Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_23CoE-40-2014.pdf
PDF · 85.94 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/40/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému P. Q., bytom A. XXX, o vymoženie 2.541,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 7Er/34/2014-22 zo dňa 22. apríla 2014 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK- PC- 2286/13-EK zo dňa 4.10.2013. Zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300038740 zo dňa 23.5.2011. Súčasťou zmluvy sú aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva č. 8300038470 zo dňa 23.5.2011, z ktorej svoju právomoc vyvodil rozhodcovský súd. Citoval bod 1., 3., 5. tejto zmluvy, pričom spory zo zmluvy mali byť riešené príslušným súdom alebo rozhodcovským súdom podľa výberu strany podávajúcej žalobný návrh. S odkazom na príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách posúdil exekučný titul a uzavrel, že predmetný právny vzťah je spotrebiteľským vzťahom a rozhodcovská zmluva je neplatná, má len formálne charakter zmluvy, nebola však individuálne dojednaná, povinný nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, bola vopred naformulovaná dodávateľom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Bez platnej rozhodcovskej zmluvy nemohol spor prejednať rozhodcovský súd, nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Preto ide o nevykonateľné rozhodnutie s účinkami paaktu. Vzhľadom na to zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Tieto závery podporil aj citáciou rozhodnutí Súdneho dvora (ES) C-240/98 k nezáväznosti nekalých podmienok pre spotrebiteľa, C-168/05 o ex offo povinnosti vnútroštátneho súdu skúmať nekalosť podmienok, rovnako aj C-243/08, C-40/08.
Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom si uplatnil aj trovy odvolacieho konania.
Poukázal na to, že posúdenie rozhodcovskej zmluvy súdom je nesprávne. Tá je samostatným úkonom, nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, dlžník nebol povinný prijať návrh na jej uzavretie. S poukázaním na § 53 ods. 2 OZ uviedol, že v prípade individuálneho dojednania je posudzovanie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky zo zákona vylúčené, pričom v tejto veci ide o individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu. Povinný mohol zmluvu o revolvingovom úvere uzavrieť aj pri odmietnutí rozhodcovskej zmluvy, navyše mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, namietať jej neplatnosť v rozhodcovskom konaní. S poukazom na § 53 ods. 4 písm. r) OZ uviedol, že rozhodcovská zmluva nikdy nie je neprijateľnou podmienkou z toho pohľadu, že poskytuje spotrebiteľovi výber pri podaní žaloby, v tejto veci neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Predmetná rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, a ani sama takouto neprijateľnou podmienkou nie je, keďže poskytuje alternatívu riešenia sporov. Dôvody súdu prvého stupňa o neindividuálnom dojednaní a tým neplatnosti rozhodcovskej zmluvy sú nesprávne. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) podľa § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s náležitým a presvedčivým odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza.
Súd prvého stupňa sa správne prioritne zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy, čím vyriešil i otázku možnosti viesť exekúciu na podklade exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý svoju právomoc odvodil od takejto rozhodcovskej zmluvy.
Podľa rozhodcovskej zmluvy č. 8300038470 uzavretej medzi oprávneným a povinným, ktorá má formu predtlače a bola podpísaná povinným v deň podpisu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300038470 dňa 17.5.2011, mali byť spory zo zmluvy riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z ďalej uvedených rozhodcovských súdov, pričom výber rozhodcovského súdu spočíva na strane podávajúcej žalobný návrh.
S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musí podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ustanovenia § 19 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľnú podmienku považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Vychádzajúc z uvedeného bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy a jej neplatnosti správne. Odvolací súd sa naďalej pridržiava spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.
Z pohľadu potreby ochrany spotrebiteľa je nepodstatné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania bolo zabezpečené priamo vnútenou štandardnou zmluvnou klauzulou, samostatnou rozhodcovskou zmluvou, alebo žalobou podanou na rozhodcovskom súde dodávateľom na základe zdanlivo alternatívne upravenej rozhodcovskej doložky.
Odvolací súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Nie je prejavom individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy taký spôsob jej uzavretia, pri ktorom je spotrebiteľovi pri podpise úverovej zmluvy predložené tlačivo rozhodcovskej zmluvy na prečítanie a podpísanie. Z textu tejto zmluvy je zrejmé, že dodávateľ - veriteľ je predkladateľom návrhu rozhodcovskej zmluvy (bod 2. - „Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa...“). Ide o notoricky používanú formy tejto rozhodcovskej zmluvy, samozrejme aj úverovej zmluvy, ide teda o rutinný postup zo strany dodávateľa. Takýmto postupom pri podpise hlavného kontraktu, ktorý je však výsledkom individuálneho dojednania, lebo vzniká na základe požiadavky, dopytu spotrebiteľa, následne už bez aktivity a záujmu spotrebiteľa jednostranne vnucuje spotrebiteľovi ďalší zmluvný vzťah, ktorý bez vôle spotrebiteľa a jeho znalosti podstaty veci zabezpečuje výlučne dodávateľovi ochranu jeho pohľadávok zo zmluvy o úvere. Navyše k tomu má byť „dohodnutá“ právomoc rozhodcovských orgánov, ktoré sám vopred určil v predloženej rozhodcovskej zmluve opäť bez aktivity spotrebiteľa, a ktorých sídla sú priamo v obvode sídla dodávateľa, prípadne na mieste, ktoré pri porovnaní pozície, postavenia a možností dodávateľa a spotrebiteľa, dodávateľa nijako neobmedzuje, avšak pre spotrebiteľa môže predstavovať nezanedbateľnú (vo výnimočných prípadoch až neprekonateľnú) prekážku vrátane zvyšovania nákladov pri snahe hájiť svoje práva pred rozhodcovským súdom. Je nepochybné, že spotrebiteľ nebol žiadateľom tejto formy riešenia sporov zo zmluvy (keďže nemá absolútne žiadne poznatky o takejto forme riešenia sporov), ktorá vyvoláva hrubú nerovnováhu v postavení, možnostiach, a tým aj právach a povinnostiach zmluvných strán výlučne v neprospech spotrebiteľa. Technická samostatnosť listiny zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade neznamená individuálnosť jej dojednania, ako to tvrdí oprávnený, podpis na nej neverifikuje jej individuálne dojednanie v tom zmysle, v akom to zakotvuje § 53 ods. 2 OZ. Je evidentné, že spotrebiteľ pristúpil na dodávateľom vopred pripravené, vzájomne nevyjednané a ním neovplyvnené podmienky. Správne už súd prvého stupňa vyjadril irelevantnosť argumentu o možnosti spotrebiteľa odstúpiť od takejto zmluvy, keďže táto je neplatná.
Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom ). Aj v tejto veci bola geografická neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania, a tým neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy z tohto dôvodu, zrejmá.
Občiansky zákonník v § 53 ods. 5 takúto neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája so sankciou neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nie je uvedené medzi prípadmi relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Ak teda dojednanie ukladá spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jeho neprijateľnosť neplatné.
Na základe zistených skutočností pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), ktorá súčasne zodpovedá normám na ochranu spotrebiteľa, nemôže byť rozhodcovský rozsudok podkladom pre exekučné konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky totiž už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011).
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnej a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.