Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-189-2013.pdf
PDF · 83.23 KB
Case nature
Subarea
10Co/189/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Mgr. B. Z., nar. X. E. XXXX, bytom Z., K. XXX/ XX, proti odporkyni: MUDr. I. N., nar. X. B. XXXX, bytom Z., Y. XX/X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 21. marca 2013 č. k. 10C/164/2010-491 a odvolaniach odporkyne proti uzneseniam rovnakého súdu z 21. marca 2013 č. k. 10C/164/2010-493 a zo 4. júna 2013 č. k. 10C/164/2010-534 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 10C/164/2010-491 m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok za odvolanie v sume 66 eur do 3 dní.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 10C/164/2010-493 m e n í tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok za odvolanie v sume 66 eur do 3 dní.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 10C/164/2010-534 r u š í .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením z 21. marca 2013 č. k. 10C/164/2010 - 491 (ďalej len „prvé uznesenie“) súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi zaplatiť pripojeným príkazom na úhradu na špecifikovaný účet súdu súdny poplatok za odvolanie v sume 2.373,50 eur podľa položky č. 6 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov (tvoriaceho prílohu Z. s. p., čiže zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnení). Toto uznesenie neodôvodnil právne (s výnimkou označenia čísla položky sadzobníka Z. s. p.) ani vecne. Napadnutým uznesením z 21. marca 2013 č. k. 10C/164/2010 - 493 (ďalej len „druhé uznesenie“) potom uložil odporkyni zaplatiť pripojeným príkazom na úhradu na špecifikovaný účet súdu súdny poplatok za odvolanie v sume 2.373,50 eur podľa rovnakej položky sadzobníka súdnych poplatkov ako u navrhovateľa a ani toto uznesenie neodôvodnil právne (s už vyššie opísanou výnimkou) ani vecne. Napokon napadnutým uznesením zo 4. júna 2013 č. k. 10C/164/2010 - 534 (ďalej len „tretie uznesenie“) nepriznal odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom právne toto uznesenie odôvodnil ust. § 138 ods. 1 a 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne dôvodil, že 19. apríla 2013 mu bolo doručené odvolanie odporkyne z 15. apríla 2013 proti druhému uzneseniu (v ktorom odvolaní odporkyňa žiadala súd o oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie) a on (súd prvého stupňa) ju výzvou z 25. apríla 2013 vyzval, aby mu v lehote 10 dní zaslala riadne vyplnené tlačivo (pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov) spolu s pokynmi (ktorú výzvu odporkyňa prevzala 2. mája 2013), avšak do dňa vydania tretieho uznesenia vyplnené tlačivo súdu zaslané nebolo a preto nemohol rozhodnúť o oslobodení od platenia súdnych poplatkov, nakoľko mu neboli známe majetkové pomery odporkyne.
Proti prvému uzneseniu podal v celom rozsahu včas odvolanie navrhovateľ a v prípade uznesenia druhého a tretieho tak rovnako včas a tiež v celom rozsahu urobila odporkyňa.
Navrhovateľ navrhol zmenu ním napadnutého uznesenia rozdelením súdneho poplatku (trov za odvolacie konanie) rovným dielom medzi účastníkov, namietajúc, že poplatníkom je ten, kto podal odvolanie a nakoľko odvolanie podala aj protistrana, považuje za spravodlivé deliť trovy (?) tak, aby polovicu zaplatil on a polovicu odporkyňa. Odporkyňa odvolaním proti druhému uzneseniu bez zrejmého odvolacieho návrhu namietala, že súd prvého stupňa ju núti protiprávne zaplatiť nesprávnu sumu a nesprávnym rozsudkom ju ukracuje i o sumu, ktorú jej mal určiť ako jej podiel zo spoločných úspor minutých navrhovateľom. Považovala za nespochybniteľné, že sa súd prvého stupňa dopustil vážnych omylov a považuje za právne i morálne neprípustné, aby sa súd za zle vykonanú prácu domáhal poplatku. V prípade tretieho uznesenia potom navrhla jeho zrušenie, keďže nežiadala o oslobodenie od platenia súdneho poplatku, ale len o jeho korekciu na základe chýb v rozsudku a na základe platných zákonov.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. v medziach odvolaní veci predostreté mu odvolaniami účastníkov v celom rozsahu (keďže v takomto rozsahu boli aj príslušné rozhodnutia súdu prvého stupňa napadnuté) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (nakoľko tu nešlo o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednávania takýchto vecí na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel k záveru, že ani jedno z takto preskúmavaných uznesení nie je možné považovať za vecne správne, pričom prvé dve je namieste zmeniť a tretie zrušiť (bez náhrady).
