Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-21-2013.pdf
PDF · 108.23 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/21/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Andrejom Lukáčom v právnej veci žalobkyne S.. V. O., V.. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXX, zast. advokátom JUDr. Júliusom Kvetanom, Štefánikova 17, Humenné, proti žalovaným 1/ Š. E., J.. XX.XX.XXXX, G. N., H. XXXX, 2/ S. E., J.. XX.XX.XXXX, G. J. N. Č.. XXX o vypratanie nehnuteľností takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajší súd dňa 24.01.2013 sa žalobkyňa domáhala, aby určil, že žalovaní sú povinní vypratať nehnuteľnosť - senárku a pivnicu pod ňou sa nachádzajúcu postavené na parc. č. XXX/ X a čiastočne na parc. č. XXX/X zapísaných na X. Č.. XXX M. X. XXX k. ú. J. N.. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaných k úhrade trov konania. V odôvodnení žaloby uviedla, že Darovacou zmluvou zo dňa 20.12.2005 spísanou pod č. N XXX/XX, J. XXXXX/XX na základe ktorej zápis na správe katastra bol vykonaný pod č. V 1060/05 sa stala vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX s príslušenstvom postavenom na parc. č. XXX a parc. Č.. XXX zastavanej plochy a nádvoria o výmere XXX S., parc. Č.. XXX/X zastavanej plochy a nádvoria o výmere XXX S. a parc. č. 148/3 záhrady o výmere 362 m2 zapísaných na LV č. XXX k. ú. J. N.. Ako vyplýva z Darovacej zmluvy žalobkyňa nadobudla aj vlastnícke právo k budove, ktorá sa nachádza na parc. č. XXX/X o rozmere 5,5 m x 8 m, ktorá presahuje pravou časťou na susedný pozemok parc. č. 148/2, ktorý patrí žalovaným v 1. a 2. rade a to približne 4 m2. Uvedená budova pozostáva z 2 častí a to pivnice a nadzemnej časti, t. j. senárne. Žalobkyňa ma prístup len do časti pivnice. Prístup do nadzemnej časti budovy, t. j. senárne si urobil žalovaný Š. E. zo svojho pozemku, takže užíva ju celú a pivnicu premuroval tak, že užíva jej časť. Táto budova v pozemkovej mape zakreslená nie je, avšak z vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného Geodetickým združením v Snine v roku 2010 je zrejmé, že sporná budova postavená na parcele 148/3 v pravej časti (pravým rohom) presahuje na susedný pozemok parc. č. XXX/X patriaci žalovaným. Nadzemná časť budovy do ktorej v súčasnosti žalobkyňa nemá prístup je značne poškodená, takže hrozí zrútenie jej strechy, čím by došlo aj k poškodeniu jej rodinného domu nachádzajúceho sa v tesnej blízkosti. Uvedenú budovu v roku 1975
- 1976 zrekonštruovali starí rodičia žalobkyne I. E. M. S. E.Á., rod. G.. Po smrti starého otca I. E. v roku 1986 túto nehnuteľnosť užívala stará matka S. E., rod. Bigová po smrti ktorej bola Osvedčením o dedičstve č. XXD/XXX/XXXX medzi dedičmi uzavretá dohoda na základe ktorej rodinný dom č. XXX s príslušenstvom postavený na parcele č. XXX a parcela č. 147 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 152 m2, parc. č. 148/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 438 m2 a parc. č. 148/3 o výmere 362 m2 zapísané na LV č. XXX H.. Ú.. J. N. nadobudli dedičky - dcéry poručiteľky M. Š., V.. E., S. J., V.. E. M. Z. O., V.. E. každá v 1/3-tine bez povinnosti vyplatiť spoludedičov - žalovaných Š. E. M. S.Á. E.. Dedičky M. Š., S. J. a Z. O. - matka a tety žalobkyne svoje podiely z týchto nehnuteľností Darovacou zmluvou zo
dňa 20.12.2005 č. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX previedli na žalobkyňu do jej výlučného vlastníctva. Aj na priek tomu, že žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktorá je predmetom sporu jej túto aj napriek výziev žalovaní neodovzdali a keďže túto nehnuteľnosť neoprávnene zadržiavajú jej vydania je nútená sa domáhať súdnou cestou.
