavovala sumu 286,42 Eur. Takýmto právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, ktorý bol urobený v lehote 5 rokov.

Odporkyňa žiadala, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Uviedla, že zúžením BSM nedošlo k ukráteniu veriteľov úpadcu a preto tento úkon nie je voči veriteľom úpadcu neúčinný. Nesúhlasila s námietkou navrhovateľa, že dohoda o zúžení BSM je bezodplatným úkonom, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť protiplnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktorú na jeho základe získal alebo mal získať. Touto dohodou úpadca neposkytol odporkyni žiadne plnenie, ktorého hodnota by bola vyššia ako to, čo na základe tohto úkonu získal. Dohodli sa len na tom, že v prípade, že v budúcnosti odporkyňa z vlastných finančných prostriedkov nadobudne vlastníctvo k družstevnému bytu, tento majetok bude vylúčený z BSM. Takáto dohoda je z podstaty svojej veci neodplatná, pretože jej právnym základom je skutočnosť, že jeden z manželov nadobúda majetok mimo režimu BSM z dôvodu, že tento nadobúda z prostriedkov, ktoré tomuto režimu nepodliehajú. Nadobúdanie vlastníctva vychádza zo zákonnej dikcie, ktorú nie je možné žiadnou dohodou zmeniť, pričom plnenie zo strany druhého manžela v prípade tohto druhu dohody je neprijateľné. Odporkyňa rovnako nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že predmetná dohoda je

zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktorým sa úpadca vzdal svojho práva nadobudnúť byt do BSM, pretože ak by nedošlo k jej uzatvoreniu, úpadca by sa stal bezpodielovým spoluvlastníkom bytu s odporkyňou. Úpadca na úhradu bytu a jeho údržbu dlhodobo neprispieval, bez odporkyne by boli z nájmu obaja vypovedaní a o byt by boli prišli. Odporkyňa mala záujem o kúpu bytu už viac rokov pred tým, ako došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy s družstvom, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov to skôr urobiť nemohla. Získaním vlastných finančných prostriedkov mimo BSM mohla uskutočniť svoj zámer a byt odkúpiť. Úpadca nemal záujem o kúpu bytu, neprispieval na chod domácnosti, nemal záujem zotrvať v Banskej Bystrici. Dlhú dobu mal už zariadené bývanie v Bratislave, na náklady spojené s užívaním bytu neprispieval ani nemal finančné prostriedky na kúpu tohto bytu. Svoje právo na kúpu bytu nemal záujem uplatniť.

Odporkyňa tiež uviedla, že právo na kúpu bytu do BSM by úpadcovi vzniklo až momentom požiadania družstva o odkúpenie bytu do vlastníctva, do tohto momentu ide len o budúce možné právo. Zákon neumožňuje donútiť člena družstva k odkúpeniu bytu do vlastníctva ani takéto uplatnenie budúceho práva nahradiť súdnym rozhodnutím. Zo strany úpadcu tak nemohlo dôjsť k vzdaniu sa práva, ktoré v čase uzatvorenia dohody o zúžení BSM ešte neexistovalo a bolo len v podobe možného budúceho práva. Odporkyňa nepovažovala dohodu o zúžení BSM ani za ukracujúci právny úkon. V čase podpisu tejto dohody majetok úpadcu nespočíval v hodnote družstevného bytu, ktorý užíval, ale v hodnote členského podielu v družstve, ktorý patril odporkyni s úpadcom spoločne a nerozdielne. Spoločné členstvo k bytu nezaniklo ani kúpou bytu odporkyňou, pretože mohlo zaniknúť len spôsobom podľa § 231 Obchodného zákonníka. Členstvo úpadcu zaniklo ku dňu, kedy bol na úpadcu vyhlásený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. zo dňa 13.12.2012 konkurz. Zánikom členstva v družstve vznikol úpadcovi nárok na vyrovnací podiel a toto majetkové právo patrí do konkurznej podstaty úpadcu. Hodnota členského podielu vo výške pred uzatvorením dohody o zúžení BSM alebo po nej, nemôže patriť do konkurznej podstaty a nemôže slúžiť na vysporiadanie veriteľov. Členský podiel existuje len do zániku členstva v družstve, pričom jeho hmotná stránka sa po zániku členstva transformuje do majetkového práva, ktorým je vyrovnací podiel. Preto hodnota členského podielu pre účely uspokojenia veriteľov úpadcu je irelevantná.

