Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/141/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: D.. T. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., Q. XXX/X, zastúpený Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom, so sídlom Nitra, Palánok 3, proti žalovaným: 1. Ing. arch. M. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., P. G. XXXX/XX, 2. D.. X. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., X. V. XXXX/X, obaja zastúpení Mgr. PaedDr. Antonom Kušnírom, advokátom, so sídlom Žilina, Jána Reka 13, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o schválení zmieru, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 20. júla 2022 č. k. -155 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania (II.) p o t v r d z u j e .

Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. schválil zmier v nasledovnom znení: Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa obci Z., kat. úz. C., zapísaným na LV č. XXXX označeným v reg. „C“ ako parcela č. 10943 - orná pôda o výmere 1 452 m2 a k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa obci Z., kat. úz. C., zapísaným na LV č. XXX označeným v reg. „C“ ako parcela č. 10944/1 - vinica o výmere 289 m2 a parcela č. 10944/2 - vinica o výmere 103 m2. Na základe geometrického plánu č. 22-2/2022 vyhotoveného dňa 22. 02. 2022 vyhotoviteľom

- GEO-MOL s. r. o., Klinčekova 31, 949 01 Nitra, IČO 50 604 473, úradne overeného dňa 09. 03. 2022 Ing. Evou Hrehovou, číslo úradného overenia G1-465/22, sa pre účely vyporiadania spoluvlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci Z., kat. úz. C. zapísaná na LV č. XXXX označená v registri „C“ ako parcela č. 10943 - orná pôda o výmere 1 452 m2 rozdelila na novovytvorené parcely reg. „C“, a to novovytvorená parcela č. 10943/4 - orná pôda o výmere 615 m2 a novovytvorená parcela č. 10943/5

- orná pôda o výmere 837 m2. Súd prikázal novovytvorenú nehnuteľnosť reg. „C“ parcelu č. 10943/4 - orná pôda o výmere 615 m2 do podielového spoluvlastníctva žalovaných, každému z nich vo výmere 1/2 k celku. Súd prikazuje nehnuteľnosti reg. „C“ parcelu č. 10944/1 - vinica o výmere 289 m2, parcela č. 10944/2 - vinica o výmere 103 m2 a novovytvorenú nehnuteľnosť reg. „C“ parcelu č. 10943/5 - orná pôda o výmere 837 m2 do výlučného vlastníctva žalobcu v celosti. Titulom vyporiadania predmetných nehnuteľností si strany konania navzájom nič nevyplácajú. Výrokom II. rozhodol, že žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , a uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 01. 12. 2020 domáhal, aby súd rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci Nitra, kat. úz. C., zapísaným na LV č. XXXX označeným v reg. „C“ ako parcela č. 10943 - orná pôda o výmere 1 452 m2. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu navrhoval vyporiadať tak, že súd nehnuteľnosti prikáže do jeho