V rámci dokazovania súd vypočul účastníkov konania, svedkov, oboznámil sa ich písomnými vyjadreniami a príslušnými listinnými dôkazmi.
Z písomných vyjadrení žalobkyne a jej právneho zástupcu, ako aj ich výpovedí na pojednávaní je zrejmé, že na podanej žalobe trvajú z dôvodov v nej uvedených. Tvrdenie o tom, že žalobkyňa je vlastníčkou pivnice a senárky, ktorých vypratania sa domáha a to, že táto nehnuteľnosť sa fyzicky nachádza na jej patriacom pozemku č. KNC 148/3 v rozsahu 95 % vyplýva z vytyčovacieho náčrtu vykonaného Geodetickým združením Snina v roku 2010. Táto stavba bola postavená v minulom storočí S. E. a jeho manželkou Z. E. - prastarými rodičmi žalobkyne. Predmetnú stavbu od nich nadobudli kúpou starí rodičia žalobkyne v roku 1969, pričom v kúpnej zmluve sa pivnica a senárka neuvádza, avšak všetko, čo bolo postavené na prevádzaných pozemkoch patriacich k domu č. 136 bolo brané, ako súčasť kúpy. V dedičských konaniach po I. E. - starom otcovi žalobkyne a S. E., V.. G. - starej matke žalobkyne predmetná pivnica, ani senárka samostatne uvedené neboli, nakoľko boli súčasťou - príslušenstvom dedených nehnuteľností a to rodinného domu č. súp. 136, pozemku na ktorom je dom postavený parc. č. 147 a parciel č. 148/1 a č. 148/3. Tieto nehnuteľností nadobudli dedením pod č. XXD/XXX/XXXX zo dňa 20.05.2002 po S. E., V.. G. Z. O. M. Š., S. J. a Z.Ú. O., každá v 1/3-ine, ktoré ich neskôr podarovali žalobkyni v celosti do jej výlučného vlastníctva a to Zmluvou spísanou pod č. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX dňa 20.12.2005. V rámci dedičských konaní, ako aj v darovacej zmluve predmetná pivnica, ani senárka špecifikované neboli, ale boli vedené ako príslušenstvo dedených, resp. prevádzaných nehnuteľností. Túto skutočnosť žiaden z účastníkov nikdy nespochybňoval až do času, keď medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k sporom týkajúcim sa užívania susedných pozemkov. To, že predmetné nehnuteľností, ktoré boli postavené v rozsahu 95 % na pozemku patriacom žalobkyni užívajú v prevažnej väčšine žalovaní je neúnosné aj z toho dôvodu, že senárka je v havarijnom stave, takže bude ju potrebné buď opraviť, alebo asanovať, lebo môže dôjsť k poškodeniu rodinného domu patriaceho žalobkyni. Keďže žalobkyňa je vlastníčkou predmetnej pivnice a senárky žiada, aby súd žalobe vyhovel.
Žalovaní Š. E. M. S. E. v písomných vyjadreniach a na pojednávaní zhodne uviedli, že so žalobou nesúhlasia, nakoľko nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že je výlučnou vlastníčkou stavby, t. j. pivnice a senárky, ktorá sa nachádza a na parc. č. 148/3, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a na parc. č. KN XXX/X, ktorá je v ich podielovom spoluvlastníctve. Je pravdou, že v dedičskom konaní po ich matke S. E., rod. G.j vedenej pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX so sestrami Annou Švecovou, Melániou Novotnou a Z. O. uzavreli dohodu podľa ktorej tieto do podielového spoluvlastníctva nadobudli rodinný dom súp. č. 136 a pozemky parc. č. 147, 148/1 a 148/3, avšak predmetom tohto konania nebolo žiadne príslušenstvo a už vôbec nie predmetná stavba. Táto stavba pozostáva z pivnice, ktorú staval ich nebohý dedo S. E. v 30. rokoch minulého storočia a túto rekonštruovali a postavili na nej nadzemnú časť v 70. rokoch z vlastných zdrojov. Sestry rodinný dom a pozemok, ktorý nadobudli dedením po matke podarovali žalobkyni, avšak predmetom darovacej zmluvy pivnica so senárkou byť nemohli, nakoľko ju nevlastnili. Spornú nehnuteľnosť spoločne s ostatnými rodinnými príslušníkmi užívali po dobu 11 rokov do času, kedy sa ich vzťahy približne v roku 2010 značne narušili. Žalobkyňa vlastníctvo k predmetnej stavbe odvodzuje aj z toho, že je vlastníčkou pozemku na ktorom je stavba postavená, pričom v našom právnom systéme existuje oddelené vlastníctvo pozemkov a stavieb na nich postavených. Pivnica a senárka pritom sú postavené aj na časti ich pozemku, avšak otázka vlastníctva pozemkov nesúvisí s vlastníctvom pivnice a senárky, ktorej vypratania sa žalobkyňa domáha. Z uvedených dôvodov, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa nemôže preukázať vlastníctvo k predmetnej stavbe navrhujú, aby súd žalobu zamietol.