K prvému a druhému uzneseniu :
Podľa § 2 ods. 1 Z. s. p. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu (písm. a/), resp. obaja účastníci v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu (písm. c/ ustanovenia).
Podľa § 6 ods. 2 vety prvej a druhej Z. s. p. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej.
Podľa § 7 ods. 8 Z. s. p. v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú; podľa odseku 10 vety prvej rovnakého ustanovenia potom v odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní.
Napokon podľa položky 6 sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu Z. s. p. poplatok z návrhu na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je 66 eur (písm. a/) a za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom je 3% a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom 1%, najmenej však 66 eur a najviac 16.596,50 eur (písm. b/).
Z práve odcitovaných ustanovení Z. s. p. celkom jednoznačne vyplýva, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) je z hľadiska poplatkového špecifickým druhom konania, v ktorom sa konanie spoplatňuje výberom až 2 poplatkov a to pri začatí konania vyrubením poplatku z návrhu (ustanoveného pevnou sumou) a pri skončení konania vyrubením ďalšieho poplatku za samotné vyporiadanie (ustanoveného percentnou sadzbou zo základu poplatku a tiež dolnou a hornou hranicou poplatku, vymedzenými pevnými sumami, pričom výška percentnej sadzby poplatku je závislá na spôsobe skončenia konania, teda na povahe rozhodnutia končiaceho konanie). Osoba poplatníka prvého z poplatkov je vždy len jedna a je ňou navrhovateľ príslušného konania, v prípade druhého z poplatkov naopak poplatníkmi sú zásadne obaja bývalí manželia a možnosť uloženia povinnosti na zaplatenie celého poplatku len jednému z nich je výnimkou z pravidla vyžadujúcou si
vždy náležité odôvodnenie. Základným pravidlom pri určení sadzby poplatku (ktorou sa podľa § 6 ods. 1 Z. s. p. rozumie ako percentná sadzba, tak i pevná suma poplatku, obe uvedené v sadzobníku) je totožnosť sadzieb v prvostupňovom i v odvolacom konaní. Logickým aj systematickým výkladom do úvahy prichádzajúcich ustanovení Z. s. p. treba dospieť k tomu, že toto pravidlo sa musí uplatniť i v prípade záujmu na spoplatňovaní odvolacieho konania o vyporiadanie BSM a dopadať môže len na pevnú sumu poplatku z návrhu. Jednak totiž odvolanie je z hľadiska úpravy procesného práva návrhom na začatie odvolacieho konania (a preto nie je dôvod, aby navrhovateľa takéhoto konania mala zaťažovať tzv. konečná poplatková povinnosť za vyporiadanie - ktoré sa práve odvolaním spochybňuje), okrem toho však z obsahu ustanovenia § 7 ods. 8 Z. s. p. je zrejmé, že tam uvedený spôsob určenia výšky poplatku sa týka výlučne poplatku za vyporiadanie (pri poplatku z návrhu na vyporiadanie pre jeho určenie pevnou sumou totiž o žiadnom základe poplatku nemožno hovoriť) a odsek 10 rovnakého ustanovenia Z. s. p. je podľa jeho obsahu v konaní o vyporiadanie BSM nepoužiteľným, keďže práve pre toto konanie obsahuje zákon špeciálnu úpravu na inom mieste (práve v ust. § 7 ods. 8 Z. s. p.). Navyše záujem na uplatnení úpravy z ustanovenia § 7 ods. 10 Z. s. p. aj na odvolacie konania o vyporiadanie BSM by v množstve prípadov mohol viesť tiež k záveru o neexistencii žiadnej poplatkovej povinnosti, keď vychádzajúc z výkladu pojmu „cena nároku uplatňovaného v odvolaní“ by napríklad nebolo vôbec možné spoplatniť tie odvolania, ktorých účelom by bolo len docielenie presunu konkrétnych majetkových hodnôt medzi účastníkmi oproti spôsobu zvolenému súdom prvého stupňa, avšak bez zmeny pomeru celkových hodnôt nadobudnutých jednotlivými účastníkmi.
Pri riadení sa týmito úvahami preto odvolací súd ani v tejto veci nevidí dôvod ustupovať od toho zo záverov svojej konštantnej rozhodovacej praxe (judikatúry), ktorý sformuloval napr. vo svojom uznesení z 31. júla 2008 sp. zn. 10Co/72/2008, 10Co/103/2008 a 10Co/208/2008 a ktorý znie tak, že navrhovateľov odvolacieho konania v konaní o vyporiadanie BSM nemožno zaťažiť poplatkovou povinnosťou za vyporiadanie (už raz uloženou napadnutým rozsudkom obom účastníkom), ale namieste bolo (je) len uloženie poplatkovej povinnosti podľa § 2 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2 a položky 6 písm. a/ Z. s. p., teda len pevnou sumou.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenia o poplatkovej povinnosti (prvé a druhé uznesenie) podľa § 220 O. s. p. zmenil spôsobom uvedeným v prvej a druhej vete výroku tohto svojho uznesenia.
K tretiemu uzneseniu :
Podľa § 138 ods. 1 O. s. p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované a/ vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle, alebo b/ rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.
Podľa § 221 ods. 1 písm. e/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný a podľa písm. i/ rovnakého paragrafu, odseku, zákona rovnako rozhodne, ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Návrh na začatie konania je jednou z podmienok konania (§ 79 O. s. p.) vo všetkých veciach, v ktorých súd nemôže začať konanie aj bez návrhu (§ 81 O. s. p. a contrario) a na splnení takejto podmienky treba trvať aj tam, kde súd vydanie určitého procesného (nemeritórneho) rozhodnutia činí závislým na podaní návrhu.
Zrušovací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O. s. p. je potom dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nemeritórnej povahy. Nejde tu teda o zrušovanie rozhodnutí vo veci samej, ale o procesné
rozhodnutia, ktoré súd vydal bez návrhu (buď preto, že návrh nebol potrebný alebo naopak potrebný bol, ale chýba) a na vydanie ktorých neboli splnené zákonné podmienky, pretože buď neexistovali dôvody na ich vydanie alebo dôvody existujúce v čase vydania napadnutého rozhodnutia dodatočne odpadli. Ak sa uplatní tento dôvod na zrušenie rozhodnutia, ďalším procesným postupom súdu prvého stupňa po zrušení nemeritórneho rozhodnutia bude pokračovanie v konaní vo veci (ak na to bude ešte dôvod).
Aj v prejednávanej veci absentoval návrh (odporkyne) na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Hoci sa ako takýto návrh mohla javiť časť odvolania odporkyne voči druhému uzneseniu, kde odporkyňa použila slovné spojenie „žiadam súd o oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie“, z kontextu celého takéhoto podania je zrejmé, že ním nemienila podať návrh na oslobodenie od platenia súdneho poplatku podľa § 138 ods. 1 O. s. p. Potvrdzuje to aj neskoršie vyjadrenie účastníčky, v ktorom výslovne uviedla, že nežiada o upustenie od požiadavky na zaplatenie súdneho poplatku kvôli finančným a sociálnym pomerom na základe § 138 O. s. p., ale len a výlučne kvôli pochybeniu súdu v jednoduchom výpočte.
Dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa tretie uznesenie vydal, teda podľa názoru odvolacieho súdu v čase jeho vydania vôbec neexistovali, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia bez vrátenia veci alebo zastavenia konania. Odvolací súd preto o treťom uznesení rozhodol podľa § 221 ods. 1 písm. e/ a i/ O. s. p. tak, ako je to uvedené v tretej vete tohto uznesenia odvolacieho súdu.
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.