výlučného vlastníctva za súčasného uloženia povinnosti titulom finančného vyrovnania podielov zaplatiť žalovaným sumu zodpovedajúcu všeobecnej hodnote ich podielov podľa znaleckého posudku. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe a následne aj na pojednávaní súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva strán sporu k spoločným nehnuteľnostiam. Prejavili záujem na zachovaní ich vlastníckeho práva k nim, pretože nehnuteľnosti sú pre nich do budúcna zaujímavé ako stavebný pozemok a navrhovali, aby súd vyporiadal spoluvlastníctvo rozdelením veci, čo je zároveň v súlade s platnou rozhodovacou praxou. V priebehu konania bol vyhotoviteľom - GEO-MOL s. r. o., Klinčekova 31, 949 01 Nitra, IČO 50 604 473, úradne overeného dňa 09. 03. 2022 Ing. Evou Hrehovou vypracovaný geometrický plán č. 22-2/2022 zo dňa 22. 02. 2022, na základe ktorého bola sporná parcela č. 10943 - orná pôda o výmere 1 452 m2 rozdelená na novovytvorené parcely č. 10943/4 - orná pôda o výmere 615 m2 a č. 10943/5 - orná pôda o výmere 837 m2. Súd prvej inštancie spor prejednal na pojednávaní za prítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov. Na návrh žalobcu súd prvej inštancie uznesením pripustil rozšírenie žaloby tak, že popri pôvodnom petite v konaní rozhodoval aj o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci Z., kat. úz. C., zapísaným na LV č. XXX označených v registri „C“ ako parcela č. 10944/1 - vinica o výmere 289 m2 a parcela č. 10944/2 - vinica o výmere 103 m2. Úlohou súdu je pôsobiť na strany sporu mediačne, t. j. o uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Táto zásada je zvýraznená aj v ďalších ustanoveniach (napríklad a ). Jediným predpokladom pre schválenie zmieru je súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Súd vykonáva dokazovanie len v takom rozsahu, aby mal preukázané, že navrhnutý zmier nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov alebo ich neobchádza. Nie je úlohou súdu vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aký by si vyžadovalo autoritatívne rozhodnutie súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. októbra 2010 sp. zn. ). Obsah zmieru môže prekročiť rámec predmetu konania, no vždy musí byť z neho zrejmé, ako boli vyporiadané nároky, ktoré boli predmetom konania. Znenie zmieru musí byť presne a určito formulované, aby nevznikali pochybnosti pri jeho výkone. Strany sporu sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ako aj na spôsobe vyporiadania na pojednávaní dohodli a navrhli, aby súd schválil zmier. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že stranami navrhnuté znenie zmieru nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami platných právnych predpisov a ani ich neobchádza, navrhnutý zmier je dostatočne presný a určitý a v tomto znení aj vykonateľný. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie zmier medzi stranami sporu schválil v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Pretože predmetom zmieru nebola dohoda strán o náhrade trov konania, a týmto rozhodnutím sa konanie končí, bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o nároku strán sporu na náhradu trov konania. Žalobca súdu navrhol, aby súd trovy konania nepriznal ani jednej sporovej strane, vzhľadom na charakter sporu a mimosúdne rokovania medzi stranami, ktoré pred podaním žaloby inicioval práve žalobca. Žalovaní sa dožadovali priznania nároku na náhradu trov konania s poukazom na tú skutočnosť, že uzavretiu mimosúdnej dohody medzi stranami bránil žalobcom navrhovaný spôsob vyporiadania. Ak by žalobca pred podaním žaloby navrhol žalovaným reálnu deľbu, žalovaní by s uvedeným súhlasili a trovy konania by nevznikli, resp. vznikli by v menšom rozsahu. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že žalobca stále trval na odkúpení ich podielov, aj po pojednávaní v tejto veci v rámci mimosúdnych jednaní žalobca navrhoval, že ich vyplatí. Rovnako žalovaný v 2. rade na pojednávaní potvrdil, že po tom, ako sa už so žalobcom mimosúdne dohodli na rozdelení nehnuteľnosti, žalobca znovu trval na tom, že on ich vyplatí. V súlade s citovaným ustanovením súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza zo zásady úspechu vo veci. Táto zásada je charakteristická pre sporové konania a uplatní sa aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, čo je aj prejednávaný prípad. , Komentár (Praha: C. H. Beck, 2017, Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.) uvádza: „zásada úspechu sa vzťahuje aj na konania, kde súd rozhoduje o spôsobe vyporiadania, napr. na vyporiadanie spoluvlastníctva alebo BSM. Je to tak preto, že strana v spore neúspešná mohla súdnemu konaniu predísť tým, že by sa sama dohodla na vyporiadaní. Ak napríklad jedna zo strán sporu navrhuje rozdelenie pozemku na dve polovice a druhá trvá na tom, že si pozemok ponechá celý a druhú stranu vyplatí, závisí od rozhodnutia súdu, komu dá z hľadiska práva a spravodlivosti za pravdu. Druhá strana bude potom škodná tým, že trvala na tom, aby vo veci rozhodol súd, čím nielen sebe, ale aj protistrane spôsobila súdne trovy“. Najvyšší súd ČR v uznesení zo dňa 10. 12. 2013 sp. zn. dôvodil, že „pri rozhodovaní o náhrade nákladov konania v sporoch o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je rozhodný procesný úspech v konaní. Pokiaľ súd žalobe vyhovel a vyporiadal spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý žalobca navrhoval, je namieste postup podľa . V prípade, ak súd rozhodol o vyporiadaní inak, než žalobca navrhoval, je namieste úvaha o postupe podľa , pričom je nutné vždy prihliadnuť na individuálne okolnosti