Aj svedkyňa M. Š., matka žalobkyne v písomnom prehlásení a vo výpovedi uviedla, že predmetná pivnica a senárka boli postavené v 30. rokoch minulého storočia na pozemku, ktorý v tom čase rozdelený nebol. Senárku a pivnicu postavili starí rodičia S. a Z. E.. Túto senárku neskôr opravil jej otec, na čo použil stavebný materiál, ktorý sa zvýšil po výstavbe nového rodinného domu. Pri oprave mu pomáhal brat Š. E., nakoľko bol slobodný a stravoval sa uňho, takže vypomáhať otcovi bola jeho povinnosť. Senárku s pivnicou a ďalšími nehnuteľnosťami v roku 1969 odkúpili od svojich rodičov jej rodičia I. M. S. E. po ktorých túto, ako aj ďalšie nehnuteľností zdedila spolu so sestrami a neskôr ju podarovali žalobkyni.
Z výpovede svedkyne S. J., tety žalobkyne, ako aj z jej písomného prehlásenia vyplýva, že vlastníkom senárky, ktorá je predmetom sporu je žalobkyňa, nakoľko túto spolu s pozemkom jej so sestrami podarovali po tom, ako ju nadobudli dedením po svojej matke. Senárku predtým užívali spoločne a pri dedičskom konaní po matke nemala pochybnosť o tom, že túto zdedila spolu so sestrami, nakoľko predpokladala, že tvorí príslušenstvo dedeného majetku. Uvedenú pivnicu a senárku postavil v 40. rokoch jej dedo S. E. spolu s manželkou a túto niekedy v roku 1975 opravoval jej otec I. E., ktorý sa neskôr stal jej majiteľom a po jeho smrti v roku 1986 sa jej majiteľkou stala matka.
Svedkyňa Z. O., teta žalobkyne v písomnom prehlásení, ako aj vo výpovedi zhodne s výpoveďami svojich sestier uviedla, že pôvodne senárka a pivnica pod ňou sa nachádzajúca patrili jej starému otcovi S. E. od ktorého ju s ďalšími nehnuteľnosťami odkúpil jej otec I. E., ktorý túto s jej matkou opravil a prerobil tak, že z kvádrov vymurovali štyri rohové steny, obili ju novými doskami a zastrešili plechovou krytinou. Po otcovej smrti senárku užívala matka a po jej smeti ju spolu s ďalšími nehnuteľnosťami zdedila spolu so sestrami, pričom bratia Š. E. M. S. E. túto senárku nededili. Senárka bola predmetom dedičstva, ako príslušenstvo nehnuteľnosti, ktoré dedila so setrami. V roku 2005 vzhľadom na to, že dom, ktorý po matke so sestrami zdedili bol schátralý a vyžadoval si opravu, tento darovacou zmluvou previedli na žalobkyňu a to aj s polovicou záhrady a senárkou na nej postavenou. Senárka bola predmetom daru aj napriek tomu, že nebola predmetom dedičstva po matke, lebo táto bola príslušenstvom domu aj keď nie je jeho súčasťou a nachádza sa od neho vo vzdialenosti 5 - 6 metrov.