Na základe toho dohodou o zúžení BSM nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov z týchto dôvodov: byt ako nehnuteľný majetok nepatril úpadcovi, hodnota členského podielu nie je stanovená v závislosti od obvyklej ceny bytu, členský podiel bol v spoločnom vlastníctve oboch manželov a úpadcovi svedčila len 1 z tohto podielu, hodnota členského podielu ku dňu zániku členstva úpadcu v družstve nemôže byť poňatá do konkurznej podstaty úpadcu a preto jej výška v rôznom období je pre uspokojenie veriteľov irelevantná, vyrovnací podiel ako majetkové právo nebolo touto dohodou dotknuté. Uzavretím tejto dohody nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov aj z toho dôvodu, že takéto majetkové právo, ktorého hodnota by mohla byť teoreticky s ohľadom na zúženie BSM byť znížená, v čase vyhlásenie konkurzu neexistovalo. Odporkyňa dohodu nepodpisovala s úmyslom ukrátiť veriteľov úpadcu, pretože o podnikaní manžela nemala žiadne vedomosti. Dlhé roky žije vo formálnom manželstve, o rozvod ktorého nepožiadala len z dôvodu svojho náboženského presvedčenia. O prebiehajúcom súdnom spore v roku 2007 nemala vedomosť, ani dôvod sa o záležitosti manžela zaujímať.

Súd prvého stupňa vec prejednal a skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil podľa ust. § 57, § 58, § 59, § 60, § 62 a § 63 Zákona č. 7/2055 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a podľa § 143a Občianskeho zákonníka.

V napadnutom rozhodnutí prvostupňový súd konštatoval, že v danom prípade bola žaloba podaná včas, a to v zákonnej lehote odo dňa vyhlásenia konkurzu, bola podaná aktívne legitimovanou osobou - správcom konkurznej podstaty úpadcu voči osobe s ktorou úpadca odporovateľný právny úkon dohodol a zároveň bola zachovaná aj zákonná lehota (3 roky aj 5 rokov) od urobenia právneho úkonu, t. j. od uzavretia dohody o zúžení zákonom určeného rozsahu BSM zo dňa 04.03.2011 do začatia konkurzného konania. Zmluva bola uzavretá v prospech osoby spriaznenej s úpadcom v zmysle § 9 ods. 2 ZKR.

Súd prvého stupňa odôvodnil napadnuté rozhodnutie tým, že sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že dohodou o zúžení rozsahu BSM došlo k vylúčeniu nehnuteľností z vlastníctva úpadcu, resp. k vylúčeniu

majetkového práva na nadobudnutie tejto nehnuteľnosti úpadcom bez nadobudnutia protihodnoty od odporkyne. Dohodou o zúžení rozsahu BSM sa úpadca a odporkyňa ako manželia dohodli na tom, že v prípade, že v budúcnosti odporkyňa z vlastných finančných prostriedkov nadobudne vlastníctvo k družstevnému bytu s príslušenstvom, tento majetok bude vylúčený z režimu BSM, ktorý by inak patril do BSM. Potom vychádzajúc z predmetu takejto dohody úpadca týmto úkonom neposkytol odporkyni žiadne plnenie a týmto úkonom ani žiadne plnenie nemohol získať. Z hľadiska podstaty veci je takáto dohoda neodplatná, pretože jej právnym základom je skutočnosť, že jeden z manželov nadobúda majetok mimo režimu BSM z dôvodu, že tento nadobúda z vlastných prostriedkov, ktoré tomuto režimu nepodliehajú. Plnenie zo strany druhého manžela v prípade tohto druhu dohody s prihliadnutím na jej predmet je neprijateľné. V konkrétnom prípade odporkyňa uhradila kúpnu cenu za byt 286,42 Eur z vlastných finančných prostriedkov, ktoré nadobudla z dedičstva po otcovi, potom touto dohodou ani nedošlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, keďže týmto právnym úkonom sa majetok dlžníka nezmenšil. Preto tento úkon nie je voči veriteľom úpadcu neúčinný.

