Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5P-73-2012.pdf
PDF · 108.71 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/73/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti M. C., G.. XX.X.XXXX Q. M. C., G.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, detí rodičov M. C., P. M., G.. X.X.XXXX, K. E..Č.. C. Č..XX Q. O. C., G.. XX.X.XXXX, E. K. Q. XX, E. Č. K. L. XXX (O.Š. A. C. Z.), XXX XX K., Č. P., zastúpeného JUDr. Jánom Jurčom, advokátom, so sídlom Bardejov, Partizánska č. 5 o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 6C/24/2008-59 zo dňa 10.6.2009 vo výroku o výživnom tak, že zvyšuje výživné otcovi pre maloletého M. C. zo sumy 100,-- eur mesačne na sumu 115,- eur mesačne od 1.9.2012 a pre maloletého M. C. zo sumy 40,-- eur mesačne na sumu 60,-- eur mesačne od 1.9.2012, splatné k rukám matky maloletých detí do 15. dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné za zvýšenom výživnom za dobu od 1.9.2012 do 30.9.2014 pre maloletého M. vo výške 375,-- eur a pre maloletého M. vo výške 400,-- eur povoľuje otcovi splácať v splátkach po 20,-- eur mesačne pre každého z nich spolu s bežným výživným, počnúc bežným výživným za mesiac nasledujúci po právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí sa návrhom na začatie konania, ktorý podala na tunajšom súde dňa 26.7.2012 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca pre maloleté deti M. a M. C.. Svoj návrh odôvodňovala tým, že rodičia detí boli manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bardejov vo veci sp. zn. 6C/24/2008. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 24.7.2009. Maloleté deti narodené v manželstve, M. Q. M., boli zverené na čas rozvode do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého M. sumou 100,- € mesačne a maloletého M. sumou 40,- € mesačne. Matka detí poukazovala na to, že v čase, keď sa naposledy upravovala výška výživného, maloletý M. mal 7 rokov a maloletý M. 3 roky. M. už chodil do školy. M. chodil do materskej škôlky. M. nastupuje 1.9.2012 do 5. ročníka základnej školy a M. 1.9.2012 do základnej školy. Náklady na ich výživu sa podstatne zmenili. S vekom rastú výdavky na ich výživu, na školu a ostatné potreby a súdom určené výživné z roku 2009 pokryje len malú časť nákladov, ktoré sú na krytie potrieb maloletých detí. Ďalej uvádzala, že jej pribudla vyživovacia povinnosť k mal.
O. I.. Je na rodičovskej dovolenke a iný príjem okrem rodičovského príspevku, rodinných prídavkov na detí a výživného nemá.
Navrhovala, aby súd zvýšil výživné pre mal. M. zo sumy 100,- € mesačne na sumu 150,- € mesačne a pre mal. M. zo sumy 40,- € mesačne na sumu 100,- € mesačne od 1.8.2012.
V priebehu konania matka maloletých detí na svojom návrhu na zvýšenie výživného trvala. Pokiaľ ide o konkrétnu výšku zvýšeného výživného ponechávala to na rozhodnutie súdu.
Otec maloletých detí navrhoval návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietnuť. Poukazoval na to, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu detí určeným výživným. Sám podal návrh na zníženie výživného na mal. deti M. Q. M. C. a konanie o zníženie výživného je vedené na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 3P/32/2012.
Kolízny opatrovník mal. detí navrhoval výživné zvýšiť.
Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, otca cestou dožiadaného súdu v Českej republike, šetrením pomerov na mieste samom prostredníctvom kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisu vo veci sp. zn. 6C/24/2008 vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletých detí, oboznámením sa s obsahom spisu vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 3P/32/2012, oboznámením sa s obsahom mzdových listov otca maloletých detí o výške jeho príjmu a o výške vyplatených cestovných náhrad v súvislosti s výkonom práce otcom detí v zahraničí a s obsahom ďalších účastníkmi predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Rodičia maloletých detí boli manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bardejov, č. k. 6C/24/2008-59 zo dňa 10.6.2009 a zároveň bola týmto rozsudkom schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom M. Q. M. na čas po rozvode, podľa ktorej boli maloleté deti zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu, pre mal. M. sumou 100,- € mesačne a pre mal. M. sumou 40,- € mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 26.7.2009. Účastníci sa vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku vo veci rozvodu manželstva a preto odôvodnenie obsahovalo iba ustanovenia zákona, podľa ktorých súd rozhodol a predmet konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva sa nedá zistiť, z akej výšky príjmov rodičov a z akých schopností
a možností rodičov prispievať na výživu maloletých detí súd vychádzal pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave výživného. Faktom však je, že v čase rozvodu manželstva rodičov maloletých detí maloletý M. mal skoro 7 rokov a bol už žiakom základnej školy, ale ešte iba na prvom stupni a maloletý M. mal 3 roky a chodil do materskej škôlky. Matka mala vyživovaciu povinnosť iba k deťom z manželstva. Otec má vyživovaciu povinnosť ešte k ďalšiemu dieťaťu, ktoré žije s matkou na území Českej republiky, na výživu ktorého prispieva sumou 500,--Kč mesačne a k maloletému O. G. C., G.. XX.X.XXXX, ktorého matkou je L. E., s ktorou žil v spoločnej domácnosti.
Podľa § 163 ods. 1,2 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní o návrhoch na zvýšenie výživného je rozhodujúce posúdenie, či došlo alebo nedošlo od posledného rozhodovania o výživnom ku podstatnej zmene pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletých detí. Je preto vždy potrebné porovnať okolnosti, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výživného v čase posledného rozhodovania o výživnom a v období, kedy sa koná o návrhu na zvýšenie výživného. Nie je rozhodujúce to, či výživné, ktoré bolo naposledy určené bolo primerané, rozhodujúce je iba či došlo alebo nedošlo od doby posledného rozhodovania o výživnom k zmene pomerov. U maloletých detí pokiaľ ide o školopovinné deti zmenou pomerov je zväčša prechod na vyšší stupeň školskej dochádzky. U rodičov je to zhoršenie alebo zlepšenie majetkových pomerov, zvýšenie, prípadne zníženie príjmu, zmena v počte vyživovaných osôb a podobne. Je potrebné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Teda nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné bolo primerané, resp. že doterajšie výživné je neprimerané.
Pokiaľ ide o maloleté deti a zmenu pomerov, ku ktorým došlo u maloletých detí, tak maloletý M. v súčasnej dobe má 12 rokov a maloletý M. 8,5 roka. Maloletý M. 1.9.2012 nastupoval do 5. ročníka základnej školy, teda na druhý stupeň základnej školy a maloletý M. 1.9.2012 nastupoval do 1. ročníka základnej školy. Z výpovede matky maloletých detí súd zistil, že matka maloletých detí pri rozvode manželstva bola nezamestnaná. Po rozvode manželstva jej pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, k maloletému O. I., G.. XX.XX.XXXX, ktorého otcom je O. I., ktorý na výživu maloletého prispieva sumou 100,-- eur mesačne. S otcom maloletého O. nežijú v spoločnej domácnosti. Matka s deťmi býva v prenajatom byte. Snažila sa znížiť náklady na bývanie tak, že sa presťahovala v priebehu konania do iného bytu. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného bývala v prenajatom byte, ktorého vlastníkom je priateľka jej strýka. Okrem nákladov na bývanie naviac nájomné platila 50,- €
