Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-370-2013.pdf
PDF · 90.69 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/370/2013
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci žalobkyne Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej Y., štátnej občianke SR, za účasti vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Košice, Stará Baštova 2, IČO: 35 569 298, o zaplatenie 558,84 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
III. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
IV. Vracia žalobkyni súdny poplatok 26,30 eur a na jeho vrátenie upravuje Daňový úrad Bratislava I.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd 18. 10. 2013 v jej úprave pripustenej uznesením súdu z 23. 7. 2014 č. k.: 4C 370/2013 - 74 domáhala na žalovanej zaplatenia 558,84 eur spolu s 8,50 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 29,36 eur od 18. 3. 2008 do zaplatenia, zo sumy 7,40 eur od 13. 5. 2008 do zaplatenia, zo sumy 125,09 eur od 18. 12. 2007 do zaplatenia, zo sumy 344,88 eur od 18. 1. 2008 do zaplatenia, zo sumy 42,82 eur od 12. 2. 2008 do zaplatenia, zo sumy 9,29 eur od 16. 4. 2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu dôvodila tvrdeniami, že 23. 10. 2007 žalovaná uzavrela s obchodnou spoločnosťou Telefónica Slovakia, s. r. o. so sídlom Bratislava, Einsteinova 2, IČO: 35 848 863 (obchodné meno k uvedenému dňu Telefónica O2 Slovakia, s. r. o.) zmluvu o pripojení č. 80043050, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala pre žalovanú poskytovať služby telefónneho pripojenia v dohodnutom rozsahu a žalovaná sa zaviazala platiť odplatu za dohodnuté služby. Žalovaná neuhradila sumu 29,36 eur vyúčtovanú faktúrou č. 1000372778 splatnou 17. 3. 208, sumu 7,40 eur vyúčtovanú faktúrou č. 1000543459 splatnou 12. 5. 2008, sumu 125,09 eur vyúčtovanú faktúrou č. 1000106005 splatnou 17. 12. 2007, sumu 344,88 eur vyúčtovanú faktúrou č. 1000196016 splatnou 17. 1. 2008, sumu 42,82 eur vyúčtovanú faktúrou č. 1000254546 splatnou 11. 2. 2008 a sumu 9,29 eur vyúčtovaných faktúrou č. 1000449942 splatnou 15. 4. 2008, čím porušila dohodnuté zmluvné podmienky. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 22. 11. 2012 uzatvorenej medzi spoločnosťou Telefónica Slovakia, s. r. o. IČO: 35 848 863 ako postupcom a spoločnosťou Profidebt Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922 ako postupníkom sa spoločnosť Profidebt Slovakia, s. r. o. stala nadobúdateľom pohľadávky voči žalovanej vrátane príslušenstva a práv spojených s pohľadávkou. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala
558,84 eur. Príslušenstvo pohľadávky je tvorené úrokmi z omeškania určenými podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky postupca oznámil žalovanej listom, v ktorom pohľadávku vyčíslil a žalovanú vyzval na jej zaplatenie . Na písomnú výzvu žalovaná nereagovala. Dlh do dňa podania žaloby nezaplatila.
Spolu so žalobou žalobkyňa predložila súdu listinné dôkazy, a to „Žiadosť o uzavretie zmluvy o pripojení“ z 23. 10. 2007, faktúru č. 1000449942 z 31. 3. 2008, faktúru č. 1000543459 z 25. 4. 2008, faktúru č. 1000106005 z 3. 12. 2007, faktúru č. 1000196016 zo 4. 1. 2008, faktúru č. 1000254546 z 28. 1. 2008, faktúru č. 1000372778 z 28. 2. 2008, zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1803 z 22.11.2012, prílohu č.1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1083 z 22. 11. 2012 a podanie označené ako „Oznámenie o postúpení pohľadávok“ z 29. 11. 2012.
V rámci prípravy pojednávania súd podľa § 114 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku doručil rovnopis žaloby žalovanej na vyjadrenie v lehote 15 dní. Žalovaná na výzvu nereagovala a k žalobe sa nevyjadrila.
Elektronickým podaním doručeným súdu v štádiu prípravy pojednávania 24. 4. 2014 občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, prostredníctvom zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta so sídlom Košice, Stará Baštova 2, IČO: 35 569 298, oznámilo svoj vstup do konania na strane žalovanej, požiadalo o doručenie žaloby a ďalších v podaní špecifikovaných listinných dôkazov.
Ďalším elektronickým podaním doručeným súdu 16. 5. 2014 združenie po nahliadnutí právneho zástupcu združenia do spisu doručilo súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom vznieslo námietku premlčania. Požiadalo, aby súd premlčaný nárok žalobkyni nepriznal, žalobu zamietol, a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré zástupca združenia v podaní vyčíslil na sumu 89,12 eur.
Súd rovnopis vyjadrenia vedľajšieho účastníka z 16. 5. 2014 doručil na vyjadrenie zástupcovi žalobcu.