Z výpovede svedka Z. O., manžela žalobkyne vyplýva, že od roku 2009, kedy vstúpil do manželstva so žalobkyňou pivnicu, ktorej vypratania sa jeho manželka dožaduje užívali na uskladnenie zemiakov. Túto pivnicu s nadstavbou nadobudla jeho manželka od svojej matky a jej sestier. Vrchnú časť stavby užívať nemohli, nakoľko žalovaný E. ju užíval ako skladový priestor, pričom vstup do tohto priestoru urobil zo svojho pozemku. Predtým túto budovu užívala babka jeho manželky. Po jej smrti sa užívala iba pivnica, pričom vrchná časť budovy chátrala, nakoľko sa už nevykonávala poľnohospodárska činnosť. V súčasnosti táto časť budovy užívania schopná nie je a potrebuje opravu. Po oprave môže slúžiť ako skladisko. Kto predtým opravoval a udržiaval uvedenú stavbu uviesť nevie.
Svedkyňa S. O., svokra žalobkyne vo výpovedi uviedla, že predmetná pivnica a senárka boli postavené ešte po prvej svetovej vojne. Túto senárku s pivnicou zdedil po otcovi starý otec žalobkyne a otec žalovaných po ktorom ju s ďalšími nehnuteľnosťami nadobudla, ako vlastníčka jeho manželka S. E., ktorá stále tvrdila, že starý dom dá dcéram a nový synom. K prevodu nehnuteľností došlo v roku 1990, pričom pozemky geodeti rozdelili tak, ako sa užívajú v súčasnosti. Senárku a pivnicu, ktorú nadobudli dcéry od matky, následne od nich nadobudla žalobkyňa, nakoľko táto sa nachádza na pozemku, ktorý jej patrí. Senárka bola opravovaná, pretože do nej zatekalo a na opravu bol použitý materiál, ktorý bol pripravený na opravu starého rodinného domu. Opravu vykonával otec žalovaných, pričom jeden z jej rohov bol zväčšený, takže sa nachádza na pozemku patriacom žalovaným.
Svedok S. V., bývalý starosta obce Nová Sedlica na pojednávaní uviedol, že pred 5 - 6 rokmi vydal rozhodnutie o pridelení súpisného čísla na stavbu, ktorú opravovali žalovaní. Táto stavba, ako senárka bola postavená v 30. - 40. rokoch minulého storočia. Postavili ju predkovia účastníkov konania, ako senárku a keďže ju opravovali žalovaní, súp. č. bolo vydané na meno Š. E.. Súp. číslo nebolo vydané na senárku, ale na letnú kuchyňu, nakoľko senárka mala slúžiť na tento účel.
Z písomného vyjadrenia S. H. zo dňa 04.04.2014 vyplýva, že ako bývalý tajomník MNV v obci Nová Sedlica ma vedomosti, že S. E. a Š. E., synovia I. E. zabezpečovali opravu a rekonštrukciu rodičovskej pivnice na svoje náklady a práce vykonávali svojpomocne, čiže sami.
Z písomných prehlásení L. X., rod. E.j a M. U., rod. E. zo dňa 16.05.2014 a 21.05.2014 vyplýva, že pivnica, ktorá je predmetom sporu bola postavená v 30. rokoch minulého storočia a túto postavil ich otec S. E., ktorý zomrel v roku 1975. Ich otec býval v spoločnej domácnosti s bratom I. E., otcom účastníkov sporu a jeho rodinou. Pivnica jej otcovi slúžila do 70. rokov, kedy sa poškodila tak, že potrebovala prestavbu, preto otec navrhol, aby Š. E. a jeho brat S. E. na základoch pôvodnej pivnice si postavili novú, čo títo aj spravili.
Z kúpno-predajnej zmluvy uzavretej dňa 11.11.1969 medzi S. E., ako predávajúcim a I. E. a S. E., rod. G., ako kupujúcimi vyplýva, že predávajúci odpredal kupujúcim, t. j. svojmu synovi a neveste mimo poľnohospodárskych nehnuteľností aj neknihovaný rodinný dom postavený v roku 1946 a parc. D. XXX, XXX/X, XXX/X totožné s mpč. 364 zapísanou v K. Č.. XXX H.. Ú.. J. N.. Ide o dom schatralý a obývania neschopný s dvorom o výmere 409 m2 a záhradou o výmere 816 m2. Uvedené nehnuteľností sú zapísané na mene predávajúceho pod B5, 25/b. Zmluva bola podpísaná účastníkmi a dvomi svedkami, ktorých podpis bol overený na MNV v Uliči 13.11.1969. Uvedená Zmluva bola registrovaná na Štátnom notárstve v Humennom pod č. V. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX.
