Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-146-2014.pdf
PDF · 77.8 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/146/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľky T. J. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v T. V. L. na ul. H. č. XXXX/XX zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Bendžalom nar. 25.5.1950 so sídlom kancelárie v Spišskej Novej Vsi na ul. Letnej č. 27 proti odporcovi R. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v T. V. L. na ul. H. č. XXXX/XX t.č. v T. X. č. XXX o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému Z. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu u matky zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25.3.2014 č.k. 15P 101/2013-62 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.4.2014 č.k. 15P 101/2013-69 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o určení výživného a styku na čas po rozvode.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu. Maloletého Z. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazal prispievať na výživu mal. Z. 50 € mesačne, ktoré zaviazal odporcu platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku. Styk odporcu s mal. Z. neupravil.
Opravným uznesením opravil odôvodnenie rozsudku tak, že deviata veta v odseku začínajúcom „Súd vykonal dokazovanie ...“ má správne znieť:
Z vyššie uvedených dôvodov súd mal za to, že vzťahy medzi manželmi sú rozvrátené a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia.
Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podal v zákonnej lehote odvolanie odporca proti výrokom o určení výživného a úprave styku na čas po rozvode a poukázal na to, že pojednávania sa nemohol zúčastniť a súd prvého stupňa rozhodol v jeho neprítomnosti, preto sa chce vyjadriť k návrhu, v ktorom boli uvádzané nepravdivé skutočnosti. Určené výživné nie je schopný platiť, pretože je nezamestnaný a je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletého sumou 25 € mesačne a zároveň navrhol upraviť styk s mal. Z..
Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok súdu. Konštatovala, že zo strany odporcu ide o zavinený prieťah v konaní, keďže vo veci bolo trikrát vytýčené pojednávanie, o ktorých termínoch odporca vedel. V čase konania, kedy súd o veci konal a rozhodol, pokiaľ odporca nebol prítomný na
území Slovenska, je potrebné túto skutočnosť preskúmať a požiadať odporcu, aby tieto skutočnosti preukázal, teda či sa mohol ospravedlniť včas, eventuálne či súd mohol konať v jeho neprítomnosti a rozhodnúť. Odporcovi je chronicky známy rozvrat v manželstve, ktorý zavinil svojím nezodpovedným správaním do takej neúnosnej miery, že neprospieva výchove a výžive mal. Z.. Od podania návrhu na rozvod manželstva odporca sa nesnažil o akúkoľvek nápravu vo svojom správaní a nemal záujem na udržaní manželstva a neprejavil snahu o zmenu svojho postoja ohľadne plnenia si rodičovských povinností. Odporca pokračoval v gamblérstve, finančné prostriedky používal na hranie na automatoch a nekalým spôsobom na úkor rodiny túto závislosť zľahčoval a neprejavil záujem o zmenu liečbou tejto choroby ústavne alebo ambulantne. Poukázala na to, že skutočnosti uvádzané v návrhu sú pravdivé a odporcova námietka nepravdivosti týchto výrokov je irelevantná a zavádzajúca, pretože sa mohol k návrhu vyjadriť, skutočnosti v ňom uvádzané poprieť a na ich vyvrátenie navrhnúť relevantné dôkazy. Odporca mal. Z. 11 mesiacov nevidel, neprejavil snahu kontaktovať sa s ním a maloletého uvidel úplne náhodne na krátku dobu, ničím ho neobdaroval a žiadnym spôsobom neprispieva na jeho výživu, čo nesvedčí o jeho skutočnom záujme o udržanie manželstva a rodiny, preto obnova manželského spolužitia je nereálna, nakoľko odporca nie je schopný ani finančne zabezpečiť odôvodnené potreby maloletého, nie je schopný zabezpečovať jeho starostlivosť ani osobnou starostlivosťou a oprávnené záujmy maloletého sú ohrozené, keďže dlhodobo odporca na výživu maloletého neprispieva.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny, pretože súd prvého stupňa správne vyhodnotil všetky dôkazy o schopnostiach a možnostiach zabezpečovať výchovu a výživu maloletého, ako aj odôvodnené potreby mal. Z..
Výroky rozsudku súdu prvého stupňa o rozvode, výchove odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného a úprave styku na čas po rozvode spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom a úprave styku na čas po rozvode. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že výživné určené súdom prvého stupňa vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce závery je primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zistenému aj odvolacím súdom. K odvolacím námietkam odporcu odvolací súd dodáva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného v zmysle ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s hodnotením možností a schopností odporcu plniť si vyživovaciu povinnosť k mal. Z. tak, ako uzavrel súd prvého stupňa. Vychádzajúc z princípu potencionality vyplývajúceho z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné príjmové pomery, ale príjmy, ktoré by mohol dosahovať, pretože pri rozhodovaní o výživnom pre deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, má princíp potencionality príjmov prednosť pred princípom fakticity a rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom nebolo ohrozené. Konajúci súd vykonaným dokazovaním správne zistil z potvrdenia od zamestnávateľa odporcu jeho príjem v sume 263,35 €, príjem matky 390 €. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves pracovisko Gelnica z 11.11.2013 je preukázané, že odporca nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke. Odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka odporcu ohľadne skutočnosti, že sa nemohol zúčastniť pojednávania a bolo rozhodnuté v jeho neprítomnosti, preto sa nemohol vyjadriť k návrhu, je nedôvodná, pretože návrh na začatie konania bol odporcovi doručený 12.11.2013, k tomuto návrhu sa odporca nevyjadril, pojednávaní nariadených súdom prvého stupňa sa nezúčastňoval napriek tomu, že mal riadne a včas vykázané doručenie predvolania na pojednávania a neuviedol dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a pojednával v neprítomnosti odporcu a rozhodol o výživnom a úprave styku, nakoľko odporca sa k navrhovanej výške výživného nevyjadril a nenavrhol žiadnu úpravu styku s maloletým a ani netvrdil, že by mu matka nejakým spôsobom bránila v styku s maloletým, pričom z obsahu spisu a z vyjadrení navrhovateľky aj kolízneho opatrovníka vyplýva, že odporca výživu a výchovu maloletého nezabezpečuje a v priebehu prvostupňového konania neprejavil žiaden záujem o stretnutie sa s maloletým. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o určení výživného a o styku podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.