Prvostupňový súd nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že predmetná dohoda je zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktorým sa úpadca vzdal svojho práva nadobudnúť byt do BSM vo svoj neprospech, a že napádaným právnym úkonom úpadca neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov tým, keď umožnil, aby odporkyňa získala do svojho výlučného vlastníctva byt za hodnotu 286,42 Eur. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že ku dňu uzavretia napadnutej dohody úpadca nemal záujem právo na kúpu bytu. Právo na kúpu bytu do BSM by vzniklo až momentom požiadania družstva o odkúpenie bytu do vlastníctva, zo strany úpadcu, preto nemohlo dôjsť k vzdaniu sa práva, ktoré v čase uzatvorenia dohody o zúžení BSM neexistovalo a bolo len v podobe možného budúceho práva. Zároveň podľa názoru prvostupňového súdu navrhovateľ nepreukázal, že napadnutou dohodou uzavretou medzi úpadcom a odporkyňou - manželkou, ktorá nebola v pozícii veriteľa, zvýhodnil veriteľa oproti iným veriteľom a súčasne došlo ku ukráteniu uspokojenia pohľadávok týchto veriteľov. Samotnú dohodu o zúžení rozsahu BSM prvostupňový súd nepovažoval za ukracujúci právny úkon. Ku dňu podpisu tejto dohody o zúžení rozsahu BSM majetok úpadcu nespočíval v hodnote družstevného bytu ktorý užíval, ale v hodnote členského podielu v družstve, ktorý patril odporkyni s úpadcom spoločne a nerozdielne. Hodnota členského podielu vo výške pred uzatvorením dohody o zúžení BSM, alebo po nej nemôže patriť do konkurznej podstaty a nemôže slúžiť na vysporiadanie veriteľov. Do konkurznej podstaty by ani pri neexistencii dohody o zúžení rozsahu BSM nemohla byť zahrnutá hodnota členského podielu úpadcu v družstve, pretože jeho členstvo zo zákona by zaniklo vyhlásením konkurzu a ako majetkové právo spadajúce do konkurznej podstaty prichádza do úvahy len nárok na vyrovnací podiel, ktorého presné vyčíslenie určuje zákon a stanovy družstva. Uzatvorenie dohody o zúžení rozsahu BSM neovplyvnilo hodnotu majetku úpadcu. Pokiaľ touto dohodou zaniklo členstvo úpadcu v družstve, zostal úpadcovi nárok na vyrovnací podiel, ktorý nemá s oceňovaním členského podielu z hľadiska tržnej hodnoty bytu nič spoločné.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu vo veci samej podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý zopakoval argumenty z prvostupňového konania. Uviedol, že ak by nedošlo k uzavretiu odporovaného právneho úkonu, byt by sa stal súčasťou BSM bez ohľadu na to, či by danú kúpnu zmluvu podpísal úpadca, alebo či by ju podpísala iba odporkyňa. Nadobudnutím tohto bytu do BSM by pri vyporiadaní BSM spadala do konkurznej podstaty jedna polovica bytu, resp. suma zodpovedajúca jednej polovici hodnoty bytu, z čoho by došlo k uspokojeniu konkurzných veriteľov. Je teda zrejmé, že odporovaným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov. Za vzdanie sa svojho majetkového práva úpadca neobdržal od navrhovateľky žiadne protiplnenie, teda je daný právny úkon potrebné považovať za právny úkon bez primeraného protiplnenia (rovnako ako napríklad zmluva darovacia). Zároveň je predmetný právny úkon znevýhodňujúcim právnym úkonom, pretože za zvýhodňujúci právny úkon je potrebné považovať nielen taký úkon, ktorým úpadca zvýhodnil veriteľa oproti iným veriteľom, ale aj právny úkon ktorým sa dlžník vzdal svojho práva, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva, alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov, čo úpadca vzdaním sa práva nadobudnúť byt do BSM jednoznačne naplnil. Nakoľko práve odporovaným právnym úkonom sa úpadca vzdal práva nadobudnúť byt v hodnote cca 51.000 Eur do BSM je k dnešnému dňu otázka jeho členského podielu v družstve, resp. prípadného vyrovnacieho podielu právne irelevantná, rovnako ako aj otázka „dožitia“ práva na členský podiel, pretože právny úkon sa posudzuje k času jeho uskutočnenia.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) bez nariadenia pojednávania v senáte podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V zmysle § 156 ods. 3 OSP bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 23.09.2014.

Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že v konaní nebolo sporné, že úpadca M. U. uzavrel s odporkyňou E. U. dňa 04.03.2011 Dohodu o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavretú podľa § 143a Obč. zákonníka, v zmysle ktorej manželia zúžili svoj zákonný rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov o finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti, ktorou je byt s príslušenstvom v obytnom dome nachádzajúci sa v F. F. na ulici V. X s tým, že uvedené finančné prostriedky patriace odporkyni, ktoré by inak patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov budú na základe tejto dohody vyňaté z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a budú patriť do výlučného vlastníctva odporkyne. Odporkyňa následne uzavrela so Stavebným bytovým družstvom Banská Bystrica zmluvu č. XXX/XX/XXXX-PV zo dňa 21.03.2011 v zmysle ktorej Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica previedlo na odporkyňu byt č. XX na ulici V. X v F. F.. Na základe uvedenej zmluvy správa katastra Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 26.04.2011 povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k bytu č. XX na ulici V. 7 v prospech odporkyne. Odporkyňa s úpadcom uzavrela manželstvo dňa 08.10.1982. Ako vyplynulo z dokazovania manželstvo je dlhodobo formálne a v čase uzavretia dohody o zúženie BSM úpadca sa dlhodobo zdržiaval v Bratislave, takže byt v ktorom mal evidované trvalé bydlisko neužíval a na jeho prevádzku neprispieval. O odkúpenie tohto bytu záujem nemal. Zároveň na pojednávaní uviedol, že nemal ani finančné prostriedky na jeho odkúpenie. Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 18.03.2014 uviedla, že predmetný byt užívali obaja manželia, aj keď ich manželstvo bolo od roku 1993 formálne. Z manželstva pochádzajú tri deti, ktoré tiež bývajú v spomínanom byte. Náklady na byt dlhodobo hradila výlučne odporkyňa a vzhľadom na skutočnosť, že tam žila so svojimi deťmi, mala záujem nadobudnúť byt do osobného vlastníctva. Finančné prostriedky na zakúpenie bytu obdržala z vyplatenia dedičského podielu v dedičstve po svojom otcovi. O podnikanie manžela sa nezaujímala a nemala vedomosť o výške jeho záväzkov.

Podľa § 57 ods. 1 prvá veta zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

Podľa § 57 ods. 4 odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 58 ods. 1 právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

Podľa § 59 ods. 1 zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

Podľa § 60 ods. 1 odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 143a ods. 1 Obč. zákonníka manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.

Odvolací súd na základe skutočností uvedených v spisovom materiáli dospel k záveru, že súd prvého stupňa v priebehu dokazovania dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď návrh v plnom rozsahu zamietol. Prvostupňový súd sa zároveň vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa, keďže tento v odvolacom konaní iba zopakoval argumenty, ktoré uvádzal v priebehu prvostupňového konania.

Nad rámec odôvodnenia prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že navrhovateľ nesprávne vyhodnotil charakter dohody o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predovšetkým predmetom dohody o zúžení BSM nebol byt, ale finančné prostriedky, ktoré odporkyňa nadobudla dedičstvom po svojom otcovi a ktoré boli neskôr použité na zakúpenie bytu ku ktorému mali obaja manželia užívacie právo z titulu členstva v bytovom družstve. Touto dohodou sa preto nemohol zmenšiť majetok úpadcu, keďže predmetný byt úpadca nikdy nevlastnil a finančné prostriedky na zakúpenie bytu pochádzali z dedičstva po odporkyninom otcovi, teda úpadcovi tiež nepatrili. O odkúpenie bytu počas členstva v bytovom družstve úpadca záujem neprejavil, pričom ako bolo preukázané v priebehu prvostupňového konania, tento postoj nesúvisel s jeho podnikateľskými aktivitami, ale so skutočnosťou, že manželstvo úpadcu a odporkyne bolo formálne. Prejavilo sa to aj tým, že náklady na byt hradila dlhodobo výlučne odporkyňa. Tá mala záujem o jeho nadobudnutie nie v súvislosti s prípadnými záväzkami odporcu, ale v súvislosti s tým, že v tomto byte žije aj s troma deťmi, takže mala záujem definitívne vyriešiť bytovú situáciu rodiny. Vzhľadom na rozvrat manželstva manželia nemali záujem nadobudnúť byt do svojho spoločného bezpodielového spoluvlastníctva.