Z geometrického plánu č. 30628024-36/99 vyhotoveného geodetom Jaroslavom Sabačom dňa 29.06.1999 autorizačne overeného dňa 30.06.1999 Ing. Višňanským vyplýva, že parc. H. XXX, XXX/ X, XXX/X, XXXX M. XXX/X boli vytvorené z parcely mpč. XXX zapísanej v pozemno-knižnej vložke č. XXX H.. Ú.. J. N..
Z Osvedčenia napísaného formou Notárskej zápisnice č. N 600/99, NZ 600/99 notárkou JUDr. Ivetou Bžánovou so sídlom Snina dňa 26.08.1999 je zrejmé, že S. E., V.. G. sa osvedčila, že je držiteľkou pozemkov parc. č. H. XXX zastavanej plochy o výmere 152 m2, parc. č. H. XXX/X záhrady o výmere 362 m2, parc. č. H. XXX/X zastavanej plochy o výmere 438 m2, ktoré nehnuteľnosti boli vyčlenené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 29.06.1999 z pôvodnej mpč. 346 zapísanej v pozemno-knižnej zápisnici č. 145 k. ú. Nová Sedlica. S. E. M. Š. E. sa osvedčili, že sú držiteľmi parc. KN 148/2 záhrady o výmere 489 m2 a parc. KN 1895 zastavanej plochy o výmere 350 m2 vyčlenených geometrickým plánom č. 30628024-36/99 zo dňa 29.06.1999 z pôvodnej mpč. 346 zapísanej v pozemno-knižnej zápisnici č. 145 k. ú. Nová Sedlica. Uvedené nehnuteľností v 50. rokoch nadobudli právni predchodcovia držiteľov, ktorí im tieto podarovali v 80. rokoch. Tieto skutočnosti dosvedčili aj dvaja nezaujatí svedkovia a Obecný úrad v Novej Sedlici. Na základe uvedeného svedčenia vydaného v zmysle zákona č. 293/92 Zb. mohol byť vykonaný záznam vlastníctva do katastra na Okresnom úrade v Snine tak, že S. E. je vlastníčkou parciel vytvorených geometrickým plánom č. H. XXX, XXX/X a 148/1 v celosti a S. E. N. Š. E. sú podielovými spoluvlastníkmi parciel KN č. 148/2 a 1895 každý v 1/2-ici.
Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Humennom č. k. O. XX/XX - XX je zrejmé, že po por. I. E., zomr. 04.12.1986 polovicu rodinného domu č. 136 a 1/4-inu z podielov z nehnuteľností, teda aj z mpč. 346 zapísanej v pozemno-knižnej zápisnici č. 145 k. ú. Nová Sedlica nadobudla manželka poručiteľa S. E., V.. G. bez povinností vyplatiť spoludedičov M. Š., S. J., Š. E., Z. O. M. S. E..
Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX, O. zo dňa 20.05.2002 vyhotoveného notárkou JUDr. Emíliou Čopíkovou so sídlom v Snine na základe poverenia Okresného súdu Humenné vyplýva, že do dedičstva po poručiteľke S. E., rod. G., zomr. 05.02.2002 majetok pozostávajúci z nehnuteľností a to rodinného domu č. súp. 136 a pozemku, na ktorom je dom postavený parc. č. 147 zastavanej plochy o výmere 152 m2 a priľahlých pozemkov parc. č. XXX/X zastavanej plochy o výmere 438 m2, parc. č. 148/3 záhrady o výmere 362 m2 (pôvodne mpč. XXX zapísanej v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX) v súčasnosti zapísaných na LV č. XXX H.. Ú.. J. N. v celosti na základe dedičskej dohody nadobudli dcéry poručiteľky M. Š., V.. E., S. J., V.. E., Z. O., V.. E., každá v 1/3-tine bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich spoludedičov Š. E. a S. E.. Zvyšok nehnuteľnosti patriacich do dedičstva po poručiteľke zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX M. XXX H.. Ú.. J. N. nadobudli dedičia Š. E. a S. E., synovia poručiteľky, každý v 1/2-ici v pomere k vlastníckemu podielu poručiteľky bez povinností vyplatiť ustupujúce spoludedičky M. Š., S. J. M. Z. O..