prípadu“. Zo zásady úspechu vychádzal súd prvej inštancie aj pri rozhodovaní tohto sporu. Považoval za nutné zohľadniť procesný postoj strán sporu k vyriešeniu predmetu sporu, a to jednak pred začatím samotného konania, ako aj počas konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žalovaných listom zo dňa 22. 07. 2020, označeným ako „oznámenie, predloženie plnomocenstva a ponuka“, prostredníctvom svojho právneho zástupcu oslovil s ponukou na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom im navrhol, že ich podiely odkúpi za sumu 8 409,50 eura pre každého zo žalovaných. Žalovaní na uvedený list reagovali listom datovaným 07. 08. 2020 označeným ako „odpoveď na ponuku“, v ktorom žalobcovi uviedli, že nehnuteľnosti sú pre nich zaujímavé ako budúci stavebný pozemok, preto navrhujú rozdelenie pozemku. Vzhľadom k prebiehajúcemu vkladovému konaniu navrhli s dohodou počkať do zavkladovania darovacích zmlúv. Právny zástupca žalobcu v liste zo dňa 24. 08. 2020 navrhol žalovaným osobné stretnutie za účelom mimosúdneho doriešenia veci. Termín stretnutia navrhol na 10. 09. 2020 o 15.00 hod. Žalovaní reagovali aj na tento list odpoveďou zo dňa 07. 09. 2020, v ktorej navrhli so stretnutím počkať do zavkladovania darovacích zmlúv a akcentovali svoju predošlú požiadavku na rozdelenie nehnuteľnosti. V liste z 05. 10. 2020 právny zástupca žalobcu žalovaným odpovedal, že súhlasí s návrhom na zámenu podielov na parcelách č. 10944/1 a 10944/2 za adekvátny podiel na parcele č. 10943 s tým, že by do doby, kým nebude vybudovaná prístupová cesta, bola na parcele č. 10943 vytvorená prístupová cesta o šírke cca 1,8 m2 v ich podielovom spoluvlastníctve, aby žalovaní aspoň zatiaľ mali k nehnuteľnosti prístup. Po tom, ako bude vybudovaná prístupová cesta z druhej strany, bol žalobca ochotný podiel na prístupovej ceste od žalovaných odkúpiť. Súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že strany sporu sa na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedohodli, preto žalobca podal žalobu na súd. Aj napriek žalovanými jednoznačne prezentovaný postoj, z ktorého je zrejmé, že žalovaní chcú zostať vlastníkmi aspoň časti nehnuteľnosti a žiadajú nehnuteľnosť rozdeliť, si žalobca ešte pred podaním žaloby dal vypracovať znalecký posudok za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty parciel č. 10943, 10944/1 a 10944/2, a v tomto súdnom konaní sa domáhal prikázania celej veci za náhradu určenú týmto znaleckým posudkom. Uvedený postup sa súdu prvej inštancie, vzhľadom na predchádzajúce vyjadrenia žalovaných, javí ako nelogický. Súd stranám sporu na prvom pojednávaní zdôraznil, že je pri rozhodovaní v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva viazaný poradím jednotlivých spôsobov vyporiadania stanovených ( ), a pokiaľ je spoločná vec deliteľná, súd rozhodne o jej rozdelení. Strany sporu mali záujem následne vec doriešiť mimosúdne, preto súd konanie uznesením prerušil. Z vyjadrenia žalovaných na ďalšom pojednávaní vyplynulo, že žalobca aj po odročení pojednávania za účelom dosiahnutia mimosúdnej dohody naďalej trval na tom, že žalovaných vyplatí. Dohodu medzi stranami sporu sa napokon nepodarilo v rámci mimosúdnych jednaní docieliť. Prekážkou pre dosiahnutie dohody bol napokon postoj žalovaných k otázke náhrady trov tohto konania, pretože žalovaní žiadali, aby bol žalobca zaviazaný trovy konania žalovaným nahradiť a žalobca žiadal, aby si každá strana znášala svoje trovy. Strany sporu sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodli až na pojednávaní, ich posledný postoj k náhrade trov konania nezmenili. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania predovšetkým zohľadnil postoj strán sporu k spôsobu doriešenia vyporiadania a dospel k záveru, že pokiaľ by žalobca na začiatku akceptoval požiadavku žalovaných na vyporiadanie rozdelením veci, čo je i v súlade s ustanovením , k tomuto sporu vôbec nemuselo dôjsť a žalovaným by nevznikli súdne trovy. Aj napriek vyjadreniu žalovaných, ktorí mali záujem si na nich pripadajúcu časť nehnuteľnosti ponechať, žalobca v petite podanej žaloby žiadal, aby mu súd prikázal celú nehnuteľnosť za primeranú náhradu pre žalovaných. Tento postoj žalobca nezmenil ani po začatí konania, čo súdu obaja žalovaní potvrdili, ich tvrdenia žalobca nepoprel. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca svojim postojom k riešeniu celej veci zapríčinil, že toto konanie muselo prebehnúť a je preto povinný znášať trovy, ktoré žalovaným v tomto konaní vznikli. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že má vedomosť o tom, že existuje niekoľko rozhodnutí súdov, ktoré stranám sporu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nárok na náhradu trov konania nepriznali, vzhľadom k tomu, že ide o konanie, ktoré má povahu tzv. iudicium duplex, v ktorom obe strany majú zároveň postavenie žalobcu aj žalovaného. V tomto konaní však vzhľadom na postoj strán sporu k doriešeniu sporu, tiež s poukazom na vyššie citované ustanovenie a z neho vyplývajúcej zásady úspechu v spore (zodpovednosti za výsledok konania), súd prvej inštancie považoval za spravodlivé, aby bol na náhradu trov konania zaviazaný žalobca, a preto nárok na náhradu trov konania priznal žalovaným. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči výroku o trovách konania z dôvodu podľa a uviedol, že sa podľa vykonaného dokazovania