Zo skutočností uvedených v spise vyplýva, že dohodou o zúžení BSM manželov o finančné prostriedky z ktorých bola neskôr odporkyňou financovaná kúpa bytu č. 30 na ulici V. X nemohlo prísť k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov dlžníka, keďže táto dohoda nenapĺňa všeobecné podmienky na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu úpadcu uvedené v § 57 ods. 1 ZKR. Citované ustanovenie vymedzuje, že odporovateľné právne úkony sú tie, ktoré sa týkajú majetku dlžníka. Uvedená nehnuteľnosť pritom v majetku dlžníka nikdy nebola. Uzavretie dohody o zúžení BSM o finančné prostriedky patriace odporkyni, z ktorých neskôr tento byt odporkyňa zakúpila, takisto majetkom úpadcu neboli. V čase uzavretia dohody o zúžení BSM úpadcovi nesvedčilo právo nadobudnúť nehnuteľnosť - byt, pretože toto právo sa aktivuje až v momente keď je o nadobudnutie bytu požiadané. Ako uviedol aj prvostupňový súd, právne predpisy neumožňujú uložiť členovi družstva povinnosť požiadať o odkúpenie družstevného bytu. Úpadca svojim konaním v období kedy mal evidované trvalé bydlisko v tomto byte preukázal, že o jeho odkúpenie nemá záujem. Preto ani pokiaľ by dohoda o zúžení BSM o finančné prostriedky na kúpu tohto bytu nebola uzavretá, nie je dôvodný predpoklad, že by o odkúpenie bytu úpadca požiadal, rovnako ako predpoklad, že by o odkúpenie požiadala odporkyňa, ktorá preukázateľne vzhľadom na rozvrat rodiny nemala záujem nadobudnúť byt spolu s úpadcom. Preto nie je možné súhlasiť s tvrdením, že je zrejmé, že odporovanou dohodou bol majetok úpadcu znížený o hodnotu 51.000 Eur, čím došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu.

Navrhovateľ sa v odvolaní pridržiaval svojich vyjadrení z prvostupňového konania keď uviedol, že odporovaný právny úkon je potrebné považovať za právny úkon bez primeraného protiplnenia rovnako ako napríklad zmluvu darovaciu. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že zmluva o zúžení BSM je zo svojej podstaty bezodplatná a dohody k prípadným úpravám rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 143a Obč. zákonníka nie je prípustné uzatvárať odplatne.

Ohľadom tvrdenia navrhovateľa, že odporovaný právny úkon je má charakter zvýhodňujúceho právneho úkonu, odvolací súd dospel k záveru, že nie sú naplnené predpoklady, uvedené v ust. § 59 ods. 2 ZKR. Napadnutým zúžením BSM dlžník žiadnu výhodu nezískal, keďže táto sa neprejavila v zmenšení ani zväčšení jeho majetku a rovnako sa neodrazila na rozsahu jeho záväzkov voči veriteľom. Zároveň odporkyňa ako manželka úpadcu nie je jeho veriteľkou a preto dohoda o zúžení F. nemôže byť vyhodnotená ako právny úkon, ktorým úpadca neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným veriteľom.

I. vyhodnotenia dohody o zúžení BSM ako ukracujúceho právneho úkonu v zmysle § 60 odvolací súd opätovne uvádza, že na aplikáciu tohto ustanovenia nie je splnená všeobecná generálna klauzula odporovateľných právnych úkonov vymedzená v § 57 ods. 1 a keďže byt, ktorý má navrhovateľ záujem získať do konkurznej podstaty úpadcu nikdy netvoril úpadcov majetok, nie je možné dospieť k záveru, že odporovaným právnym úkonom bol dotknutý majetok dlžníka. Zároveň bola vyvrátená prezumpcia vedomosti odporkyne o prípadnom úmysle dlžníka ukrátiť veriteľov, a to skutočnosťami preukázanými v priebehu konania na prvom stupni, keďže manželstvo bolo dlhodobo rozvrátené, úpadca žil v Bratislave a o svojom podnikaní s odporkyňou nekomunikoval. Preukázaným úmyslom odporkyne bolo zabezpečiť vlastnícke právo k bytu ku ktorému sama uhrádzala všetky náklady spojené s prevádzkou tohto bytu, v dôsledku toho zabezpečiť aj bývanie svojim trom deťom a to všetko z finančných prostriedkov získaných z dedičstva po otcovi a nie zo spoločného hospodárenia z úpadcom.

Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.X O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 221 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p.. V odvolacom konaní mala úspech odporkyňa, ktorej by tak vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. V. odporkyni v priebehu odvolacieho konania trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnila, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.