Zástupca žalobcu písomným podaním doručeným súdu pred prvým pojednávaním 16. 9. 2014 oznámil, že žalobu v danej veci v celom rozsahu berie späť. Požiadal o zastavenie konania a vrátenie kráteného súdneho poplatku zaplateného za žalobu. Späťvzatie bližšie neodôvodnil. Podaním navrhol, aby súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia v tomto konaní s odôvodnením, že trovy vedľajšieho účastníka spojené s jeho právnym zastúpením v konaní nemožno považovať za účelne vynaložené, a to vzhľadom na povinnosť súdu s účinnosťou od 1. 5. 2014 prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach ex offo, na dostatočnú kvalifikáciu samotného združenia na poskytnutie právnej ochrany spotrebiteľovi, na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn.: 6MCdo 5/2013, podľa ktorých zastupovanie advokátom v tzv. hromadných veciach nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní, ako aj na ďalšiu rozsiahlu argumentáciu obsiahnutú v predmetnom podaní.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu zo späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr než sa začalo pojednávanie.
V prejednávanej veci žalobkyňa zobrala žalobu späť v celom rozsahu pred začatím prvého pojednávania. Súd preto rešpektoval tento jej dispozitívny úkon so žalobou a konanie v súlade s citovanou právnou úpravou v celom rozsahu zastavil.
Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trov konania odporca.
Podľa ustálenej súdnej praxe späťvzatie žaloby žalobcom je typickým príkladom naplnenia hypotézy právnej normy ust. § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku. Preto ak žalobca zoberie žalobu späť a nejedná sa o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá (žalobu podanú dôvodne vezme späť pre správanie žalovaného) z procesného hľadiska platí, že žalobca zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť žalovanému trovy konania (R49/1993).
V prejednávanej veci z obsahu spisu nevyplýva, že by sa jednalo o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku, teda že by žalobkyňa bola žalobu podanú dôvodne vzala späť pre správanie žalovanej. Preto súd prijal záver, že žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na jej strane prislúcha právo na náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na bránenie práv žalovanej v konaní.
Žalovanej trovy v tomto konaní nevznikli. Preto jej súd náhradu trov nepriznal.
Vedľajší účastník na strane žalovanej si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 89,12 eur. Súd mu náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko sa stotožnil s argumentáciou zástupcu žalobcu, že v danej veci je plne dôvodné konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených vedľajším účastníkom na právne zastupovanie v tomto konaní. Súd z rozhodovacej činnosti má poznatok, že združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, v zastúpení JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Košice, Stará Baštova 2, IČO: 35 569 298, vstúpilo do viacerých porovnateľných spotrebiteľských vecí žalobkyne vedených na tunajšom súde, v ktorých v písomnom vyjadrení k žalobe vznieslo všeobecne formulovanú námietku premlčania, aktualizovanú len o údaje žalovaného subjektu a o individualizácii žalovanej pohľadávky. Za tejto situácie, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v písomnom podaní z 16. 5. 2014 zástupca vedľajšieho účastníka zároveň uviedol, že súhlasí, aby súd konal v jeho neprítomnosti a že prípadného pojednávania sa nezúčastní, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v danej veci, ktorá má charakteristiku tzv. hromadnej veci, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu, čo má za následok povinnosť súdu konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie.
Súd tu v celom rozsahu poukazuje na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v uznesení z
20. 6. 2014 sp. zn.: 6MCdo 9/2013, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že „... Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 až 150 ustanovuje pravidlá pre rozhodovanie o náhrade trov konania. Pre všetky tieto prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). V prípade rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo veci je táto zásada výslovne uvedená v § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Pojem „účelnosť“ použitý v tomto ustanovení treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 3. 2014 sp. zn. I. ÚS 3819/13 dostupný na www.concourt.cz <http://www.concourt.cz/>).Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho
primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn.: 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Na tomto závere zotrváva aj v tejto veci, v ktorej je z obsahu spisu zrejmé, že vedľajší účastník zastúpený advokátom hromadne vstúpil do porovnateľných vecí žalobkyne (vstúpil do 34 vecí žalobkyne - č. l. 21), pričom v písomnom vyjadrení k žalobe vzniesol všeobecne formulovanú (prakticky formulárovú) námietku premlčania, aktualizovanú len o údaje žalovaného a údaje o individualizácii žalovanej pohľadávky. Za tejto situácie, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto písomnom podaní zároveň uviedol, že súhlasí s rozhodnutím bez pojednávania a že prípadného pojednávania sa on ani jeho zástupca nezúčastní a žiada konať a rozhodnúť v ich neprítomnosti, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. To má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo. Vedľajší účastník by svoju úlohu spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach.
Podľa § 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o súdnych poplatkoch) poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania sa vráti, ak sa konanie zastavilo pred prvým pojednávaním. Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa § 1, sa poplatok vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.
Podľa § 11 ods. 6 zákona o súdnych poplatkoch ak sa má vrátiť poplatok, súd zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému.
Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy súd súčasne so zastavením konania vo veci rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku, ktorý žalobkyňa zaplatila za podanú žalobu vo výške 33 eur, po jeho krátení o zákonom upravenú výšku 6,70 eur. Na vrátenie tohto poplatku súd upravil daňový úrad príslušný podľa sídla žalobkyne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.