snažil o mimosúdne vysporiadanie, a to aj cestou rozdelenia veci, hoci prioritné riešenie pre neho bolo vysporiadanie prikázaním vlastníctva za náhradu. Vyriešenie stavu vysporiadania spoluvlastníctva bolo jeho iniciatívou. Rozvinúť akúkoľvek komunikáciu so žalovaným v 1. a 2. rade bolo veľmi problematické, resp. neviedlo k vyriešeniu veci. Súd nesprávne vyhodnotil dokazovanie, keď tvrdí, že na „začiatku“ mohol žalobca akceptovať požiadavky rozdelenia (vysporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnosti). Z dokazovania jasne vyplynulo, že požiadavka rozdelenia dotknutých nehnuteľností stála na odlišnom hmotnoprávnom základe ako požiadavka žalovaných, ktorá vyplynula počas súdneho konania. Odlišný základ návrhu žalovaného v 1. a 2. rade bol zakotvený v tom, že žalovanými predložený GP navrhoval prístupovú cestu k pozemku žalobcu v šírke 3 m, čím by sa takýto stav dostal do rozporu so zákonnými stavebnotechnickými požiadavkami (napr. o ochrane pred požiarmi, Stavebný zákon). Tvrdil, že by tak v podstate stratil možnosť riadne pozemok využívať na jeho základné účely - výstavba rodinného domu. Z toho dôvodu bolo mimosúdne jednanie procesných strán neúspešné. Dodal, že ho nemožno viniť za ten stav, keďže len chcel zabrániť vzniku nezákonného stavu presadzovaného žalovanými. Z vyššie uvedeného dôvodu, tak požiadavka žalovaných na rozdelenie veci na začiatku bola ním absolútne neakceptovateľná a bola by tak aj počas súdneho konania. Sám súd poukázal na nesprávnosť a nezákonnosť návrhu predloženého žalovanými počas mimosúdneho jednania a na vady GP, ktorý presadzovali v mimosúdnom jednaní žalovaní. Súdnym konaním sa dospelo k uzatvoreniu zmieru, avšak pomer rozdelenia nehnuteľností bol úplne iný ako navrhovaným mimosúdnym riešením. Až predložením jeho návrhu riešenia, podľa ním predloženého GP, došlo k náprave spomenutých nezrovnalostí a nezákonného stavu. Hmotnoprávny stav vyplývajúci z uzatvoreného zmieru, tak podľa jeho názoru nemal rozpory s právnymi predpismi. Výsledné riešenie súdneho sporu vedúceho k uzatvoreniu zmieru vychádzalo z iných geodetických podkladov, zakladalo iný pomer rozdelenia parciel (čo do rozlohy pripadajúcej na spoluvlastnícke podiely), ako aj inú štruktúru parciel (rozdelenie predstavovalo širší záber vysporiadania). Dodal, že mimosúdny návrh žalovaných doteraz považuje za pokus o jeho oklamanie. Ich postoj sa počas súdneho konania zmenil, a preto je neprípustné, aby náklady žalovaných na predmetné súdne konanie znášal on. Len ťažko sa vie vysporiadať so súdom nejasným uvedením časového bodu „na začiatku“, keďže sa pokúšal so žalovanými uzatvoriť mimosúdnu dohodu extrémne dlhý čas (cca 5 rokov), a preto je súdom opísaný skutkový stav, čo do plynutia času veľmi vágny a nejasný. Súd uviedol nejasný časový údaj k úkonu žalovaných, predloženie návrhu rozdelenia veci. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že pred súdom uvedeným začiatkom bolo ešte niekoľko začiatkov. Žalovaní predniesli svoj návrh na rozdelenie veci po vyše 2-ročnej jeho snahe vysporiadať spoluvlastníctvo. Mimosúdne rokovanie bolo z jeho pohľadu veľmi dlhé a poznačené prieťahmi zo strany žalovaných, z čoho vyplýva, že nie jeho vinou k mimosúdnemu vysporiadaniu nedošlo. Tvrdenie protistrany, že k predĺženiu času došlo hlavne z dôvodu situácie spojenej s COVID-19 je jasne účelové a naznačuje celkový prístup žalovaných k ochote pristúpiť k akejkoľvek dohode, ktorá by podporovala zásadu občianskeho práva a to, že nikoho nemožno nútiť zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve. Žalovaní sa svojim konaním rozhodli ho nútiť zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve, na základe čoho musel využiť riešenie podľa . Súd sa so zjavne nezmyselným konštatovaním žalovaných nijako nevysporiadal. Návrh žalovaných „na začiatku“, ktorý predstavoval rozdelenie veci, ako bolo vyššie uvedené, tiež nebol v súlade s , keďže aj sám súd poukázal na vady takéhoto riešenia. To znamená, že vec nebolo možné dobre rozdeliť. Súd pri hodnotení nárokov na náhradu trov konania vychádzal zo zásady úspechu v spore, pričom je nepochybné, že 100% úspech v spore nedosiahla žiadna strana (ani žalovaní, ani žalobca). Keďže jeho návrh nebol zamietnutý a pristúpilo sa k uzatvoreniu zmieru, ktorého hmotnoprávny základ bol vyriešený až počas súdneho konania, mal za to, že trovy na súdne konanie žalovaných nespôsobil a nie je za ne zodpovedný. Je tiež na uvážení odvolacieho súdu, či pri rozhodovaní o náhrade trov konania netreba vychádzať zo zásady „iudicium duplex“, keďže pri sporovom konaní o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva majú obe strany principiálne postavenie žalobcov. Okresný súd sa len veľmi plytko vysporiadal s otázkou postavenia procesných strán vo vyššie uvedenom zmysle a pristúpil k riešeniu, ktoré sám považoval za spravodlivé. Žalovaní sa v podstate neupriamili len na obranu svojich záujmov, ale presadili si počas súdneho konania aj svoj návrh riešenia, ktorý ako už bolo spomenuté, musel byť modifikovaný, aby nepoškodil žiadneho z