Z Darovacej zmluvy uzavretej dňa 20.12.2005 na Notárskom úrade JUDr. Jána Hamara so sídlom Bardejov, pod č. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX medzi darujúcimi M. Š., V.. E., S. J., V.. E. M. Z. O., V.. E., ako darujúcimi a S.. Renátou Diničovou, rod. Š. (žalobkyňou), ako obdarovanou je zrejmé, že darujúce M. Š., S. J. M. Z. O. podarovali svoje podiely z nehnuteľností a to rod. domu č. súp. XXX s príslušenstvom postavenom na parc. č. XXX a podiely z pozemkov parc. č. XXX zastavanej plochy a nádvoria o výmere 152 m2, parc. č. XXX/X zastavanej plochy a nádvoria o výmere 438 m2 a parc. č. XXX/X záhradu o výmere 362 m2 zapísaných J. X. Č.. XXX H.. Ú.. J. N. pod B2 v 1/3-tine na mene Anne Švecovej, rod. Harkotovej, pod B3 v 1/3-tine na mene S. J.. rod. E., K. G. v 1/3-tine na mene Z. O., V.. E., ktoré nadobudli dedením - Osvedčením o dedičstve XXD/XXX/XX, O. XX/XX zo dňa 20.05.2002 podarovali S.. V. Š., čiže táto uvedené nehnuteľnosti nadobudla v celosti.
Z vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného A. L. N. dňa 16.08.2010 č. XXXXXXXX-XX/XXXX na vytýčenie hranice medzi pozemkami KNC 148/2 a 148/3 v k. ú. Nová Sedlica je zrejmé, že na pozemku parc. č. H. XXX/X v jeho zadnej časti smerom od miestnej komunikácie sa nachádza pivnica a senárka o rozmeroch 8 m x 5,60 m, ktorá svojou časťou presahuje do parc. H. XXX/X a to jednou bočnou stranou v dĺžke 2,65 m a druhou bočnou stranou 2,40 m.
Z LV č. XXX H.. Ú.. J. N. vyhotoveného dňa 27.09.2012 vyplýva, že žalobkyňa S.. V. O., V.. Š. je vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX M. K.. H. XXX zastavanej plochy a nádvoria o výmere 152 m2, parc. č. H. XXX/X zastavanej plochy a nádvoria o výmere 438 m2 a prac. H. XXX/X záhrady o výmere 362 m2 v celosti. Tieto nehnuteľnosti nadobudla Darovacou zmluvou č. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX zo dňa 20.12.2005, pričom zápis v katastri nehnuteľností bol vykonaný na základe rozhodnutia č. I.-XXXX/XXXX zo dňa 19.01.2005. Tieto parcely pôvodne boli zapísané v pozemno-knižnej zápisnici č. 145, ako mpč. XXX.
Z LV č. XXX H.. Ú.. J. N. je zrejmé, že podielovými spoluvlastníkmi parcely KNC č. XXX/X záhrady o výmere 489 m2 sú žalovaní S. E. v 1/2-ici a Š. E. v 1/2-ici. Túto nehnuteľnosť žalovaní nadobudli na základe Osvedčenia č. J. XXX/XX, J. XXX/XX oprávnenou držbou od 07.10.1999. Táto parcela KNC bola pôvodne zapísaná v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX ako mpč. XXX.
Z oznámenia obce J. N. - Q. Ú. J. N. Č.. XXXX/XXX zo dňa 10.05.2010 adresovaného Katastrálnemu úradu Prešov, Správe katastra Snina je zrejmé, že podľa § 127 Vyhlášky W. N. Č.. XX/XXXX Zb., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady SR o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam - Katastrálny zákon v znení vyhlášky č. 72/1997 Zb. stavba - letná kuchyňa postavená v roku 1975 na parc. KN 148/3 k. ú. Nová Sedlica má pridelené súp. č. 180. Jej stavebníkom je Š. E., nar. 15.05.1956.
