Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-186-2013.pdf
PDF · 92.13 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/186/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: SERRAGHIS LOAN MANAGEMENT LTD, daňové reg. číslo CY 102579316, so sídlom Afentrika Court, Office 2, 6018, Larnaca, Cyprus, zast. Advokátska kancelária Gallo s.r.o., IČO: 36 715 352, Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti odporcovi: K. N., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX S. Kostoľany č. XXX, zast. S. J., S. J. XXX, o zaplatenie sumy 1.380,13 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 996,69 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 7.3.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Súd konanie o zaplatenie sumy 383,44 € zastavuje.
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 1.380,13 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 22.2.2012 do zaplatenia a to z titulu neuhradenia pohľadávky jeho právneho predchodcu na základe bezúčelového úveru, ktorý bol odporkyni poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 27.2.2007 vo výške 2.648,28 € (79.782,- Sk) pri RPMN 37,50 %, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 60 mesiacov v sume 95,86 € mesačne (2.888,- Sk), pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytovania úverov pre fyzické osoby a nakoľko odporkyňa porušila povinnosť splácať úver respektíve jednotlivé splátky riadne a včas, právny predchodca CITY BANK EUROPE plc. po predchádzajúcej upomienke zo dňa 6.11.2009, oznámil odporkyni dňa 3.2.2010, že podľa čl. 9 všeobecných podmienok žiada o okamžité splatenie úveru s príslušenstvom.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že po späťvzatí návrhu zostala predmetom konania suma 996,69 € s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 1.380,13 € od 22.2.2012 do zaplatenia, t.j. od podania návrhu, pričom späťvzatie sa týkalo 4 platieb z roku 2010. Uviedol, že odporkyňa mala úver splácať od 6.4.2007 v 60-tich splátkach s tým, že posledná splátka mala byť uhradená 6.4.2012, pričom celkove uhradila sumu 4.475,25 € s tým, že jej prvá splátka bola vo výške 116,18 € (3.473,- Sk), avšak mala celkove uhradiť sumu 5.991,40 €, čo je 59 splátok po 95,86 € (2.888,- Sk) a jednu splátku mala uhradiť vo výške 116,18 € (3.473,- Sk) s tým, že úroková sadzba bola 29,99 % a RPMN 37,50 %. Vyjadril sa, že poplatky za omeškanie boli uplatnené voči odporkyni v zmysle obchodných podmienok, avšak nevedel ozrejmiť aké poplatky z omeškania právny predchodca uplatnil, zosplatnil však úver ku dňu 3.2.2010 a to žiadosťou o okamžité splatenie úveru, úver mala uhrádzať do 6.-teho dňa v mesiaci, čo však nevykonala.
Zástupca odporkyne uviedol, že odporkyňa zmluvu neporušila, pričom bola povinná splátky platiť do 6- teho dňa v mesiaci a potvrdil, že v roku 2007 uhrádzala splátky neskôr ako do tohto dátumu, pričom v tom čase bola chorá avšak podľa návrhu navrhovateľa nehradila splátky od roku 2009, čo nie je pravda, pretože splátky realizovala každý mesiac podľa zmluvy a riadne úver hradila do konca roku 2010 s tým, že podľa navrhovateľa bola zmluva ukončená vo februári 2010, odporkyňa ďalšie splátky nerealizovala, pretože zmluvu neporušila, poslednú splátku však zaplatila dňa 2.6.2011 a pred týmto dňom dňa 3.1.2011 a teda ak bola ukončená zmluva vo februári 2010 žiadal, aby navrhovateľ preukázal porušenie zmluvy odporkyňou. Ďalej uviedol, že doklad o platbe za mesiac december 2010 nemá, avšak nakoľko bola zmluva ukončená vo februári 2010, nebola odporkyňa povinná ďalej nič platiť. Potvrdil, že odporkyňa celú sumu úveru neuhradila, pretože zmluva bola neplatná z dôvodu, jej ukončenia, pretože odporkyňa zmluvu neporušila a má zaplatené splátky. Ďalej uviedol, že odporkyni titulom poistenia znížili výšku úveru o sumu 5.981,59 Sk, ktorý úver bol pôvodne vo výške 79.782,-Sk a na základe návštevy zamestnanca, spoločnosti EOS, ktorému bola pohľadávka postúpená, bola vykonaná kontrola splátok s tým, že zamestnanec zistil, že odporkyňa má zaplatenú celú sumu a všetko má v poriadku.