mesačne. Náklady na bývanie v tomto byte boli 202,89 €, o čom predložila matka maloletých detí dôkaz, a to platobný doklad SIPO. V priebehu konania sa presťahovala do iného bytu, kde sa jej znížili náklady na bývanie o 10,-- eur aj keď ide o väčší byt. Po narodení maloletého O. poberala rodičovský príspevok do dovŕšenia troch rokov maloletého vo výške 199,60 eur. Od 24.10.2013 je evidovaná ako nezamestnaná. Aktuálne od 1.2.2014 pracuje na dohodu, na švorhodinový pracovný úväzok. Poberá rodinné prídavky na tri deti, spolu vo výške 66,03 €. Predložila dôkaz o tom, že v súvislosti s nástupom maloletého M. do základnej školy, dôkazy o školských potrebách dieťaťa, ktoré bolo potrebné dieťaťu zakúpiť pri nástupe na základnú školu /čl. 6 spisu, zošity, ceruzky, strúhadlo, gumu, obaly na zošity, plniace perá, potreby na výtvarnú výchovu, na telesnú výchovu a hygienické potreby/. Náklady na krytie potrieb maloletých detí zodpovedajú ich veku a sú to náklady na výživu, ošatenie , hygienické potreby, ošatenia v rozsahu zodpovedajúcom veku detí. Zdravotný stav detí je dobrý, netrpia chronickými ochoreniami. Maloletý M. popoludní je v školskej družine , kde je poplatok 5,-- eur mesačne. Matka nevlastní žiaden majetok a pokiaľ ide o jej kvalifikáciu, je kaderníčka. Z jej výpovedi vyplýva, že pri starostlivosti o tri maloleté deti, pričom maloletý M. mal problémy s čítaním, musí sa mu viac venovať, nemá čas na to, aby si privyrobila kaderníckymi prácami. Najstarší syn je vo veku, kedy začal veľmi rásť, aj pribral, takže sa zvyšovali náklady na krytie jeho potrieb, najmä na jeho výživu a ošatenie.
Matka detí poukazovala na to, že otec detí predal rodinný dom v Q., ktorý bol síce zaťažený hypotékou.
Otec detí bol vypočutý dožiadaným súdom a to Okresným súdom v Sokolove dňa 16.7.2013. Nesúhlasil so zvýšením výživného. Poukazoval na to, že sám podal návrh na zníženie výživného. Tvrdil, že spláca ešte dlhy, ktoré sú spoločnými dlhmi s matkou detí, ktoré vznikli ešte za trvania ich manželstva. V čase jeho výsluchu žil v spoločnej domácnosti s priateľkou L. E., G.. XX.X.XXXX. Bývali v prenajatom 3- izbovom byte. Jeho priateľka od 8.4.2013 bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Naďalej má vyživovaciu povinnosť okrem detí, ktoré sa mu narodili v manželstve aj k dieťaťu, ktoré sa mu narodilo ešte pred uzavretím manželstva a k maloletému O. G. C., ktorý sa mu narodil X.X.XXXX, teda ešte pred rozvodom manželstva. Takže v čase rozvodu manželstva už mal vyživovaciu povinnosť celkom k štyrom deťom. K dvom deťom z manželstva a ešte k ďalším dvom deťom. Po rozvode manželstva nedošlo k zmene počtu vyživovacích povinností u otca detí. Náklady na bývanie s priateľkou mal vo výške 9.000,- Kč, k tomu náklady na odvoz odpadu, každý polrok cca 600,- Kč. Na najstaršieho syna O., ktorý žije s matkou v Českej republike platí výživné vo výške 500,- Kč mesačne. Otec detí je zamestnaný ako vodič kamiónovej dopravy. Výkon práce má v zahraničí. Tvrdil, že nie je schopný prispievať na
výživu maloletých detí vyššou sumou, a ani doteraz určeným výživným. Nevlastní žiaden majetok. Nemá žiadne úspory. Má uzavretú životnú poistku pre prípad smrti. Zo mzdy sú mu vykonávané zrážky na základe exekúcie. Náklady na telefón mesačne 1.800,- Kč. Z peňazí za predaja rodinného domu bola splatená hypotéka a uhradené náklady realitnej kancelárie.