účastníkov do veľkej miery. Podľa jeho názoru mali aj žalovaní postavenie žalobcu, keďže presadzovali svoje riešenie veci, ku ktorému sa sčasti dopracovali. Žalovaným bolo umožnené ukončiť spor aj dohodou (s hmotnoprávnym základom rovnakým ako predmetný zmier), to však oni odmietli a je nesporné, že hlavne z dôvodu špekulácií kvôli hradeniu trov súdneho konania. K povahe konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. . Na základe vyššie uvedeného, mal za to, že nespôsobil vznik trov konania, preto navrhol, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že dôvody uvedené žalobcom v odvolaní sú klamlivé, zavádzajúce a postavené na nesprávnom hodnotení hmotnoprávnej úpravy zrušenia a vypriadania spoluvlastníctva, na čo upozorňovali už v prvom vyjadrení k žalobe, kde navrhovali reálnu deľbu, ktorú žalobca a priori odmietal a zotrvával do posledného pojednávania na prisúdení celej veci do jeho výlučného vlastníctva, a to ešte za neprimeranú náhradu. Po opakovanom prezentovaní právneho názoru zo strany súdu a opakovanom prezentovaní právneho názoru z ich strany, žalobca až pri poslednom pojednávaní pochopil, že jediným racionálnym a zákonne súladným spôsobom je zrušenie spoluvlastníctva rozdelením veci a súhlasil v tejto otázke so schválením súdneho zmieru. Keďže žalobca dovtedy navrhoval nezákonný spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, bolo dôvodné vykonať niekoľko úkonov, ktoré by nemuseli vzniknúť, ak by žalobca ešte pred nariadením prvého pojednávania, na základe ich vyjadrenia k doručenej žalobe, akceptoval návrh na deľbu veci. Jeho procesným správaním teda vznikli trovy, ktoré zavinil a je povinný ich nahradiť. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie PZ žalobcu, že z dokazovania jasne vyplynulo, že požiadavka rozdelenia dotknutých nehnuteľností stála na odlišnom hmotnoprávnom základe ako ich požiadavka (žalovaných), ktorá vyplynula počas súdneho konania, je nepravdivým tvrdením, o čom svedčia všetky vyjadrenia sporových strán a zápisnic v priebehu súdneho konania. K ďalším tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa odlišného základu ich návrhu v predloženom GP, kde navrhovali prístupovú cestu k pozemku žalobcu v šírke 3m, čím by sa takýto stav dostal do rozporu...., pričom z vyššie uvedeného dôvodu, by tak požiadavka žalovaných na rozdelenie veci na „začiatku“ mala byť podľa žalobcu absolútne neakceptovateľná a bola by tak aj počas súdneho konania, uviedli, že takto prezentované stanovisko v odvolaní je zavádzajúce, nakoľko žalovaní prezentovaným GP ponúkali alternatívnu možnosť zrušenia a vyporiadania, ktorú následne po intervencii súdu žalobca nechal spracovať do GP 22-2/2022 spoločnosťou GEO-MOL, ktorý sa stal podkladom pre zrušenie a vyporiadanie formou súdneho zmieru. Až na poslednom pojednávaní dňa 20. 07. 2022 s prezentovanou zmenou návrhu žalobca navrhol schváliť zmier formou zrušenia a rozdelenia veci podľa uvedeného GP. Súd vzhliadol na zásadnú právnu skutočnosť, kto zavinil dovtedajšie trovy konania, a preto je dôvodný aj záver súdu, že tieto trovy boli spôsobené žalobcom a je ich povinný preto nahradiť. Súd tak v súlade s ust. pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal zo zásady úspechu vo veci. Ďalej súd v predmetnom uznesení v časti o trovách prezentoval, že táto zásada je charakteristická pre sporové konania a uplatni sa aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, čo je aj prejednávaný prípad a citoval , Komentár (Praha: C. H. Beck, 2017, Stevček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.). Súd ďalej pri rozhodnutí o priznaní trov žalovaným v uznesení prezentuje rozhodnutie NS ČR v uznesení zo dňa 10. 12. 2013, sp. zn. , že „pri rozhodovaní o náhrade nákladov konania v sporoch o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je rozhodný procesný úspech v konaní. Žalovaní sa s právnym názorom súdu uvedeným v odôvodnení rozhodnutia v tejto otázke úplne stotožňujú, pretože ich úprimnou snahou bolo od počiatku vyhnúť sa zbytočnému súdnemu sporu, ktorý zapríčinil žalobca spolu s jeho právnym zástupcom, a to presadzovaním zákonom nepreferovaného spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi, a preto jeho tvrdenie, ktoré posiluje judikatúrou NS SR je nedôvodné a zavádzajúce, pretože on sám zákonom aprobovaný spôsob zrušenia a vyporiadania odmietal akceptovať, ako pre neho nevýhodný až do posledného pojednávania vo veci, kedy pristúpil k zmene žaloby. Na základe uvedených skutočnosti navrhli, aby odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu ako nedôvodné a priznal im právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa (ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané - žalobcom ( ), v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( ) a zistení, že spĺňa náležitosti podľa ( a ), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania ( a ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) vec prejednal a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku trov konania je potrebné podľa potvrdiť.

5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 1. decembra 2020 žiadal o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa obci Z., kat. úz. C., zapísaným na LV č. XXXX označeným v reg. „C“ ako parcela č. 10943 - orná pôda o výmere 1 452 m2. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu navrhoval vyporiadať tak, že súd nehnuteľnosti

prikáže do jeho výlučného vlastníctva za súčasného uloženia povinnosti titulom finančného vyrovnania podielov zaplatiť žalovaným sumu zodpovedajúcu všeobecnej hodnote ich podielov podľa znaleckého posudku. Súd prvej inštancie na základe dohody strán sporu uznesením zo dňa 9. augusta 2021 č. k. -95 konanie prerušil na tri mesiace, z dôvodu potreby uskutočnenia mimosúdneho rokovania. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25. októbra 2021 rozhodol o pokračovaní v prerušenom konaní, nakoľko žalobca oznámil súdu, že medzi stranami nedošlo k mimosúdnemu vyriešeniu a navrhol v konaní pokračovať. Na pojednávaní dňa 20. júla 2022 rozhodol súd o zmene žaloby a následne rozhodol napadnutým uznesením. Výrok o schválení súdneho zmieru (I.) nadobudol právoplatnosť a odvolanie zo strany žalobcu bolo podané len proti výroku o trovách konania.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených odvolateľom v odvolaní dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku je vecne správne, preto odvolací súd napadnutý výrok podľa ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa odkazuje.

9. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

10. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma, čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), charakteristická pre sporové konanie, sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Uvedené platí aj v prípade, že došlo uznesením k schváleniu súdneho zmieru. Hmotnoprávnym základom v rámci schváleného súdneho zmieru bude spravidla hmotnoprávny základ uznesenia o schválení zmieru.

11. Vzhľadom na povahu konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (iudicium duplex) sa nejedná o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá. Rovnako platí, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať, a preto ani nemôže byť sankcionovaný za návrh na zrušenie spoluvlastníctva. Strany sporu môžu súdu uviesť svoj návrh, ako podielové spoluvlastníctvo vyporiadať, avšak konečné rozhodnutie je na konajúcom súde, ktorý rozhoduje v súlade s ustanovením . Súd nie je viazaný návrhmi strán sporu.

12. V situácii, ak všetci podieloví spoluvlastníci súhlasia so zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva a sporným medzi nimi ostala len otázka spôsobu vyporiadania, nemožno procesný úspech v konaní posudzovať iba podľa okolnosti, že došlo k zrušeniu spoluvlastníctva. Súd musí vychádzať z toho, čo bolo medzi stranami sporné, k čomu bolo vedené dokazovanie a akým spôsobom bol daný spor vyriešený v rozhodnutí. Je však potrebné poznamenať, že nie je možné paušálne klásť na ťarchu strany sporu to, že bez ohľadu na preferenciu určitého spôsobu vyporiadania v priebehu celého konania, v záujme ukončenia sporu, pripúšťal aj iné spôsoby vyporiadania, reagujúc na procesné návrhy a postoje druhej strany.

13. Odvolací súd, preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania, dospel k záveru, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol správne, keď otázka náhrady trov konania nebola stranami sporu vyriešená v rámci uzavretého súdneho zmieru, preto súd prvej inštancie ex offo o trovách konania, správne aplikujúc zásadu procesného úspechu, rozhodol. Z obsahu súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca pred podaním žaloby kontaktoval žalovaných za účelom mimosúdnej dohody, v rámci čoho navrhoval vyporiadanie predmetnej nehnuteľnosti tak, že ich podiely odkúpi za sumu 8 409,50 eura pre každého podielového spoluvlastníka. Žalovaní na predmetnú ponuku žalobcu reagovali

tak, že navrhovaný spôsob žalobcom odmietli a navrhovali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo deľbou pozemkov. Žalobca v tejto fáze konania (pred podaním žaloby) listom zo dňa 05. 10. 2020 vyjadril súhlas s návrhom žalovaných ohľadom rozdelenia nehnuteľností. Nadväzujúc na skutočnosť, že žalobca následne podal na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, je zrejmé, že strany sporu sa na vyporiadaní rozdelením nedohodli. Žalobca sa podanou žalobou opätovne domáhal zrušenia a vyporiadania predmetnej nehnuteľnosti prikázaním do jeho vlastníctva, a to aj napriek tomu, že žalovaní v priebehu celého predsúdneho konania zotrvali na deklarovanom spôsobe vyporiadania - rozdelením. Žalobca opätovne na pojednávaní skonštatoval súhlas s formou vyporiadania spoluvlastníctva rozdelením a za týmto účelom dosiahnutia dohody navrhol prerušenie konania, s čím žalovaní vyjadrili súhlas, na základe čoho súd prvej inštancie konanie prerušil. Následne žalobca podaním zo dňa 22. októbra 2021 oznámil súdu, že medzi stranami nedošlo k mimosúdnemu riešeniu veci, a preto žiadal v konaní pokračovať. Na pojednávaní dňa 12. januára 2022 žalovaní navrhli podľa predloženého geometrického plánu č. 162/2021 zo dňa 22. decembra 2021, vypracovaný Ing. Dušanom Lydikom, GEOPLAN Lydik s. r. o., vyporiadať spoluvlastníctvo rozdelením. Žalobca uviedol, že s rozdelením súhlasí, avšak žiadal, aby sa vyporiadali aj parcely č. 10944/1 a 10944/2, na základe čoho navrhoval dať vypracovať nový geometrický plán, nakoľko nechce byť v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými. Žalovaní s novým geometrickým plánom navrhnutým žalobcom súhlasili. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 20. júla 2022 vyplýva, že žalobca sa so žalovanými nakoniec dohodol na rozdelení predmetných nehnuteľností (parc. č. 10943, 10944/1 a 10944/2), avšak prekážkou k uzavretiu tejto dohody bol spor ohľadom náhrady trov konania. V konečnom dôsledku sa strany sporu dohodli na zrušení a vyporiadaní predmetných nehnuteľností rozdelením, avšak otázka náhrady trov konania ostala v konaní naďalej spornou. Súd prvej inštancie následne rozhodol o schválení súdneho zmieru v zmysle dohody strán sporu a o nároku trov konania podľa zákona.