Súd okrem výsluchu právneho zástupcu navrhovateľa a zástupcu odporkyne doplnil dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere, s potvrdením o čerpaní úveru, s oznámením o schválení úveru, s upomienkou, so žiadosťou o okamžité splatenie úveru, so všeobecnými podmienkami, so zmluvou o postúpení pohľadávky, s menným zoznamom postúpenia pohľadávok, s plnou mocou, s certifikátmi, s kópiami poštových poukážok, s listom podmienečného ukončenia konania, s výpisom z účtu, s výpisom úhrad, s odpoveďou na korešpondenciu zo dňa 19.6.2009, s oznámením o vykonaní osobnej návštevy spoločnosťou EOS a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:
Medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou CITYBANK SLOVAKIA a.s. so sídlom Bratislava bola uzavretá dňa 27.2.2007 zmluva o úvere, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý bez účelový úver vo výške 79.782,- Sk, ktorý zaviazala splácať v mesačných splátkach po 2.888,- Sk = 95,86 € do 6.-teho dňa v mesiaci, s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 6.4.2007 v počte 60-tich splátok, s dátumom poslednej splátky dňa 6.3.2012 s tým, že výška prvej splátky predstavovala sumu 3.473,- Sk = 115,28 €. Podľa rozpisu platieb odporkyne ako aj z oznámenia právneho predchodcu navrhovateľa CITYBANK EUROPE plc. odporkyňa uhrádzala splátky a to dňa 11.4.2007 vo výške 3.500,- Sk = 116,18 €, dňa 14.5.2007 sumu 3.000,- Sk = 99,58 €, dňa 13.6.2007 sumu 2.798,- Sk = 92,88 €, ďalej uhrádzala splátky po 2.888,- Sk = 95,86 € od júla 2007 s tým, že takto realizovala splátky každý mesiac až do konca novembra 2010, ďalej jednu splátku dňa 3.1.2011 a poslednú dňa 2.6.2011, pričom splátky realizovala v júli 2007 dňa 30.7.2007, ďalej 28.8.2007, 13.9.2007, v novembri 2007 uhradila splátku 16.11.2007 a aj ďalšie nasledujúce splátky neboli uhrádzané do 6.-teho dňa v mesiaci, v novembri 2007 uhradila iba sumu 49,79 €, celkove uhradila 43 splátok po 95,86 € = 4.121,98 € + sumu 358,43 €, ktorá je súčtom súm 116,18 € (3.500,- Sk + 3.000,- Sk + 2.798,- Sk + 1.500,- Sk) + 99,58 € + 92,88 € + 49,79 €. Takto celkove odporkyňa zaplatila sumu 4.480,41 €. Celkove mala odporkyňa zaplatiť sumu 5.771,02 € (59 splátok po 95,86 € = 5.655,74 €) + 1 splátku v sume 3.473,- Sk = 115,28 € teda spolu 5.771,02 €. Odporkyňa však uhradila sumu 4.480,41 €. Rozdiel sumy 5.771,02 €, ktorú mala zaplatiť a sumy, ktorú zaplatila vo výške 4.480,41 € = 1.290,61 €. Právny zástupca navrhovateľa však v priebehu konania zobral návrh späť ohľadne sumy 383,34 € a preto predmetom konania zostala suma 996,69 € s príslušenstvom. Zástupca odporkyne nevedel preukázať úhradu splátky v decembri 2010, ktorá nebola preukázaná ani poštovými peňažnými poukazmi ani rozpisom úhrad od CITYBANK EUROPE ani od navrhovateľa a teda napriek jeho tvrdeniu nebola preukázaná splátka za mesiac december 2010, pričom v roku 2011 boli zhodne zaplatené odporkyňou dve splátky a to dňa 10.1.2011 a 8.6.2011 čo je dátum pripísania úhrad právnemu predchodcov navrhovateľa. Okamžité splatenie úveru zdôvodňoval právny zástupca navrhovateľa všeobecnými podmienkami poskytovania úverov pre fyzické osoby a to v zmysle čl. 9 týchto podmienok, kde je uvedené, že ak dôjde k porušeniu má banka právo doručením oznámenia klientovi vypovedať zmluvný vzťah s okamžitou platnosťou, alebo požadovať okamžité splatenie všetkých alebo niektorých záväzkov klienta voči banke podľa akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi bankou a klientom v poradí stanovenom bankou. Právny predchodca navrhovateľa zasielal odporkyni 3.2.2010 žiadosť o okamžité splatenie úveru, v ktorom uviedol, že napriek tomu, že je v omeškaní zo splácaním pravidelných splátok úveru a príslušenstva uplatnil čl. 9 všeobecných podmienok a žiadal, aby okamžite splatila dlžnú čiastku istiny úveru, ktorá ku dňu 3.2.2010 mala predstavovať sumu 2.106,57 €. Právny zástupca navrhovateľa nevedel ozrejmiť, prečo došlo k predmetnému oznámeniu právneho predchodcu navrhovateľa o okamžitom splatení úveru, keď odporkyňa riadne realizovala
splátky v roku 2008, 2009 a aj v roku 2010 s tým však, že tieto splátky nerealizovala správne k 6.-temu dňu v mesiaci, ale boli prijaté právnym predchodcom navrhovateľa k inému dátumu teda oneskorene i keď v príslušnom mesiaci pre daný typ splátky. Taktiež nevedel ozrejmiť vyčíslenie poplatku za omeškanie, ktorá suma bola súčasťou uplatneného návrhu teda ako dospel k výpočtu z akej úrokovej sadzby a z akej istiny tento nárok vyplýval.
Podľa § § 506 ObZ ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 52 ods. Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 ObZ ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tento úverový vzťah treba posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, keďže úverové vzťahy predstavujú absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, keď právna úprava v Obchodnom zákonníku je vzhľadom na povahu účastníkov doplnená aj úpravou v zákone o spotrebiteľských úveroch. Platná právna úprava v čase uzavretia zmluvy umožňuje vyvodiť právny záver, že zmluva o úvere bola napriek povahe tzv. absolútneho obchodu zmluvou typovou, teda spotrebiteľskou a je preto právne irelevantný právny prameň, podľa ktorého sa príslušná zmluva spravuje. Vychádzajúc z predchádzajúceho, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva upravená podľa Občianskeho, ale i Obchodného zákonníka, ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákona, vyhovujúca vyššie uvedenej charakteristike, teda, že ide o zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, keď súčasne je zrejmé, že zmluvnými stranami je na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných strán. Jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto sa zdá, že každá zvláštna ochrana poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu je čímsi, čo sa prieči povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Klasické poňatie rovnosti subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva v tom, že zákon neposkytuje žiadnemu subjektu, či ich skupine právne výhody, ako i v tom, že súkromnosť v právnej sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti.
Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo zásady rovnosti. Práve obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu, že požiadavka ich ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka sa to aj jednotlivých inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej strany možno dnes ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá
je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom z dôvodu finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Na základe uvedenej charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je slabšou zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ.
Porušenie rovnováhy, rakúskym OGH nazývanej aj "ekvivalencie" sa prejavuje najmä ako neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha či neprimeranosť spočíva najmä:- v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinností jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené (alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov. Napr. v oblasti pôžičiek a úverov sa za obvyklé podmienky berú podmienky požadované bankami. Definícia dobrých mravov, hoci pre špecifické účely ochrany spotrebiteľa, je súčasťou aj pozitívneho práva.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania návrh späť na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nárok navrhovateľa bol podaný dôvodne, pričom po späťvzatí návrhu ohľadne sumy 383,34 € zostala predmetom konania suma 996,69 € s prísl., ktorú sumu súd navrhovateľovi priznal, avšak z iného dôvodu teda z titulu nároku nesplatenej časti úveru, pretože odporkyňa mala zaplatiť celkove úver vo výške 5.771,02 €, zaplatila sumu 4.480,41 € a rozdiel predstavuje sumu 1.290,61 €, nakoľko však navrhovateľ vzal návrh späť v časti sumy 383,34 €, bolo možné priznať iba zvyšok nároku a to vo výške 996,69 € po späťvzatí návrhu. Argumentácia zástupcu odporkyne je v rozpore so zákonom, táto nemá logické právne zdôvodnenie, pretože ani v prípade ukončenia zmluvného vzťahu nezaniká nárok veriteľa na úhradu pohľadávky, pričom odporkyňa nerealizovala splátky v zmysle zmluvy do 6.-teho dňa v mesiaci, výšku úveru však nesplatila v plnej výške a podľa názoru súdu zmluva uzavretá medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa nie je neplatná, avšak nesprávne uplatnil právny predchodca navrhovateľa žiadosť o okamžité splatenie úveru, pretože veriteľ od predmetnej zmluvy neodstúpil a teda právny predchodca navrhovateľa nepostupoval v súlade s ustanovením § 506 Obchodného zákonníka, keďže predmetný vzťah sa spravoval ustanoveniami obchodného zákonníka, nakoľko išlo o zmluvu o úvere a zmluvné dojednanie v čl. 9 všeobecných podmienok je v rozpore so zákonom a to ustanoveniami obchodného zákonníka, pričom tento postup právneho predchodcu navrhovateľa bol neprimeraným postupom a to napriek skutočnosti, že splátky boli uhrádzané každý mesiac i keď to nebolo do 6.-teho dňa v danom mesiaci, teda odporkyňa v tomto smere porušila ustanovenia úverovej zmluvy, avšak nie zásadným spôsobom.
Vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľkou súd konanie zastavil v časti sumy 383,44 € podľa § 96 ods. 1,3. Späťvzatie sa však netýkalo aj príslušenstva teda úrokov z omeškania.
Súd priznal navrhovateľovi po späťvzatí návrhu zostávajúcu sumu 996,69 € s 9 % úrokom z omeškania podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. od 7.3.2012, ktorý deň nasledoval po dni poslednej splátky, ktorá mala byť zrealizovaná dňa 6.3.2012 a vo zvyšku úrokov z omeškania súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p tak, že bude o nich rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.