Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10CoE-92-2013.pdf
PDF · 86.89 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/92/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMETS, s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: Q. K., nar. X. XX. XXXX, bývajúci vo M. R., ul. D. XXX/XX, o vymoženie 331,94 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er/1264/10 - 13 zo dňa 6. 6. 2011, jednomyseľne takto :
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V dôvodoch tohto uznesenia uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 331,96 eur s prísl. priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava sp. zn.: WHB0110313 zo dňa 24. 9. 2010. K návrhu pripojil fotokópiu uvedeného rozhodcovského rozsudku a tiež fotokópiu zmluvy o úvere uzavretej dňa 19. 10. 2007 medzi Poštovou bankou a.s., Prievozská 2/B ako právnym predchodcom oprávneného a povinným. Podaním zo dňa 29. 11. 2010 exekútor požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre vyššie uvedenú sumu. Súd ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol charakteristiku spotrebiteľských zmlúv, citoval ust. § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 až 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a v tejto súvislosti konštatoval, že v čl. 11.2 Obchodných podmienok pre úver právneho predchodcu oprávneného Poštovej banky, a.s., ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej zmluvy, je obsiahnutá neprijateľná podmienka v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože podľa tam uvedenej rozhodcovskej doložky sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, pričom tieto sú demonštratívne uvedené v ust. § 53 Občianskeho zákonníka a ako inštitút predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, týkajúcu sa rozhodcovskej doložky, takéto ustanovenia, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, keďže tieto nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský poriadok, a teda exekučný súd je povinný zastaviť exekúciu, prípadne zamietnuť návrh na udelenie poverenia, a to pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi je totiž plnením v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu súd podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal včas odvolanie a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietol predovšetkým to, že zák. č. 244/2002 Z.z. upravuje účinky
právoplatného rozhodcovského rozsudku tak, že tieto účinky robí totožnými s účinkami právoplatného rozsudku všeobecného súdu Slovenskej republiky. Pri splnení všetkých podmienok sú rozhodcovské rozsudky vykonateľné rovnako ako rozsudky všeobecných súdov. Oprávnený mal za to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu podľa § 159 O.s.p. Teda je tu prekážka res iudicata. V rámci exekučného konania preto nemôže dôjsť k opätovnému preskúmaniu predchádzajúceho konania a exekučné konanie tak nenahrádza opravné konanie. Ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako exekučný súd. Exekučný súd nemôže vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda napr. vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napr. rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Oprávnený zdôraznil, že konaním súdu mu bolo odňaté právo domáhať sa svojho práva na uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní, nakoľko súd vyslovil bez zákonného dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie za nevykonateľné, čím mu spôsobil ujmu, teda konal v rozpore so základnou právnou zásadou iustitia nemini neganda, podľa ktorej nikomu nie je možné odoprieť spravodlivosť. Oprávnený nesúhlasil ani s aplikáciou ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, ako to urobil súd v dôvodoch napadnutého uznesenia. V tejto súvislosti poukázal na výrok Súdneho dvora EÚ v prípade Pannon GSM vo veci C-243/08, ďalej vo veci C-40/08, pričom medzi tzv. neprijateľné podmienky boli ustanovenia o rozhodcovskej doložke zaradené od 1. 1. 2008, teda v čase pred uzavretím zmluvy uzavretej dňa 15. 10. 2007. Oprávnený nesúhlasil so záverom, že rozhodcovská doložka v danom prípade je neplatná. Oprávnený mal za to, že rozhodcovský súd nepochybil, nezasiahol tak, že by nepostupoval v súlade so zákonom. V tejto súvislosti dal do pozornosti rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., ktorý nadobudol platnosť a účinnosť dňa 30. 5. 2005 a tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2675/2007 zo dňa 30. 10. 2009, ktorý sa v predmetnom rozsudku vyporiadal s judikatúrou teoretickou, historickou, interpretáciou pojmu nedovolenosť v súvislosti s rozhodcovským konaním.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, ak považoval rozhodcovskú doložku v danom prípade za neplatnú a z tohto dôvodu zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia. V preskúmavanej veci zo skutkového hľadiska a z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnou predchodkyňou oprávneného (Poštovou bankou a.s.) a povinným bola dňa 15. 10. 2007 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej okrem iného potvrdil, že sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre úver, Sadzobníkom poplatkov a súhlasí s ich obsahom a prijíma návrhy v nich predložené. V čl. 11 bod 11.2 Obchodných podmienok (verzia 1/2007) bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a Obchodných podmienok, budú riešené dohodou a že v prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. a že miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Odvolací súd považuje za správny záver exekučného súdu o oprávnenosti skúmať ex offo platnosť rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi právnou predchodkyňou oprávneného a povinným v Obchodných podmienkach v zmluve o úvere majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase jej uzavretia. Tento právny záver treba vyvodiť z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s princípom ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany vyplývajúci z právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa. Podľa § 44 ods 2 Exekučného poriadku exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Súd sa nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to má právomoc a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné, teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku res iudicata. V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní Zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie nedostatku právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spory treba rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského
právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konania týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, tu neexistencia alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ust. § 40 ods. 1 písm. c) vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada vigilantibus iura scripta sunt a nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení § 21 ods. 2, § 40 ods.1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.
Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 je uvedené, že princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci neúčinnosť a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Nie je dôvodná ani odvolacia námietka pokiaľ sa týka odňatia možnosti oprávneného riadne konať pred súdom s tým, že súd svoj skutkový záver o tom, že rozhodcovská doložka je neplatná vyvodil len z listiny, a to Obchodných podmienok bez toho, aby tento dôkaz bol vykonaný na pojednávaní s možnosťou oprávneného sa k nemu vyjadriť. V preskúmavanej veci bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie vydané v štádiu exekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené podmienky konania podľa § 103 O.s.p. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie ako procesnú činnosť upravenú v § 122 - § 124 O.s.p., pretože postačí, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Oprávnený v odvolaní proti uzneseniu exekučného súdu nespochybnil záver o tom, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne, namieta len jeho právne závery ohľadne tejto rozhodcovskej doložky.
Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nemohla spochybniť ani námietka o nesprávnom posúdení veci a to, že na posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré v čase uzavretia zmluvy o úvere ešte neboli účinné (§ 53 ods. 4 písm. r) a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky s následkami jej neplatnosti totiž pri použití eurokomformného výkladu umožňovali už aj ustanovenia Občianskeho zákonníka platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, a to § 53 ods. 3 a 4 tohto predpisu.
Odvolací súd na záver považuje za potrebné zdôrazniť predovšetkým to, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách má citeľný dopad na spotrebiteľa, pretože je v nerovnakom postavení voči dodávateľovi a nedokáže sa mnohokrát kvalifikovane brániť. Rozhodcovská doložka v danom prípade je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože v rámci nej sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby spor s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z tohto pohľadu je rozhodcovská doložka neprijateľnou podmienkou a teda neplatnou. Neplatnosť rozhodcovskej doložky znamená, že rozhodcovský súd nemá právomoc rozhodovať tento spor a ani vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Existencia exekučného titulu je procesnou podmienkou exekučného konania a jej nedostatok znamená zastavenie exekučného konania, prípadne tak, ako súd prvého stupňa rozhodol, zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V ďalšom odvolací súd potrebuje za dôležité zdôrazniť to, že v danom prípade nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva podľa § 3 a 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Táto zmluva sa nemôže uzatvoriť len odkazom na úverové podmienky. Je to zmluva, ktorej obsah a forma sú uvedené v zákone a tento vylučuje je uzavretie len odkazom na úverové podmienky pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy. Ust. § 273 Obchodného zákonníka tu nie je možné použiť a u spotrebiteľských zmlúv niet úpravy obdobnej ako u poistných zmlúv v prípade § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Neexistencia rozhodcovskej zmluvy znamená to, že rozhodcovský súd nemohol daný spor prejednať. Rozhodcovská zmluva je pojmovo procesným dojednaním, ktorej cieľom je založenie právomoci rozhodcu či Stáleho rozhodcovského súdu a to namiesto alebo vedľa právomoci súdu všeobecného. Možno povedať, že rozhodcovská zmluva má zmiešanú povahu, pretože sa jednak uzatvára podľa procesného predpisu, a to Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý stanovuje len niektoré pravidlá uzatvárania, pokiaľ ide o obsah a formu, avšak v ostatnom, najmä pokiaľ ide o náležitosti právnych úkonov a kontraktačného procesu, je nutné túto doložku podriadiť režimu hmotného práva. Rozhodcovská zmluva je teda uzatváraná podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zmluvách ako najbližšieho právneho odvetvia. Rozhodcovská doložka nie je kohorentnou súčasťou hlavnej zmluvy, v ktorej je obsiahnutá a platí do separácie rozhodcovskej zmluvy a zmluvy hlavnej, podľa ktorej sú obe zmluvy na sebe celkom nezávislé. V exekučnom konaní v každom štádiu treba skúmať existenciu podmienok konania a jednou z nich je existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc, potom ide o akt, ktorý nemá atribúty exekučného titulu a dôsledkom je zastavenie exekučného konania alebo zastavenie exekúcie alebo zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V danom prípade je dôležitá ešte ďalšia skutočnosť a to, že právny predchodca oprávneného predmetnú pohľadávku z úveru postúpil na oprávneného zmluvou o postúpení pohľadávky. Zmluvou o postúpení pohľadávky postupník nevstupuje do právneho postavenia postupiteľa v celom rozsahu ako právneho nástupcu postupiteľa, ale sa len zmluvne prevádza určitá pohľadávka a s ňou spojené práva podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka; zmluvou o postúpení pohľadávky na postupníka tak neprechádzajú práva a povinnosti z rozhodcovskej zmluvy (doložky) a postupník v tomto rozsahu nie je singulárnym právnym nástupcom postupiteľa. Zmluvou o postúpení pohľadávky, ak to nie je výslovne dohodnuté a neudelí k tomu výslovne súhlas aj dlžník - neprechádza na postupníka práva a povinnosti z rozhodcovskej zmluvy (doložky). Právnym nástupcom rozhodcovskej zmluvy (doložky) v zmysle ust. § 3 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, nie je postupník pohľadávky zo zmluvy o úvere, lebo nejde o univerzálneho nástupcu zmluvnej strany; právnym nástupcom v zmysle uvedeného ustanovenia je len univerzálny právny nástupca.
Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.