Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/167/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého L. Q. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky M. Q. nar. X.X.XXXX bývajúcej v C. na B.M. G. č. X za účasti otca M. Q. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho A. I. č. XX o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 9.4.2014 č.k. -26 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. L. zo sumy 54 € na 85 € mesačne od 1.4.2014 do budúcnosti. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok. Poukázal na to, že vzhľadom na jeho reálne príjmové pomery už určené výživné predchádzajúcim súdnym rozhodnutím v sume 54 € bolo pre neho neprimerané a predstavuje dvojnásobok minimálnej sumy výživného stanovenej v § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktoré od 1.7.2013 predstavuje výšku 27,13 €. Napriek tomu výživné uhrádzal pravidelne a včas. Rešpektuje, že maloletý je vo veku intenzívneho rastu a dospievania, v súvislosti s čím sú zvýšené jeho odôvodnené potreby. Jeho príjem je pod hranicou životného minima, preto akékoľvek zvýšenie výživného spôsobí, že nebude môcť uhrádzať svoje bežné výdavky na stravu, bývanie a cestu za prácou. Vzhľadom k tomu, že nemá iné možnosti sa zamestnať, je nútený pracovať mimo bydliska, čo mu spôsobuje zvýšené výdavky na cestovné. Jeho pomery od predchádzajúcej úpravy výživného sa nezmenili, nemá dodatočné príjmy ani lepšie pracovné príležitosti. Vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Uviedol, že žije v sociálnom obecnom byte v spoločnej domácnosti s družkou aj maloletou dcérou a spoločne uhrádzajú mesačné náklady na bývanie 166,05 €, poplatky za elektrickú energiu 150 € mesačne, nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani cennosti a jeho majetkom je motorové vozidlo, ktoré mu darovali rodičia a ktoré využíva na cestu za prácou, avšak nie pravidelne, pretože poplatky za benzín si pravidelne nemôže dovoliť. Po zaplatení nevyhnutných výdavkov mu neostane dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie jeho potrieb okrem fajčenia, na ktoré vynakladá mesačne 100 €, avšak tieto potreby mu zabezpečuje družka. Má vedomosť o tom, že matka dieťaťa mu prisľúbila, že nebude trvať na zvýšení výživného, pokiaľ sa bude podieľať na čiastočnej starostlivosti o maloletého darčekmi alebo finančnými príspevkami pri rôznych príležitostiach jeho sviatkov a podobne.

Matka vo vyjadrení poukázala na to, že návrh na zvýšenie výživného podala po 7 rokoch, v čase, keď už maloletý sa stal študentom strednej školy a zvýšené výživné považuje za opodstatnené. Poukázala na to,

že otcovi sa vyjadrila v tom smere, že ak nebude zvýšené výživné, uspokojí sa z dôvodu nedostatočných financií rôznymi príspevkami a darčekmi k meninám, narodením, prípadne Vianociam a za ústupok voči otcovi považuje tú skutočnosť, že netrvala na zvýšení výživného od podania návrhu, ale od 1.4.2014, prípadne súhlasí so znížením výživného na 70 € od 1.5.2014.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili v prevažnej miere jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o zvýšení výživného. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa týkajúceho sa pomerov otca nevyplýva žiadna kvalifikovaná okolnosť, ktorá by odôvodňovala zmenu určeného rozsahu vyživovacej povinnosti. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, t.j., že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Cieľom ustanovenia Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje k primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec je schopný dosahovať príjem dostatočný na plnenie zvýšenej vyživovacej povinnosti, ktorá zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého a je nepochybné, že práve matka doplňuje zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nemu v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. Konajúci súd postupoval správne, ak porovnal pomery v zmysle ust. Zákona o rodine u účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi. Súd prvého stupňa postupoval správne v súlade s ust. , keď vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o zvýšení výživného, ktoré správne vyhodnotil, v dôsledku čoho odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti zvýšeného výživného. Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a odvolací súd sa ním v plnom rozsahu stotožňuje. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že konajúci súd rozhodol správne o zvýšení výživného, správne určil aj počiatok zvýšenia výživného, preto ho podľa potvrdil a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.