Z potvrdení zamestnávateľov otca súd zistil, že otec detí bol v čase od 29.1.2010 do 26.1.2012 zamestnaný v spoločnosti A. A. A..P..U.., R., Č. P.. Podľa oznámenia zamestnávateľa ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou na žiadosť zamestnanca. Zo strany zamestnávateľa nebol dôvod pracovný pomer ukončiť. Po ukončení tohto pracovného pomeru sa otec detí zamestnal 7.2.2012 v spoločnosti
R. R. R. E. A..P..U.., A., Č. P., kde pracuje ako vodič kamiónovej prepravy. Výkon práce má v zahraničí. Oboznámením sa s obsahom mzdových listov súd zistil, že v spoločnosti, kde pracoval do 26.1.2012 jeho čistý mesačný príjem bol 8 514,-- Kč netto a cestovné náhrady mu boli vyplatené v roku 2011 vo výške 14 486,-- Kč v priemere mesačne. Podľa odpisu mzdových listov u terajšieho jeho zamestnávateľa a potvrdení terajšieho zamestnávateľa o vyplácaných cestovných náhradách súd zistil, že jeho čistá mesačná mzda v roku 2012 / február- december/ bola 10 558,-- Kč a boli mu vyplatené cestovné náhrady v roku 2012 /2-12 mesiac/ vo výške 717,-- eur v priemere mesačne. V roku 2013 jeho príjem bol 12 267,- Kč mesačne čistá mzda a cestovné náhrady vo výške 1112,-- eur v priemere mesačne, v roku 2014 / január - jún 2014/ čistá mzda vo výške 12 760,-- Kč v priemere mesačne a cestovné náhrady vo výške 798,-- eur v priemere mesačne. Porovnaním jeho príjmu u terajšieho zamestnávateľa a u prechádzajúceho zamestnávateľa, u terajšieho zamestnávateľa má vyšší príjem. V súčasnej dobe už nežije s priateľkou L. E.. Rozsudkom Okresného súdu v Teplicich č.k. 14Nc/1173/2009-38 zo dňa 19.4.2010 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému O. G. bol maloletý G. zverovaný do výchovy a výživy matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 2500,--Kč mesačne od 1.5.2010.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3P/32/2012 súd zistil, že návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti M. Q. M. bol zamietnutý. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.4.2014.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3P/32/2012 ďalej súd zistil, že otec vo svojom vyjadrení, resp. návrh na zníženie výživného na maloleté deti M. Q. M. C. odôvodňoval tým, že žije v spoločnej domácnosti s matkou maloletého O. G., že ich výdavky sú na náklady na bývanie 8.500,- Kč mesačne, výdavky na stravu 4000,-- Kč, mesačne, oblečenie a obuv 1.500,- Kč mesačne, na drogériu 800,- Kč mesačne, na kultúrne a športové potreby 800,- Kč mesačne, úrazové a životné poistenie otca 913,- Kč mesačne, na povinné zmluvné poistenie za osobné motorové vozidlo 400,- Kč, na stavebné sporenie pre syna O. G. 500,- Kč mesačne a na telefóny 2.000,- Kč mesačne. Náklady na syna G. vyčíslil sumou 3.000,- Kč mesačne. Ďalej uvádza, že jeho náklady okrem nákladov v spoločnej domácnosti sú na stravu v práci 3.000,- Kč, hygienu 1.000,- Kč, poistné zodpovednosti za škodu 120,- Kč a cestovné 300,- Kč mesačne.
Tak ako bolo už vyššie konštatované pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného, je potrebné porovnať okolnosti rozhodujúce pre určenie výživného v čase posledného rozhodovania o výživnom a v čase nového rozhodovania o výživnom a pokiaľ ide o určenie konkrétnej výšky výživného pri zistenej zmene pomerov, vychádza sa z kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine a prihliada sa na rast životných nákladov
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Porovnaním okolností rozhodujúcich pre určenie výživného o určení výživného v čase posledného rozhodovania o výživnom a teraz súd dospel k záveru, že od doby posledného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov a to predovšetkým na strane maloletých detí, ktoré sú staršie. Maloletý M. nastúpil od 1.9.2012 na druhý stupeň základnej školy a maloletý M. 1.9.2012 na základnú školu. Samotné tieto skutočnosti sa považujú podľa súdnej praxe za takú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Na druhej strane došlo k zmene pomerov aj u otca detí, ktorému sa zvýšil príjem. Matke pribudla vyživovacia povinnosť k jednému dieťaťu.