14. V konaní bola medzi stranami sporu sporná forma vyporiadania spoluvlastníctva. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní už v rámci predsúdneho konania (pred podaním žaloby) súhlasili so zrušením spoluvlastníctva a navrhovali ako formu vyporiadania rozdelenie nehnuteľnosti, na ktorom v konečnom dôsledku zotrvali až do konečného rozhodnutia súdu prvej inštancie o schválení zmieru. Na druhej strane žalobca, domáhajúc sa zrušenia spoluvlastníctva, žiadal vyporiadanie formou prikázania nehnuteľnosti do jeho vlastníctva. Aj keď žalobca v priebehu konania viac krát zmenil svoje procesné postoje v otázke dohody o vyporiadaní rozdelením, tieto jednotlivé zmeny nie je možné pričítať na ťarchu žalovaných. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva také správanie žalovaných, ktoré by bolo možné označiť za obštrukciu, sťažujúc dosiahnutie zmieru. Žalovaní boli v podstate od 7. augusta 2020 v navrhovanej forme vyporiadania spoluvlastníctva konzistentní, pričom nimi navrhovaný spôsob vyporiadania bol vo svojom základe aj premietnutý do konečného rozhodnutia súdu o schválení súdneho zmieru. Na druhej strane to bol práve žalobca, ktorý sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva formou prikázania nehnuteľností do jeho vlastníctva, na ktorom v jednotlivých fázach súdneho konania zotrvával, čím vo svojej podstate odďaľoval dosiahnutie výsledného súdneho zmieru. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil tiež to, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd vykonáva jedným z týchto troch spôsobov: reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu a predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov, pričom nielen spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj poradie stanovené zákonom je záväzné. Napriek tomu, že išlo o pozemok reálne deliteľný, žalobca navrhoval prikázanie veci jemu za náhradu, čo je až druhý zo spôsobov, ktorý nastupuje až v prípade, ak prvý, teda reálne rozdelenie veci nie je možné, pričom práve tento spôsob navrhovali žalovaní.

15. K námietke žalobcu, že požiadavka rozdelenia nehnuteľností stála na odlišnom hmotnoprávnom základe, resp. že až na základe ním vypracovaného geometrického plánu bolo možné materiálne dosiahnuť súdny zmier, odvolací súd uvádza, že v otázke posudzovania procesného úspechu v danom konaní, s prihliadnutím na skutočnosť, že dané konanie má povahu „iudicium duplex“, ktoré skončilo uzatvorením súdneho zmieru, nie je samotná otázka kreovania hmotnoprávneho základu súdneho zmieru natoľko relevantná, aby dosiahla zmenu napadnutého uznesenia vo výroku trov konania. Skutočnosť, že žalobca v priebehu súdneho konania pristúpil, resp. akceptoval formu vyporiadania spoluvlastníctva protistrany a za týmto účelom participoval na kreovaní hmotnoprávneho základu súdneho zmieru, nie je možné hodnotiť, vzhľadom na priebeh celého súdneho konania ako relevantný faktor, majúci vplyv na procesný úspech žalobcu v tomto konaní. Svoje opodstatnenie to má predovšetkým v konkrétnej povahe spornosti tohto konania, ktoré bolo na spornej otázke formy vyporiadania spoluvlastníctva (žalobca žiadal prikázanie nehnuteľnosti do jeho vlastníctva - protistrana,

naopak, rozdelenie) iniciované a vedené. Skutočnosť, že žalobca v priebehu súdneho konania upustil od svojho pôvodného procesného postoja, ktorý v priebehu konania niekoľko krát aj menil a v konečnom dôsledku akceptoval formu vyporiadania spoluvlastníctva protistrany, je v danom prípade rozhodujúcim faktorom, na základe ktorého možno dospieť k záveru o celkovom procesnom úspechu žalovaných. Zároveň z obsahu spisu a povahy tohto konania nemožno podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ), pre ktoré by bolo potrebné pristúpiť k moderovaniu náhrady trov konania, nakoľko ani samotný žalobca v tomto smere neargumentoval.

16. S poukazom na vyššie uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý výrok je vecne správny, preto ho podľa ustanovenia potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a podľa tak, že úspešným žalovaným v odvolacom konaní priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).