Zo zápisnice z pojednávania vo veci XXD/XXX/XXXX konaného dňa 09.12.2013 na podnet M. Š.I. za účelom opravy dedičského rozhodnutia - Osvedčenia o dedičstva č. XXD/XXX/XXXX, O. XX/XXXX zo dňa 20.05.2002, ktorého sa zúčastnili účastníci tohto dedičského konania Š. E., S. E., M. Š., S. J. M. Z. O. vyplýva, že predmetom riešenia boli také skutočností, ktoré by podstatným spôsobom zmenili meritum vecí a nemôžu byť predmetom tohto konania o oprave. V pôvodnom dedičskom konaní dedičia neuviedli stavby, ktoré môžu byť samostatnou nehnuteľnosťou, konkr. sporný senník.
Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo vecí možno nadobudnúť kúpou, darovacou, alebo inou zmluvou dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinností a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 ods. 1, 2 OZ vlastník ma právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania vecí od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 80 písm. b, c O. s. p. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinností, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu, alebo z porušenia práva; o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ust. § 130b ods. 5 a, b Zák. č. 50/1976 Zb. platného v čase prevodu nehnuteľností na žalobkyňu Drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, na stavbu pre výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu, ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie a to prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepredstavuje 25 m2 a výška 5 m, napr. kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby, na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení, podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m napr. pivnice, župmy.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nehnuteľnosť, t. j. pivnica a na nej postavená senárka o rozlohe 44 m2 sa nachádza v prevažnej časti (95%) na parcele KNC č. 148/3 patriacej žalobkyni a jeden roh z tejto sa nachádza na časti parcely KNC č. 148/2 patriacej do podielového spoluvlastníctva žalovaných. Pivničná časť tejto stavby je rozdelená, pričom časť z nej užíva žalobkyňa a časť žalovaní. Nadzemnú časť tejto budovy - senárku užívajú žalovaní, ktorí do nej majú prístup z parc. KNC 148/3 im patriacej. Pivničnú časť tejto budovy, ako aj jej nadzemnú časť postavili predkovia účastníkov konania, pričom starí rodičia žalobkyne a rodičia žalovaných spolu s rodinou vykonali rekonštrukciu nadstavby tejto budovy - senárky v 70. rokoch minulého storočia.
Žalobkyňa vo výpovedi ako aj písomných vyjadreniach tvrdí, že predmetnú stavbu, t. j. pivnicu a senárku dedením nadobudli jej právne predchodkyne matka a jej sestry, ktoré jej túto spolu s rodinným domom a k nemu patriacimi pozemkami podarovali. Predmetná senárka a pivnica síce v darovacej zmluve konkrétne uvedené nie sú, avšak trovia príslušenstvo prevádzaných nehnuteľností, takže patria do jej výlučného vlastníctva.
Žalovaní vo výpovediach na súde, ako aj v písomných vyjadreniach zhodne uviedli, že žalobkyňa, ani jej právne predchodkyne, ktoré jej podarovali rodinný dom, pozemok na ktorom je dom postavený a priľahlé pozemky neboli vlastníčkami pivnice a senárky, takže tieto jej podarovať nemohli.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, hlavne z obsahu dedičských rozhodnutí a darovacích zmlúv súd dospel k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha vypratania senárky a pivnice nie je dôvodná, nakoľko tieto ich predmetom neboli.
Príslušenstvom rodinného domu sú stavby pevne s ním spojené, ako aj drobné stavby, ktoré slúžia k jeho užívaniu (napr. oplotenie, studne, altánky...), ktorých rozmery nepresahujú 25 m2.
Predmetná senárka a pivnica tvoria samostatnú stavbu o rozmere 44 m2, ktorá je pevne spojená so zemou, pričom ide o samostatnú vec, teda nezdieľa právny stav pozemku na ktorom je postavená a netroví jeho príslušenstvo.
Vypratania nehnuteľností sa môže domáhať jej vlastník v prípade, že túto bezprávneho titulu užíva pre svoje účely iná osoba.
Žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala, že je vlastníčkou predmetnej senárky a pivnice, teda nepreukázala právny záujem na podanie tejto žaloby, preto súd túto zamietol ako nedôvodnú.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu úspešným žalovaným nepriznal, nakoľko títo ich vyčíslenie v zákonom stanovenej lehote súdu nepredložili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Humenné. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia. V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).