Pri posudzovaní schopností a možností otca prispievať na výživu maloletých detí je potrebné zohľadňovať nielen výšku jeho príjmu, ale sčasti je potrebné prihliadať aj na okolnosť, že k čistej mzde poberá aj cestovné náhrady, na ktoré aj podľa judikatúry a to aj judikatúry platnej na území Českej republiky je potrebné prihliadať pri posudzovaní schopností a možností rodiča prispievať na výživu dieťaťa, keďže zo sumy, ktorá je vyplatená titulom cestovných náhrad, rodič uspokojuje svoje potreby, pokiaľ ide o výživu v čase výkonu práce. Nemožno teda neprihliadať aj na to, že otcovi k jeho príjmu sú vyplácané cestovné náhrady, ktoré vychádzajúc z výšky nákladov, ktoré otec vyčíslil, v celom rozsahu počas výkonu práce nespotrebuje.
Dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Vychádzajúc z výšky nákladov, ako ich vyčíslil otec, pokiaľ ide o O. G., ktorý je omnoho mladší ako mal. M. Q. M., vyplýva, že nie je zachovaná zásada rovnakej životnej úrovni detí. Súd nemohol zohľadňovať tú skutočnosť, že otec, pokiaľ ide o O. G., hradí aj výdavky na stavebné sporenie a na náklady na poistenie, pretože nejde o výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Predovšetkým je potrebné zabezpečiť výživu maloletých detí a len v prípade, ak to schopnosti a možnosti rodiča dovolia, môže platiť si poistné. Porovnaním výšky výživného, ktorou prispieva otec na výživu O. G. a výživného, ktorý bol zaviazaný prispievať na mal. detí M., M. s prihliadnutím aj na vekový rozdiel detí a ich potreby súd dospel k záveru, že nie je zachovaná zásada rovnakej životnej úrovne detí toho istého rodiča, ak otec bol schopný a je schopný prispievať na výživu mal. O. G. sumou 2.500,- Kč mesačne, tak potom súd dospel k záveru, že je v jeho schopnostiach a možnostiach, vychádzajúc z jeho príjmov, prispievať na výživu mal. detí M. Q. M. vyššou sumou, než bolo doposiaľ určené výživné.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že zmena pomerov, ku ktorej došlo u mal. detí M. Q. M. a aj u otca maloletých detí odôvodňuje zvýšenie výživného pre mal. detí, v rozsahu tak, ako je to uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd zohľadňoval pri určení konkrétnej výšky výživného schopnosti a možnosti otca maloletých detí daných jeho príjmom, zohľadňujúc že celú sumu cestovných náhrad nespotrebuje počas výkonu práce v zahraničí, k potrebám maloletých detí a k vyživovacej
povinnosti aj matky maloletých detí, ktorá už v celom rozsahu, vzhľadom na vek detí, nie je pokrytá jej osobnou starostlivosťou o maloleté deti.
Matka sa domáhala zvýšenia výživného od 1.8.2012, návrh na začatie konania bol súdu doručený 24.7.2012. Súd výživné zvýšil od preukázanej najpodstatnejšej zmeny pomerov u maloletých detí, a to od 1.9.2012, kedy mal. M. nastúpil na druhý stupeň základnej školy a mal. M. do 1.ročníka základnej školy.
V prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý teda za dobu od 1.8.2012 do 31.8.2012 a nad sumu 115,-- eur mesačne u mal. M. a 60,-- eur u maloletého M..
Dĺžne výživné za dobu od 1.9.2012 do 30.9.2014 vo výške 375,-- eur / 15,-- eur x 25 mesiacov/ pre maloletého M. a vo výške 400,-- eur / 20,-- x 25 mesiacov/ pre maloletého M. súd povolil otcovi splácať v splátkach a zároveň určil výška podmienky splatnosti splátok / § 160 ods. 1 O.s.p./.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. V danom prípade ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia vecí.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení